Dôchodkový systém je kľúčovým prvkom sociálneho zabezpečenia každej krajiny, ktorý má za cieľ zabezpečiť dôstojnú životnú úroveň občanov aj po ukončení ich pracovnej kariéry. Zatiaľ čo v mnohých krajinách Európskej únie (EÚ) úroveň dôchodkov klesá, na Slovensku sa situácia javí priaznivejšie, aspoň z pohľadu výšky dôchodkov v pomere k príjmu pred odchodom do penzie.
Slovensko patrí medzi špičku v pomere dôchodkov k príjmom
Podľa ukazovateľa Aggregate Replacement Ratio, ktorý zverejňuje Eurostat, sú na tom slovenskí dôchodcovia lepšie ako európsky priemer. Dôchodcom na Slovensku pripadlo po odchode do dôchodku 62 percent príjmu z konca kariéry, zatiaľ čo priemer EÚ bol v roku 2023 na úrovni 58 percent. Tento ukazovateľ hodnotí efektívnosť dôchodkových systémov pri zabezpečení životnej úrovne po odchode do dôchodku porovnávaním dôchodkového príjmu osôb vo veku 65 až 74 rokov s pracovným príjmom ľudí vo veku 50 až 59 rokov. Neberie do úvahy ďalšie sociálne dávky.
V roku 2023 dosahoval tento ukazovateľ v EÚ 58 percent. To znamená, že osoba, ktorá v období 50 až 59 rokov zarábala 100 eur, dostávala po odchode do dôchodku vo veku 65 až 74 rokov 58 eur. Slovenskému dôchodcovi pripadla suma 62 eur. V rámci EÚ sa tento pomer pohyboval od 35 eur v Chorvátsku po 78 eur v Grécku.
Medzi krajiny s najvyššími dôchodkami v pomere k príjmom pred odchodom do penzie patrili ešte Španielsko (77 percent) a Taliansko (75 percent). Portugalsko tiež prekročilo priemer EÚ s úrovňou 61 percent.
Riziko chudoby u dôchodcov v EÚ
Napriek relatívne priaznivej situácii na Slovensku, celková situácia v EÚ nie je taká optimistická. V mnohých krajinách EÚ táto úroveň klesla pod 50 percent, čo dôchodcom sťažuje udržanie dôstojnej životnej úrovne. Takmer každý šiesty dôchodca v EÚ je ohrozený chudobou, pričom miera rizika vzrástla z 12 percent v roku 2013 na 15,5 percenta o desať rokov neskôr.
Neudržateľnosť slovenského dôchodkového systému
Nadpriemerný výsledok slovenských dôchodcov koreluje s vývojom pomeru priemerného starobného dôchodku k priemernej mzde, ktorý prudko rastie. Podľa finančného analytika OVB Allfinanz Slovensko Mariána Búlika je to súčasne dobrá aj zlá správa. „Pre zamestnancov je pozitívne, že je miera náhrady dôchodku voči hrubej mzde vysoká. Tento pomer istý čas klesal, čo bolo spôsobené rýchlejším rastom miezd v porovnaní s tempom valorizácie dôchodkov.“
V roku 2023 sa vývoj začal otáčať a minulý rok miera náhrady výrazne vystrelila smerom nahor. „Skokový nárast náhrady je zlá správa, keďže podčiarkuje neudržateľnosť slovenského dôchodkového systému,“ uviedol M. Búlik. Deficit rozpočtu Sociálnej poisťovne podľa neho narástol z 1,74 miliardy eur v roku 2023 na odhadované tri miliardy eur za rok 2024. Pritom ešte v roku 2022 bol deficit 425 miliónov eur.
Príčiny rastúceho deficitu
K nárastu deficitu prispievajú viaceré faktory:
- Neúmerne vysoká valorizácia: Dôchodky sa zvyšovali vysoko nad úroveň inflácie.
- Uvoľňovanie pravidiel pre predčasné dôchodky: Zjednodušenie podmienok pre odchod do predčasného dôchodku zaťažuje systém.
- Zavedenie 13. dôchodkov: Pridané 13. dôchodky vo výške priemerného vyplácaného dôchodku pre všetkých penzistov predstavujú ďalšie významné výdavky.
Dôsledky neudržateľného systému
Expert na financie upozorňuje, že takto „neúmerne štedro nastavený sociálny systém je neudržateľný“. Je podľa neho isté, že bez reformy sa rýchlejšie približuje čas, kedy bude musieť štát dramaticky znížiť výšku dôchodkov. „Vysoko pravdepodobne na to doplatia novo priznané dôchodky, keďže si ťažko predstaviť vládu, ktorá by siahla na už schválené penzie početne silnej skupine dôchodcov.“
Tabuľka: Deficit rozpočtu Sociálnej poisťovne (v miliardách eur)
| Rok | Deficit (mld. €) |
|---|---|
| 2022 | 0,425 |
| 2023 | 1,74 |
| 2024 (odhad) | 3,00 |