Ušlý zisk je jednou z častí majetkovej ujmy, ktorá spravidla vzniká pri spôsobení ujmy na zdraví inému. Práve ku vzťahu ušlého zisku spôsobeného ublížením na zdraví sa vo svojom rozsudku sp. zn. 25 Cdo 3053/2021 zo dňa 30.11.2022 vyjadril Nejvyšší súd. Ten sa predovšetkým zaoberal vzťahom škôdcovej povinnosti nahradiť ušlý zisk poškodenému a prípadným nárokom poškodeného na dávky nemocenského poistenia, ktorý pri úraze môže vzniknúť.
Škoda ako kategória občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Pri ušlom zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu. Škodca je pri spôsobení ujmy na zdraví zodpovedný za náhradu celého ušlého zisku poškodenému a v prípade, keď je zavinené protiprávne ublíženie na zdraví deklarované súdom alebo správnym úradom, zodpovedá aj za regresnú náhradu orgánu nemocenského poistenia za dávky vyplatené poškodenému.
Zodpovednosť škodcu a náhrada ušlého zisku
Nejvyšší súd v citovanom rozsudku objasnil povahu náhrady ušlého zisku, ktorého výška je odvislá od okolností na strane poškodeného a nie je žiadnym spôsobom paušalizovaná, lebo jej úlohou je nahradiť vo väčšine prípadov príjem poškodeného, ktorý v dôsledku úrazu nevznikne. Jeho výška je závislá na zárobkoch poškodeného a jeho aktivite, avšak tieto okolnosti idú pri stanovení výšky náhrady na ťarchu škodcu, lebo on je zodpovedný za nemožnosť poškodeného ďalej príjem získavať.
Naopak, na ťarchu poškodenému nemôže ísť ani fakt, že si neplatil dobrovoľné nemocenské poistenie, lebo z žiadneho právneho predpisu nemožno vyvodiť jeho povinnosť sa k plateniu tohto poistného prihlásiť, ani povinnosť predpokladať, že sa mu môže stať úraz spôsobený cudzím zavinením. Navyše v tomto prípade, keď ujma na zdraví bola spôsobená zavineným protiprávnym konaním deklarovaným súdom, by rovnako vznikla škodcovi povinnosť platiť regresnú náhradu orgánu nemocenského poistenia. Takže aj keby si poškodený nemocenské poistenie platil, nemalo by to vplyv na výšku prostriedkov, ktoré by škodca musel na náhradu následkov svojho konania vynaložiť.
Podľa § 2962 ods. 1 zákona č. 89/2012 Zb., občianskeho zákonníka, platí, že škodca hradí ušlý zisk vo výške „rozdielu medzi priemerným zárobkom poškodeného pred vznikom ujmy a náhradou toho, čo bolo poškodenému vyplatené v dôsledku choroby či úrazu podľa iného právneho predpisu“ (teda typicky na nemocenskom poistení).
NÁHRADY ŠKOD (články 2195 – 2235 NCC)
Prípadová štúdia: Rozsudok Nejvyššího súdu
V citovanom rozhodnutí Nejvyššího súdu išlo o vodiča automobilu, ktorý poškodeného pri potýčke zrazil pri jazde na bicykli a spôsobil mu tak komplikovanú zlomeninu hornej končatiny. Poškodenému, ako osobe samostatne zárobkovo činnej v odbore vodoinštalatérstva, vykonávania stavieb a výkonu stavebného dozoru, tak okrem ďalšej majetkovej i nemajetkovej ujmy vznikol ušlý zisk, lebo sa so zranením nebol schopný po určitú dobu vykonávať svoju zárobkovú činnosť. Zároveň mu ale nevznikol žiadny nárok na dávky nemocenského poistenia, lebo si ako podnikateľ neplatil dobrovoľné nemocenské poistenie.
Nejvyšší súd sa vyjadril aj k svojmu skoršiemu rozsudku zo 29.7.2004, sp. zn. 25 Cdo 857/2003, ktorým argumentoval škodca. V tomto rozhodnutí súd potvrdil, že škodca je povinný nahradiť poškodenému iba ujmu spôsobenú právnou skutočnosťou, za ktorú je škodca zodpovedný. Ak by poškodenému teda škoda vznikla iným spôsobom, ako je nedostatočná príležitosť na trhu práce alebo škodcova neochota hľadať si inú prácu, ktorú by bol schopný vykonávať aj pri zníženej pracovnej spôsobilosti spôsobenej zásahom škodcu, išli by tieto skutočnosti na ťarchu poškodeného.
Nemocenské dávky a sociálne poistenie
Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem. Samostatne zárobkovo činná osoba je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti. Povinné úrazovo poistený je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu.
