Ústavná starostlivosť o deti: Komplexný prehľad a príklady

Ústavná starostlivosť o deti predstavuje komplexnú formu pomoci a ochrany poskytovanú deťom, o ktoré sa ich biologickí rodičia nemôžu alebo nechcú starať. Táto forma starostlivosti je zabezpečovaná štátom alebo inými subjektmi v zariadeniach, ktoré sú na to určené. Cieľom ústavnej starostlivosti je zabezpečiť dieťaťu náhradné prostredie, ktoré mu poskytne výchovu, vzdelanie, bývanie a celkovú starostlivosť, a to všetko v záujme jeho zdravého vývinu.

Deti s vážnym telesným, zmyslovým alebo mentálnym postihnutím, prípadne ich kombináciou, potrebujú intenzívnu pomoc a starostlivosť. Žijú medzi nami vo všetkých krajinách a spoločnostiach, a preto je dôležité, aby sme im preukázali porozumenie a podporu, aj keď o ňu priamo nežiadajú. Ústavná starostlivosť zohráva kľúčovú úlohu v živote týchto detí, ktoré nemôžu byť vychovávané v rodinnom prostredí.

Právny rámec a princípy ústavnej starostlivosti

Ústavná starostlivosť o deti je upravená Zákonom o rodine (Zákon č. 36/2005 Z. z.) a Zákonom NR SR č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Obidve právne normy nadväzujú na medzinárodný Dohovor o právach dieťaťa, ktorý predstavuje historickú dohodu štátov o ochrane ohrozených detí a má preto širokú podporu.

Tento zákon zdôrazňuje, že náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave, alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa z vážnych dôvodov a dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej alebo pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.

Súd pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti vždy prihliadne na záujem dieťaťa, vrátane jeho citových väzieb k súrodencom. Z dôležitých dôvodov môže súd predĺžiť ústavnú starostlivosť až na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti. Súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a hodnotí jej účinnosť v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a príslušným zariadením.

Ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov na strane rodičov, určí im lehotu na úpravu ich pomerov. Ak rodičia zabezpečia úpravu pomerov, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak tak neurobia, súd začne konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej alebo pestúnskej starostlivosti. Súd zruší ústavnú starostlivosť, ak dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej alebo pestúnskej starostlivosti, alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.

Zákon o rodine priznáva rodičom právo na výchovu svojho dieťaťa, keď hovorí: „ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o dieťa“. Toto ustanovenie je prejavom snahy zachovať prirodzené podmienky pre výchovu dieťaťa, podaním pomocnej ruky zlyhávajúcim rodičom, aby vyhľadali odbornú pomoc. Je prejavom nového pohľadu na zlyhávajúcu rodinu. Zákon ju nevylučuje zo starostlivosti o dieťa. Zákon uznáva právo dieťaťa vyrastať vo svojej rodine, tým že jej dáva primeranú lehotu na úpravu pomerov a šancu opätovne vychovávať svoje dieťa.

Príkladom, kedy môže súd nariadiť ústavnú starostlivosť, je prípad maloletého Tomáša Hartmana, nar. 07. 07. 1994. Maloletý Tomáš, nar. 07. 07., ktorého rodičia Hermína Hartmanová a Alojz Hartman, mali rozvedené manželstvo rozsudkom Okresného súdu v Trebišove č. k. 18C 150/09-20 zo dňa 13. 3. 2009. Otec maloletého sa po odchode zo spoločnej domácnosti v roku 2005 o syna nezaujímal, súdom určené výživné však platí. Po rozvode sa správanie maloletého začalo výrazne zhoršovať, prestal navštevovať SOU strojárske v Trebišove, kde sa učil v odbore obrábač kovov, začal navštevovať pohostinské zariadenia a brať drogy. Za neospravedlnené absencie a vulgárne správanie voči pedagógom bolo jeho správanie klasifikované ako neuspokojivé. Častokrát sa dopúšťal priestupkov, drobných krádeží, nemal zábrany aj fyzicky napadnúť matku. Dňa 01. 02. 2010 matka po fyzickom napadnutí zo strany syna musela vyhľadať lekárske ošetrenie a uvedený skutok oznámila aj na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Trebišove. Snahy o jeho nápravu prostredníctvom školy a orgánu sociálnoprávnej ochrany v Trebišove sa však minuli účinkom. Súd nariadil ústavnú starostlivosť maloletému Tomášovi Hartmanovi, nar. 07. 07. Matka je povinná platiť maloletému výživné vo výške 35 € mesačne.

