Užívanie drog a mentálne postihnutie: Komplexný pohľad na riziká a prevenciu

Drogová závislosť predstavuje rozsiahly celospoločenský problém s globálnym dosahom. Pochopenie tohto problému si vyžaduje komplexný prístup, ktorý zohľadňuje rôzne aspekty, vrátane sociálnej sféry osôb s mentálnym postihnutím.

Čo je drogová závislosť a ako sa prejavuje?

Drogová závislosť je definovaná ako chorobný stav, ktorý sa prejavuje nutkavou potrebou užívať psychoaktívne látky napriek ich škodlivým následkom. Tieto látky, bežne označované ako drogy, zahŕňajú širokú škálu prírodných aj syntetických substancií, od ilegálnych drog predávaných na „čiernom trhu“ až po legálne dostupné látky, ako je alkohol a tabak. Medzi často zneužívané psychoaktívne látky patria prchavé rozpúšťadlá, kanabis, stimulanty a opioidy.

Užívanie drog je rizikové pre ich schopnosť vyvolať také prechodné príjemné zmeny v prežívaní človeka, ktoré vedú k potrebe ich opakovanej konzumácie. Dôsledkom je rozvoj závislosti, sprevádzaný vážnymi zdravotnými a sociálnymi dôsledkami. Skôr či neskôr sa objavuje neovládateľná túžba po droge, takzvaný craving, neschopnosť znížiť jej dávku, respektíve ju úplne vysadiť. Ak sa o to závislý človek pokúsi pomocou pevnej vôle, privodí si nepríjemný abstinenčný stav. Vo všeobecnosti platí, že abstinenčné príznaky sú opačné ako samotný účinok drogy. Závislý nedokáže s drogou šetriť, ak jej získa viac, rýchlejšie ju skonzumuje. Droga poškodzuje jeho celý organizmus. Centrom jeho záujmu sa bezvýhradne stáva droga, ktorej podriaďuje celý svoj život.

Drogová závislosť je chronické ochorenie mozgu. Spôsobuje, že človek berie drogy opakovane, napriek škodám, ktoré spôsobujú. Zmeny mozgu zo závislosti môžu byť trvalé, takže drogová závislosť sa považuje za „recidivujúcu“ chorobu. Nie každý, kto užíva drogy, sa stáva závislým. Telo a mozog každého človeka sú iné, takže aj ich reakcie na drogy môžu byť odlišné. Niektorí ľudia sa môžu stať závislými rýchlo alebo sa to môže stať časom. Iní ľudia sa nikdy nestanú závislými. To, či sa niekto stane závislým alebo nie, závisí od mnohých faktorov.

Definícia a klasifikácia drog

Droga je psychoaktívna látka alebo substancia, ktorá po vpravení do organizmu mení jeho fungovanie. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje drogu ako látku, ktorá má psychoaktívny potenciál a môže spôsobiť závislosť. Porucha užívania látok (substance use disorder, SUD) je klasifikačná jednotka v Medzinárodnej klasifikácii chorôb (MKCH), ktorá zahŕňa širokú škálu problémov spojených s užívaním návykových látok.

Cesty aplikácie a účinky drog

Návykové látky sa do organizmu dostávajú rôznymi cestami, čo ovplyvňuje rýchlosť a intenzitu ich účinku. Medzi najčastejšie spôsoby patrí inhalácia, injekčné užívanie, orálne užívanie a transdermálna aplikácia. Účinok drogy, často označovaný ako „trip“, závisí od typu látky, dávky, spôsobu aplikácie a individuálnych charakteristík užívateľa. Dlhodobé užívanie drog môže viesť k „nepretržitej drogovej turistike“, čo je stav, kedy sa jedinec neustále snaží zabezpečiť si prístup k droge a zažiť jej účinky.

Účinky psychoaktívnych látok sú rôznorodé a ovplyvňujú centrálny nervový systém (CNS), vnímanie, náladu a emócie. Drogy pôsobia na rôzne neurotransmiterové systémy v mozgu, ako je dopamín, serotonín a kyselina gama-aminomaslová (GABA), čím menia funkcionalitu mozgu a môžu viesť k štrukturálnemu a funkčnému poškodeniu.