Vznik a zánik poistenia
- Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu.
- Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby vzniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého samostatne zárobkovo činná osoba je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti.
- Dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti vzniká odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky, a zaniká dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky.
Nárok na nemocenské dávky
- Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
- Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.
- Poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu.
Náhrada škody pri prevádzke motorového vozidla
V prípade škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla má poškodený právo na poistné plnenie, čo predstavuje finančnú náhradu škody hradenú z povinného zmluvného poistenia (PZP). Osobou povinnou poskytnúť toto plnenie je poisťovňa, v ktorej má škodca uzatvorené PZP.
Uplatnenie nároku na náhradu škody
Aby sa poisťovňa mohla zaoberať nárokmi poškodeného, je potrebné ich uplatniť. Poškodený uplatňuje nárok na náhradu škody formou písomného oznámenia o poistnej udalosti, ktoré je potrebné zaslať poisťovni.
Dĺžka premlčacej doby: Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, najneskôr však za tri roky od škodnej udalosti. Ak ide o úmyselnú škodu, premlčacia doba je desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Pri práve na náhradu škody je stanovená kombinovaná premlčacia doba. Subjektívna a objektívna premlčacia doba. Ich začiatok je stanovený samostatne. Subjektívna premlčacia doba plynie od vedomosti poškodeného o škode a o zodpovednej osobe. Objektívna premlčacia doba plynie od tzv. škodovej udalosti. Ich vzájomný vzťah je taký, že sú od seba nezávislé čo do svojho priebehu, jeho začiatku a konca. Ak skončí plynúť jedna z premlčacej doby právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť len v rámci objektívnej premlčacej doby. Pri škode na zdraví sa uplatňuje výlučne dvojročná premlčacia lehota.
Čo všetko môže poškodený nárokovať?
- Náhradu vynaložených nákladov na liečbu.
- Dorovnanie straty príjmu (rozdiel medzi pravidelným príjmom a nemocenským).
- Preplatenie bolestného.
- Odškodnenie trvalých následkov.
- Odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia.
- Preplatenie úrazovej dávky či dôchodku, ktoré musel poberať kvôli nehode.
Zdravotné poškodenie určuje lekár, ktorý vystaví znalecký posudok a úraz oboduje. Bolestné aj sťaženie spoločenského uplatnenia počíta lekár alebo posudkový lekár ako počet bodov podľa ohodnotenia vyhlášky ministerstva zdravotníctva. Hodnota bodu je vo výške dvoch percent z priemernej mesačnej mzdy na Slovensku. Čím vyššie je bodové ohodnotenie, tým vyššia je náhrada škody na zdraví.
Práceneschopnosť konateľa s.r.o. a ušlý zisk
Práceneschopnosť konateľa s.r.o. je situácia, kedy konateľ nemôže vykonávať svoju funkciu z dôvodu choroby alebo úrazu. Táto situácia môže mať významný dopad na chod spoločnosti, najmä ak ide o jediného konateľa alebo ak jeho činnosť je pre fungovanie spoločnosti kľúčová. V spoločenskej zmluve alebo stanovách s.r.o. by malo byť upravené zastupovanie konateľa počas jeho neprítomnosti.
Faktory ovplyvňujúce výšku ušlého zisku
- Dĺžka trvania práceneschopnosti konateľa.
- Význam konateľa pre fungovanie spoločnosti.
- Možnosť zastupovania konateľa inou osobou.
- Sezónnosť podnikateľskej činnosti spoločnosti.
- Konkurenčná situácia na trhu.
Koronavírus a jeho vplyv na plnenie obchodných zmlúv a ušlý zisk
Pandémia koronavírusu a s ňou spojené opatrenia mali a stále majú významný dopad na plnenie obchodných zmlúv. Mnohé spoločnosti sa dostali do situácie, kedy nemohli plniť svoje záväzky v dôsledku obmedzenia prevádzky, prerušenia dodávateľských reťazcov alebo karanténnych opatrení.
Ak sa zmluvná strana dostane do omeškania s plnením svojich záväzkov, vznikajú druhej strane viaceré nároky, ktoré môže voči meškajúcej strane uplatniť. Veriteľ môže požadovať splnenie záväzku, zaplatenie zmluvnej pokuty (ak bola dohodnutá) a náhradu škody. V prípade, ak omeškanie s plnením bolo spôsobené okolnosťou vylučujúcou zodpovednosť (vyššou mocou), meškajúca strana nezodpovedá za škodu, ktorá tým vznikla druhej strane.
tags: #usly #zisk #a #nemocenske #davky