Formy ústavnej starostlivosti

Ústavná starostlivosť o deti sa realizuje v rôznych zariadeniach, ktoré sú zamerané na špecifické potreby detí. Medzi relevantné právne predpisy upravujúce činnosť zariadení ústavnej starostlivosti patria Zákon č. 195/1998 Z. z., Zákon č. 279/1993 Z. z. a Zákon č. 29/1984 Z. z. o sústave základných a stredných škôl.

Centrá pre deti a rodiny (CDR)

Tieto centrá nahrádzajú dieťaťu jeho prirodzené rodinné prostredie alebo náhradné rodinné prostredie. Vykonávajú sa v nich rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, neodkladného opatrenia a uložení výchovného opatrenia. Ak ústavná starostlivosť skončí dosiahnutím plnoletosti, mladý dospelý môže požiadať o poskytovanie starostlivosti až do jeho osamostatnenia sa, najdlhšie do 25 rokov veku. Osamostatnenie znamená zabezpečenie si bývania a schopnosť samostatne sa živiť.

Centrá pre deti a rodiny pre maloletých bez sprievodu

Tieto centrá sú určené pre deti, ktoré sa nachádzajú na území štátu bez sprievodu dospelej osoby. Centrum utvára podmienky na výučbu slovenského jazyka a rešpektuje kultúrne a náboženské odlišnosti dieťaťa. Centrum je povinné zistiť názor dieťaťa na všetky skutočnosti, ktoré sa ho týkajú, najmä na jeho premiestnenie, zlúčenie s rodinou, návrat do krajiny pôvodu alebo azyl.

Detské domovy

Detský domov je zariadením na vykonávanie rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, predbežného opatrenia a o uložení výchovného opatrenia. Na Slovensku existujú štátne a neštátne detské domovy. Detské domovy prechádzajú transformačnými zmenami, ktoré zahŕňajú vytváranie samostatných skupín a zmenu veľkých detských domovov na detské domovy s profesionálnymi rodinami alebo so samostatnými skupinami v rodinných domoch alebo bytoch.

Profesionálna náhradná rodina

Profesionálna náhradná rodina je organizačná súčasť detského domova, ktorá umožňuje dieťaťu stálosť osoby alebo manželov, ktorí mu zabezpečujú celodennú starostlivosť. Starostlivosť o dieťa v profesionálnej rodine nie je formou náhradnej rodinnej starostlivosti ako je pestúnska starostlivosť. Detský domov poskytuje zamestnancovi (profesionálnemu rodičovi) finančné prostriedky na úhradu výdavkov na stravovanie, ošatenie a zabezpečenie vecí a služieb osobnej potreby dieťaťa a poskytuje mu základné vybavenie. Vykonávanie ústavnej starostlivosti v profesionálnej náhradnej rodine má prednosť pred jej vykonávaním v samostatne usporiadaných skupinách.

Výchova a vzdelávanie detí s postihnutím v ústavnej starostlivosti

Výchova a vzdelávanie detí s postihnutím v podmienkach ústavnej starostlivosti si vyžaduje špecifický prístup, ktorý zohľadňuje individuálne potreby a možnosti každého dieťaťa. Dôležitá je úzka spolupráca medzi pedagógmi, vychovávateľmi, psychológmi a ďalšími odborníkmi.

