Vládne prerozdeľovanie zdrojov prostredníctvom rozsiahlych verejných výdavkov je často vnímané ako nástroj na podporu hospodárskeho rastu a zlepšenie životnej úrovne. Na Slovensku však značná časť verejnosti preceňuje možnosti a účinnosť vlády v oblasti prerozdeľovania, spoliehajúc sa na štát a verejné zdroje.
Rastúci rozsah a vplyv vlády
Na Slovensku sa potvrdzuje rastúci rozsah a vplyv vlády na životy ľudí. Politický dopyt po verejných výdavkoch sa prejavuje v ich zvyšovaní v rámci štátneho rozpočtu a celkovo vo verejnej správe. Konsolidované verejné výdavky sa v rokoch 2010 až 2019 zvýšili o približne 12 mld. eur, z 26,3 mld. eur na 38,4 mld. eur. Podľa rozpočtu na rok 2020 mali narásť až na 39,4 mld. eur, čo je takmer o 50 % viac ako v roku 2010. Ministerstvo financií SR počíta s ďalším rastom až na 43,8 mld. eur do roku 2022.
Výdavky na zamestnancov verejnej správy sa od roku 2015 do roku 2020 zvýšili o 2,6 mld. eur. Počet zamestnancov verejnej správy sa medzi rokmi 2015 až 2020 zvýšil o 22 600 na 427 000. V roku 2019 dosiahol podiel zamestnancov verejnej správy na ekonomicky aktívnom obyvateľstve SR 15,3 %, kým v roku 2015 to bolo 14,8 %.
Deformovaná štruktúra verejných výdavkov
Vláda vynakladá výdavky aj na funkcie, ktoré by nemala zabezpečovať, ako napríklad sociálne transfery stredne a vyššie príjmovým skupinám v rámci dôchodkového systému a neadresných sociálnych programov rodinnej politiky. Systémovou príčinou rastu týchto výdavkov sú zákonné nastavenia poskytujúce ľuďom pravidelné nároky v sociálnom systéme pri nezrealizovaných štrukturálnych výdavkových reformách. Ďalšou skupinou výdavkov prehlbujúcich ich deformovanú štruktúru sú dotácie podnikateľským subjektom a transfery v iných oblastiach.
Prehľad vybraných makroekonomických ukazovateľov
| Ukazovateľ | Obdobie / Hodnota |
|---|---|
| Nárast výdavkov (2010-2019) | o 12 mld. eur |
| Podiel zamestnancov verejnej správy (2019) | 15,3 % |
| Miera prerozdeľovania k HDP (2018) | 41,8 % |
| Celkové daňové zaťaženie (2018) | 62,5 % |
Dôsledky deficitného financovania
Rastúce príjmy štátu nestačia na pokrytie ešte rýchlejšie rastúcich verejných výdavkov. Pre verejné financie na Slovensku je preto z dlhodobého hľadiska charakteristické deficitné financovanie. Podľa základného scenára vývoja verejných financií Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) bude medzera medzi príjmami a výdavkami štátu navyše v najbližších dekádach ďalej rásť. Slovenské verejné financie podľa nej nedosahujú dlhodobú udržateľnosť a celkový dlh verejnej správy bude v najbližších piatich desaťročiach prudko narastať.
Ekonomické dopady a perspektívy
Veľké vládne výdavky majú negatívny ekonomický dopad, zvyšujú mieru neefektívnosti ekonomických rozhodnutí a konaní, podkopávajú prosperitu a brzdia životnú úroveň. Vláda prostredníctvom verejných výdavkov prerozdeľuje veľkú časť zdrojov vytvorených tvorivou podnikateľskou činnosťou v ekonomike a presmerúvava ich podľa politických rozhodnutí do menej efektívnejších činností. Tým nielenže vytláča súkromné aktivity, ale zároveň vnáša falošné signály, deformuje konkurenčné prostredie, podporuje morálny hazard a závislosť ľudí od štátu.
Ministerstvo financií SR realizáciou národného projektu Hodnotenie efektívnosti verejných výdavkov (revízia výdavkov) zavádza nové nástroje na zvyšovanie hodnoty za peniaze vo verejnej správe. Cieľom projektu je merať hodnotu za peniaze v oblastiach výdavkových programov, investícií, prevádzky a regulácie štátu.