Komplexná ústavná ošetrovateľská starostlivosť u pacientov s reumatoidnou artritídou

Reumatoidná artritída (RA) je chronické autoimunitné zápalové ochorenie, ktoré postihuje predovšetkým kĺby, ale môže mať aj systémové prejavy. Ochorenie sa prejavuje stuhnutosťou, opuchmi a bolesťami kĺbov, ich deformáciou, stratou pohyblivosti a funkcie.

RA významne znižuje kvalitu života a je spojená s vyššou úmrtnosťou, hlavne v dôsledku predčasného rozvoja aterosklerózy (kôrnatenie ciev). Pacienti s RA často vyžadujú komplexnú ošetrovateľskú starostlivosť, ktorá je individuálne prispôsobená ich potrebám.

Ústavná ošetrovateľská starostlivosť zohráva kľúčovú úlohu pri zlepšovaní kvality života týchto pacientov, minimalizácii komplikácií a podpore ich sebestačnosti.

Čo je reumatoidná artritída?

Reumatoidná artritída (RA) je chronické systémové a autoimunitné zápalové ochorenie s postihnutím kĺbov. Pri RA dochádza k postihnutiu výstelky kĺbov zvanej synoviálna vrstva - tá produkuje tekutinu slúžiacu na premazávanie kĺbov a umožňuje ich hladký pohyb.

Imunitný systém napáda vlastné tkanivá, čo spôsobuje bolesť, opuch, stuhnutosť a obmedzenie pohyblivosti kĺbov. Okrem kĺbov môže RA postihnúť aj iné orgány, ako sú koža, oči, pľúca, srdce a cievy.

RA predstavuje model chronického ochorenia, ktoré vedie k negatívnemu ovplyvneniu kvality života osoby v širokom meradle. Ochorenie postihuje kĺby v zápästiach, rukách, lakťoch, ramenách, chodidlách, chrbtici, kolenách a čeľusti. Postihnutie kĺbov je najčastejšie symetrické.

Reumatoidná artritída je zatiaľ v princípe nevyliečiteľné ochorenie, avšak častokrát ho sprevádzajú bezpríznakové obdobia (remisia). Odbor zaoberajúci sa reumatoidnou artritídou sa nazýva reumatológia.

Epidemiológia a rizikové faktory

Incidencia RA vo svete je 15 - 40 prípadov na 100 000 obyvateľov, prevalencia kolíše od 0,5 do 1,0 % populácie. Vyššia prevalencia je v niektorých etnických skupinách v Amerike, nízka je u vidieckeho obyvateľstva v Afrike.

RA sa vyskytuje najčastejšie medzi 20. - 50. rokom, môže sa však začať v ktoromkoľvek veku. Ženy sú postihnuté asi trikrát častejšie ako muži, najmä v predmenopauzálnom období.

Príčina ochorenia v súčasnosti nie je známa, no pri jeho vzniku zohrávajú dôležitú úlohu vrodené dispozície a niektoré faktory vonkajšieho prostredia. Medzi rizikové faktory patrí dedičnosť, vek, pohlavie a obezita. Reumatoidná artritída začína vznikať v zimných mesiacoch až 2 razy častejšie ako v lete.

Zdá sa, že reumatoidná artritída je u pacientov, ktorí fajčia, závažnejšia ako u nefajčiarov. Prvotná je aktivácia buniek imunitného systému, ktorá spúšťa produkciu cytokínov, čo sú molekuly, ktoré prenášajú dôležité informácie medzi bunkami a sú významné pri zápale. Tieto cytokíny aktivujú ostatné bunky imunitného systému a bunky v tkanivách, ktoré podporujú zápalový proces a tým sa podieľajú na poškodzovaní tkanív.

Príznaky reumatoidnej artritídy

Priebeh RA je rozmanitý a ťažko predvídateľný. Pri stredne závažných a závažných formách RA dochádza k progredujúcej deštrukcii kĺbov, ktorej dôsledkom je disabilita a zníženie kvality života pacientov. Ochorenie má celkovo progresívny priebeh a často vedie k invalidite.