Starostlivosť o deti s mentálnym postihnutím

V situáciách, keď sa nemôže o dieťa s mentálnym postihnutím starať rodina, preberá starostlivosť štát. V prvých rokoch sú deti umiestňované v dojčeneckých ústavoch, neskôr v detských domovoch alebo ústavoch sociálnej starostlivosti s celoročným pobytom. Deti s mentálnym postihnutím môžu byť aj v pestúnskej starostlivosti alebo môžu byť adoptované. Za komplexnú starostlivosť poskytovanú deťom s mentálnym postihnutím je zodpovedné Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Konanie o prijatí do ústavu sociálnej starostlivosti (ÚSS) sa začína na základe podania žiadosti rodičmi, zákonnými zástupcami alebo opatrovníkmi dieťaťa s mentálnym postihnutím. Konanie sa môže začať aj z podnetu miestneho zastupiteľského úradu. K prijatiu sa vyjadruje aj posudkový lekár. Pri zvyšovaní úrovne ústavnej sociálnej starostlivosti má veľký význam spolupráca ústavov s rodičmi detí. Rodičia by mali mať voľný prístup do ústavu a možnosť komunikovať so svojimi deťmi.

Opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately

Opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa vykonávajú v zariadeniach, ktorými sú centrá pre deti a rodiny, centrá pre deti a rodiny pre maloletých bez sprievodu, resocializačné strediská a iné zariadenia zriadené na vykonávanie opatrení podľa zákona. Každé zariadenie musí mať označenie, z ktorého vyplýva predmet jeho činnosti a odborné zameranie. Zariadenie vykonáva svoju činnosť ambulantnou formou, celodennou formou alebo po určitú časť dňa, pobytovou formou.

Sociálna práca zohráva kľúčovú úlohu v systéme ústavnej starostlivosti. Sociálni pracovníci pomáhajú deťom s postihnutím a ich rodinám pri riešení rôznych problémov, zabezpečujú prístup k potrebným službám a podporujú ich integráciu do spoločnosti.

Kvalita sociálnych služieb je pre život detí s postihnutím v ústavnej starostlivosti mimoriadne dôležitá. Dôležité je, aby zariadenia ústavnej starostlivosti neustále pracovali na zvyšovaní kvality poskytovaných služieb a zabezpečovali pre deti čo najlepšie podmienky pre ich vývoj a rast.

Práva dieťaťa v ústavnej starostlivosti

Dieťa v ústavnej starostlivosti má právo na rešpektovanie jeho ľudskej dôstojnosti, na ochranu pred diskrimináciou, násilím a zneužívaním. Má právo na vzdelanie, zdravotnú starostlivosť, primeranú výživu, bývanie a ošatenie. Má právo na kontakt s rodinou, ak to nie je v rozpore s jeho záujmami.

Sociálna služba musí zohľadňovať nielen individuálne potreby dieťaťa, ale aj potreby a možnosti jeho rodiny. Ďalej má rodine pomôcť uvedomiť si a posilniť svoje vlastné schopnosti a zdroje pri prekonávaní každodenných problémov a situácií. Výhodou tejto služby je, že sa môže poskytovať nielen v ambulancii (napr. v centre), ale aj priamo odbornými zamestnancami terénnou formou v prirodzenom prostredí dieťaťa (t. j. doma, v škôlke, na ihrisku a pod.), kde dieťa trávi podstatnú časť dňa. Poradca v domácom prostredí podporuje vývin dieťaťa, pomáha pri vytváraní rutín, pri ktorých sa dieťa prirodzene učí, nachádza príležitosti pre väčšiu samostatnosť dieťaťa a prispôsobuje prostredie, aby bolo pre dieťa podnetné.

