Invalidita predstavuje dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, pri ktorom dochádza k poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 percent. Tento stav môžu spôsobiť rôzne faktory, vrátane úrazov, nehôd alebo závažných fyzických či duševných ochorení. Za dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav sa považuje ten, ak pokles schopnosti pracovať pretrváva dlhšie ako jeden rok.

Čo je invalidita a ako sa posudzuje?
Osoba je invalidná, ak má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravým človekom. Dlhodobo nepriaznivý je zdravotný stav, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
V prípade, že je pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v intervale 40 - 70 % (vrátane), hovoríme o čiastočnej invalidite. Ak je pokles viac ako 70 %, ide o plnú invaliditu.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzuje posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie. Miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Táto miera sa potom môže navýšiť najviac o 10 percent, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, ktorými človek trpí, ovplyvňuje pokles schopnosti pracovať.
Percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri jednotlivých ochoreniach a ich štádiách je uvedená v Prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z.).
Primárna imunodeficiencia a invalidný dôchodok
Diagnóza primárnej imunodeficiencie (PID), dnes odborne označovaná ako vrodené chyby imunity (Inborn Errors of Immunity - IEI), môže byť pre pacienta a jeho rodinu náročná a často prináša mnoho otázok, obáv a neistoty. Je prirodzené cítiť strach alebo neistotu, najmä na začiatku.
Pri posudzovaní všetkých pacientov s poruchami imunity sa uplatňuje tzv. všeobecné posudkové hľadisko, podľa ktorého stupeň a rozsah komplikácií, ktoré vznikli ako dôsledok porúch imunity, musí mať vplyv na celkovú telesnú výkonnosť človeka.

Z tabuľky je zjavné, že pacient s primárnou imunodeficienciou môže byť uznaný za invalidného iba v prípade, ak je výkonnosť jeho organizmu „ťažkým“ spôsobom obmedzená. „Podstatné“ zníženie celkovej výkonnosti organizmu nestačí - je ohodnotené na 20 - 30 %.
Zákon o sociálnom poistení však neuvádza, čo presne je možné chápať pod pojmom celková výkonnosť organizmu a ako konkrétne je možné odlíšiť jej „ťažké“ a „podstatné“ obmedzenie.
Žiadateľ o invalidný dôchodok trpiaci primárnou imunodeficienciou, ktorá nespôsobuje ťažký pokles výkonnosti organizmu, by mohol byť uznaný za čiastočne invalidného, ak by jeho imunodeficientný stav bol ohodnotený na maximálne možných 30 % a zároveň by trpel iným ochorením (alebo ochoreniami), za ktoré by mu bolo možné pridať ďalších 10 %. Týchto 10 % predstavuje najvyššie možné navýšenie, t. j. aj keby človek trpel piatimi ďalšími ochoreniami, za všetky spolu mu možno priznať najviac 10 %.
Opačná situácia by nastala vtedy, ak by u pacienta s primárnou imunodeficienciou prepuklo iné, ešte závažnejšie ochorenie, napríklad zhubný lymfóm v akútnom stave, ktorý možno ohodnotiť na 70-80 %. Takýto pacient by mohol byť uznaný za plne invalidného kvôli lymfómu, nie primárnej imunodeficiencii. „Za“ primárnu imunodeficienciu by pacientovi bolo pridaných 10 %, ak by ochorenie, ktoré je rozhodujúcou príčinou zníženia výkonnosti organizmu, nedosahovalo 70 %.
Multidisciplinárny prístup k diagnostike a optimálnej liečbe primárnej imunodeficiencie
Podmienky pre získanie invalidného dôchodku
Odporúčanie požiadať o invalidný dôchodok dostanú ľudia spravidla od ošetrujúcich lekárov. Tí pripravia podklady, no rozhodujúce slovo má Sociálna poisťovňa.
Okrem preukázania dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu existujú ďalšie podmienky pre vznik nároku na invalidný dôchodok:
-
Získanie potrebného obdobia dôchodkového poistenia
Obdobie dôchodkového poistenia je čas, kedy bolo z vášho príjmu odvádzané poistné na dôchodkové poistenie, a teda ste boli zamestnaný, podnikali ste, boli ste inak zárobkovo činní alebo ste platili dôchodkové poistenie dobrovoľne. Potrebný počet rokov dôchodkového poistenia závisí od veku žiadateľa o invalidný dôchodok. Rok dôchodkového poistenia predstavuje 365 dní. Získať určitý počet rokov dôchodkového poistenia nie je potrebné v prípade, ak invalidita vznikne v mladosti, v období do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo v období, keď je človek nezaopatreným dieťaťom.
