Sexualita je neoddeliteľnou súčasťou života každého človeka, bez ohľadu na vek či zdravotný stav. Pre ľudí s telesným postihnutím je však táto téma na Slovensku stále tabu. Napriek tomu, že v okolitých krajinách, ako je Česko, Nemecko či Švajčiarsko, je sexuálna asistencia bežnou a uznávanou službou, na Slovensku sa o nej takmer nehovorí. Čo je sexuálna asistencia, prečo je dôležitá a prečo sa u nás stretáva s takým odporom?
Čo je sexuálna asistencia a prečo je dôležitá?
Sexuálny asistent ponúka podporné služby pre ľudí s hendikepom a seniorov. Tieto služby nie sú určené iba pre jednotlivcov, môžu ich využiť aj páry. Asistent pomáha uspokojovať potreby v oblasti sexuality, čo zahŕňa poradenstvo, rozhovory a pomoc pri hľadaní vlastného intímneho priestoru. Klienti sa učia prijať svoje telo a posilňujú motorické i senzorické vnímanie.
Súčasťou asistencie môže byť aj nácvik masturbácie, dotyky, spoločná nahota či kúpeľ. Asistenti pomáhajú klientom pri nákupe erotických pomôcok, niektorí pristupujú aj k masážam či k pohlavnému styku. Každý asistent si určuje limity sám. Tzv. intímna asistencia sa líši od sexuálnej v tom, že intímni asistenti sú iba poradcami a nesmú pri službách využívať svoje telo.
Urológ Ivan Kubiš zdôrazňuje, že sexualita je prirodzenou súčasťou života: „Ľudia sú sexuálnymi bytosťami bez ohľadu na ich telesný vzhľad alebo funkčnú poruchu. Aj keď môžu trpieť rôznymi poruchami či neplodnosťou, neznamená to automaticky stratu sexuality.“
Mýtus o asexualite hendikepovaných vyplýva podľa odborníka z nesprávnych predpokladov o sexuálnej nedostatočnosti, ktorú si laici spájajú s určitými zdravotnými problémami. „Nie je však pravdou, že hendikepovaní nepotrebujú rozvíjať svoju sexualitu,“ upozorňuje.
Sexuálna asistencia pomáha ľuďom s postihnutím akceptovať svoje telo, posilniť sebavedomie a nájsť si cestu k plnohodnotnejšiemu životu. „Skutočne demokratická spoločnosť by im mala umožniť dve základné práva: ich realistickú a pozitívnu identifikáciu ako sexuálnej bytosti a ich primeranú sexuálnu realizáciu a naplnenie sexuálnych vzťahov," hovorí Kubiš.
Prečo je na Slovensku sexuálna asistencia tabu?
Na Slovensku je sexuálna asistencia pre verejnosť i úrady tabu. Michal, 28-ročný muž s detskou mozgovou obrnou, otvorene hovorí o svojich potrebách: „Potrebujem 24-hodinovú osobnú asistenciu pri všetkom: obliekaní, osobnej hygiene aj sexe.“ Zdôrazňuje, že sexualita je prirodzenou súčasťou života každého človeka, aj ľudí s hendikepom, hoci väčšinová spoločnosť sa tvári, že niečo také neexistuje.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny tvrdí, že u ľudí so zdravotným postihnutím neeviduje záujem o služby sexuálnej asistencie. „Nemáme ani informácie, že by požiadavka smerovala na samosprávy, ktoré majú všeobecne sociálne služby v priamej kompetencii. Aj preto sa ministerstvo touto problematikou nezaoberá,“ uviedla hovorkyňa ministerského úradu Barbora Petrová.
Podľa psychoterapeutky Lucie Šídovej, ktorá projekt rozbehla v Česku, spoločnosť na túto tému nikdy nebude pripravená, pretože sexualita bude vždy tabuizovaná. Na názor sme sa spýtali aj našich poslancov a poslankýň. „Záujem zo strany ľudí s hendikepom by bol, otázka je, či by do tejto témy vo veľkej miere nevstupovalo konzervatívne rodinné prostredie."
Skúsenosti zo zahraničia: Česko ako príklad
Sexuálna asistencia je už roky bežnou službou v Nemecku, vo Švajčiarsku, v Holandsku či susednom Česku. Na európskej úrovni existuje dokonca Európska platforma sexuálnej asistencie, ktorá združuje neziskové organizácie zo siedmich krajín.
Služby sexuálnych asistentov sú bežnou realitou v Česku. Podľa oficiálnych štatistík ich bolo od roku 2015 vykonaných asi 500. Skutočné čísla však môžu byť vyššie. Česi si ich platia z vlastného vrecka.
