Invalidita a jej následky môžu ohroziť alebo úplne znemožniť dosahovanie životných a investičných cieľov. Správne a kvalitné poistenie invalidity vyžaduje odborný prístup s dôrazom na presnosť údajov a finančnú analýzu.
Pod invaliditou sa rozumie dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, keď človeku poklesne schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 percent v porovnaní so zdravým človekom. Za dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav sa pritom považuje ten, ak pokles schopnosti pracovať trvá dlhšie ako rok. Invalidný stav môžu spôsobiť úrazy, nehody aj závažné ochorenia, a to tak fyzické, ako aj duševné.
V prípade, že je pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v intervale 40 - 70 % (vrátane), hovoríme o čiastočnej invalidite. Ak je pokles viac ako 70 %, hovoríme o plnej invalidite.
Štatistiky invalidity na Slovensku
Ku koncu prvého kvartálu roku 2024 (marec 2024) bol celkový počet invalidných dôchodcov na Slovensku podľa údajov zo Sociálnej poisťovne 219 272. Z celkového počtu bolo 140 069 (63,88 %) čiastočných invalidných dôchodcov a 79 203 (36,12 %) plných invalidných dôchodcov.
Celkový počet ekonomicky aktívnych obyvateľov bol v prvom kvartáli 2 756 000. To znamená, že na 12 pracujúcich ľudí pripadal približne jeden invalidný dôchodca (1:12,57). Celkový počet invalidných dôchodcov predstavoval 7,56 % ekonomicky aktívnych ľudí.
Celkový počet obyvateľov vo veku od 18 - 64 rokov bol podľa posledných údajov zo štatistického úradu 3 412 091. Pravdepodobnosť 6,42 % je relatívne vysoká na to, aby sme ju ignorovali.
Dôležitosť životného poistenia v prípade invalidity
Účel invalidného dôchodku a poistenia
Invalidný dôchodok má ľuďom, ktorí pre svoj zdravotný stav nie sú schopní pracovať, aspoň sčasti nahradiť príjem, ktorý by mohli dosiahnuť prácou, ak by boli zdraví. Poistením invalidity poisťujeme výpadok príjmu, ktorý môže trvať v najhoršom prípade až do dôchodkového veku.
Predstavte si, že sa následkom vážneho ochorenia stanete plným invalidom vo veku 38 rokov. Do dôchodkového veku vám ostáva 26 rokov. Nakoľko nebudete vedieť vykonávať zárobkovú činnosť vôbec alebo iba obmedzene (záleží od typu povolania), vznikne vám každý mesiac schodok medzi mesačnými nákladmi a invalidným dôchodkom (ak ste podnikateľ, môžete mať invalidný dôchodok minimálny alebo aj žiadny).
Tento schodok bude v najhoršom prípade v rodinnom rozpočte chýbať až do dôchodku. Okrem toho musíte počítať aj s tým, že výpadok vášho príjmu bude mať za následok nedostatočnú pripravenosť na starobný dôchodok. V prípade nízkeho veku je poistenie invalidity ešte dôležitejšie, nakoľko počítame s celoživotným výpadkom schopnosti vykonávať pracovnú činnosť.
Žiaden zákon však nezakazuje poberateľovi invalidného dôchodku pracovať, a to bez ohľadu na to, ako je ohodnotený pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Podmienky nároku na invalidný dôchodok
Pre získanie invalidného dôchodku musia byť splnené tri základné podmienky:
- Osoba je invalidná.
- Získanie potrebného obdobia dôchodkového poistenia.
- Žiadateľ ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný alebo predčasný starobný dôchodok.
1. Podmienka invalidity
Osoba je invalidná, ak má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravým človekom. Dlhodobo nepriaznivý je zdravotný stav, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Invalidný dôchodok nie je možné priznať počas liečby ochorenia, ktorá trvá menej ako rok, ak je predpoklad, že po ukončení tejto liečby bude človek opäť schopný pracovať. V takejto situácii má pacient možnosť poberať nemocenské dávky, a to až po dobu jedného roka (52 týždňov) trvania práceneschopnosti. V prípade, ak zhoršenie zdravotného stavu má trvať dlhšie ako rok, môžete žiadosť o invalidný dôchodok podať aj počas trvania práceneschopnosti. Invalidný dôchodok sa nevypláca, ak má poistenec nárok na nemocenské.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzuje posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, pričom miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Tú možno potom navýšiť najviac o 10 percent, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, ktorými človek trpí, ovplyvňuje pokles schopnosti pracovať. Percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri jednotlivých ochoreniach a ich štádiách je uvedená v Prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z.).
