Na Slovensku je otázka vekového stropu pre sudcov dlhodobo diskutovanou témou. Súčasná legislatíva, návrhy na reformy a názory relevantných inštitúcií prinášajú rôznorodé pohľady na túto dôležitú problematiku, ktorá má zásadný vplyv na fungovanie súdnictva a spravodlivosti.
Súčasný stav a návrhy na zmeny
V súčasnosti platí, že prezident SR môže odvolať sudcu, ak dovŕšil vek 65 rokov. Návrhy sudcov na odvolanie predkladá prezidentovi Súdna rada SR. Avšak, Súdna rada pritom rozhoduje veľmi nepredvídateľne a netransparentne, v zásade zvyčajne na základe subjektívnych sympatií a antipatií. Za celé roky neprijala žiadne jednoznačné kritériá, ktorými by sa riadila pri rozhodovaní.
Ministerstvo spravodlivosti SR v rámci novej reformy justície prichádza s návrhom vekového stropu 65 rokov pre sudcov všeobecných súdov a 70 rokov pre sudcov ústavných sudcov. Tento vekový strop pre sudcov všeobecných súdov je však podľa iniciatívy Za otvorenú justíciu (ZOJ) nastavený nízko, pretože mnoho sudcov v tomto veku je schopných kvalitne súdiť a má záujem pracovať aj v iných oblastiach súdnictva.
Názory a argumenty
Iniciatíva Za otvorenú justíciu (ZOJ)
ZOJ navrhuje model, aby bol sudca vymenovaný do funkcie na doživotie s tým, že dovŕšením veku 68 rokov by ďalej nemohol túto funkciu aktívne vykonávať. Mal by však status emeritného sudcu a mohol by pôsobiť v iných oblastiach, napríklad ako člen disciplinárnych senátov, hodnotiacich a výberových komisií, v Justičnej akadémii a podobne. Zachovať chcú aj možnosť sudcu skončiť hneď po dovŕšení dôchodkového veku, teda približne vo veku 63 rokov. Ak sudcovia ústavného súdu môžu v tejto funkcii pôsobiť až do veku 70 rokov, nie je dôvod, aby sudcovia všeobecných súdov nemohli súdiť aspoň do veku 68 rokov.
Mimovládna organizácia Via Iuris
Mimovládna organizácia Via Iuris tvrdí, že diskusia by sa mohla viesť o výške veku povinného odchodu sudcov do dôchodku, no je dôležité stanoviť presne, kedy sudcovia z funkcie odchádzajú. Tak je to dobré nielen pre sudcu, ale aj pre súd, na ktorom pôsobí. Obaja sa môžu vopred pripraviť na to, že k určitému termínu tento sudca skončí a treba na jeho miesto nájsť iného sudcu. Advokátka spolupracujúca s Via Iuris Eva Kováčechová sa, naopak, nestotožňuje s prekladateľmi novely pri vekovom strope pre sudcov ústavného súdu. Nemyslí si, že takéto opatrenie je potrebné, pretože ústavní sudcovia sú volení nie doživotne ako všeobecní sudcovia, ale len na funkčné obdobie 12 rokov, bez možnosti opakovať výkon mandátu. V súčasnosti je v Ústave SR veková hranica stanovená na 65 rokov.
Najvyšší súd (NS) SR
Najvyšší súd (NS) SR nesúhlasí s ministrom spravodlivosti Gáborom Gálom, aby sudcovia v budúcnosti odchádzali do dôchodku na konci kalendárneho roku, v ktorom dovŕšia vek 68 rokov. NS žiada, aby bol vekový cenzus posunutý na 70. rok veku. Ministerstvo podľa portálu Slov-lex pripomienku akceptovalo.
Do pozornosti dal NS pritom susednú Českú republiku, kde funkcia sudcu zaniká uplynutím kalendárneho roku, v ktorom sudca dosiahol vek 70 rokov. V Poľsku zákon stanovuje, že za istých podmienok môže sudca vykonávať svoju funkciu až do dovŕšenia veku 70 rokov. Na základe uvedeného možno podľa Najvyššieho súdu konštatovať, že jeho návrh na zvýšenie veku pre odchod do dôchodku nemusí byť prekážkou kvalitného výkonu sudcovskej funkcie, ak je vôľa ju vykonávať, vykonáva sa zodpovedne, riadne a v súlade so zákonnými nárokmi. V neposlednom rade má Najvyšší súd za to, že funkcia sudcu nie je len povolaním, ale aj poslaním, resp. službou verejnosti pri ochrane a uplatňovaní práv a slobôd.
