Vety podľa obsahu (modálnosti), členitosti a zloženia v slovenskom jazyku

Veta je základným stavebným kameňom jazyka, vyjadruje ucelenú myšlienku a umožňuje nám komunikovať s ostatnými. Je to základná syntaktická jednotka s uceleným lexikálnym významom, gramaticky a syntakticky usporiadaná, zvukovo (intonačne) a modálne uzavretá. Veta vznikla na základe prisudzovania - nejakému objektu prisudzujeme vlastnosti, stavy, činnosti, opisujeme ho. Vetou môžeme vyjadrovať myšlienky, predstavy, rôzne obrazy mimojazykovej skutočnosti. Veta, ktorá je použitá v konkrétnej situácii a vyjadruje autorov postoj, zámer alebo cieľ, sa nazýva výpoveď. Autor vo vete využíva kategórie času a kategórie spôsobu, pomocou ktorých upresňuje a lepšie vyjadruje svoj postoj a zámer vo výpovedi.

Veta je myšlienka vyjadrená slovami. Môže byť vyjadrená písomne alebo ústne a slúži na vyjadrenie toho, čo si myslíme. Veta sa skladá zo slov, medzi ktorými robíme medzery, a každé slovo píšeme zvlášť. Dôležité je, aby malo slovo vo vete svoje miesto a aby veta začínala vždy veľkým písmenom. Na konci vety musí byť interpunkčné znamienko, ktoré určuje jej typ a funkciu. V druhom ročníku základnej školy sa deti zoznamujú so základnými typami viet, medzi ktoré patria oznamovacie, opytovacie a rozkazovacie vety.

Vety podľa obsahu (modálnosti)

V slovenskom jazyku rozlišujeme niekoľko typov viet podľa ich obsahu a funkcie, ktoré súvisia so zámerom autora výpovede dosiahnuť určitý komunikačný efekt. Tento zámer sa nazýva komunikačná funkcia výpovede a vyplýva z kontextu a obsahu výpovede.

Oznamovacia veta

Oznamovacia veta je veta, ktorá niečo oznamuje alebo konštatuje. Poskytuje informácie a má klesavú melódiu. Na konci oznamovacej vety píšeme bodku. Využíva sa vo všetkých jazykových štýloch, napr. v náučných a administratívnych textoch, kde sa iné typy viet vyskytujú veľmi zriedkavo. Využíva sa oznamovací a podmieňovací spôsob slovesa.

Príklady oznamovacích viet:

• Vianoce sú 24. decembra.
• Ekonomické oddelenie sa nachádza na prvom poschodí.
• Mama navarila.
• Žiak píše.
• Pozerá.
• Prší.
• Sneží.
• Dnes je pekný deň.
• Zajtra pôjdem do kina.
• Slnko svieti.
• Pôjdeme spolu na pivo.
• Máme pekný dom.
• Pôjdeme spolu do školy.
• Urobil som si domácu úlohu.
• Starý otec nejde do mesta.

Opytovacia veta

Opytovacia veta obsahuje otázku, ktorou niečo zisťujeme. Využíva oznamovací spôsob slovesa a opytovacie zámená. Melódia vety je stúpavá, na konci píšeme otáznik. Ich výskyt je častý najmä v hovorovom a umeleckom štýle. V rečníckom štýle majú podobu rečníckej/rétorickej otázky.

Opytovacie vety môžu byť:

1. Zisťovacie otázky: Očakávajú odpoveď áno - nie. Majú stúpavú melódiu, posledné slovo sa silou hlasu zvýrazňuje. Odpovedá sa na ne časticami áno/nie, príp. ich synonymickými výrazmi.
   • Príklady:
   • Pôjdeš dnes s nami do Alžbetky?
   • Pôjdeš so mnou do školy?
   • Páči sa ti náš dom? (áno - nie)
   • Bolo to ľahké?
   • Bol si vonku?
   • Chceš ísť s nami?
   • Videla si Petra?
   • Stretla si niekoho vonku?
   • Pôjde starý otec do mesta?
   • Urobil si si domácu úlohu? Áno. / Nie.
2. Doplňovacie otázky: Začínajú opytovacím zámenom (Ako? Kedy? Kde? Prečo?…). Nemôžeme na ne odpovedať časticami áno/nie, odpovedáme celou vetou. Majú klesavú melódiu.
   • Príklady:
   • Kedy sa vrátiš? - Prišiel o tretej.
   • Kam pôjde starý otec? - Do kina.
   • Aké je to? - Dobré.
   • Koľko ich bolo?
   • Ako sa máš? - Dobre.
   • Kedy mi to prinesieš? - O piatej.
   • Kde ste boli v lete?
   • Z čoho máš domácu úlohu? Z matematiky. / Zo slovenčiny.