Priebeh najčastejšie charakterizuje striedanie období zhoršenia s obdobiami zníženej zápalovej aktivity (remisia). Začiatočné príznaky môžu byť kĺbové alebo systémové, ktoré súvisia s celkovým stavom organizmu.

Kĺbové príznaky:

• Bolesť kĺbov: Býva rôznej intenzity a výrazne horšia ráno. Postihnutý kĺb bolí pri pohybe a často aj v pokoji. Pri včasnej reumatoidnej artritíde sú najčastejšie postihnuté kĺby ruky. Veľké kĺby sú spravidla postihnuté až po malých kĺboch. Niekedy sa však reumatoidná artritída naopak začína na veľkých kĺboch (napr. u starších ľudí). Postihnutie kĺbov býva spravidla symetrické, čiže tie isté kĺby sú postihnuté na oboch stranách tela.
• Ranná stuhnutosť: Spôsobuje ju opuch v zápalovom tkanive počas spánku. Trvá spravidla dlhšie ako 1 hodinu, čím sa líši od stuhnutosti pri osteoartróze, ktorá býva krátkodobá.
• Opuch kĺbov: Opuch kĺbov sa zvyčajne vyskytuje symetricky na oboch stranách tela. Kĺby bývajú na dotyk teplé, opuchnuté.
• Znížená pohyblivosť: Artritída môže znížiť pohybový rozsah kĺbu.
• Deformácie kĺbov: Postupom času a progresiou zápalu dochádza i k deformačným zmenám na kĺboch. Typickou deformáciou chodidla pri reumatoidnej artritíde je výrazne znížená klenba chodidla, pričom predná časť chodidla vykazuje valgus, čo je vybočenie kĺbov.
• Znížená sila uchopenia v rukách: Pacienti hlásia čoraz väčšie ťažkosti a bolesť pri každodenných činnostiach, ako je odskrutkovanie zaváraninových pohárov alebo držanie šálky kávy.

Systémové príznaky:

• Celkový pocit ochorenia
• Únava a slabosť (pacienti s RA často trpia chronickou únavou)
• Apatia
• Pokles telesnej hmotnosti
• Nezáujem o pohybovú aktivitu
• Zvýšená telesná teplota
• Poruchy spánku
• Psychické poruchy, depresie a stavy úzkosti

Systémové príznaky môžu predchádzať kĺbovým príznakom, vyskytovať sa súčasne s nimi alebo nastúpiť po nich.

Diagnostika reumatoidnej artritídy

Včasná diagnostika a liečba artritídy zohráva kľúčovú úlohu pri zastavení alebo spomalení progresie ochorenia. V prípade bolesti a opuchu kĺbov je dôležité včas sa obrátiť na svojho lekára, ktorý buď priamo stanoví diagnózu, alebo vás odošle na špecializované reumatologické oddelenie.

Diagnostika artritídy zvyčajne zahŕňa:

• Fyzikálne vyšetrenie: Lekár vyšetrí kĺby na opuch, začervenanie, obmedzenú pohyblivosť a deformácie.
• Anamnéza: Lekár sa bude pýtať na príznaky, rodinnú anamnézu a iné zdravotné problémy.
• Krvné testy: Krvné testy môžu pomôcť identifikovať typ artritídy a vylúčiť iné ochorenia.
• Zobrazovacie metódy: Röntgenové snímky, magnetická rezonancia (MRI) a ultrazvuk môžu pomôcť zobraziť kĺby a identifikovať poškodenie.

Komplexná ústavná ošetrovateľská starostlivosť

Ošetrovateľská starostlivosť o pacientov s RA vyžaduje komplexný a multidisciplinárny prístup. Tím zdravotníckych pracovníkov by mal zahŕňať lekára (reumatológa), ošetrovateľa, fyzioterapeuta, ergoterapeuta, psychológa a sociálneho pracovníka. Dôležitá je úzka spolupráca s pacientom a jeho rodinou.