-
Nespĺňanie podmienok nároku na starobný alebo predčasný starobný dôchodok
Žiadateľ ku dňu vzniku invalidity nesmie spĺňať podmienky nároku na starobný alebo predčasný starobný dôchodok. Deň vzniku invalidity je dátum, od ktorého je preukázaný príslušný percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Invalidný dôchodok nie je možné poberať v prípade, ak ste k dátumu vzniku invalidity boli starobným dôchodcom alebo ste splnili podmienky nároku na starobný dôchodok, teda ste boli dôchodkovo poistený aspoň 15 rokov a dovŕšili ste dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov, neplatí to však pre ženy narodené pred rokom 1962, tým sa dôchodkový vek odvodzuje od roku narodenia a počtu detí. Invalidný dôchodok nemôžete poberať ani v prípade, ak vám bol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Invalidný dôchodok sa nevypláca, ak má poistenec nárok na nemocenské. Invalidný dôchodok nie je možné priznať počas liečby ochorenia, ktorá trvá menej ako rok, ak je predpoklad, že po ukončení tejto liečby bude človek opäť schopný pracovať. V takejto situácii má pacient možnosť poberať nemocenské dávky, a to až po dobu jedného roka (52 týždňov) trvania práceneschopnosti. V prípade, ak zhoršenie zdravotného stavu má trvať dlhšie ako rok, môžete žiadosť o invalidný dôchodok podať aj počas trvania práceneschopnosti.

Podanie žiadosti a schvaľovací proces
Žiadosť o invalidný dôchodok sa podáva v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa. Formulár žiadosti je veľmi komplikovaný, spíše ho s vami zamestnanec Sociálnej poisťovne. Pre správne spísanie žiadosti je potrebné predložiť viaceré doklady:
- rodné listy detí, ak žiadate o zahrnutie obdobia starostlivosti o deti do dôchodkového poistenia, a v prípade úmrtia dieťaťa pred dosiahnutím 18. roku veku potvrdenie o úmrtí
- potvrdenie o všetkých obdobiach, v ktorých ste boli evidovaný v evidencii nezamestnaných občanov pred 1. januárom 2001 alebo ste poberali podporu v nezamestnanosti v čase od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003
- doklad o zamestnaní, t. j. potvrdenie zamestnávateľa o dobe zamestnania pred 1. májom 1990
Ak doklady so sebou nemáte, proces spísania žiadosti sa predĺži - zamestnanec Sociálnej poisťovne s vami dokončí žiadosť až keď ich predložíte. Deň spísania žiadosti sa považuje za deň jej podania. V ten istý deň spravidla prebehne aj posúdenie invalidity posudkovým lekárom, ktorý svoju činnosť vykonáva v pobočke Sociálnej poisťovne. Posudkový lekár žiadateľovi vysvetlí, za akých podmienok môže byť uznaný za invalidného a požiada ho, aby popísal svoje osobné, rodinné, pracovné, sociálne pomery, svoj zdravotný stav a priebeh ochorenia. Od podania žiadosti máte právo kedykoľvek nazrieť do svojho spisu, robiť si z neho výpisy, odpisy, fotokópie. O invalidných dôchodkoch rozhoduje Ústredie Sociálnej poisťovne (teda nie pobočka).
Výška invalidného dôchodku a vplyv odpracovaných rokov
Na výšku invalidného dôchodku má vplyv zdravotný stav aj odpracované roky, za ktoré si žiadateľ platil poistenie.
Výpočet invalidného dôchodku je založený na vzorci: POMB x ADH x obdobie dôchodkového poistenia získané ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok.
- POMB (priemerný osobný mzdový bod): je priemer vašich osobných mzdových bodov za obdobie, kedy ste boli dôchodkovo poistený. Osobný mzdový bod za určitý rok vypočítame tak, že váš hrubý príjem (vymeriavací základ) v tomto roku vydelíme ročnou priemernou mzdou v národnom hospodárstve. Ak teda váš príjem v určitom roku bol na úrovni priemernej mzdy, osobný mzdový bod v danom roku bude 1, ak ste zarábali polovicu priemernej mzdy, osobný mzdový bod bude 0,5.