Rozkazovacia veta

Rozkazovacia veta vyjadruje rozkaz, príkaz, žiadosť, zákaz alebo nariadenie. Vyzýva k určitému konaniu, zakazuje niektoré činnosti ap. Využíva sa v nich rozkazovací spôsob slovesa alebo neurčitok, melódia vety je klesavá. Na konci píšeme výkričník, no v návodoch, pokynoch, postupoch alebo radách sa ukončuje bodkou. V hovorených jazykových prejavoch autor pracuje s akustickými jazykovými prostriedkami (sila hlasu, hlasitosť, dôraz…). Často sa vyskytuje v administratívnom štýle vo forme neurčitkových rozkazov a zákazov.

Príklady rozkazovacích viet:

• Päťkrát desinu!
• Umy si ruky!
• Dnes choďte do školy spolu!
• Nefajčiť!
• Použite skrutky č.
• Urob si domácu úlohu!
• Starý otec, nechoď do mesta!
• Použite klinčeky č.

Želacia veta

Želacia veta vyjadruje želanie, prianie, výzvu alebo podnet, aby sa niečo stalo. Využívajú sa v nich pobádacie častice (nech, bodaj…), oznamovací alebo podmieňovací spôsob slovesa. Melódia vety je stúpavo - klesavá. Na konci píšeme výkričník. Patria sem aj pozdravy a blahoželania.

Príklady želacích viet:

• Kiežby sme si dali ešte jedno!
• Kiežby prišiel!
• Poďme dnes do školy spolu!
• Nech sa ti to podarí!
• Nech ti to vyjde!
• Bodaj by si mal pravdu!
• Kiež by sa to nebolo bývalo stalo!
• Dobrý deň!
• Bodaj by to tak bolo!
• Pekný deň!
• Nech sa ti darí.
• Bodaj by si dostal tú prácu!
• Kiež by sme to vedeli skôr!
• Dobré ráno!
• Kiež by mi bol pomohol!
• Bodaj by sa to nestalo!
• Nech vás sprevádza pokoj!

Zvolacia veta

Zvolacia veta vyjadruje citové pohnutie, emócie (strach, radosť, smútok, prekvapenie atď.). Má stúpavo - klesavú melódiu, na konci zvyčajne píšeme výkričník. Zvolacie vety nie sú osobitným druhom viet podľa modálnosti, všetky druhy viet môžu mať aj formu zvolania.

Príklady zvolacích viet:

• Tak sa mi to páči!
• To je krása!
• Neprídem! - namiesto: Neprídem. - oznamovacia veta
• Podáš mi to?! - namiesto: Podáš mi to? - opytovacia veta
• Okamžite to polož!!! - namiesto: Okamžite to polož! - rozkazovacia veta
• Kiežby to bola pravda!!! - namiesto: Kiež by to bola pravda!
• Ide to!
• Čo si to urobil!
• Musím vyzdravieť!

Na konci zvolacích viet sa v písaných textoch píše vždy výkričník alebo kombinácia otáznika a výkričníka.

Vety podľa členitosti

Vety podľa členitosti delíme na jednočlenné a dvojčlenné.

Jednočlenná veta

Jednočlenná veta nemá zreteľnú podmetovú a prísudkovú časť. Je tvorená vetným základom, má len jeden základný vetný člen (chýba podmet alebo prísudok). Nedá sa rozdeliť na podmetovú a prísudkovú časť, nemá prisudzovací sklad, ale iba jeden vetný základ. Jednočlennými vetami pomenúvame prírodné javy a úkazy, fyzické a duševné stavy, názvy, výkriky, prejavy citov a pocitov, nápisy, príkazy a zákazy.