Mechanizmy účinku vybraných drog

• Opioidy: Interagujú s opioidnými receptormi v mozgu a spôsobujú eufóriu, sedáciu a pri abstinenčnom syndróme aj namrzenosť. Medzi opioidy patrí napríklad heroín (diacetylmorfín), analgetikum s veľmi silným potenciálom závislosti, pôvodne používané na tlmenie bolesti, napríklad počas vojen.
• Kanabinoidy: Nachádzajú sa v rastline Cannabis sativa, resp. indica. Zneužívanie kanabinoidov, hlavne medzi mladými ľuďmi, zaznamenalo nárast po roku 1989. Kanabinoidy pôsobia na dráhu odmeňovania v mozgu a vedú k intenzívnej eufórii.
• Stimulanty: Zvyšujú koncentráciu dopamínu, noradrenalínu a serotonínu v mozgu, čím menia náladový profil užívateľa. Medzi stimulanty patria napríklad amfetamíny, ktoré majú psychostimulačné účinky a zvyšujú sebavedomie. Kokaín, ďalší silný stimulant, vedie k zvýšeniu hladín dopamínu a noradrenalínu na mozgových synapsách a spôsobuje kokaínový craving, teda baženie po tejto látke.
• Halucinogény: Môžu viesť k psychóze a poruchám vnímania. Medzi halucinogény patria napríklad lysohlávky (holohlavce) a meskalín z kaktusu Lophophora Williamsii.

Súvislosť užívania drog s mentálnym postihnutím a psychickými poruchami

Užívanie drog a problémy duševného zdravia ovplyvňujú rovnaké časti mozgu. Výskumy ukázali, že v dôsledku užívania návykových látok dochádza k zmenám v tých istých oblastiach mozgu, ktoré súvisia aj s depresiou, úzkosťou, schizofréniou a bipolárnou poruchou. Spojenie medzi závislosťou a inými duševnými chorobami nie je prekvapivé. Niektoré problémy duševného zdravia zvyšujú riziko zneužívania návykových látok.

Osoby s mentálnym postihnutím sú obzvlášť zraniteľné voči zneužívaniu návykových látok. Dôvody tejto zraniteľnosti sú komplexné a zahŕňajú:

• Sociálnu izoláciu a vylúčenie: Osoby s mentálnym postihnutím často čelia sociálnej izolácii, diskriminácii a nedostatku príležitostí na zmysluplné sociálne interakcie. To ich môže viesť k hľadaniu úniku v drogách a k závislosti od nich ako spôsobu, ako sa vyrovnať s osamelosťou a frustráciou.
• Nízke sebavedomie a nedostatok sebaúcty: Osoby s mentálnym postihnutím môžu mať nízke sebavedomie a nedostatok sebaúcty, čo ich robí náchylnejšími na experimentovanie s drogami a na podľahnutie tlaku rovesníkov.
• Problémy s porozumením rizikám: Osoby s mentálnym postihnutím môžu mať ťažkosti s porozumením rizikám spojeným s užívaním drog a s rozpoznávaním negatívnych dôsledkov ich konania.
• Zvýšenú zraniteľnosť voči zneužívaniu: Osoby s mentálnym postihnutím sú častejšie obeťami zneužívania a násilia, čo ich môže viesť k hľadaniu úniku v drogách ako spôsobu, ako sa vyrovnať s traumatickými zážitkami.
• Genetické predispozície: Existujú možné genetické asociácie medzi mentálnym postihnutím a zneužívaním drog vo všeobecnosti. Genetika je zodpovedná zhruba za 40 až 60 % závislostí v súvislosti s inými problémami.

Psychózy vyvolané psychoaktívnymi látkami

V širšom pohľade sú všetky duševné poruchy, ktoré s užívaním drog súvisia. Výskyt duševných porúch spôsobených užívaním drog je podľa rôznych prameňov uvádzaný v pomerne širokom rozsahu, ale v priemere sa odhaduje, že až 50 % duševne chorých pacientov užíva nadmerne psychoaktívne látky prípadne sú na nich závislí (Kolibáš, 1996).

Spektrum súvisiacich duševných porúch je rozsiahle a užívanie psychoaktívnych látok je s rôznymi duševnými poruchami pospájané pestrými vzťahmi. Či sú to spoločné genetické dispozície k obom typom porúch, alebo je duševná porucha vyvolaná priamo užívaním drogy (často cielene so snahou ovplyvniť vlastné duševné prežívanie, alebo ako nežiadúci sprievodný účinok), či je primárnou duševná porucha a užívanie drogy je pacientovým spôsobom „samoliečenia“. Rozlíšenie uvedených i iných možností je neľahkou klinickou úlohou a často od správneho určenia diagnózy a návrhu terapie závisí liečebný úspech. Užívanie drog je tiež významným faktorom, ktorý môže komplikovať samotnú duševnú poruchu, sťažovať jej liečbu a prognózu.

