V tomto článku sa zameriame na analýzu štatistík uchádzačov o zamestnanie v okrese Revúca, pričom zohľadníme širšie trendy na Slovensku. Detailne preskúmame vývoj nezamestnanosti, jej príčiny a dôsledky, a to aj v kontexte celoslovenského priemeru a ostatných regiónov.
Vývoj Nezamestnanosti v Revúcej a na Slovensku
V prvom polroku sledovaného obdobia (údaje z januára 2023) dosahoval ukazovateľ PDU (Podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku na obyvateľstve v produktívnom veku) v okrese Revúca úroveň 11,59 %. Táto hodnota bola výrazne nad celoslovenským priemerom a radila Revúcu medzi okresy s najvyššou nezamestnanosťou. Napríklad, ešte v januári 2023 evidovalo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny ukazovateľ PDU nad úrovňou 10 percent v šiestich okresoch - Rimavská Sobota (13,79 %), Revúca (11,59 %), Kežmarok (11,32 %), Vranov nad Topľou (10,60 %), Rožňava (10,30 %) a Medzilaborce (10,08 %). Treba zdôrazniť, že PDU je od januára hlavný ukazovateľ nezamestnanosti, ktorý používa rezort práce, sociálnych vecí a rodiny.
Neskôr, napriek celkovému poklesu nezamestnanosti na Slovensku počas roka, okresy ako Revúca, Rimavská Sobota, Rožňava a Kežmarok stále vykazovali takmer dvojnásobnú mieru nezamestnanosti oproti celoslovenskému priemeru. V septembri sledovaného roka bola miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Revúca na úrovni 24,48 %, čo bola jedna z najvyšších hodnôt na Slovensku, hneď po okrese Rimavská Sobota (25,83 %). Hoci v oboch okresoch nezamestnanosť medzimesačne mierne poklesla, stále išlo o alarmujúce čísla. Pre porovnanie, najnižšiu mieru nezamestnanosti mala Bratislava s 1,9 %.
Faktory Ovplyvňujúce Nezamestnanosť v Regióne Revúca
Špecifické faktory, ktoré prispievajú k vysokej nezamestnanosti v okrese Revúca, sú často komplexné a zahŕňajú regionálne rozdiely. Dlhodobo existujú výrazné regionálne rozdiely v miere nezamestnanosti na Slovensku. Západ krajiny, najmä Bratislava a okolie, vykazuje nízku nezamestnanosť, zatiaľ čo východné a južné regióny, vrátane Revúcej, majú tradične vyššiu nezamestnanosť. Tieto rozdiely sú často spojené s nedostatkom investícií, pracovných príležitostí a kvalifikovanej pracovnej sily v menej rozvinutých regiónoch.
- Štruktúra ekonomiky: Okres Revúca môže mať ekonomiku založenú na odvetviach, ktoré sú citlivé na hospodárske cykly alebo prechádzajú transformáciou. Útlm tradičných priemyselných odvetví bez adekvátnej náhrady novými odvetviami môže viesť k zvýšenej nezamestnanosti.
- Vzdelanie a kvalifikácia: Nedostatok pracovnej sily s požadovanou kvalifikáciou a vzdelaním môže byť ďalším faktorom. Ak ponuka pracovných miest nezodpovedá kvalifikačnej štruktúre uchádzačov o zamestnanie, vzniká nerovnováha na trhu práce.
- Infraštruktúra a dostupnosť: Horšia dopravná infraštruktúra a obmedzená dostupnosť do väčších miest a priemyselných centier môže znevýhodňovať okres Revúca pri prilákaní investícií a vytváraní nových pracovných miest.
Registrácia Absolventov Škôl ako Uchádzačov o Zamestnanie
Zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie po ukončení strednej/vysokej školy je dobrovoľné, t.j. nehovoríme o povinnosti, ale o možnosti stať sa evidovaným uchádzačom o zamestnanie.