• Špecializované sociálne poradenstvo - zistenie príčin vzniku, charakteru a rozsahu problémov fyzickej osoby, rodiny alebo komunity a poskytnutie im konkrétnej odbornej pomoci (§ 19 odsek 3 zákona č. 448/2008 Z. z.).
• Sociálna rehabilitácia - podpora samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti (napr. rozvoj a nácvik zručností, aktivizácia schopností, posilňovanie rôznych návykov, nácvik používania pomôcky, rozvoj priestorovej orientácie, samostatného pohybu) (§ 21 zákona č. 448/2008 Z. z.).
• Preventívne aktivity - predchádzanie, prekonávanie a riešenie rizikových situácií (§ 23a zákona č. 448/2008 Z. z.).
• Stimulácia komplexného vývinu dieťaťa - vykonávanie postupov a techník, ktoré podporujú psychomotorický vývoj dieťaťa, rozvoj komunikácie a adaptáciu dieťaťa na okolité prostredie v súlade s jeho individuálnymi potrebami a schopnosťami, a ktorá je zameraná aj na posilnenie schopností členov rodiny dieťaťa so zdravotným postihnutím v oblasti starostlivosti o toto dieťa (§ 23b zákona č. 448/2008 Z. z.).
• Komunitná rehabilitácia - zabezpečenie spolupráce subjektov, ktorými sú najmä rodina, obec, vzdelávacie inštitúcie, poskytovatelia služieb zamestnanosti, poskytovatelia sociálnych služieb a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti; cieľom komunitnej rehabilitácie je obnova alebo rozvoj fyzických, mentálnych a pracovných schopností osoby a podpora jej začlenenia do spoločnosti (§ 82 odsek 3 zákona č. 448/2008 Z. z.).

Na rozdiel od iných sociálnych služieb, na účely tejto sociálnej služby nemusí byť dieťa posúdené zamestnancami obce alebo VÚC. Zdravotné postihnutie dieťaťa je možné preukázať potvrdením poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (napr. od detského lekára).

Náhradná rodinná starostlivosť ako alternatíva

Náhradná rodinná starostlivosť je právna forma, ktorá zabezpečuje dieťaťu výchovu a starostlivosť v rodinnom prostredí, ak sa oň jeho biologickí rodičia nemôžu alebo nechcú starať. Cieľom je, aby dieťa nevyrastalo v ústavnej starostlivosti. Je upravená v § 45 - 47 zákona o rodine. Z usporiadania foriem náhradnej starostlivosti vyplýva, že treba uprednostniť prostredie, ktoré je dieťaťu známe a blízke. Takým je rodina príbuzných dieťaťa, ktorí dieťa poznajú a majú k nemu citový vzťah. Umiestnenie u príbuzných preferuje náhradná osobná starostlivosť, ktorá je uvedená ako prvá v poradí. Ak dieťa nemá vhodných príbuzných, hľadá sa iná vhodná rodina ochotná a spôsobilá vytvoriť dieťaťu domov, ktorou je pestúnska rodina. Posledným a krajným riešením je umiestnenie dieťaťa v zariadení ústavnej starostlivosti.

Pestúnska starostlivosť

Je starostlivosť nahrádzajúca starostlivosť rodičov, ak ju títo nezabezpečujú z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov a záujem dieťaťa si vyžaduje zverenie do pestúnskej starostlivosti. Pestúnsku starostlivosť upravuje § 48 zákona o rodine. V oblasti náhradných rodinnoprávnych vzťahov má pestúnska starostlivosť osobitné postavenie. Riadi, kontroluje a hmotnou podporou ju zabezpečuje štát poskytovaním finančných príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v zmysle zákona č. 627/2005 Z. z.

Podmienky pre pestúna:

• Musí byť fyzickou osobou spôsobilou na právne úkony.
• Musí absolvovať prípravu na náhradnú rodinnú starostlivosť v rozsahu 25 - 30 hodín.
• Po absolvovaní získava certifikát, ktorý ho oprávňuje starať sa o dieťa.
• Pestúnom môže byť jednotlivec alebo manželský pár.