Hlavné ciele ústavnej ošetrovateľskej starostlivosti u pacientov s RA sú:

• Zmiernenie bolesti a zápalu
• Zachovanie a zlepšenie funkcie kĺbov
• Prevencia deformity kĺbov
• Podpora sebestačnosti a nezávislosti
• Zlepšenie kvality života
• Vzdelávanie pacienta a jeho rodiny

Hodnotenie pacienta

Pred začatím ošetrovateľskej starostlivosti je potrebné dôkladné zhodnotenie pacienta, ktoré zahŕňa:

• Anamnézu (osobnú, rodinnú, farmakologickú)
• Fyzikálne vyšetrenie (zhodnotenie kĺbov, svalov, kože, neurologické vyšetrenie)
• Zhodnotenie bolesti (lokalizácia, intenzita, charakter, faktory, ktoré ju zhoršujú alebo zmierňujú)
• Zhodnotenie funkčnej schopnosti (schopnosť vykonávať bežné denné aktivity)
• Zhodnotenie psychického stavu (depresia, úzkosť)
• Zhodnotenie sociálnej podpory

Plánovanie a intervencie

Na základe zhodnotenia pacienta sa vypracuje individuálny ošetrovateľský plán, ktorý zohľadňuje jeho potreby a ciele. Plán by mal byť realistický a dosiahnuteľný. Ošetrovateľské intervencie u pacientov s RA zahŕňajú:

1. Zmiernenie bolesti

• Farmakologická liečba: Podávanie analgetík, nesteroidných protizápalových liekov (NSAID), kortikosteroidov a chorobu modifikujúcich antireumatických liekov (DMARDs) podľa ordinácie lekára. Je dôležité monitorovať účinnosť a vedľajšie účinky liekov.
• Nefarmakologické metódy: Aplikácia tepla alebo chladu (kryoterapia - špeciálne vrecká z mrazničky -18 °C 1-3-krát denne na 10-20 minút, alebo chladený plyn), masáže, relaxačné techniky, transkutánna elektrická nervová stimulácia (TENS). Tepelné procedúry (napr. parafín) sa aplikujú pri úplne neaktívnych kĺboch, pri prítomnosti sekundárnych osteoartrotických zmien.
• Polohovanie: Zabezpečenie správnej polohy kĺbov, používanie ortéz a podporných pomôcok.
• Edukácia pacienta: Informovanie o možnostiach zmiernenia bolesti a technikách zvládania chronickej bolesti.

2. Zachovanie a zlepšenie funkcie kĺbov

• Fyzioterapia: Cvičenia na posilnenie svalov, zvýšenie rozsahu pohybu kĺbov a zlepšenie koordinácie. Dôležité je prispôsobiť cvičenia individuálnym možnostiam pacienta a postupne zvyšovať ich intenzitu. Skupinové cvičenia trvajú asi 30 minút s cieľom zvýšeného prekrvenia, prehĺbeného dýchania a celkového uvoľnenia. V hlavnej časti sa precvičujú všetky kĺby so zameraním na tie, ktoré bývajú chorobou najčastejšie postihnuté.
• Ergoterapia: Nácvik bežných denných aktivít s použitím kompenzačných pomôcok a úpravou prostredia. Ergoterapeut pomáha pacientovi prispôsobiť si prostredie tak, aby minimalizoval záťaž na kĺby a uľahčil vykonávanie každodenných činností.
• Používanie ortéz: Ortézy pomáhajú stabilizovať kĺby, zmierniť bolesť a predchádzať deformitám.
• Edukácia pacienta: Informovanie o správnych technikách pohybu, ochrane kĺbov a prevencii preťaženia.

3. Prevencia deformity kĺbov

• Správne polohovanie: Zabezpečenie správnej polohy kĺbov v spánku a počas odpočinku. Pokoj na lôžku alebo znehybnenie kĺbov však musí sprevádzať adekvátny rehabilitačný program, aby nevznikali flekčné kontraktúry.
• Používanie ortéz: Ortézy pomáhajú udržiavať správne postavenie kĺbov a predchádzať deformitám. Osvedčujú sa najmä termoplastické dlahy zhotovené na mieru pre pacienta, ktoré sú ľahké a umývateľné.
• Cvičenia: Pravidelné cvičenia pomáhajú udržiavať svalovú silu a rozsah pohybu kĺbov.
• Edukácia pacienta: Informovanie o rizikách deformity kĺbov a dôležitosti dodržiavania preventívnych opatrení.