Sexuálna asistencia má aj svoje pravidlá. Existujú oficiálne školenia i kódex s odporúčaniami, ako služby poskytovať. Definuje zásady férového poskytovania služieb i spôsob dohadovania odmeny. Podľa organizácie Freya, ktorá problematiku zastrešuje, pôsobí v krajine 17 asistentov: 15 žien a dvaja muži. „Asistenti pracujú na živnostenský list. Musia dodržiavať pravidlá podnikania,“ vysvetľuje hovorkyňa spoločnosti Lucie Šídová. Konkrétne hranice si každý asistent určuje sám: „Sú aj takí, ktorí poskytujú sexuálny styk. Prostitúciu zákon nezakazuje ani nepovoľuje, takže zákon neporušujú.“
Príbeh Tomáša: Ako vznikla sexuálna asistencia v Česku
Tomáš sa v roku 2010 kvôli svojej chorobe Friedrichova ataxia ocitol na invalidnom vozíčku. Odmietanie žien, s ktorým sa v tom čase začal stretávať čoraz častejšie, mu ničilo sebavedomie a sexuálny život sa mu otočil o 180 stupňov. Táto skúsenosť ho inšpirovala k myšlienke sexuálnej asistencie pre znevýhodnených ľudí. S pomocou združenia Rozkoš bez Rizika vytrénoval sexuálne asistentky, ktoré začali pomáhať hendikepovaným Čechom spoznať svoju sexualitu.
Na otázku, prečo si hendikepovaní ľudia jednoducho nezavolajú obyčajné prostitútky, Tomáš odpovedá: „Z osobnej skúsenosti som sa stretával s odmietaním a to môjmu nízkemu sebavedomiu nepomáhalo. Sexuálni asistenti a asistentky prechádzajú školením, kde sa učia nielen práci s telom, ale napríklad aj komunikácii s ľuďmi s hendikepom. Pre prostitútky je motivujúce dostať z klienta pravidelne čo najviac peňazí. Oproti tomu sexuálna asistentka chce klientovi pomôcť pochopiť svoje telo a sexualitu a pomôcť mu k samostatnosti a sebavedomiu.“
Tomáš tiež hovorí o tom, že nie každý vozíčkar je po úraze, má porušenú miechu a nemôže hýbať nohami. On sám síce postupne prichádza o nervy a citlivosť, ale o schopnosť erekcie a ejakulácie neprišiel. Dôležité je byť so svojím hendikepom zrovnaný v hlave. Zaujímavosťou je, že keď človek príde o citlivosť na nejakej erotogénnej zóne, presunie sa niekam inam (pery, bradavky, ušné lalôčiky) a pri stimulácii dochádza k efektu podobnému orgazmu. Existuje mnoho erotických pomôcok s aktívnym pohlavným stykom priamo pre vozíčkarov.
Cena a dostupnosť sexuálnej asistencie v Česku
Prvé stretnutie väčšinou stojí približne 500 českých korún (takmer 20 eur), hodinová asistencia vyjde na 1 200 českých korún (zhruba 46 eur), pričom cena je nemenná - 1400 Kč na hodinu (cca 60 €). Prvá „zoznamovacia schôdzka“ vyjde na 600 Kč (25 €)/hod. alebo 300 Kč (12 €)/30 min. Asistent si môže účtovať aj preplatenie nákladov na dopravu. Za túto službu si platí každý klient sám, štát na ňu neprispieva.
V súčasnej dobe je v ČR vyškolených 28 asistentov a asistentiek, ale zatiaľ je aktívnych iba 9. Freya zabezpečuje tiež špeciálne školenia, ktoré pripravujú asistentov na ich profesie. „Chceme, aby to boli osoby, ktoré sú vyrovnané s vlastnou sexualitou a poznajú svoje možnosti i limity. Oceňujeme ich skúsenosti s prácou s ľuďmi.“
Mýty a predsudky o sexualite ľudí s postihnutím a seniorov
Psychiatrička Sylvia Bzdúchová, ktorá sa celý život venuje ľuďom s mentálnym hendikepom, upozorňuje na mýty a predsudky o zdravotne postihnutých. Najmä tí, ktorí sú závislí od pomoci iných, sú mylne považovaní za večné deti. „Táto stigmatizácia ,večným detstvom' ich sprevádza po celý život. Správnejšie je chápať ich ako individuality s veku primeranou sexualitou,“ zdôrazňuje Kubiš.