Práva a povinnosti pestúna:

• Pestún zabezpečuje dieťaťu výchovu, starostlivosť, bývanie a vzdelanie.
• Má plný rozsah práv a povinností voči zverenému dieťaťu.
• Má nárok na príspevky od štátu na podporu starostlivosti.
• Nemá vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu - tú si naďalej zachovávajú biologickí rodičia.

Vzťah k biologickým rodičom:

• Rodičia zostávajú zákonnými rodičmi dieťaťa.
• Majú právo na kontakt so svojím dieťaťom.
• Sú povinní prispievať na jeho výživu (do 26. roku veku dieťaťa, ak študuje).

Zverením dieťaťa do pestúnskej starostlivosti nezanikajú rodičom rodičovské práva a povinnosti, rodičia zastupujú dieťa v podstatných veciach, majú obmedzené právo výchovy a vyživovacia povinnosť voči dieťaťu im zostáva. Vzhľadom k tomu, že dieťaťu v pestúnskej starostlivosti štát poskytuje opakovaný príspevok na úhradu potrieb dieťaťa, výživné od rodičov určené rozsudkom súdu prechádza na štát. Pestúni majú právo dieťa vychovávať, zastupovať a spravovať jeho záležitosti v bežných veciach. Pestúnska starostlivosť vzniká na základe právoplatného rozhodnutia súdu. Dieťa môže byť zverené do pestúnskej starostlivosti jednej fyzickej osobe, prípadne do spoločnej pestúnskej starostlivosti manželom.

Príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa

K prehĺbeniu týchto opatrení bol prijatý zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2006 a ktorým bol zrušený zákon č. 265/1998 Z. z. o pestúnskej starostlivosti a o príspevkoch pestúnskej starostlivosti. Príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa sa z hľadiska práva sociálneho zabezpečenia a vecného zaraďujú medzi dávky štátnej sociálnej podpory (tzv. štátne sociálne dávky), avšak z pohľadu daní (iba) ako sociálne dávky. Každoročne dochádza k ich úprave (valorizácii) od 1. septembra kalendárneho roka v závislosti od koeficienta, ktorým sa upravili sumy životného minima podľa osobitného predpisu. Uvedený zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v znení neskorších predpisov upravuje poskytovanie príspevkov (iba) ako sociálnych dávok, ktorými štát podporuje náhradnú starostlivosť o dieťa, ak náhradnú starostlivosť o dieťa vykonáva osobne na základe rozhodnutia súdu alebo na základe rozhodnutia príslušného orgánu iná fyzická osoba ako rodič.

Formy náhradnej starostlivosti, na ktoré sa príspevky vzťahujú:

1. Zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča podľa § 45 až § 47 zákona č. 36/2005 Z. z.
2. Pestúnska starostlivosť podľa § 48, § 50 až § 52 zákona č. 36/2005 Z. z.
3. Poručníctvo podľa § 56 až § 59 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak sa poručník osobne stará o dieťa.
4. Dočasné zverenie dieťaťa do starostlivosti osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom podľa § 49 zákona č. 36/2005 Z. z.

Pred rozhodnutím súdu môže príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny dočasne zveriť dieťa do starostlivosti budúceho pestúna, ak ide o dieťa, nad ktorým nie je nariadená ústavná starostlivosť iba so súhlasom rodičov, čím vzniká nárok na opakované príspevky pestúnskej starostlivosti.

Jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti

Oprávnenou osobou na jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti je dieťa zverené do náhradnej starostlivosti. Príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, t. j. Nárok na jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti má dieťa za splnenia týchto podmienok, t. a) ktoré je zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 1 ods. 2 písm. a) až c) tohto zákona na základe rozhodnutia súdu, t. j. zverené maloleté dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodič podľa § 45 až § 47 zákona č. 36/2005 Z. z., do pestúnskej starostlivosti podľa § 48, § 50 až § 52 zákona č. 36/2005 Z. z., alebo pri ustanovení poručníka podľa § 56 až § 59 zákona č. 36/2005 Z. z.

