Sudcom odchádzajúcim do penzie môžu súdy vyplatiť desaťtisíce eur. Výška takzvaného „odchodného“ vyplýva zo zákona o sudcoch a prísediacich a konkrétna suma závisí aj od toho, za akých okolností sudca odchádza. Sudcom je odchodné vyplácané jednorázovo, a to spoločne s poslednou výplatou.
Nárok na odchodné a starobný či iný dôchodok však majú všetci sudcovia, ktorí odchádzajú z justície, a odpracovali aspoň päť rokov. Pri skončení výkonu funkcie sudcu po nadobudnutí nároku na starobný, predčasný starobný alebo invalidný dôchodok patrí sudcovi odchodné vo výške základného platu, ak funkciu sudcu vykonával najmenej päť rokov. Táto výmera sa zvyšuje za každý ďalší skončený rok výkonu funkcie sudcu do dosiahnutia 20 rokov výkonu o 20 percent základného platu a za každý ďalší skončený rok výkonu funkcie až do dosiahnutia 24 rokov výkonu o 50 percent základného platu sudcu. Za 25. V praxi tak funguje pravidlo, že čím dlhšie sudca pôsobil v talári, tým je výška odchodného štedrejšia.
Plat sudcov najvyššieho súdu a Špecializovaného trestného súdu je tvorený z 1,3 násobku mzdy poslancov Národnej rady SR. Pri výplatách prekračujúcich 3-tisíc eur v parlamente si tak sudcovia prilepšia mesačne takmer o 4-tisíc eur. Ak sa teda počíta odchodné zo spomínanej mzdy a sudca v justícii odpracoval viac ako 25 rokov, môže mu pri odchode byť vyplatená celková čiastka presahujúca 30-tisíc eur. O niečo „horšie“ sú na tom sudcovia okresných či krajských súdov, kde sú zárobky nižšie.
Sudcovia môžu po splnení všetkých náležitostí začať pracovať najskôr ako 30-roční. Dôchodkový vek je aktuálne stanovený na 65 rokov, pričom viacero z nich pôsobí často v justícii aj dlhšie.
Príkladom toho je aj dlhoročný šéf Združenia sudcov Slovenska (ZSS) Juraj Sopoliga. Ten odišiel zo súdnictva len nedávno, od roku 1980 pôsobil na Krajskom súde v Košiciach. V jeho prípade sa tak môže výška odchodného pohybovať v desaťtisícoch eur.
Ten, kto odíde z talára nedobrovoľne, teda na základe odsúdenia za úmyselný trestný čin alebo rozhodnutia disciplinárneho senátu, nemá podľa zákona na štedrú odmenu nárok. Bývalá podpredsedníčka Najvyššieho súdu SR Jarmila U., hoci je obvinená z viacerých trestných činov, však „odchodné“ dostala. Zistiť presnú výšku vyplatenej sumy je ale pri konkrétnych menách prakticky nemožné, pretože informácie podliehajú ochrane osobných údajov. „Výšku odchodného vo vzťahu ku konkrétnemu sudcovi nie je z dôvodu ochrany osobných údajov bez jeho súhlasu možné sprístupniť,“ odpovedalo Ministerstvo spravodlivosti SR. Osobitný prípad tvoria v tejto súvislosti obvinení sudcovia, na ktorých ale legislatíva nepamätá. Zákon v danej situácii uvádza výlučne možnosti právoplatného odsúdenia či rozhodnutia disciplinárneho senátu. Prakticky tak majú obvinení sudcovia popri nároku na dôchodok právo aj na takzvané odchodné. Podobne obstála pri odchode z justície aj niekdajšia podpredsedníčka Najvyššieho súdu SR Jarmila U., ktorú vyšetrovateľ obvinil spoločne s ďalšími dvanástimi kolegami 11. marca z viacerých trestných činov. Informáciu potvrdila pre agentúru SITA hovorkyňa súdu Alexandra Važanová.
V súčasnosti je v Ústave SR veková hranica stanovená na 65 rokov. Odchod sudcov do dôchodku sa deje fakultatívne - návrhy na odvolanie schvaľuje Súdna rada, ktorá ich predkladá prezidentovi. Najvyšší súd (NS) SR nesúhlasí s ministrom spravodlivosti Gáborom Gálom (Most-Híd), aby sudcovia v budúcnosti odchádzali do dôchodku na konci kalendárneho roku, v ktorom dovŕšia vek 68 rokov. NS žiada, aby bol vekový cenzus posunutý na 70. rok veku. Ministerstvo podľa portálu Slov-lex pripomienku akceptovalo. Gál navrhol automatický mechanizmus s tým, že vekovú hranicu posnul o tri roky.
Do pozornosti dal NS pritom susednú Českú republiku, kde funkcia sudcu zaniká uplynutím kalendárneho roku, v ktorom sudca dosiahol vek 70 rokov. V Poľsku zákon stanovuje, že za istých podmienok môže sudca vykonávať svoju funkciu až do dovŕšenia veku 70 rokov. Na základe uvedeného možno podľa Najvyššieho súdu konštatovať, že jeho návrh na zvýšenie veku pre odchod do dôchodku nemusí byť prekážkou kvalitného výkonu sudcovskej funkcie, ak je vôľa ju vykonávať, vykonáva sa zodpovedne, riadne a v súlade so zákonnými nárokmi. V neposlednom rade má Najvyšší súd za to, že funkcia sudcu nie je len povolaním, ale aj poslaním, resp. službou verejnosti pri ochrane a uplatňovaní práv a slobôd.
Gál zmenu Ústavy SR odôvodnil potrebou obmeny sudcovského stavu a tiež praktickými problémami, keď súdy nevedia, či môžu nadsluhujúcim sudcom prideľovať spisy. Proti praxi, keď Súdna rada v minulosti nepredkladala na odvolanie sudcov, ktorí dovŕšili vek 65 rokov, protestoval prezident SR Andrej Kiska, ktorý je presvedčený, že je zásadne potrebné odvolávať sudcov tak, ako to predpokladá ústava a zákony. Po nástupe do funkcie kritizoval, že jeho predchodcovia nevyužívali zákonnú úpravu, proces odvolávania sudcov takmer nefungoval a prax v tejto oblasti bola neprehľadná.
