Valorizácia platov štátnych a verejných zamestnancov sa ruší, ich platy sa nebudú zvyšovať. Výnimku majú učitelia, lekári a zdravotníci. Dlhé mesiace Slovensko čakalo na konkrétne kroky vlády Roberta Fica v súvislosti s konsolidáciou verejných financií. Premiér, ako aj minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) avizovali predstavenie v poradí už tretieho „ozdravného“ balíčka mnohokrát, pričom svoje plány nakoniec pre nezhody v koalícii museli odložiť.
Ministerstvo financií predstavilo 22 opatrení, ktoré by mali zvrátiť Slovensko z takzvanej gréckej cesty. Vláda chce znížiť výdavky štátu v objeme 1,3 miliardy eur, čo má takmer polovicu konsolidácie priniesť šetrením v štáte. Chce to dosiahnuť znížením výdavkov tovarov a služieb, rušením a zlučovaním úradov a v neposlednom rade obmedzením nakupovania nových vozidiel.
V praxi to bude znamenať, že valorizácia platov štátnych a verejných zamestnancov sa ruší. Ich platy sa nebudú zvyšovať. Výnimku majú učitelia, lekári a zdravotníci.
Čo je valorizácia platov?
Valorizácia je proces pravidelného zvyšovania peňažných dávok alebo platov s cieľom kompenzovať rast cien a zabezpečiť, aby ich príjemcovia nestratili kúpnu silu. V praxi to znamená, že keď ceny tovarov a služieb rastú (inflácia), peniaze, ktoré ľudia dostávajú (napríklad dôchodky, mzdy, sociálne dávky), sa upravia nahor, aby si mohli kúpiť rovnaké množstvo vecí ako predtým. Takže valorizácia znamená, že pravidelne dostanete o niečo viac peňazí, aby ste nezostali o krok pozadu za rastúcimi životnými nákladmi.
Definícia a typy inflácie
Ekonómovia definujú infláciu ako všeobecný nárast cien ekonomických statkov, čo spôsobuje zníženie kúpnej sily peňazí. Inflácia teda znižuje množstvá tovarov a služieb, ktoré si môžeme kúpiť za peňažnú jednotku. Jednoduchšie povedané, kým v roku 2010 ste v obchode s potravinami kúpili jedlo za 100 €, v roku 2021 by vás úplne identický nákup stál viac peňazí. Pri výpočte sa zohľadňujú ceny potravín, šatstva, bývania, paliva, dopravy, zdravotnej starostlivosti, výdavkov na vzdelávanie a iných tovarov a služieb každodennej potreby. Miera inflácie sa vyčísľuje v percentách a v období posledných rokov sa podľa Štatistického úradu pohybuje na úrovni 1 až 3 %.
Ekonómovia vo svojich poučkách definujú miernu, cválajúcu a hyperinfláciu. Mierna inflácia neprekračuje tempo rastu ekonomického výkonu v danej krajine a vyjadruje sa jednociferným číslom. V hodnotách 10 až 100 % vyjadrujeme cválajúcu infláciu, pri ktorej výrazne klesá kúpna sila peňazí. Pri hyperinflácii ide už o extrém, pri ktorom peniaze strácajú svoj význam. V Nemecku hyperinfláciu zaznamenali po 2. svetovej vojne. Extrémna hyperinflácia zavládla v roku 2008 aj v Zimbabwe.
Inflácia môže byť ťahaná dopytom, spôsobená zvýšeným dopytom spotrebiteľov po konkrétnych produktoch alebo službách. Keď sa dopyt zvyšuje, dostupná ponuka klesá, čo vedie k vyšším cenám. Ponuková inflácia (inflácia tlačená nákladmi) nastáva, keď sa zdražuje v dôsledku rastu výrobných nákladov, napríklad pre zvýšenie platov či cien vstupných surovín.
Nominálna a reálna mzda
Predstavte si, že ste pred piatimi rokmi dostali za svoju prácu odmenu 1 000 €. Odvtedy sa vaša mzda nezvýšila, a teda rast nominálnej mzdy predstavuje 0 %. Reálna mzda vám za toto obdobie klesla až o 9 %, čo predstavuje ročné zníženie o 2 %. Nominálna mzda je mzda vyjadrená v peniazoch. Reálna mzda vyjadruje kúpnu silu, teda čo si za svoje peniaze môžete kúpiť. Je znížená o mieru inflácie. Ak vám teda váš zamestnávateľ nominálnu mzdu medziročne nezvyšuje, de facto si za svoj príjem môžete kúpiť menej a menej tovarov a služieb.
Štatistický úrad pravidelne monitoruje vývoj reálnych miezd. Medziročne porovnáva výšku nominálnej mzdy očistenú o infláciu (t.j. reálnu mzdu) a prináša percentuálne vyjadrenie tejto zmeny. Krátko po vzniku Slovenskej republiky, ale aj okolo roku 2000 si Slováci v dôsledku vysokej miery inflácie zakúpili za svoj plat menej tovarov a služieb.