Podľa vetného základu rozlišujeme:

1. Slovesná jednočlenná veta: Má slovesný vetný základ, ktorý je vyjadrený určitým slovesným tvarom v 3. osobe, alebo slovesami, ktoré vyjadrujú atmosférické javy, nevysvetliteľné deje, telesné a duševné pocity.
   • Príklady:
   • Sneží.
   • Mrzne.
   • Bolo to očividné.
   • Hrmí.
   • Včera zas snežilo.
   • Od včera prší.
   • V zámku straší.
   • Haraší mu.
   • Bolo mi smutno.
   • Drieme sa mu.
   • Je mi zle / dobre.
   • Blýska sa.
   • Zle sa mu spalo.
   • Nechce sa mi vstávať.
   • Bolí ma v boku.
   • V úradoch sa tvrdo pracuje.
   • Zle sa mi tu píše.
2. Neslovesná (menná) jednočlenná veta: Má neslovesný vetný základ, nie je vyjadrený určitým slovesným tvarom v 3. osobe, je vyjadrený iným slovným druhom - podstatným, prídavným menom, citoslovcami, neurčitkom, príslovkou, časticou. Jednočlenné vety vyjadrené neurčitkom sú štylisticky príznakové. Patria sem názvy, pozdravy, oslovenia, nápisy atď.
   • Príklady:
   • Nefajčiť!
   • Medovka lekárska.
   • Ahoj!
   • Potraviny.
   • Fantastické!
   • Hej!
   • Dobré.
   • Deti kapitána Granta.
   • Národná rada Slovenskej republiky.
   • Koľko?
   • Hurá!
   • Pomaly!
   • Strašné!
   • Gymnázium Nitra.
   • Nevstupovať!
   • Mestský úrad.
   • Joj!
   • Výborne.
   • Prísne tajné!
   • Pýcha a predsudok.
   • Lekáreň.
   • Neuveriteľne.
   • Prirodzene.
   • Nevstupovať na trávnik!
   • Gymnázium Stará Turá.

Jednočlenné vety sa vyskytujú vo všetkých jazykových štýloch. V odborných a publicistických textoch nájdeme najmä neslovesné jednočlenné vety. V hovorovom a umeleckom štýle sa používajú ako expresívne výrazové prostriedky. V administratívnych textoch je častý výskyt jednočlenných viet vyjadrených neurčitkom slovesa, napr. Nefajčiť!

Dvojčlenná veta

Dvojčlenná veta sa dá rozdeliť na podmetovú a prísudkovú časť. Má oba hlavné vetné členy, a to podmet (môže byť vyjadrený alebo nevyjadrený) aj prísudok. Dvojčlenné vety sú frekventovanejšie a bývajú štylisticky neprízvukové.

Podľa vyjadrenosti podmetu rozlišujeme dvojčlennú vetu:

1. Úplná dvojčlenná veta: Má vyjadrený podmet a prísudok.
   • Príklady:
   • Mama varí.
   • Mirka ešte chodí do školy.
   • Deti plačú.
   • On je učiteľ.
   • Dieťa spí.
   • Mama varí obed.
   • Mama, brat a ja varíme obed.
   • Karol nechcel ísť do obchodu.
2. Neúplná dvojčlenná veta: Nemá vyjadrený podmet, ale je vyjadriteľný, ktorý identifikujeme podľa gramatickej prípony slovesa.
   • Príklady:
   • Prišli neskoro. (Oni)
   • Meškal. (On)
   • Píšem. (Ja)
   • Učíme sa cudzie jazyky. (my)
   • Choď domov! (ty)
   • Boli ste v divadle? (vy)
   • Spí. (On.)
   • Hovoril. (On.)
   • Aj vtedy sa usmieval. (On.)
   • Prídem. (Ja.)
   • Nechcel ísť do obchodu. (On.)

Vety podľa zloženia

Vety podľa zloženia delíme na jednoduché vety a zložené vety (súvetia).

Jednoduchá veta

Jednoduchú vetu tvorí vetný základ alebo jeden prisudzovací sklad, t.j. jedno spojenie podmetu a prísudku.