4. Podpora sebestačnosti a nezávislosti

• Ergoterapia: Nácvik bežných denných aktivít s použitím kompenzačných pomôcok a úpravou prostredia.
• Sociálna podpora: Poskytovanie informácií o dostupných sociálnych službách a podpora pri získavaní potrebnej pomoci.
• Edukácia pacienta: Informovanie o možnostiach zachovania sebestačnosti a nezávislosti.

5. Zlepšenie kvality života

• Psychologická podpora: Pomoc pri zvládaní stresu, úzkosti a depresie.
• Sociálna podpora: Podpora pri udržiavaní sociálnych kontaktov a aktivít.
• Edukácia pacienta: Informovanie o možnostiach zlepšenia kvality života.

6. Vzdelávanie pacienta a jeho rodiny

• Informácie o ochorení: Vysvetlenie patofyziológie RA, príznakov, diagnostiky a liečby.
• Informácie o liečbe: Vysvetlenie účinkov a vedľajších účinkov liekov, dôležitosti dodržiavania liečebného režimu.
• Informácie o starostlivosti o kĺby: Vysvetlenie správnych techník pohybu, ochrany kĺbov a prevencie preťaženia.
• Informácie o dostupných zdrojoch podpory: Poskytovanie informácií o pacientskych organizáciách, sociálnych službách a iných zdrojoch podpory.

Špecifické ošetrovateľské problémy u pacientov s RA

Okrem všeobecných ošetrovateľských intervencií je potrebné venovať pozornosť aj špecifickým problémom, ktoré sa môžu vyskytnúť u pacientov s RA:

• Únava: Pacienti s RA často trpia chronickou únavou, ktorá môže výrazne ovplyvniť ich kvalitu života. Ošetrovateľské intervencie zahŕňajú edukáciu pacienta o technikách zvládania únavy, plánovanie aktivít s ohľadom na úroveň energie, podporu zdravého spánku a výživy.
• Depresia a úzkosť: RA môže mať negatívny dopad na psychické zdravie pacienta. Ošetrovateľské intervencie zahŕňajú monitorovanie psychického stavu, poskytovanie psychologickej podpory, edukáciu pacienta o technikách zvládania stresu a úzkosti, v prípade potreby odporučenie k psychológovi alebo psychiatrovi.
• Problémy s kožou: Niektorí pacienti s RA majú kožné prejavy, ako sú reumatoidné uzly alebo vaskulitída. Ošetrovateľské intervencie zahŕňajú starostlivosť o kožu, prevenciu infekcií a edukáciu pacienta o správnej hygiene.
• Kardiovaskulárne komplikácie: RA zvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení. Ošetrovateľské intervencie zahŕňajú monitorovanie kardiovaskulárneho zdravia, edukáciu pacienta o zdravom životnom štýle a spoluprácu s lekárom pri prevencii a liečbe kardiovaskulárnych komplikácií.
• Osteoporóza: Pacienti s RA majú zvýšené riziko osteoporózy, a to aj v dôsledku dlhodobého užívania kortikosteroidov. Ošetrovateľské intervencie zahŕňajú edukáciu pacienta o prevencii osteoporózy, podporu dostatočného príjmu vápnika a vitamínu D, odporučenie k denzitometrii a v prípade potreby podávanie liekov na osteoporózu.

Liečba reumatoidnej artritídy a ošetrovateľská starostlivosť

Cieľom liečby reumatoidnej artritídy je dosiahnutie zmiernenia až vymiznutia príznakov choroby, alebo aspoň stavu nízkej klinickej aktivity, a s tým spojené zabránenie ďalším komplikáciám ochorenia alebo ich spomalenie.