Posudzovanie invalidity pri primárnej imunodeficiencii
Pri posudzovaní všetkých pacientov s poruchami imunity sa uplatňuje tzv. všeobecné posudkové hľadisko, podľa ktorého stupeň a rozsah komplikácií, ktoré vznikli ako dôsledok porúch imunity, musí mať vplyv na celkovú telesnú výkonnosť človeka. Z tabuľky je zjavné, že pacient s primárnou imunodeficienciou môže byť uznaný za invalidného iba v prípade, ak je výkonnosť jeho organizmu „ťažkým“ spôsobom obmedzená. „Podstatné“ zníženie celkovej výkonnosti organizmu nestačí - je ohodnotené na 20 - 30 %.
Zákon o sociálnom poistení však neuvádza, čo presne je možné chápať pod pojmom celková výkonnosť organizmu a ako konkrétne je možné odlíšiť jej „ťažké“ a „podstatné“ obmedzenie.
Žiadateľ o invalidný dôchodok trpiaci primárnou imunodeficienciou, ktorá nespôsobuje ťažký pokles výkonnosti organizmu, by mohol byť uznaný za čiastočne invalidného, ak by jeho imunodeficientný stav bol ohodnotený na maximálne možných 30 % a zároveň by trpel iným ochorením (alebo ochoreniami), za ktoré by mu bolo možné pridať ďalších 10 %. Týchto 10 % predstavuje najvyššie možné navýšenie, t. j. aj keby človek trpel piatimi ďalšími ochoreniami, za všetky spolu mu možno priznať najviac 10 %.
Opačná situácia by nastala vtedy, ak by u pacienta s primárnou imunodeficienciou prepuklo iné, ešte závažnejšie, ochorenie, napríklad zhubný lymfóm v akútnom stave, ktorý možno ohodnotiť na 70-80 %. Takýto pacient by mohol byť uznaný za plne invalidného kvôli lymfómu, nie primárnej imunodeficiencii. „Za“ primárnu imunodeficienciu by pacientovi bolo pridaných 10 %, ak by to ochorenie, ktoré je rozhodujúcou príčinou zníženia výkonnosti organizmu, nedosahovalo 70 %.
Diagnóza primárnej imunodeficiencie môže byť pre pacienta aj jeho rodinu náročná a často prináša mnoho otázok, obáv a neistoty. Je prirodzené cítiť strach alebo neistotu, najmä na začiatku. Diagnostika primárnych imunodeficiencií (PID), ktoré sa dnes odborne označujú aj ako vrodené chyby imunity (Inborn Errors of Immunity - IEI), zaznamenala po roku 2023 významný pokrok. V roku 2025 si počas World PI Week - Svetového týždňa primárnych imunodeficiencií pripomíname dôležitosť včasnej diagnostiky, správnej liečby a podpory pacientov s primárnou imunodeficienciou. Pri včasnej diagnostike ochorenia SCID, je možné dieťatko kompletne vyliečiť a zmeniť mu celý život!
2. Potrebné obdobie dôchodkového poistenia
Obdobie dôchodkového poistenia je čas, kedy bolo z vášho príjmu odvádzané poistné na dôchodkové poistenie, a teda ste boli zamestnaný, podnikali ste, boli ste inak zárobkovo činní alebo ste platili dôchodkové poistenie dobrovoľne. Koľko rokov dôchodkového poistenia je potrebných, závisí od veku žiadateľa o invalidný dôchodok. Rok dôchodkového poistenia je 365 dní.
Získať určitý počet rokov dôchodkového poistenia nie je potrebné v prípade, ak invalidita vznikne v mladosti, v období do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo v období, kedy je človek nezaopatreným dieťaťom.