Absolventi Vysokých Škôl
U absolventov vysokých škôl sa za ukončenie sústavnej prípravy na povolanie považuje deň vykonania štátnej záverečnej skúšky. Ak si absolvent vysokej školy podá žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do 10 kalendárnych dní od vykonania štátnej skúšky, úrad ho zaradí do evidencie odo dňa nasledujúceho po vykonaní skúšky. V prípade, ak si absolvent I./II. stupňa vysokej školy podá žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie po vykonaní štátnej záverečnej skúšky, úrad zaradí takéhoto občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie, pričom neprihliada na skutočnosť, či občan má alebo nemá podanú žiadosť, resp. prihlášku na vysokoškolské štúdium II./III. stupňa.
Po prijatí na vysokoškolské štúdium II./III. stupňa je uchádzač o zamestnanie povinný predložiť úradu rozhodnutie o danej skutočnosti a potvrdenie o zápise na štúdium. Výnimkou je situácia, ak sa zápis na štúdium na vysokej škole uskutoční pred začiatkom akademického roka, v ktorom sa má začať jeho štúdium, t.j. výnimkou je situácia, ak sa zápis uskutoční pred 1. septembrom. V takomto prípade sa uchádzač o štúdium stáva študentom od začiatku tohto akademického roka, t.j. 1. septembrom, avšak pri sledovaní podmienky, že do 15. septembra.
V prípade, ak bude absolvent I./II stupňa vysokej školy súvisle pokračovať vo vysokoškolskom štúdiu na II./III. stupni vysokej školy (bude automaticky prijatý na ďalší stupeň vysokoškolského štúdia, bez povinnosti absolvovať prijímací pohovor), úrad takéhoto občana nezaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie, nakoľko obdobie od získania vysokoškolského vzdelania I. stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium II. stupňa alebo od získania vysokoškolského vzdelania II. stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium III. stupňa, ak zápis na vysokoškolské štúdium II. stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie I. stupňa, alebo ak zápis na vysokoškolské štúdium III. stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie II. stupňa, sa nepovažuje za obdobie nezamestnanosti.
Absolventi Stredných Škôl
Absolventovi strednej školy stačí podať žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do 10. septembra daného kalendárneho roku, nakoľko aj preňho platí 10-dňová lehota, ale absolvent strednej školy je považovaný za nezaopatrené dieťa do 31. augusta a rodičovi ešte za toto obdobie patrí prídavok na dieťa. Absolvent strednej školy si však žiadosť môže podať aj skôr, bezprostredne po vykonaní maturitnej skúšky, ak o to má záujem.
V prípade, ak bude absolvent strednej školy pokračovať v štúdiu na vysokej škole, t.j. ak si podal prihlášku na štúdium na vysokú školu, žiadosť o zaradenie do evidencie mu stačí podať do 10. septembra, ale len v prípade, ak na štúdium nebol prijatý. Ak si absolvent nepodá žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie v zákonom stanovenej lehote, je považovaný za dobrovoľne nezamestnaného, z čoho mu vyplýva zákonná povinnosť hradiť si povinné zdravotné poistenie resp. doplatiť si alikvotnú časť.
Služby Úradov Práce pre Uchádzačov o Zamestnanie a Vzdelávanie
Záujemcom o zamestnanie môže byť každý, kto nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Okrem informácií o trhu práce a voľných pracovných miestach môže záujemca o zamestnanie využiť možnosť zabezpečenia vzdelávania a prípravy pre trh práce v profesii, ktorá mu umožní uplatniť sa v zamestnaní.
Informačno-poradenské Stredisko (IPS)
Záujemca o zamestnanie môže navštíviť Informačno-poradenské stredisko, kde si môže samoobslužným spôsobom alebo za pomoci odborného zamestnanca vyhľadávať informácie o voľných pracovných miestach, o nástrojoch aktívnej politiky trhu práce a o zamestnávateľoch. V Informačno-poradenskom stredisku si môže napísať doklady potrebné pre prijatie do zamestnanie: žiadosť, životopis, motivačný list. V stredisku sa nachádza aj odborná literatúra.
Tieto služby sú podporené aj legislatívou, ako sú §44 - §48 Vzdelávanie a príprava pre trh práce, §43 Odborné poradenské služby a §42 ods. 2 písm. a) preventívne poradenstvo.
