Ústavy a sociálne služby pre ľudí s mentálnym postihnutím: Komplexný pohľad

Ľudia s mentálnym postihnutím patria k skupine občanov, ktorí vzhľadom na svoje postihnutie potrebujú pomoc a stálu podporu pre rozvoj svojich zručností a schopností. Sú jednou z najzraniteľnejších a najstigmatizovanejších skupín v spoločnosti, segregovaných prakticky od narodenia. Náš vzdelávací systém nie je nastavený tak, aby v ňom bol priestor aj pre ľudí s mentálnym postihnutím, a iba vo výnimočných prípadoch sa im podarí zamestnať na otvorenom trhu práce. Táto segregácia do značnej miery spôsobuje aj ich zlyhanie v bežnom živote, keďže im nie je umožnené získavať a osvojovať si štandardné životné zručnosti potrebné na riešenie konfliktov, sebapresadzovanie či na vytváranie a udržiavanie vzťahov. Tieto dôležité zručnosti človek bežne získava interakciou v prostredí svojich rovesníkov, kontaktom s reálnym sociálnym prostredím a riešením problémových situácií, ktoré vznikajú v otvorenom - nechránenom prostredí.

Ako ukázali výskumy, ľudia s mentálnym postihnutím sú skupinou, ktorá má so zamestnanosťou najväčšie problémy. Napriek tomu, že sú pre nich rôzne možnosti, ako by mohli využiť svoj potenciál, často sú diskriminovaní a väčšina zostáva nezamestnaná. Neexistujúce kontakty s externým prostredím a neschopnosť zamestnať sa spôsobujú, že ľudia s mentálnym postihnutím väčšinu života prežijú v kruhu svojich najbližších alebo v kruhu priateľov z domovov sociálnych služieb.

Psychické prežívanie a vnímanie postihnutia

Psychické prežívanie vlastného postihnutia je u ľudí s mentálnym postihnutím špecifickou záležitosťou. Sú takí, ktorí sú si postihnutia vedomí a sú s tým stotožnení bez nepríjemných dôsledkov. Viac je však tých, ktorí si postihnutia uvedomujú a vnímajú sa menejcenne, majú nižšie sebavedomie. A je tu i veľká skupina ľudí, ktorí si svoje postihnutie neuvedomujú a tento stav zostáva nezmenený do konca ich života.

Vyčleňovanie spôsobuje aj neznalosť širšej verejnosti a jej neschopnosť adekvátne sa správať k ľuďom s mentálnym postihnutím. Prevláda ľútosť a prílišná ochrana. Nepoznajú dostatočne schopnosti a zručnosti ľudí s mentálnym postihnutím, čo ešte zväčšuje bariéru medzi oboma stranami. Toto veľmi negatívne vplýva predovšetkým na akceptovanie takýchto ľudí ako pracovnej sily. Rodičia ľudí s mentálnym postihnutím a iní dôležití dospelí v ich živote sú kvôli bariére medzi ľuďmi s mentálnym postihnutím a širokou verejnosťou často frustrovaní, nahnevaní, či dokonca vystrašení. Dennodenne sú konfrontovaní s problémami, ktorým musia čeliť ich deti (nemôžu získať potrebné vzdelanie, nemôžu sa zamestnať, sú neúspešní vo vzťahoch).

Úloha sociálnej rehabilitácie

V zmysle zákona o sociálnych službách č. 448/2008 Z. z. je možné poskytovať v rámci sociálnej rehabilitácie odbornú činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti, aktivizovanie schopností a posilňovanie návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách. Pre cieľovú skupinu ľudí s mentálnym postihnutím je kľúčová práve sociálna rehabilitácia. Najväčší dôraz je pritom kladený najmä na podporu samostatnosti, aktivizovanie schopností a sociálnu komunikáciu. Takúto sociálnu rehabilitáciu je potrebné poskytovať kontinuálne, nie je to otázka krátkodobého tréningu. Ľudia s mentálnym postihnutím totiž potrebujú vzhľadom k svojmu postihnutiu podporovať svoje schopnosti a zručnosti neprestajne, nakoľko po čase môžu prirodzene zabudnúť i to, čo sa už naučili. Vhodná forma poskytovania sociálnej rehabilitácie pre ľudí s mentálnym postihnutím je vzdelávanie v podobe pravidelných skupinových stretnutí (ambulantná forma), ale i semináre, sústredenia či pobytové aktivity (pobytová forma). Dobré výsledky zaručuje nielen práca so samotným človekom s mentálnym postihnutím, ale aj práca s jeho rodinou, prípadne iným blízkym okolím, v ktorom sa človek s MP pravidelne pohybuje.