Jediná skúsenosť s drogou môže zničiť celý život, schizofrénia je chronické ochorenie. Len málokto z mladých ľudí vie, že aj experimentovanie s marihuanou či pervitínom môže viesť k odkrytiu sklonu k schizofrénii, o ktorom nevedeli a mohol zostať celý život skrytý. Jediný takýto pokus ich tak môže poznačiť na celý život. U kohokoľvek môže spustiť vážnu duševnú poruchu. Ak sa objavia psychotické príznaky vtedy, keď si mladý človek pervitín vezme, alebo ak sa u neho spustí toxická psychóza, stráca kontakt s realitou. V takomto stave môže lúpiť, kradnúť, zabíjať, robiť veci, ktoré by inak možno nikdy nespravil.

Závažnou a častou psychiatrickou komplikáciou užívania pervitínu je rozvoj toxickej psychózy. Príznakmi sa podobá schizofrénii, jednej z najzávažnejších chronicky prebiehajúcich psychických porúch. Chorý trpí bludmi a halucináciami, čo môže viesť k závažným poruchám správania. Ak sa objavia psychotické príznaky či už len prechodne počas konzumácie drogy, alebo vypukne toxická psychóza, užívateľ stratí kontakt s realitou.

Prejavy toxických psychóz a schizofrénie sú veľmi podobné. Mnohé ich príznaky sa podobajú či prekrývajú a psychiatri sa stretávajú s obomi skupinami pacientov. Pri toxickej psychóze prevažujú paranoidné bludy a sluchové či zriedkavejšie zrakové halucinácie. Ich nereálnosť si pacient neuvedomuje, preto sa na základe týchto symptómov správa. Psychotické príznaky sa vyskytujú v priebehu užívania drogy alebo do 2 až 6 týždňov po skončení užívania. Výsledky vedeckých štúdií naznačujú, že niektorí konzumenti drog sú zvlášť citliví na vyvolanie psychotických príznakov, ktoré by sa u nich inak zrejme neobjavili.

Typy psychóz vyvolaných psychoaktívnymi látkami:

Keď sa zameriame na skupiny látok, ktoré sú v našich podmienkach dostupné a zneužívané a súčasne je známe, že sú častejšie spojené s výskytom psychotických porúch, v prvom rade sa dostaneme k amfetamínom a im podobným syntetickým látkam. U týchto substancií je u nás, ale i globálne, trend vzrastu spotreby, sú na čiernom trhu pomerne lacné, dostupné, s čím súvisí i vyššie riziko ich masovejšieho rozšírenia.

• Amfetamíny: Psychózy vyvolané psychostimulanciami, najmä amfetamínmi, boli po prvýkrát popísané Youngom a Scovillom (1938), ktorí ich považovali za zriedkavé. Po druhej svetovej vojne bolo väčšie množstvo prípadov zozbieraných Connellom (1958). V 50. - 60. rokoch zvýšená dostupnosť amfetamínov viedla k nárastu užívania, čo postupne vyústilo do následnej epidémie amfetamínovej závislosti a súčasne frekventnému výskytu psychopatológie, ktorá zaznamenala vrchol v 60. rokoch.
• Extáza: Extáza môže vyvolávať aj stavy napodobňujúce paranoidnú psychózu (Kemmerling 1996). Obyčajne však táto porucha netrvá viac ako niekoľko dní a objavuje sa pomerne zriedkavo.
• Kokaín: Hoci sa paranoidné príznaky typicky vyskytujú pri intoxikácii kokaínom a môžu sa objaviť aj taktilné halucinácie prípadne iné poruchy vnímania, kokaín môže tiež vyvolať toxické delírium a dlhšie pretrvávajúce toxické psychotické poruchy charakterizované vzťahovačnosťou, podozrievavosťou, paranoidnými symptómami, zrakovými a taktilnými halucináciami a stratou náhľadu na to, že sa jedná o následky intoxikácie.
• Kanabinoidy: Vo vzťahu ku kanabinoidom je podstatný fakt, že vznik psychotických porúch spojených s ich užívaním je väčšinou podmienený dlhodobým (niekoľkoročným) a pravidelným užívaním drogy, a preto je možné, že vzrast počtu týchto porúch nás ešte len čaká.