Štatistiky a príklad:

V roku 2010 bol príspevok poskytnutý na 798 detí, čo je o 11 detí menej ako v roku 2009. Z celkového počtu detí bolo 69,2 % detí zverených do náhradnej osobnej starostlivosti, 26,4 % detí zverených do pestúnskej starostlivosti a 4,4 % detí bolo zverených poručníkovi. (Zdroj: Správa o sociálnej situácii obyvateľstva SR za rok 2010. Bod 3.4.5 Príspevky na podporu náhradnej starostlivosti, s. 102).

Výška jednorazového príspevku pri zverení do náhradnej starostlivosti od 1. septembra 2012 do 31. augusta 2013 bola v sume 361,68 €.

Príklad: Dieťa vo veku troch rokov (chlapec Tomáš), ktoré bolo v ústavnej starostlivosti, bolo zverené do pestúnskej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu od 1. augusta 2013. Vzhľadom na to sa pestúnovi na zabezpečenie ošatenia, obuvi, hygienických potrieb, nevyhnutného nábytku a iných vecí pre zverené dieťa - t. j. pre Tomáša, poskytla výška jednorazového príspevku pri zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti vo výške 361,68 €.

Jednorazový príspevok pri zániku náhradnej starostlivosti

Nárok na jednorazový príspevok pri zániku náhradnej starostlivosti má plnoleté dieťa, ak náhradná starostlivosť podľa § 1 ods. 2 písm. a) až c) tohto zákona, t. j. pri zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča podľa § 45 až § 47 zákona č. 36/2005 Z. z., pri zverení do pestúnskej starostlivosti podľa § 48, § 50 až § 52 zákona č. 36/2005 Z. z., alebo pri ustanovení poručníka podľa § 56 až § 59 zákona č. 36/2005 Z. z. zanikla.

Štatistiky a príklad:

V roku 2010 bol príspevok vyplatený na 472 detí, čo je o 4 deti viac ako v roku 2009. Z celkového počtu detí u 47,2 % detí došlo k zániku náhradnej osobnej starostlivosti, u 44,1 % k zániku pestúnskej starostlivosti a u 8,7 % k zániku poručníctva. (Zdroj: Správa o sociálnej situácii obyvateľstva SR za rok 2010. Bod 3.4.5 Príspevky na podporu náhradnej starostlivosti, s. 102).

Výška jednorazového príspevku pri zániku náhradnej starostlivosti od 1. septembra 2012 do 31. augusta 2013 bola v sume 905,99 €.

Príklad: Dieťa bolo zverené do pestúnskej starostlivosti od 14. roku svojho veku. Dňa 10. septembra 2013 dovŕšilo 18 rokov svojho veku, t. j. plnoletosť. V tomto prípade má nárok na jednorazový príspevok pri zániku náhradnej starostlivosti.

Opakovaný príspevok dieťaťu

Oprávnenou osobou na opakovaný príspevok dieťaťa je dieťa zverené do náhradnej starostlivosti. Príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, t. j. nezaopatrené dieťa (podľa § 3 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov) - t. j. do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie však do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom (na strednej škole okrem štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov a na vysokej škole s výnimkou externého štúdia) alebo sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom, alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz, prípadne je to aj dieťa, ktoré je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti zverené do náhradnej starostlivosti rozhodnutím súdu podľa § 75 a § 75a Občianskeho súdneho poriadku alebo rozhodnutím príslušného orgánu podľa § 49 zákona č. 36/2005 Z. z.