- ADH (aktuálna dôchodková hodnota): je aktuálna dôchodková hodnota ku dňu vzniku nároku na výplatu dôchodku.
Štatistiky invalidných dôchodcov na Slovensku
Ku koncu prvého kvartálu roku 2024 (marec 2024) bol celkový počet invalidných dôchodcov na Slovensku podľa údajov zo Sociálnej poisťovne 219 272. Z celkového počtu bolo 140 069 (63,88 %) čiastočných invalidných dôchodcov, zatiaľ čo plných invalidných dôchodcov bolo 79 203 (36,12 %).
Celkový počet ekonomicky aktívnych obyvateľov bol v prvom kvartáli 2 756 000. To znamená, že na 12 pracujúcich ľudí pripadal približne jeden invalidný dôchodca (1:12,57). Celkový počet invalidných dôchodcov predstavoval 7,56 % ekonomicky aktívnych ľudí.
Celkový počet obyvateľov vo veku od 18 do 64 rokov bol podľa posledných údajov zo štatistického úradu 3 412 091. Pravdepodobnosť 6,42 % je relatívne vysoká na to, aby sme ju ignorovali.

Poistenie invalidity ako kľúčový nástroj finančného plánovania
Poistenie invalidity patrí medzi najdôležitejšie stavebné kamene dlhodobého finančného plánu. Invalidita a jej následky môžu ohroziť alebo úplne znemožniť dosahovanie životných a investičných cieľov. Poistením invalidity poisťujeme výpadok príjmu, ktorý môže trvať v najhoršom prípade až do dôchodkového veku.
Predstavte si, že sa následkom vážneho ochorenia stanete plným invalidom vo veku 38 rokov. Do dôchodkového veku vám ostáva 26 rokov. Nakoľko nebudete vedieť vykonávať zárobkovú činnosť vôbec alebo iba obmedzene (záleží od typu povolania), vznikne vám každý mesiac schodok medzi mesačnými nákladmi a invalidným dôchodkom (ak ste podnikateľ, môžete mať invalidný dôchodok minimálny alebo aj žiadny). Tento schodok bude v najhoršom prípade v rodinnom rozpočte chýbať až do dôchodku. Okrem toho musíte počítať aj s tým, že výpadok vášho príjmu bude mať za následok nedostatočnú pripravenosť na starobný dôchodok. V prípade nízkeho veku je poistenie invalidity ešte dôležitejšie, nakoľko počítame s celoživotným výpadkom schopnosti vykonávať pracovnú činnosť.
Presne na tieto účely slúži vo všeobecnosti poistenie invalidity. Správne a kvalitné poistenie invalidity vyžaduje odborný prístup s dôrazom na presnosť údajov a finančnú analýzu, a preto je často v poistných zmluvách prehliadané alebo nastavené nedostatočne.
V prvom rade je potrebné zistiť, na akú výšku invalidného dôchodku máte nárok k aktuálnemu dátumu a aké sú vaše príjmy a výdavky, aktíva a pasíva. Následne sa dorovnáva potenciálny výpadok príjmu počas celej doby možnej invalidity. Nezabúda sa na infláciu a prípravu na starobný dôchodok. Na záver sa poistenie optimalizuje tak, aby si ho klient mohol dovoliť platiť. Práve pre absenciu tohto prístupu, zjednodušovanie problematiky a vlastnej skúsenosti z praxe je väčšina klientov má invaliditu poistenú nesprávne.
Multidisciplinárny prístup k diagnostike a optimálnej liečbe primárnej imunodeficiencie
Takmer 97 % všetkých invalidít bolo priznaných z dôvodu choroby a nie úrazu. Mať poistené iba lacnejšie trvalé následky úrazu preto nedáva zmysel. V poistných zmluvách je potrebné uprednostniť invaliditu pred trvalými následkami úrazov.
Možnosť práce popri invalidnom dôchodku
Invalidný dôchodok má ľuďom, ktorí pre svoj zdravotný stav nie sú schopní pracovať, aspoň sčasti nahradiť príjem, ktorý by mohli dosiahnuť prácou, ak by boli zdraví. Žiaden zákon však nezakazuje poberateľovi invalidného dôchodku pracovať, a to bez ohľadu na to, ako je ohodnotený pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.