Spoločnosť má problém priznať si, že ľudia s postihnutím majú nejaké sexuálne túžby. Keď pred rokmi začala Sylvia Bzdúchová viesť v domove kurzy sexuálnej výchovy, rodičia okamžite žiadali zmenu názvu. Zo sexuálnej výchovy sa musel stať Kurz dospievania. Obsah však zostal rovnaký. Učili ich rozdiely medzi mužom a ženou, aké dotyky sú na verejnosti vhodné a aké už nie. Dievčatám hovorili, ako sa ubrániť pred prípadným zneužívaniu, chlapcov poučili, že sa nepatrí ženy na verejnosti chytať za prsia. Všetkým sa snažili vysvetliť, že nemôžu onanovať na verejnosti, ale radšej v súkromí, na toalete, v kúpeľni alebo vo svojej izbe.
Sexualita nezostáva tabu iba pre ľudí s mentálnym hendikepom, ale aj s fyzickým. Mnohí ľudia s postihnutím žijú v presvedčení, že bez prirodzenej erekcie nemá význam žiť sexuálny život, hoci nič nemusí byť stratené. „Informácie prúdia neorganizovaným spôsobom a sexualita ľudí so zdravotným, dokonca ťažkým zdravotným postihnutím je mlčky trpená téma,“ hovorí Köböl.
Vek nemusí určovať limity v sexuálnom zdraví. I napriek tomu, že si mladšie generácie myslia, že seniori ho už nepotrebujú, opak je pravdou. Podľa odborníkov ide o prirodzenú súčasť života aj starších ľudí. K najväčším mýtom o seniorskom sexe patrí tvrdenie, že sa ľudia vo vyššom veku definitívne lúčia s pohlavným životom. Aj ľudia vo veku nad šesťdesiat rokov však potrebujú plnohodnotné uspokojenie v intímnej sfére. Nedávna štúdia, ktorá sa uskutočnila v Spojených štátoch amerických ukázala, že takmer 40 % mužov vo veku 75 - 85 rokov je sexuálne aktívnych. Ženy podľa prieskumu hlásia o niečo menšiu aktivitu, pričom sa zároveň sťažujú na viaceré zdravotné problémy spojené so sexuálnym zdravím, na hormonálne zmeny a nízke libido. Starých mužov trápi najmä erektilná dysfunkcia.
Právne a etické otázky videopornografie telesne postihnutých
Videopornografia telesne postihnutých je forma pornografie, ktorá zobrazuje osoby s telesným postihnutím v sexuálnych situáciách. Toto postihnutie môže byť rôzneho druhu, napríklad fyzické, zmyslové alebo intelektuálne. Je dôležité zdôrazniť, že nie všetka sexuálna reprezentácia osôb s postihnutím je automaticky považovaná za problematickú. Problémy vznikajú vtedy, keď sa takéto zobrazenia zneužívajú, vykorisťujú alebo prispievajú k dehumanizácii postihnutých osôb.
Medzi najvýznamnejšie etické otázky patria:
- Súhlas: Je osoba s postihnutím schopná dať plnohodnotný a informovaný súhlas s účasťou na takýchto videách? Zvlášť pri osobách s intelektuálnym postihnutím je táto otázka veľmi citlivá.
- Vykorisťovanie: Existuje riziko, že osoby s postihnutím sú vykorisťované pre zisk tvorcov pornografie? Môžu byť zraniteľnejšie voči nátlaku alebo manipulácii.
- Dehumanizácia: Prispieva takéto zobrazenie k dehumanizácii osôb s postihnutím a k vnímaniu ich ako sexuálnych objektov? Môže to posilňovať negatívne stereotypy a predsudky.
- Dopad na spoločnosť: Aký vplyv má šírenie takejto pornografie na vnímanie postihnutých osôb v spoločnosti? Môže to viesť k ich marginalizácii a diskriminácii.
Právne aspekty videopornografie telesne postihnutých sa líšia v závislosti od jurisdikcie. Táto téma je predmetom mnohých kontroverzií a diskusií. Niektoré argumenty hovoria o tom, že zákaz takejto pornografie je diskriminačný a obmedzuje slobodu prejavu. Iní tvrdia, že ide o ochranu zraniteľných osôb pred vykorisťovaním a zneužívaním.
Je dôležité poznamenať, že existujú aj alternatívne pohľady na túto tému. Niektorí ľudia s postihnutím sa aktívne angažujú v sexuálnom priemysle a tvrdia, že im to umožňuje vyjadriť svoju sexualitu a získať kontrolu nad svojím telom. Dokonca vznikajú aj dokumentárne filmy, ktoré sa snažia búrať tabu a ukazovať realitu sexuálneho života ľudí s postihnutím.
tags: #videoporno #telesne #postihnutych