Prezident SR
Proti praxi, keď Súdna rada v minulosti nepredkladala na odvolanie sudcov, ktorí dovŕšili vek 65 rokov, protestoval prezident SR Andrej Kiska, ktorý je presvedčený, že je zásadne potrebné odvolávať sudcov tak, ako to predpokladá ústava a zákony. Po nástupe do funkcie kritizoval, že jeho predchodcovia nevyužívali zákonnú úpravu, proces odvolávania sudcov takmer nefungoval a prax v tejto oblasti bola neprehľadná.
Štefan Osuský: diplomat, ktorý hájil slovenské záujmy v prelomovej Európe
Odchodné a dôchodok sudcov
Sudcom odchádzajúcim do penzie môžu súdy vyplatiť desaťtisíce eur. Výška takzvaného „odchodného“ vyplýva zo zákona o sudcoch a prísediacich a konkrétna suma závisí aj od toho, za akých okolností sudca odchádza. Ten, kto odíde z talára nedobrovoľne, teda na základe odsúdenia za úmyselný trestný čin alebo rozhodnutia disciplinárneho senátu, nemá podľa zákona na štedrú odmenu nárok. Sudcom je odchodné vyplácané jednorázovo, a to spoločne s poslednou výplatou.
Osobitný prípad tvoria v tejto súvislosti obvinení sudcovia, na ktorých ale legislatíva nepamätá. Zákon v danej situácii uvádza výlučne možnosti právoplatného odsúdenia či rozhodnutia disciplinárneho senátu. Prakticky tak majú obvinení sudcovia popri nároku na dôchodok právo aj na takzvané odchodné.
Plat sudcov najvyššieho súdu a Špecializovaného trestného súdu je tvorený z 1,3 násobku mzdy poslancov Národnej rady SR. Ak sa teda počíta odchodné zo spomínanej mzdy a sudca v justícii odpracoval viac ako 25 rokov, môže mu pri odchode byť vyplatená celková čiastka presahujúca 30-tisíc eur. O niečo „horšie“ sú na tom sudcovia okresných či krajských súdov, kde sú zárobky nižšie.
Nárok na odchodné a starobný či iný dôchodok však majú všetci sudcovia, ktorí odchádzajú z justície, a odpracovali aspoň päť rokov. V praxi tak funguje pravidlo, že čím dlhšie sudca pôsobil v talári, tým je výška odchodného štedrejšia.
| Dĺžka výkonu funkcie | Výška odchodného |
|---|---|
| min. 5 rokov | základný plat |
| do 20 rokov | základný plat + 20% za každý ďalší rok |
| do 24 rokov | základný plat + 50% za každý ďalší rok |
| 25 a viac rokov | základný plat + 50% za každý ďalší rok |
História a postavenie sudcov
Sudca je osoba poverená autoritatívne rozhodovať v sporných záležitostiach, predovšetkým právnych. Sudca vstupuje do sporu dvoch strán ako tretí a nezúčastnený, aby rozhodoval nestranne a spravodlivo. Preto musí byť nezávislý a nemôže rozhodovať o záležitostiach, v ktorých má nejaký osobný prospech (zaujatosť).
Sudca rozhoduje po preštudovaní všetkých materiálov a dôkazov, ale i po vypočutí zúčastnených strán a svedkov. V moderných demokratických štátoch je sudca ústavný činiteľ, nositeľ sudcovskej moci a predstaviteľ súdu. Je nezávislý od vlády a svojím rozhodovaním presadzuje štátnu moc.
Sudcovia na Slovensku
Na Slovensku sudcov vymenúva a odvoláva prezident SR na návrh Súdnej rady SR bez časového obmedzenia. Sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou a zákonom. Rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.
Sudcovia rozhodujú v senátoch, kde sa na rozhodovaní zúčastňujú i prísediaci z radov verejnosti (v trestnoprávnych veciach - ak sa horná hranica trestu nepohybuje nad 5 rokov) alebo ako samosudcovia (prevažne v občianskoprávnych veciach). Pri výkone svojej funkcie sudca nesmie byť členom žiadnej politickej strany alebo politického hnutia. Povolanie sudcu je nezlučiteľné s funkciou v inom orgáne verejnej moci, so štátozamestnaneckým pomerom, s pracovným pomerom, s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou alebo inou zárobkovou a hospodárskou činnosťou. Nevzťahuje sa to na správu vlastného majetku, vedeckú, pedagogickú, literárnu alebo umeleckú činnosť a členstvo v Súdnej rade SR. Sudca sa môže svojej funkcie vzdať.
Ústavný súd SR tvorí 13 sudcov, ktorí sú menovaní prezidentom SR na návrh NR SR na 12 rokov. Tá istá osoba nemôže byť vymenovaná za sudcu Ústavného súdu a na čele ÚS SR stojí predseda, ktorého zastupuje podpredseda.