Komplexný sprievodca žiadosťou o pomoc v hmotnej núdzi na ÚPSVaR Prešov a súvisiace dotácie

Hmotná núdza predstavuje závažný problém pre mnohých občanov a ich rodiny. Je dôležité porozumieť, ako systém pomoci v hmotnej núdzi funguje, kto je považovaný za spoločne posudzovanú osobu a aké sú podmienky pre získanie tejto pomoci. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad tejto problematiky so zameraním na činnosť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) v Prešove.

Čo je hmotná núdza?

Hmotná núdza je definovaná ako stav, keď príjem občana a spoločne posudzovaných osôb nedosahuje životné minimum. Tento stav má priamy dopad na schopnosť jednotlivcov a rodín zabezpečiť si základné životné potreby, ako sú strava, bývanie, ošatenie a zdravotná starostlivosť. Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi a jednorazovej dávky upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“). Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Aktuálnu výšku životného minima nájdete na stránkach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Dávky v hmotnej núdzi poskytuje v prvom rade štát cez Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny a v niektorých prípadoch cez obec, v ktorej žijete (jednorazové dávky).

Spoločne posudzované osoby

Pojem "spoločne posudzovaná osoba" je kľúčový pre určenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi. Spoločne posudzované osoby sú osoby, ktoré žijú s žiadateľom v spoločnej domácnosti a sú s ním ekonomicky prepojené. To znamená, že ich príjmy a majetok sa berú do úvahy pri posudzovaní nároku na pomoc. Medzi spoločne posudzované osoby patria najčastejšie:

• Manželia alebo partneri
• Deti, ktoré sú nezaopatrené alebo sa pripravujú na budúce povolanie
• Rodičia, ktorí žijú v spoločnej domácnosti so žiadateľom

Je dôležité poznamenať, že definícia spoločne posudzovanej osoby sa môže líšiť v závislosti od konkrétnej situácie a platnej legislatívy. Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti. Príjem na účely tohto zákona je príjem podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, ktoré príjmy sa na účely zákona nepovažujú za príjem (napr. 25% z materského, invalidného dôchodku, prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa, suma výživného určená na tvorbu úspor).

Podmienky nároku na pomoc v hmotnej núdzi

Nárok na pomoc v hmotnej núdzi má občan, ktorého príjem a príjem spoločne posudzovaných osôb nedosahuje životné minimum a ktorý preukáže snahu o zabezpečenie príjmu vlastným pričinením. Medzi hlavné podmienky patria:

• Nedostatočný príjem: Príjem žiadateľa a spoločne posudzovaných osôb nesmie dosahovať životné minimum.
• Snaha o zabezpečenie príjmu: Žiadateľ musí preukázať snahu o zabezpečenie príjmu vlastným pričinením. Za vlastné pričinenie zabezpečenia príjmu alebo zvýšenia príjmu sa považuje najmä vlastná práca, užívanie vlastného majetku a uplatnenie zákonných nárokov.
• Spolupráca s ÚPSVaR: Žiadateľ musí aktívne spolupracovať s ÚPSVaR pri hľadaní zamestnania a riešení svojej situácie.

Vlastné pričinenie a zákonné nároky

Za vlastné pričinenie zabezpečenia príjmu alebo zvýšenia príjmu sa považuje najmä vlastná práca, užívanie vlastného majetku a uplatnenie zákonných nárokov. V praxi to znamená, že žiadateľ by mal aktívne hľadať zamestnanie, využívať svoj majetok na získanie príjmu (napríklad prenajímaním nehnuteľnosti) a uplatňovať si všetky zákonné nároky, na ktoré má nárok. Zákonnými nárokmi rozumieme najmä výživné (okrem výživného na rozvedeného manžela/manželku), dávku v nezamestnanosti, dôchodkové dávky, opakované štátne sociálne dávky a iné podľa § 9 zákona č. 599/2003 Z.z. Je dôležité, aby žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi aktívne uplatňoval tieto nároky, pretože sú považované za súčasť jeho snahy o zlepšenie svojej finančnej situácie.

Proces žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi na ÚPSVaR Prešov

Proces žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi začína na ÚPSVaR. Žiadateľ musí vyplniť príslušný formulár a predložiť potrebné doklady, ktoré preukazujú jeho príjmovú situáciu, majetok a snahu o zabezpečenie príjmu. Dávky v hmotnej núdzi vám bude vyplácať na účet alebo na adresu, ktorú ste uviedli vo vašej žiadosti.