Aktuálne Trendy na Trhu Práce a Aktívna Politika Trhu Práce (APTP)
V júni 2024 dosiahol podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku na obyvateľstve v produktívneho veku, v skratke PDU, úroveň 3,80 percenta. Mierny nárast v porovnaní s májom bol spôsobený príchodom tohtoročných absolventov vysokých škôl do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny.
Vplyv Absolventov Škôl na Nezamestnanosť
Každoročný príchod absolventov škôl do evidencie uchádzačov o zamestnanie je pravidelný jav. V júni 2024 ich bolo v evidencii 6 047, čo je o 3 562 viac ako v máji. Analytik Inštitútu sociálnej politiky Michal Tomajko potvrdil, že za júnovým nárastom nezamestnanosti tak stojí predovšetkým už tradičný príchod absolventov vysokých škôl do evidencie úradov práce, sociálnych vecí a rodiny: „Tento jav je bežný, od roku 2013 sme každý rok zaznamenali v júni medzimesačný nárast uchádzačov o zamestnanie spomedzi absolventov vysokých škôl o vyše 200 percent. Bez absolventov bol počet uchádzačov v máji 158,5 tisíc a v júni 156,7 tisíc. Z toho môžeme usúdiť, že bez prílivu absolventov do evidencie, by sme zaznamenali mierny pokles nezamestnanosti. Nezamestnanosť má teda ustálenú trajektóriu bez výrazného poklesu či nárastu. Keďže sme blízko historických miním, tak v ďalších mesiacoch nemožno očakávať výrazný klesavý trend.“
Pozitívne Trendy a Podpora Úradov Práce
Napriek tomu existujú aj pozitívne trendy. Kým počet absolventov škôl v evidencii uchádzačov o zamestnanie stúpol, starších ľudí z nej v júni opäť ubudlo. Počet osôb vo veku 50 a viac rokov dosiahol 46 715, čo je najnižšia hodnota od júla 1999. Oproti máju je to pokles o 852, medziročne až o 3 560 ľudí. Ich stav sa postupne znižuje už od apríla 2021, kedy dosiahol 69 313 osôb. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny sú pripravené podať absolventom pomocnú ruku a podporiť ich pri hľadaní zamestnania rôznymi spôsobmi.
Miera evidovanej nezamestnanosti kontinuálne klesala už šiesty mesiac po sebe. Na konci júla dosiahla hodnotu 6,23 percenta, čo bolo najmenej od začiatku pandémie v marci 2020. V porovnaní s predošlým mesiacom poklesla o 0,05 percentuálneho bodu, medziročne až o 1,43 percentuálneho bodu. Aj v najviac nezamestnanosťou zasiahnutých okresoch, ako sú Rimavská Sobota, Revúca a Kežmarok, významne klesajú počty nezamestnaných už niekoľko mesiacov po sebe.
Financovanie Aktívnej Politiky Trhu Práce
Slovensko vynakladá na aktívnu politiku trhu práce (APTP) menej peňazí ako je priemer EÚ. Podľa štatistík Eurostatu Slovensko vynakladá na APTP len 0,65 % HDP, pričom priemer je 1,92 % HDP. Podľa návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2009-2011, je rozpočtovaný objem výdavkov na 141 mil. eur. Aktívna politika trhu práce zahŕňa rôzne národné projekty a príspevky pre zamestnávateľov aj uchádzačov o zamestnanie, ako sú:
- NP Zručnosti pre trh práce v transformujúcich sa regiónoch - aktivita 1 - UoZ
- NP Zručnosti pre trh práce - aktivita 3 - ZoZ
- NP Finančné stimuly pre zamestnanosť aktivita 1 podaktivita 1 - Mentorované zapracovanie
- NP Finančné stimuly pre zamestnanosť aktivita 1 podaktivita 3 - Motivačný príspevok
- Príspevky APTP pre zamestnávateľov (napr. §53b - Príspevok na dopravu do zamestnania, §55 - CHD/CHP, §56 - Príspevok na zriadenie CHD alebo CHP, §56a - Príspevok na udržanie občana so ZP v zamestnaní, §59 - Príspevok na činnosť pracovného asistenta).
Porovnanie výdavkov na APTP (percento HDP):
| Krajina/Región | Výdavky na APTP (% HDP) |
|---|---|
| Slovensko | 0,65 % |
| Priemer EÚ | 1,92 % |