Potrebné roky dôchodkového poistenia
| Vek žiadateľa | Počet rokov poistenia |
|---|---|
| do 20 rokov | menej ako 1 rok |
| od 20 do 24 rokov | najmenej 1 rok |
| od 24 do 28 rokov | najmenej 2 roky |
| od 28 do 34 rokov | najmenej 3 roky |
| od 34 do 40 rokov | najmenej 4 roky |
| od 40 do 45 rokov | najmenej 5 rokov |
| nad 45 rokov | najmenej 15 rokov |
3. Podmienka nároku na starobný/predčasný starobný dôchodok
Deň vzniku invalidity je dátum, od ktorého je preukázaný príslušný percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Invalidný dôchodok nemôžete poberať v prípade, ak ste k dátumu vzniku invalidity boli starobným dôchodcom alebo ste splnili podmienky nároku na starobný dôchodok, teda ste boli dôchodkovo poistený aspoň 15 rokov a dovŕšili ste dôchodkový vek.
Dôchodkový vek je 62 rokov, neplatí to však pre ženy narodené pred rokom 1962, tým sa dôchodkový vek odvodzuje od roku narodenia a počtu detí. Invalidný dôchodok nemôžete poberať ani v prípade, ak vám bol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Výpočet výšky invalidného dôchodku
Výška invalidného dôchodku závisí od viacerých faktorov, vrátane zdravotného stavu a odpracovaných rokov, za ktoré si žiadateľ platil poistenie.
POMB je priemerný osobný mzdový bod, teda priemer vašich osobných mzdových bodov za obdobie, kedy ste boli dôchodkovo poistený. Osobný mzdový bod za určitý rok vypočítame tak, že váš hrubý príjem (vymeriavací základ) v tomto roku vydelíme ročnou priemernou mzdou v národnom hospodárstve. Ak teda váš príjem v určitom roku bol na úrovni priemernej mzdy, osobný mzdový bod v danom roku bude 1, ak ste zarábali polovicu priemernej mzdy, osobný mzdový bod bude 0,5. ADH je aktuálna dôchodková hodnota ku dňu vzniku nároku na výplatu dôchodku.
Proces podania žiadosti o invalidný dôchodok
Odporúčanie požiadať o invalidný dôchodok dostanú ľudia spravidla od ošetrujúcich lekárov. Tí pripravia podklady, no rozhodujúce slovo má Sociálna poisťovňa.
Žiadosť o invalidný dôchodok sa podáva v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa. Formulár žiadosti je veľmi komplikovaný, spíše ho s vami zamestnanec Sociálnej poisťovne. K žiadosti je potrebné predložiť viaceré dokumenty, napríklad rodné listy detí (ak žiadate o zahrnutie obdobia starostlivosti o deti do dôchodkového poistenia), potvrdenie o všetkých obdobiach, v ktorých ste boli evidovaný v evidencii nezamestnaných občanov pred 1. januárom 2001 alebo ste poberali podporu v nezamestnanosti v čase od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003, doklad o zamestnaní (potvrdenie zamestnávateľa o dobe zamestnania pred 1. májom 1990).
Ak doklady so sebou nemáte, proces spísania žiadosti sa predĺži - zamestnanec Sociálnej poisťovne s vami dokončí žiadosť, až keď ich predložíte. Deň spísania žiadosti sa považuje za deň jej podania. V ten istý deň spravidla prebehne aj posúdenie invalidity posudkovým lekárom, ktorý svoju činnosť vykonáva v pobočke Sociálnej poisťovne. Posudkový lekár žiadateľovi vysvetlí, za akých podmienok môže byť uznaný za invalidného a požiada ho, aby popísal svoje osobné, rodinné, pracovné, sociálne pomery, svoj zdravotný stav a priebeh ochorenia.
Od podania žiadosti máte právo kedykoľvek nazrieť do svojho spisu, robiť si z neho výpisy, odpisy, fotokópie. O invalidných dôchodkoch rozhoduje Ústredie Sociálnej poisťovne (teda nie pobočka).