Metódy sociálnej rehabilitácie

Pri sociálnej rehabilitácii ľudí s mentálnym postihnutím je možné použiť rôzne druhy aktivít:

• Hry: Ich veľkou prednosťou je, že môžu skupinu stmeľovať. Sú zábavné a minimalizujú napätie. Majú svoje pravidlá, povzbudzujú k sebakontrole a k spolupráci, verbálnemu a primeranému fyzickému kontaktu. Vhodne zvolená hra môže podporiť ľudí s mentálnym postihnutím v chápaní takých abstraktných pojmov, akými sú dôvera a kooperácia.
• Diskusie: V diskusii sa vyžaduje vyjadrenie viac ako len jedného pohľadu na vec. Skupina sa tak naučí uvažovať premyslenejšie, kooperovať a reflektovať vlastné i cudzie pocity, názory, skúsenosti. Kľúčovým je výber témy zaujímavej pre účastníkov stretnutia a jej vhodné predstavenie.
• Brainstorming: Chrlenie myšlienok tak rýchlo, ako je to možné, bez toho, že by sme sa zamýšľali nad ich hodnotou, je jedna z aktivizujúcich metód rozbiehajúcich diskusiu v skupine. Táto aktivita dáva možnosť vyjadriť sa každému.
• Dotykové aktivity: Dokážu zázraky a môžu urobiť ľudí šťastnejšími. I obyčajné potrasenie rukou môže mať priam zázračné účinky. Treba však s nimi zaobchádzať veľmi opatrne a rešpektovať osobný priestor každého z účastníkov.
• Rozprávanie a načúvanie: Prostredníctvom tejto aktivity si ľudia s mentálnym postihnutím navzájom dávajú, ale i odovzdávajú spätné reakcie na seba navzájom. Cieľom je sprostredkovať im slobodu vo vyjadrovaní ich myšlienok a pocitov a podporiť ich v akceptovaní názorov a pocitov iných.
• Hranie rolí: Dramatizácia situácie umožňuje vyjadriť i tie najtajnejšie skryté pocity, prediskutovať problém, praktizovať empatiu, skúšať nové správanie, zobraziť sociálne problémy a dynamiku skupinovej interakcie.
• Relaxačné techniky: Aj pri sociálnej rehabilitácii sa s obľubou využíva relaxácia upravená kapacitám účastníkov stretnutia. Jej cieľom je reflexia dojmov, skúseností, sebapoznanie či navodenie príjemnej atmosféry, uvoľnenie, ale i koncentrácia.

Kvalifikácia a vlastnosti lídra sociálnej rehabilitácie

Okrem ľudí s mentálnym postihnutím sa stretnutí zúčastňuje líder skupiny (človek, ktorý vykonáva sociálnu rehabilitáciu) a jeden alebo viac asistentov. Líder reflektuje priania a potreby účastníkov skupiny a podriaďuje im svoje predstavy a plány. Vhodné je najmä vzdelanie v oblasti špeciálnej pedagogiky, sociálnej pedagogiky, sociálnej práce, psychológie a pod. Čo sa týka vlastností a zručností, nevyhnutnou súčasťou charakteristík dobrého lídra by mal byť individualizovaný a diferencovaný prístup k ľuďom s mentálnym postihnutím, poznanie a spolupráca s klientom a jeho okolím, rešpektovanie noriem a hodnôt prostredia, z ktorého klienti pochádzajú, a samozrejme, empatia, flexibilita a tvorivosť. Mal by byť zrelou osobnosťou a zodpovedne brať svoju rolu v skupine. Na druhej strane by mal vedieť ustúpiť v prípade potreby do pozadia a nepresadzovať sa na úkor ostatných. Mal by mať dobré komunikačné schopnosti, ktoré sa prejavia ako vo verbálnej, tak i neverbálnej komunikácii. Aj vo svojom verbálnom prejave by mal dodržiavať určité zásady, medzi ktoré patrí napríklad sumarizácia toho, čo druhá osoba vyjadrila; využívanie otvorených otázok; opakovanie kľúčových slov; oslovovanie sebaobhajcov krstným menom; povzbudzovanie k diskusii menej aktívnych členov skupiny. Mal by spolupracovať so supervízorom a neustále sa sebarozvíjať, sebavzdelávať a čerpať nové informácie.

Typy zariadení a ich zameranie

Ústavy pre mentálne postihnutých zohrávajú kľúčovú úlohu v poskytovaní komplexnej starostlivosti a podpory ľuďom s mentálnym postihnutím. Tieto zariadenia ponúkajú širokú škálu služieb, ktoré sú prispôsobené individuálnym potrebám klientov, čím im umožňujú žiť plnohodnotný a dôstojný život. Medzi najčastejšie patria:

• Domovy sociálnych služieb (DSS): Zariadenia s celoročným pobytom, ktoré poskytujú komplexnú sociálnu a zdravotnú starostlivosť pre dospelých klientov s rôznym stupňom mentálneho postihnutia.
• Denné stacionáre: Ambulantné sociálne služby, ktoré sú poskytované osobám odkázaným na pomoc v zariadení len na určitý čas počas dňa. Tieto stacionáre sa zameriavajú na zvyšovanie nezávislosti, rozvoj a sebarealizáciu prijímateľov sociálnych služieb.
• Charitné domy: Poskytujú priestor na sebarealizáciu, plnohodnotný rozvoj osobnosti a zmysluplné trávenie času pre zdravotne znevýhodnené osoby. Ponúkajú odborné služby a rôznorodé aktivity prispôsobené fyzickým silám a psychickému stavu prijímateľov.
• Špecializované zariadenia: Určené pre fyzické osoby so zdravotným postihnutím, ktorým je napríklad schizofrénia, Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba, pervazívna vývinová porucha, skleróza multiplex, demencia rôzneho typu etiológie, hluchoslepota, AIDS alebo organický psychosyndróm ťažkého stupňa.
• Zariadenia podporovaného bývania: Poskytujú sociálnu službu osobe odkázanej na dohľad, s cieľom simulovať prirodzené rodinné/komunitné prostredie.
• Rehabilitačné strediská: Zamerané na osoby odkázané na pomoc inej osoby, slabozraké, nepočujúce, alebo osoby s obojstrannou nedoslýchavosťou.

