Poskytovanie dávky a príspevkov na pomoc v hmotnej núdzi je upravené v zákone o pomoci v hmotnej núdzi. Dávky v hmotnej núdzi definuje Zákon 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Filozofiou je, že dávky v hmotnej núdzi majú byť až poslednou možnosťou po vyčerpaní iných foriem podpory.
Dávka v hmotnej núdzi sa poskytuje vtedy, ak si občan či občianka nemôže sama a ani s pomocou rodinných príslušníkov zabezpečiť základné životné podmienky, čo zahŕňa jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.
Kto môže požiadať o dávku v hmotnej núdzi?
- O dávku v hmotnej núdzi môže požiadať fyzická osoba v krízovej životnej situácii alebo v mimoriadne nepriaznivej sociálnej situácii.
- O dávku môže požiadať aj cudzinka, iná štátna príslušníčka alebo azylantka.
- Pri podaní žiadosti musí žiadateľ preukázať svoje príjmy (prípadne objasniť finančnú situáciu) alebo doložiť, že nemá žiadny alebo len minimálny príjem a nevlastní nijaký majetok.
- Aj keď žena má minimálny alebo nízky príjem, možno jej poskytnúť čiastku dávky v hmotnej núdzi, čo predstavuje doplnenie príjmu do výšky životného minima.
- Dávka a príspevky k dávke sa poskytujú aj na každé dieťa, o ktoré sa žena stará. Prípadné výživné sa z tejto sumy odpočítava.
Postup pri žiadosti
Ak žena nemá prácu, musí sa zaevidovať na úrade práce a požiadať o dávku v nezamestnanosti. Ak na ňu nemá nárok, ak je dávka nízka, alebo ak sa jej vyplácanie skončí, poskytne sa jej dávka v hmotnej núdzi.
Okrem toho, ak ide o matku detí, musí dosiahnuť súdne určenie výživného (na deti a prípadne na seba), aby si manžel plnil vyživovaciu povinnosť.
Nárok na výplatu dávky v hmotnej núdzi vzniká od prvého dňa mesiaca, v ktorom o ňu žena požiadala. Dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke sa môžu vyplácať aj preddavkovo, napríklad do právoplatného rozhodnutia súdu o výživnom.
Následne, keď súd vo veci rozhodne, žena musí vrátiť poskytnuté finančné prostriedky odboru sociálnych vecí a rodiny, v prípade, že súd rozhodne o výživnom odo dňa, keď jej bola priznaná dávka spolu s príspevkami k dávke.
Spracovanie dávok v hmotnej núdzi, najmä na začiatku poberania, môže trvať dlho. Preto sa niekedy stáva, že dávky sú doplatené jednorazovo spätne za niekoľko mesiacov. Aby však ľudia mali aspoň časť dávok aj počas obdobia, keď niektoré údaje sú dané iba približne (napr. ešte nie je jasná presná suma výživného), úrad práce môže poskytovať preddavky na dávky.
Doplnkové príspevky a dávky
Okrem základnej dávky v hmotnej núdzi existujú aj ďalšie formy pomoci:
Jednorazová dávka v hmotnej núdzi
Mestské a obecné úrady poskytujú okrem pravidelných príspevkov aj jednorazovú dávku v hmotnej núdzi. Slúži na úhradu mimoriadnych výdavkov, ako sú:
- nevyhnutné ošatenie,
- základné vybavenie domácnosti,
- zakúpenie školských potrieb,
- mimoriadne liečebné náklady.
Podmienkou jej poskytnutia je, že žena alebo rodina je v hmotnej núdzi a už jej je vyplácaná dávka v hmotnej núdzi (DHN).
Príspevok na bývanie
Touto dávkou štát pomáha domácnostiam s nízkymi príjmami pri úhrade výdavkov spojených s užívaním bytu alebo rodinného domu. Nárok na príspevok na bývanie si môže uplatniť žiadateľka, ktorej je vyplácaná DHN a ktorá je nájomníčkou bytu (obecného, družstevného), vlastníčkou bytu alebo rodinného domu. Výška príspevku je stanovená zákonom a závisí od počtu posudzovaných osôb. Požiadať o príspevok môže žena na mestskom alebo obecnom úrade. Príspevok na bývanie je súčasťou dávok v hmotnej núdzi a je určený pre domácnosti, ktoré majú legálne bývanie a platia aj za odpad.
Prídavky na deti
Nárok na prídavky na deti má osoba, s ktorou deti žijú a ktorá sa o ne stará. Pokiaľ prídavky doteraz dostával muž, musí žena, ak deti žijú s ňou, požiadať odbor sociálnych vecí a rodiny príslušného ÚPSVaR, aby ich začali vyplácať jej. Rovnako má žena postupovať, ak otec tieto peniaze nevyužíva pre potreby detí. Odbor sociálnych vecí a rodiny si môže otca aj predvolať.
Menšie obecné služby (MOS) ako podpora pre poberateľov dávok
Menšie obecné služby (MOS) sú pracovné aktivity pre obec, mesto alebo mestskú časť. Ich cieľom je podpora udržiavania pracovných návykov dlhodobo nezamestnaného občana, ktorý je uchádzačom o zamestnanie a poberateľom dávky v hmotnej núdzi.
Kto môže vykonávať menšie obecné služby?
MOS môžu vykonávať nezamestnaní, evidovaní na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), ako aj uchádzači o zamestnanie, poberajúci dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi (pomoc v hmotnej núdzi).
Postup pri žiadosti o vykonávanie MOS
Uchádzači o zamestnanie sa osobne informujú o možnosti vykonávania MOS na Miestnom úrade Mestskej časti Košice-Západ, prípadne si môžu podať žiadosť na ÚPSVaR, Popradská 74 u svojho sprostredkovateľa zamestnania - oddelenie služieb pre občana.