Dôsledky valorizácie platov
Aktuálny stav: Platy dobiehajú infláciu
Po turbulentnom období, keď inflácia neustále znižovala hodnotu našich výplat, prichádza zmena. Nominálne mzdy rastú a čo je ešte dôležitejšie, reálne mzdy opäť stúpajú. Znamená to, že si priemerný Slovák môže za svoju výplatu kúpiť viac ako pred rokom. Áno, slovenské platy majú šancu dobehnúť infláciu a dokonca sa to už deje. Najnovšie údaje ukazujú, že nominálne mzdy (pred očistením o infláciu) rastú medziročne približne o 8,8 %. Ešte dôležitejší je však vývoj reálnych miezd, teda toho, koľko si reálne môžeme kúpiť za zarobené peniaze po zohľadnení rastu cien. V tomto smere je situácia pre Slovákov priaznivá, reálne mzdy sú aktuálne v pluse približne 4,5 % oproti roku 2024, čo znamená, že priemerný zamestnanec si reálne polepšil.
Širší kontext: Dvojciferná inflácia z rokov 2022 a 2023
Tento pozitívny vývoj je však potrebné vnímať v širšom kontexte. Kvôli vysokej inflácii v rokoch 2022 a 2023 je dôležité pozrieť sa na situáciu kumulatívne. Práve v týchto rokoch sme čelili dvojcifernej inflácii, ktorá výrazne zrazila kúpnu silu obyvateľstva. Ak sčítame doterajší rast miezd a porovnáme ho s infláciou za posledné roky, zistíme, že priemerná mzda sa dnes nachádza približne o 3 % nad úrovňou inflácie. Hoci to nie je dôvod na oslavy, ani na smútok, dôležité je, že trend sa otočil v prospech domácností a kúpna sila sa obnovuje.
Vplyv inflácie na úspory a investície
Inflácia ovplyvňuje aj reálnu hodnotu príjmov, úspor a investícií. Po výraznom poklese reálnych miezd v rokoch 2022 a 2023 sa situácia zlepšila a mzdy v roku 2024 aj 2025 opäť reálne rastú. Napriek tomu však peniaze uložené na bankových účtoch infláciu dlhodobo neporážajú a ich kúpna sila sa znižuje. Inflácia tak funguje ako nenápadná, no trvalá daň. Pri investovaní je dôležité brať do úvahy mieru inflácie, pretože to môže ovplyvniť výnosy z investícií.
Životné minimum a jeho význam v kontexte inflácie
Životné minimum, zákonom stanovená hranica príjmu na pokrytie základných životných potrieb, zohráva kľúčovú úlohu v sociálnom systéme Slovenska. Vzniklo v roku 1998 a predstavovalo približne tretinu priemernej mzdy. Jeho valorizácia, založená najmä na inflácii nízkopríjmových domácností, má chrániť jeho kúpnu silu. Avšak, ako upozorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), tento mechanizmus nefungoval vždy dôsledne. Dôsledkom je, že nízkopríjmové domácnosti si dnes môžu zo životného minima kúpiť približne o 16 percent menej tovarov a služieb než v roku 1998. Odhaduje sa, že do roku 2026 bude jeho podiel na priemernej mzde len 17 percent.
Dôsledky pomalého rastu životného minima
Pomalý rast životného minima má rozsiahle dôsledky. Okrem zúženia okruhu poberateľov sociálnej pomoci ovplyvňuje aj výšku viacerých dávok a transferov, ako sú pomoc v hmotnej núdzi, náhradné výživné, rodičovský príspevok, minimálne dôchodky či daňový bonus na dieťa. Ak životné minimum zaostáva, tieto príjmy domácností sa relatívne znižujú v porovnaní s mzdami a inými zdrojmi príjmov.
Životné minimum zohráva významnú úlohu aj v daňovom systéme, keďže ovplyvňuje nezdaniteľnú časť základu dane a hranice daňových sadzieb. Jeho pomalší rast vedie k takzvanému tichému zdaneniu, pri ktorom sa daňové zaťaženie postupne presúva aj na nižšie príjmy a daň z príjmu platí čoraz viac nízkopríjmových ľudí.
10. Ekonomika - Inflácia a nezamestnanosť
Vplyv ECB a menovej politiky
Politika ECB je pre Slovensko kľúčová, pretože nemáme vlastnú menu ani vlastnú centrálnu banku. „Naše“ sadzby a inflačné očakávania sa preto odvíjajú od celej eurozóny. Inflácia v eurozóne je dnes pod kontrolou a približuje sa k cieľu 2 %. Základná úroková sadzba sa taktiež nachádza na úrovni 2 %. V praxi to znamená, že ECB nám v najbližšom období výrazne nepomôže ani nepohorší. Menová politika nebude ekonomiku viditeľne brzdiť ani tlačiť dopredu. Kľúčové preto bude, čo urobíme doma.