Poskytované služby v zariadeniach

Ústavy pre mentálne postihnutých poskytujú široké spektrum služieb, ktoré sú zamerané na uspokojovanie individuálnych potrieb klientov. Medzi najdôležitejšie patria:

• Ubytovanie a stravovanie
• Sociálna starostlivosť (pomoc pri sebaobslužných úkonoch)
• Zdravotná starostlivosť
• Pracovná terapia (keramika, aranžovanie, dekorovanie, príprava jedál)
• Voľnočasové aktivity (športové hry, kultúrne podujatia, výlety, záujmové krúžky)
• Psychologická a sociálna podpora
• Špeciálne terapie (animoterapia, muzikoterapia, arteterapia, dramatoterapia)

Ako požiadať o umiestnenie do zariadenia

Proces podávania žiadosti o umiestnenie do zariadenia sociálnych služieb prebieha v niekoľkých krokoch v súlade so Zákonom č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách:

1. Žiadosť o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu: Občan podáva žiadosť na sociálnom oddelení v mieste trvalého bydliska na mestskom alebo obecnom úrade. Prílohou k žiadosti je vyjadrenie lekára o zdravotnom stave.
2. Posudok o odkázanosti na sociálnu službu: Mesto/obec vystaví lekársky a sociálny posudok, na základe ktorých bude vydané „Rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu“.
3. Žiadosť o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby: Po vydaní Rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu a nadobudnutí jeho právoplatnosti, si občan osobne, alebo písomne podá Žiadosť o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb.

K žiadosti je potrebné doložiť právoplatné Rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu, posudok o odkázanosti, aktuálne rozhodnutie Sociálnej poisťovne o výške dôchodku a úradne overené vyhlásenie o majetku. V deň nástupu je potrebné doložiť potvrdenie o bezinfekčnosti od všeobecného lekára a najnovšie lekárske správy od odborných lekárov a prepúšťacie správy z hospitalizácie.

Význam neziskových organizácií

Neziskové organizácie zohrávajú dôležitú úlohu v poskytovaní služieb pre ľudí s mentálnym postihnutím. Tieto organizácie sa často zameriavajú na poskytovanie všeobecne prospešných služieb a na zlepšovanie kvality života ľudí s postihnutím. Príkladom je Organizácia REFLEXY n.o. /Slovenská agentúra na podporu zdravotne postihnutých občanov SR/, ktorá sa venuje podpore a prezentácii umenia handicapovaných umelcov. HUMANITÁR, nezisková organizácia poskytuje vzdelávanie pre ľudí s duševným ochorením, rodiny a verejnosť. Ich misiou je pomôcť ľuďom, ktorí trpia duševným ochorením s osobitným zreteľom na ochorenia schizofrénneho a mánio-depresívneho okruhu a demencie. DSS Integra, Tylova 21, 831 04 Bratislava s detašovaným pracoviskom v Senci, Lichnerova 86 je rozpočtovou organizáciou, ktorá poskytuje starostlivosť imobilným klientom s ťažkým mentálnym a telesným postihnutím a v mnohých prípadoch aj so zmyslovým handicapom v dennom, týždennom a celoročnom pobyte.

Práva a dôstojnosť ľudí s mentálnym postihnutím

Každý človek je bez ohľadu na svoj zjav človekom s úplnou ľudskou dôstojnosťou a neobmedzenými základnými právami. Má právo žiť v ľudskom spoločenstve a tu plne rozvíjať svoju osobnosť, schopnosti a potreby. Mentálne postihnuté osoby majú rovnaké potreby ako osoby zdravé. Preto je základným cieľom umožniť im rozsiahlu účasť na všetkých spoločenských vymoženostiach v spoločnom živote so zdravými ľuďmi a súčasne sa usilovať o to, aby ich spoločnosť uznávala a akceptovala ako osobnosti. Jedno zo siedmych práv mentálne postihnutých klientov hovorí, že ak je to možné, mentálne postihnutý má žiť s vlastnou rodinou alebo v zariadení, ktoré rodinu plne nahradzuje, ktoré je podporované spoločnosťou a podmienky tohto zariadenia musia byť čo najviac podobné normálnemu životu. Naše domovy sociálnych služieb sa preto snažia priblížiť normálnym rodinným podmienkam, v ktorých majú vyrastať všetky deti, o ktoré sa žiaľ vlastní rodičia z rôznych príčin nemôžu sami postarať.

tags: #ustav #pre #mentalne #postihnutych