Podmienky výkonu prác MOS pre Mestskú časť Košice-Západ
- Rozsah práce: MOS sa vykonávajú v rozsahu 64-80 hodín mesačne.
- Náplň práce: Pracovné činnosti sa ponúkajú podľa požiadaviek jednotlivých oddelení Miestneho úradu. Ide hlavne o tieto činnosti:
- úprava a čistota verejných priestranstiev a údržba náradia,
- upratovanie interiérov, exteriérov a okolia budov vo vlastníctve a správe Mestskej časti Košice-Západ,
- aktivity sociálneho typu - opatrovateľská služba a rozvoz stravy klientom,
- pomocné práce pri organizovaní kultúrnych podujatí.
- Finančné ohodnotenie: Uchádzač o zamestnanie vykonávaním MOS a odpracovaním príslušného počtu hodín získa nárok na aktivačný príspevok, ktorý sa pripočíta k dávke v hmotnej núdzi. Mestská časť Košice-Západ navyše poskytne aktivačnému pracovníkovi stravný lístok v hodnote 3,50 € v deň, keď výkon práce presiahne 4 hodiny.
MOS v rozsahu 32 hodín mesačne
Ak sa uchádzač o zamestnanie nezúčastňuje na žiadnych pracovných aktivitách, ani nevykonáva vyššie uvedenú aktivačnú činnosť, môže byť ÚPSVaR vyzvaný, aby si povinne odpracoval 32 hodín mesačne MOS pre obec, respektíve mestskú časť, inak mu bude odňatá dávka v hmotnej núdzi. Táto forma MOS nie je ohodnotená aktivačným príspevkom ani stravným lístkom.
Znižovanie a zvyšovanie dávok v hmotnej núdzi
Systém dávok v hmotnej núdzi funguje na princípe nárokov a príjmov. Ich rozdielom je výška dávky v hmotnej núdzi. Dávky sú zvyšované rovnako ako životné minimum, teda maximálne o infláciu (od roku 2023 sa zákon zmenil, takže životné minimum sa zvyšuje o infláciu). Preto nárasty nie sú výrazné. V stálych cenách vidno skôr pokles výšky základnej dávky v hmotnej núdzi.
Dôvody na zníženie dávky
Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje z nasledujúcich dôvodov:
- Ak sa člen domácnosti nezúčastní na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, v mesačnom rozsahu určenom ako rozdiel medzi 32 hodinami a rozsahom dohodnutým v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo rozsahom dohodnutým v zmluve o dobrovoľníckej činnosti na vykonávaní menších obecných služieb alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie.
- Ak nevykoná činnosť v rozsahu dohodnutom v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo v zmluve o dobrovoľníckej činnosti, ak rozsah činností v tomto právnom vzťahu alebo rozsah dobrovoľníckej činnosti je dohodnutý na menej ako 32 hodín mesačne.
- K zníženiu dávky v hmotnej núdzi v prvom až treťom kalendárnom mesiaci dôjde aj z dôvodu opakovaného predčasného skončenia právneho vzťahu, ktorý vznikol z dôvodu nástupu do vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom, do jedného mesiaca od jeho vzniku.
- Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o sumu 89,70 eura za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, ktorý nedodržal liečebný režim, a to v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa zistilo nedodržanie liečebného režimu.
- Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o sumu 89,70 eura za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, za ktorého nebola splnená povinnosť doručiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny odpis potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti člena domácnosti do troch pracovných dní odo dňa začatia alebo skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti; to neplatí, ak tomuto členovi domácnosti nepatrí ochranný príspevok z dôvodu nesplnenia tejto povinnosti.
Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje z vyššie uvedených dôvodov v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom nastala skutočnosť odôvodňujúca zníženie dávky.
Výnimky zo zníženia dávky
Čas, v ktorom člen domácnosti v príslušnom kalendárnom mesiaci nemôže vykonať činnosť v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo dobrovoľnícku činnosť alebo sa nemôže zúčastniť menších obecných služieb alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie z dôvodu, že bol ošetrujúcim lekárom uznaný za dočasne práceneschopného alebo z dôvodu pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl SR počas zaradenia do operačných záloh, pohotovostných záloh, branných záloh alebo ostatných záloh, sa považuje za čas, v ktorom tento člen domácnosti vykonal činnosť v tomto právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo dobrovoľnícku činnosť alebo sa zúčastnil menších obecných služieb alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie.
Aktivačný príspevok a zmeny v systéme
Od septembra 2025 sa pre potreby výpočtu pomoci v hmotnej núdzi neráta určité percento pracovného príjmu, v závislosti od dĺžky zamestnania. Túto výhodu môže poberateľ pomoci v hmotnej núdzi využiť raz za dva roky. Od apríla 2023 do augusta 2025 neexistoval aktivačný príspevok po zamestnaní sa a daňový bonus bol príjmom.
Kontakty a oddelenia pre pomoc v hmotnej núdzi v Košiciach
Na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach sa môžete obrátiť na rôzne oddelenia a kontaktné osoby v závislosti od vášho bydliska a konkrétnej potreby.
- Pomoc v hmotnej núdzi, štátne sociálne dávky KE I a KE IV, dotácie na stravu a školské potreby
- Pomoc v hmotnej núdzi, štátne sociálne dávky KE II a KE III, dotácie na stravu a školské potreby
- Koordinácia rodinných dávok EÚ, náhradné výživné, náhradná rodinná starostlivosť (Košice - okolie I)
- Koordinácia rodinných dávok EÚ, náhradné výživné, náhradná rodinná starostlivosť (Košice - okolie II)