Podľa toho, či má iba základné alebo aj rozvíjacie vetné členy, poznáme:

1. Holá veta: Obsahuje iba základné vetné členy, jeden podmet a prísudok, alebo nevyjadrený podmet a prísudok.
   • Príklady:
   • Mama varí.
   • Žiak píše.
   • Pozerá.
   • Prší.
   • Sneží.
   • Píše. (On.)
   • Mama navarila.
2. Rozvitá veta: Jeden alebo oba základné vetné členy sú bližšie určené rozvíjacím vetným členom.
   • Príklady:
   • Náš otec prichádza.
   • Neskoro prichádza.
   • Náš otec neskoro prichádza.
   • Dobrá mama varí obed.

Zložená veta (Súvetie)

Zložená veta sa v slovenčine nazýva aj súvetie. Je to veta, ktorá sa skladá z viacerých myšlienok, má aspoň dva prisudzovacie sklady, t.j. obsahuje viac prísudkov.

Podľa počtu viet sa súvetia delia na:

1. Jednoduché súvetie: Zložené z dvoch viet, obsahuje dva prisudzovacie sklady.
   • Priraďovacie súvetie: Dve gramaticky rovnocenné vety, t.j. dve hlavné vety, spojené priraďovacou spojkou alebo bezspojkovo.
     • Príklady:
     • Jano sadol do auta a odišiel. (zlučovacie)
     • Mama varí a perie. (zlučovacie)
     • Mama nielen varí, ale aj perie. (stupňovacie)
     • Mama varí, ale neperie. (odporovacie)
     • Mama alebo varí, alebo perie. (vylučovacie)
     • Hnev nielenže rozum pomúti, ale ho aj odoberie. (stupňovacie)
   • Podraďovacie súvetie: Jedna veta je gramaticky podradená druhej vete, t.j. jedna hlavná a jedna vedľajšia veta. V podraďovacom súvetí je jedna veta gramaticky závislá od druhej vety. Od hlavnej vety je závislá vedľajšia veta, ktorá dopĺňa jej význam. Vedľajšia veta zastupuje chýbajúci člen hlavnej vety, preto máme toľko vedľajších viet ako vetných členov. Vety v podraďovacom súvetí sa spájajú pomocou podraďovacích spojok alebo pomocou zámen. Hlavnou vetou sa môžeme opýtať, vedľajšou odpovedať.
     • Typy vedľajších viet:
       • Podmetová: Kto, čo, že, aby, či... (Nie je isté, či prídu. Hnevalo ma, že ju tu nevidím. Kto nič nerobí, nič nepokazí.)
       • Prísudková: Aký, ako, že, aby... (Bola taká, že ju mal každý rád. Peter je taký, že sa s každým porozpráva.)
       • Predmetová: Že, aby, kto, čo, aký... (Hlásili, že budú prehánky. V polosne počul, že sa otvorili dvere. Mali by sme sa rozprávať o tom, čo nás trápi.)
       • Prívlastková: Aký, ktorý, čo, kde, ako... (Bol taký usilovný, že ho len chválili. Tu je dom, v ktorom bývam.)
       • Príslovková:
         • miesta: kde, kam, kade, odkiaľ... (Kde si nezasial, tam neber. Budeme čakať tam, kde sme sa dohodli.)
         • času: keď, pokým, len keď, sotva... (Urobí to, keď bude mať čas.)
         • spôsobu: ako, akoby, ako čo, akože... (Ako sa do hory volá, tak sa z nej ozýva.)
         • príčiny: aby, žeby, preto - aby... (Urobil som to preto, lebo som musel. Chráni ho, lebo ho má rada.)
       • Doplnková: Že, ako, aby, keď, aký... (Matka videla chlapcov, ako sa hrajú.)
     • Príklady:
     • Blonďavý Peter píše list v ktorom opisuje minulú skúšku.
     • Usilovný žiak sa učí, pretože chce mať kvalitné vzdelanie.
     • Výťah ide pomaly, lebo je starý.
     • Robotník majstruje kuchyňu, ktorú navrhli budúci užívatelia spolu s architektom.
     • V polosne počul, že sa dvere otvorili.
2. Zložené súvetie: Zložené z troch a viacerých viet, obsahuje viac ako dva prisudzovacie sklady.
   • Príklady:
   • Mama vedela, že príde, lebo mu...
   • Nevedel, čo sa deje, a preto odišiel.

tags: #vety #podla #obsahu #pomocka