Liečba by mala byť individuálna s prihliadnutím na aktivitu ochorenia, rozsah poškodení a pridružené choroby u daného pacienta. Súčasným trendom je začať s liečbou čo najskôr a snažiť sa o čo najviac cielenú liečbu. Liečbu reumatoidnej artritídy by mal vždy riadiť lekár špecialista - reumatológ.

Medikamentózna liečba

Najdôležitejšiu rolu hrá medikamentózna liečba (liečba liečebnými prípravkami). V súčasnosti sa uplatňuje stratégia založená na posudzovaní aktivity ochorenia v pravidelných časových intervaloch (väčšinou po 3 mesiacoch) a s tým spojená úprava terapie podľa potreby.

• Nesteroidné antireumatiká (NSAID): Môžu zmierniť bolesť a znížiť zápal. Slúžia iba na zmiernenie príznakov, neovplyvňujú základné ochorenie.
• Chorobu modifikujúce antireumatické lieky (DMARDs): Ovplyvňujú priebeh ochorenia a spomaľujú postup ochorenia.
• Biologická liečba: Pri zlyhaní základných chorobu modifikujúcich liekov sa používa biologická liečba, ktorá je presne cielená na určité zložky imunitného systému zúčastňujúcich sa na udržiavaní chronického zápalu. Biologické lieky (tzv. biologiká) obsahujú účinné látky- liečivá z biologického zdroja, ako sú živé bunky.
• Kortikosteroidy (glukokortikoidy): Môžu znížiť zápal a bolesť. Pri ich podávaní rýchlo ustupuje synovitída, zmenšuje sa bolesť a ranná stuhnutosť a niekedy i systémové prejavy, ako sú únava a malátnosť. Najčastejšie sa aplikujú dávky do 10 mg denne - tzv. liečba malými dávkami (low dose steroids).

Rehabilitačná liečba

Súčasťou liečby reumatoidnej artritídy je aj fyzioterapia a kúpeľná liečba.

• Fyzioterapia: Cvičenie je dôležité pre udržanie zdravých a pevných svalov, zachovanie pohyblivosti kĺbov a zachovanie flexibility. Zahŕňa individuálny liečebný telocvik, skupinový telocvik, závesovú techniku (cvičenie s vylúčením gravitácie) a hydrokinezioterapiu (cvičenie vo vode), kde pôsobiaci vztlak nadnáša telo a pohyby sa robia bezbolestnejšie.
• Ergoterapia: Pomáha pacientom prispôsobiť sa každodenným činnostiam a chrániť kĺby.
• Fyzikálna liečba: Má v liečbe historický význam a pomáha hlavne zvládnuť zápal. Používajú sa rôzne formy ako elektroliečba, interferenčné prúdy, ultrazvuk, magnetoterapia, laseroterapia. Lokálna kryoterapia sa používa hlavne v akútnom štádiu.
• Vodoliečba: Perličkový kúpeľ, podvodná masáž, vírivka na horné a dolné končatiny sú procedúry dôležité pri obnove funkcie postihnutých kĺbov.

Ďalšie metódy liečby

• Ortopedické pomôcky: Špeciálna ortopedická obuv môže poskytnúť oporu, zmierniť tlak na postihnuté kĺby a minimalizovať opuchy. Okrem dlahovacích systémov sa vyvinuli početné ortézy (napr. na kolenné kĺby), ktoré veľmi pomáhajú pri nestabilných kĺboch. Pri postihnutí váhonosných kĺbov je stále využívané odľahčenie pomocou oporných pomôcok (francúzske palice, vysoké barly a pod.).
• Chirurgia: V niektorých prípadoch je potrebná operácia (synovektómia, rekonštrukčná chirurgia) na opravu alebo nahradenie poškodeného kĺbu.
• Psychologická podpora: Poradenstvo v oblasti zdravého životného štýlu, výživy a podporná liečba psychológom.

Dom ošetrovateľskej starostlivosti (DOS)

Dom ošetrovateľskej starostlivosti (DOS) je zdravotnícke zariadenie ústavnej zdravotnej starostlivosti, v ktorom sa poskytuje nepretržitá ošetrovateľská starostlivosť, ošetrovateľská rehabilitácia pacientom, ktorých zdravotný stav vyžaduje nepretržité poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti dlhšie ako 24 hodín, pričom si nevyžaduje sústavnú zdravotnú starostlivosť poskytovanú lekárom a nie je možné ju poskytovať v prirodzenom sociálnom prostredí.