Faktory ovplyvňujúce reálny rast miezd
Reálne mzdy rastú udržateľne vtedy, keď rastie produktivita a ceny sa držia na stabilnej úrovni. Rekordne nízka nezamestnanosť sama o sebe nevysvetľuje vysokú infláciu, hoci k nej môže prispievať. Hlavná vlna zdražovania posledných rokov však vznikla najmä mimo trhu práce. Boli to energetické a komoditné šoky, pandemicky rozbité dodávateľské reťazce, skokové zmeny regulovaných cien a daní.
Dopad inflácie na poistenie
Inflácia má vplyv aj na oblasť poistenia. Keďže inflácia zvyšuje ceny, poisťovne môžu zvyšovať svoje sadzby, aby zabezpečili dostatočné finančné prostriedky na krytie rizík a nákladov.
Nelegálny predaj a jeho dopad na ekonomiku
Problémom, ktorý sa prehlbuje v kontexte inflácie, je aj nelegálny predaj, napríklad v segmente pekárenských výrobkov. Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC) upozorňuje na nárast predaja nelegálnych zákuskov, koláčov a vianočného pečiva na internete a sociálnych sieťach. Škody spôsobené týmto nelegálnym predajom majú dosahovať až 20 miliónov eur ročne. Tento nelegálny predaj nielenže poškodzuje poctivých podnikateľov, ale aj štátny rozpočet.
Riešenia a opatrenia
Priorita: Znižovanie inflácie a rast produktivity
V tomto "súboji" je dôležité eliminovať infláciu a zároveň zvyšovať mzdy. Prioritou by však malo byť znižovanie inflácie a jej udržiavanie na zdravej úrovni blízko cieľa centrálnej banky, teda okolo 2 %. Až na tomto základe má zmysel zvyšovať mzdy, a to udržateľne a s dôrazom na rast produktivity. Nemusí ísť výhradne o plošné zvyšovanie, dôležitejšie je cielené zvyšovanie tam, kde vyššia odmena prinesie vyššiu pridanú hodnotu, teda vyššiu produktivitu. Platí to najmä pre technologický sektor a profesie, pri ktorých by nízke mzdy zhoršili kvalitu a dostupnosť služieb. Jednoducho povedané, najprv stabilné ceny, potom udržateľné mzdy tam, kde to zvyšuje výkon ekonomiky aj kvalitu služieb.
Mzdovo-cenová špirála: Hrozba pre budúcnosť?
Na Slovensku dnes mzdovo-cenová špirála nie je očakávaným javom, riziko však existuje, ak by sa naraz spojilo viacero faktorov. Mzdovo-cenová špirála by bola spustená najmä návratom vyššej inflácie a plošným, nie cieleným zvyšovaním miezd bez opory v produktivite. Špirálu nespúšťajú samotné vyššie mzdy, ale kombinácia rozviazaných očakávaní spotrebiteľov, plošných zvýšení a slabého rastu produktivity pri znovu sa dvíhajúcej inflácii.
Ako si vypočítať vplyv inflácie na vašu mzdu?
Hoci sa mzdy môžu postupne zvyšovať, mnohí z nás majú pocit, že ceny rastú ešte rýchlejšie. Ak chcete vedieť, ako ste na tom v porovnaní s infláciou, môžete si to jednoducho vypočítať pomocou inflačnej mzdovej kalkulačky od Inštitútu zamestnanosti. Tá vám ukáže, koľko by ste mali aktuálne zarábať, aby ste si mohli dovoliť rovnakú životnú úroveň ako pred veľkým zdražovaním. Za nápadom takejto kalkulačky stála požiadavka bežného zamestnanca, ktorý sa snažil zistiť, o koľko vyšší plat by si mal pýtať, aby udržal krok s infláciou. Za postatné roky bola inflácia naozaj vysoká a Slováci pocítili výrazné zdražovanie. Hoci rástli aj platy, veľa Slovákov má oprávnene pocit, že za svoje mzdy si už nemôžu dovoliť toľko, čo vtedy.
Prognostik Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník vysvetľuje, že hoci ľudia vnímajú zhoršovanie svojej kúpnej sily, vypočítať si presne kumulatívnu infláciu nie je jednoduché. „Tak každý človek vie, že keď mal nejaký plat pred troma štyrmi rokmi, cíti, že odvtedy bola nejaká inflácia a za tie isté nominálne peniaze si teraz kúpi menej, ale nie každý si vie veľmi dobre zrátať kumulatívnu infláciu, čo je relatívne komplikovaná matematika,“ opisuje.