Dvojitá diagnóza

Dvojitá diagnóza je stav, keď je u závislého súčasne prítomná psychická porucha a drogová závislosť. Nemusí však byť hneď jasné, ktorá z nich sa uňho objavila ako prvá. Napriek tomu, že u mnohých pacientov sa kombinujú duševné problémy iného charakteru so závislosťami, neznamená to, že jedno nevyhnutne spôsobilo druhé. A to platí aj v prípade, ak sa závislosť objavila prvá. Jedným z dôvodov sú rôznorodé príznaky, ktoré sa tiež môžu navzájom líšiť v závažnosti. Práve preto sa neraz stane, že pacient či pacientka s dvojitou diagnózou dostane liečbu len na jednu poruchu, zatiaľ čo druhá zostáva neliečená. Nedostatočná diagnostika vedie k zlej liečbe. Kombinácia nediagnostikovaných, neliečených alebo nedostatočne liečených problémov spolu so závislosťou znamená rýchle zhoršenie stavu pacienta.

Diagnostika a liečba

Diagnostika intoxikácie drogami zahŕňa posúdenie fyzických a psychických príznakov. Medzi bežné príznaky intoxikácie patria:

• Poruchy vedomia: Zmätenosť, dezorientácia, poruchy pamäti.
• Poruchy motoriky: Neistá chôdza, nekoordinované pohyby, spomalené reakcie.
• Zmeny vzhľadu: Typicky zväčšené alebo zúžené očné zrenice, začervenané oči, bledá alebo spotená pokožka.
• Zmeny vitálnych funkcií: Zvýšený alebo znížený krvný tlak, zrýchlený alebo spomalený pulz, zmenená frekvencia dýchania.
• Zmeny správania: Agresivita, podráždenosť, eufória, úzkosť, halucinácie.

Liečba drogovej závislosti zahŕňa poradenstvo, lieky alebo oboje. Poradenstvo môže byť individuálna, rodinná a/alebo skupinová terapia. Lieky môžu pomôcť s abstinenčnými príznakmi. Ak máte duševnú poruchu spolu so závislosťou, je známa ako duálna diagnóza. Je dôležité liečiť oba problémy.

Liečba schizofrénie a toxickej psychózy sa však významne odlišujú. U pacienta so schizofréniou treba na zlepšenie stavu začať komplexnú psychiatrickú liečbu už vo včasných štádiách poruchy a liečba je zväčša doživotná. Pacienti s toxickou psychózou zase vyžadujú predovšetkým komplexnú protitoxikomanickú liečbu, antipsychotiká dostávajú len krátkodobo.

Medicína drogových závislostí čelí neustálym výzvam v dôsledku vývoja nových psychoaktívnych látok a meniacich sa trendov v užívaní drog. Dôležitou súčasťou liečby závislosti je komplexná starostlivosť, ktorá zahŕňa detoxifikáciu, psychoterapiu, farmakologickú liečbu a resocializáciu.

Prevencia

Užívaniu drog a závislosti sa dá predchádzať. Preventívne programy zahŕňajúce rodiny, školy, komunity a médiá môžu zabrániť alebo znížiť užívanie drog a závislosti. Prevencia zneužívania drog je kľúčová pre zníženie prevalencie závislosti a minimalizáciu negatívnych dopadov na zdravie jednotlivcov a celé komunity. Preventívne programy by mali byť zamerané na zvyšovanie povedomia o rizikách spojených s užívaním drog, na podporu zdravého životného štýlu a na rozvoj sociálnych a emocionálnych zručností. V prípade osôb s mentálnym postihnutím je dôležité prispôsobiť preventívne programy ich kognitívnym schopnostiam a komunikačným potrebám. Včasná intervencia je dôležitá pre minimalizáciu negatívnych dôsledkov užívania drog. Intervenčné programy by mali byť zamerané na identifikáciu osôb s problémami s drogami, na poskytnutie im podpory a poradenstva a na nasmerovanie ich na vhodnú liečbu.

Ak vám váš lekár predpísal nejaké lieky, porozprávajte sa o tom, že sa od nich stanete závislými.

• Otvorená komunikácia: Vaše deti by sa nemali báť hovoriť s vami o čomkoľvek, najmä o citlivých témach.
• Budujte väzby: Pracujte na svojom vzťahu so svojimi deťmi. Aj keď ste ich rodičom a máte veľa povinností, mali by ste mať aj osobné spojenie so svojím dieťaťom.
• Buďte dobrým príkladom: V prítomnosti dieťaťa nezneužívajte alkohol ani iné drogy.
• Vyhnite sa vysoko rizikovým situáciám: Ak viete, že konkrétna situácia vyvolá vašu potrebu opravy alebo že budete používať iné situácie, vyhnite sa tomu.
• Držte sa liečebného plánu: Bez ohľadu na to, aký náročný sa môže zdať váš plán liečby, musíte sa ho držať.
• Požiadajte o pomoc: Ak použijete znova, okamžite sa obráťte na odborníka na zdravotnú starostlivosť.

tags: #uzivanie #drog #mentalne #postihnutymi