Príkladom sú domy ošetrovateľskej starostlivosti v Banskej Bystrici a Revúcej:

• Dom ošetrovateľskej starostlivosti, Námestie Ludvika Svobodu, Banská Bystrica (Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelt)
• Dom ošetrovateľskej starostlivosti, Cesta k nemocnici, Banská Bystrica (ZELENÝ SEN, s. r. o.)
• Dom ošetrovateľskej starostlivosti, Litovelská, Revúca (Nemocnica s poliklinikou, n.o.)
• Dom ošetrovateľskej starostlivosti, Šrobárova, Rimavská Sobota (Penta Hospitals SK, a. s.)

Legislatívny rámec

Predkladaný návrh zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún až december 2021. Dlhodobá starostlivosť je aj súčasťou Plánu obnovy a odolnosti SR schváleného Európskou komisiou v roku 2021, a to najmä komponentu 132.

Jedným z míľnikov tohto komponentu je vypracovanie nového legislatívneho rámca pre dlhodobú zdravotnú starostlivosť a paliatívnu zdravotnú starostlivosť. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečiť dostupnosť, kvalitu a efektívnosť dlhodobej zdravotnej starostlivosti a paliatívnej zdravotnej starostlivosti pre osoby, ktorých zdravotný stav si to vyžaduje, a to nielen v zdravotníckych zariadeniach, ale najmä v domácom alebo v inom prirodzenom prostredí, v ktorom sú tieto osoby umiestnené.

Predmetom návrhu zákona je zadefinovanie pojmu dlhodobá zdravotná starostlivosť a jej jednotlivých foriem, paliatívnej zdravotnej starostlivosti, vrátane úpravy zmluvných a úhradových mechanizmov tejto zdravotnej starostlivosti a zadefinovanie rozsahu údajov potrebných pre monitoring dostupnosti, kvality a efektívnosti tejto starostlivosti. Týmto návrhom zákona sa činnosť zariadení sociálnej pomoci dopĺňa o ošetrovateľskú starostlivosť ako následnú zdravotnú starostlivosť a o dlhodobú ošetrovateľskú starostlivosť.

Návrh zákona definuje aj právo osoby, ktorej je poskytovaná zdravotná starostlivosť, na poskytovanie sociálnej pomoci a duchovnej služby. Predkladateľ zákona vychádzal z celosvetového trendu kritiky zdravotnej starostlivosti za jej značnú dehumanizáciu. Na základe tejto kritiky vznikajú nové trendy aj pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorých jedným z cieľov je zakomponovanie spirituálneho aspektu do celkovej starostlivosti o pacientov.

Nenaplnené duchovné potreby často súvisia so zníženou kvalitou starostlivosti, nespokojnosťou pacientov a zníženou kvalitou života. Následná zdravotná starostlivosť je taká dlhodobá zdravotná starostlivosť, ktorá je poskytovaná osobe, ktorá má už určenú základnú diagnózu a jej zdravotný stav bol stabilizovaný, avšak po náhlej chorobe alebo po náhlom zhoršení zdravotného stavu alebo po zhoršení chronickej choroby si jej stav vyžaduje doliečenie alebo poskytnutie včasnej fyzioterapeutickej starostlivosti alebo liečebnej rehabilitácie.

Následná zdravotná starostlivosť sa poskytuje osobe v prípadoch, keď je to potrebné v záujme dokončenia liečebného procesu na zmiernenie prejavov jej choroby alebo zlepšenia jej zdravotného stavu. Poskytovaním následnej zdravotnej starostlivosti sa zároveň vytvára časový priestor pre rodinných príslušníkov osoby, ktorej sa táto starostlivosť poskytuje, pripraviť sa na jej príchod do domáceho prostredia, resp. do iného prirodzeného prostredia.

tags: #ustavna #osetrovatelska #starostlivost #u #pacientov #s