Príklad: Ak ste napríklad v marci 2020 zarábali 1 300 eur mesačne v hrubom, máte oprávnene pocit, že vám dnes takýto plat nestačí.
Ako si vypýtať vyšší plat?
Podľa prieskumu spoločnosti Alma Career zvýšenie platu v tomto roku očakáva viac ako polovica zamestnancov. Ako však na to, aby ste si reálne vyjednali vyššiu mzdu? Odborníci radia, že kľúčovým faktorom je správne načasovanie - ideálne po pracovnom úspechu. Pred samotným rokovaním o vyššej mzde či plate je nevyhnutné zhodnotiť svoje pracovné úspechy a prínos pre firmu a získať prehľad o priemerných mzdách na podobných pozíciách vo vašom regióne.
Ideálnym obdobím na rozhovor o zvýšení platu je napríklad po úspešnom ukončení projektu alebo pri hodnotiacom rozhovore. Ak šéfovi prednesiete svoje úspechy, bude otvorenejší zvýšeniu platu, aby vás vo firme udržal. Vaše dôvody na zvýšenie platu by mali byť založené na konkrétnych výsledkoch a prínose pre spoločnosť. Dobrým dôvodom pre zvýšenie platu je, ak ste za posledný rok svojou prácou dokázali firme zdvihnúť tržby alebo znížiť náklady. Pripravte si preto konkrétne dáta, s ktorými šéfa oslníte.
Ako zamestnávatelia riešia zvyšovanie miezd v čase vysokej inflácie?
Rastúca inflácia je jednou z hlavných tém posledných mesiacov. Zamestnávatelia sa snažia nájsť spôsoby, ako reagovať na túto situáciu a zabezpečiť pre svojich zamestnancov relevantné zvýšenie platov, ktoré im umožní udržať ich životnú úroveň.
Podľa údajov z praxe, priemerný hrubý mesačný plat na Slovensku v prvom štvrťroku 2023 medziročne vzrástol o 7,9 % na 1 304 eur. Reálna mzda (po zohľadnení inflácie) však vzrástla len o 4,5 %. Dôležité je tiež sledovať medián miezd, ktorý lepšie odráža skutočnú úroveň zárobkov, pretože nie je ovplyvnený extrémnymi hodnotami. Platový medián zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním je výrazne vyšší ako u zamestnancov s maturitou. Aj ponuky v pracovných inzerátoch v priemere vzrástli, čo svedčí o konkurencii medzi zamestnávateľmi. Napriek tomu, dopyt po pracovníkoch pretrváva a firmy sa musia prispôsobovať požiadavkám kandidátov, čo sa prejavuje aj na výške platov.
Niektoré spoločnosti sa rozhodli pre plošné zvyšovanie miezd pre všetkých zamestnancov, iné preferujú individuálny prístup a zohľadňujú výkon a prínos jednotlivých zamestnancov. Zamestnávatelia sa taktiež snažia hľadať aj iné formy benefitov, ako napríklad poukazy či príspevky na rekreáciu.
Prekážky a chyby pri zvyšovaní miezd
Pri zvyšovaní miezd je dôležité vyhnúť sa niektorým prekážkam a chybám. Medzi ne patrí napríklad nedostatočná komunikácia so zamestnancami, netransparentné kritériá pre zvyšovanie miezd alebo nerealistické očakávania. Ak zamestnávateľ nie je schopný mzdu zamestnancom zvýšiť, mal by im to otvorene vysvetliť a ponúknuť im iné možnosti, ako napríklad flexibilný pracovný čas, možnosť práce z domu alebo príspevky na vzdelávanie.
Alternatívy k zvýšeniu platu
Existujú aj alternatívne spôsoby, ako kompenzovať zamestnancom infláciu, ktoré sú pre firmy menej finančne náročné ako nárast hrubej mzdy zamestnanca. Medzi ne patrí napríklad poskytovanie rôznych benefitov, ako sú príspevky na dopravu, stravné lístky, príspevky na vzdelávanie, preplatené dni počas ochorenia.
Ďalšie možné opatrenia vlády
- Zvyšovanie úrokových sadzieb: Európska centrálna banka (ECB) môže zvýšiť úrokové sadzby, aby sa znížil objem peňazí v obehu, čo by malo viesť k zníženiu inflácie.
- Fiskálna politika: Vláda môže prijať opatrenia na zníženie štátneho dlhu a deficitu, čo by mohlo pomôcť stabilizovať ceny.
- Podpora produktivity: Zvyšovanie produktivity práce a efektívnosti výroby môže pomôcť znížiť náklady a tým aj ceny tovarov a služieb.
- Regulácia cien: V niektorých prípadoch môže byť potrebné regulovať ceny základných tovarov a služieb, aby sa zabránilo nadmernému zdražovaniu.
tags: #valorizacia #platov #ako #dosledok