Program BUDDY: Podpora pre deti v centrách pre deti a rodiny

Program BUDDY poskytuje podporu deťom, ktoré nemôžu vyrastať vo svojich rodinách. BUDDY je o vzťahu, ktorý lieči a učí deti opäť dôverovať. Takmer 5 000 detí na Slovensku nevyrastá v rodinách, ale v Centrách pre deti a rodiny („CDR“ - bývalé detské domovy). Ústavná starostlivosť im však nedokáže dať to, čo potrebujú najviac - blízky vzťah s dospelým, ktorý by sa im nezištne venoval. BUDDY hľadá, vyberá a spája dobrovoľníkov s deťmi z Centier pre deti a rodiny. Dobrovoľníci sa stále vzdelávajú a deťom na spoločných stretnutiach venujú to najvzácnejšie, svoj čas. Postupne vzniká zdravý, dôverný a dlhodobý vzťah.

Čo deťom v inštitucionálnej starostlivosti chýba?

V Centrách pre deti a rodiny je o deti po materiálnej stránke postarané. Ich základné potreby sú naplnené. Sociálna sieť detí vyrastajúcich v centrách zriedka siaha mimo inštitúciu. Ich pohľad na svet je preto často skreslený. Deti potrebujú skutočné vzory, ku ktorým môžu vzhliadať a učiť sa od nich. Dôsledne vyberáme zrelých, dospelých ľudí s dobre nastavenými hodnotami, ktorí sú im skutočnou oporou a venujú im to najcennejšie - svoj čas. Každé dieťa je iné. BUDDY dobrovoľník tvorí a trpezlivo buduje rešpektujúci vzťah, vďaka ktorému dieťa vyrastajúce mimo rodiny dostáva to, čo mu najviac chýba. Dobrovoľníci dávajú to najcennejšie, čo majú - svoj čas a dieťa získava niekoho, na koho sa môže spoľahnúť.

Poslanie programu BUDDY

Poslaním je vybudovať medzi osamelým dieťaťom a dospelým dobrovoľníkom dlhodobý vzťah založený na bezpečí a dôvere, ktorý dieťa pozitívne nasmeruje na jeho ceste k samostatnosti. Bezpečie, schopnosť dôverovať (ľuďom aj sebe) a pocit prijatia sú základné emocionálne potreby nás všetkých. Deti, ktoré nemôžu vyrastať vo svojich rodinách, majú tieto základy nestabilné, zbúrané alebo aj neexistujúce. V programe BUDDY sa preto zameriavame na zdravý, kvalitný a dlhodobý vzťah dobrovoľníka s konkrétnym dieťaťom. Jeho liečivá sila môže pomôcť nanovo vybudovať pocit bezpečia, dôvery a sebavedomia u mladého človeka. Profesionálna starostlivosť programu o každú BUDDY dvojicu trvá takmer 10 rokov.

Na začiatku je hľadanie motivovaných ľudí ochotných sa dlhodobo venovať dobrovoľníctvu a uzatvorenie spolupráce s Centrom pre deti a rodiny, z ktorého sú do programu zapájané deti vo veku od 12 do 16 rokov. V záujme ochrany a bezpečnosti dieťaťa musí každý úspešný kandidát na BUDDY dobrovoľníka počas niekoľkých mesiacov prejsť 8-kolovým výberovým procesom, aby mohol byť priradený k dieťaťu. Dopĺňame existujúci štátny systém, ktorý s rastúcim vekom dieťaťa vynakladá viac peňazí na jeho starostlivosť a začlenenie do spoločnosti. V našom programe pracujeme na tom, aby sa deti po odchode z Centier pre deti a rodiny stali čo najľahšie a najrýchlejšie plnohodnotnými členmi našej spoločnosti.

Riziká ústavnej starostlivosti

Ústavná starostlivosť, napriek všetkým snahám, so sebou prináša aj určité riziká. Medzi ne patrí napríklad riziko inštitucionalizácie, obmedzenie sociálnych kontaktov s prirodzeným prostredím a potenciálne negatívny vplyv na emocionálny vývoj dieťaťa. Aj pre deti s postihnutím je dôležité, aby boli spokojné so svojím životom.

tags: #ustavna #starostlivost #deti #priklad