1. Vytlačte a vyplňte si Žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi (alebo si zoberte kópiu na miestnom ÚPSVaR).
2. Podajte žiadosť na ÚPSVaR vo vašom mieste trvalého pobytu, konkrétne na referáte prvého kontaktu pre hmotnú núdzu, náhradné výživné a štátne sociálne dávky v budove na Slovenskej č. 87, Prešov - prízemie.
3. Ak ste si pri vyplnení žiadosti nevedeli s niečím poradiť, pracovníci úradu vám radi pomôžu.
4. Počkajte na vyjadrenie úradu. Toto môže prebehnúť okamžite, pri náročnejších prípadoch to môže trvať až 60 dní.

Potrebné doklady

• Doklad o totožnosti
• Doklady o príjme žiadateľa a spoločne posudzovaných osôb (napr. výplatné pásky, potvrdenia o poberaní dávok)
• Doklady o majetku (napr. vlastnícke listy, zmluvy o prenájme)
• Potvrdenia o evidencii na úrade práce (ak je žiadateľ nezamestnaný)

Po predložení žiadosti ÚPSVaR posúdi nárok žiadateľa a v prípade splnenia podmienok mu prizná pomoc v hmotnej núdzi. Žiadosť, poučenie, potvrdenia k poskytovaniu pomoci v hmotnej núdzi sú zverejnené TU. Dávka je určená na zabezpečenie základných životných podmienok. Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o určitú sumu za každého člena domácnosti, ktorý nemá nárok na dávku v hmotnej núdzi.

Výška pomoci a povinnosti poberateľa

Výška pomoci v hmotnej núdzi sa stanovuje individuálne, na základe posúdenia príjmovej situácie žiadateľa a jeho rodiny, ako aj od výšky životného minima. Poberateľ pomoci v hmotnej núdzi má určité povinnosti, ktoré musí dodržiavať. Medzi najdôležitejšie patria:

• Aktívne hľadanie zamestnania
• Spolupráca s ÚPSVaR pri riešení svojej situácie
• Pravidelné informovanie ÚPSVaR o zmenách v príjmovej situácii alebo rodinných pomeroch

Nedodržiavanie týchto povinností môže viesť k zníženiu alebo odňatiu pomoci v hmotnej núdzi. Zvýhodnené započítavanie príjmov podľa bodov 1-3 sa uplatňuje v období 6 mesiacov od vzniku prvého pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (napr. štátnozamestnanecký alebo služobný pomer), ktorý vznikol počas poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, najskôr od 01.09.2025. Sumy dávky a vyššie uvedených príspevkov platné k 31. decembru kalendárneho roka sa upravujú každoročne, k 1. januáru kalendárneho roka koeficientom, ktorým boli k 1. júlu predchádzajúceho kalendárneho roka upravené sumy životného minima. Sumy dávky a príspevkov ustanovuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR opatrením, ktorého úplné znenie sa vyhlasuje v Zbierke zákonov SR najneskôr do 31. Dávka sa znižuje o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti aj v prípade opakovaného skončenia vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom do jedného mesiaca od jeho vzniku. Počas zníženia dávky z uvedených dôvodov člen domácnosti sa nemôže zúčastňovať vykonávania činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi v § 10 ods. 8 zákona o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, na ktorých členov domácnosti sa nevzťahuje povinnosť vykonávať činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne alebo prijať zamestnanie sprostredkované úradom (napr. tehotné ženy od 8. mesiaca).

Typy pomoci a príspevkov

Pomoc v hmotnej núdzi je poskytovaná v peňažnej forme, vecnej alebo kombinovanej forme, osobitný príspevok sa poskytuje v peňažnej forme. Poskytujú sa v hotovosti na adresu na území Slovenskej republiky alebo poukázaním na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na území Slovenskej republiky. Ak je domácnosť v hmotnej núdzi, neznamená to, že má vždy nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi, pretože pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje iba do sumy nárokov stanovených v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, nie do sumy životného minima.

Medzi ďalšie typy príspevkov patria:

• Ochranný príspevok: Je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou, napr. sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby, ktorej stupeň odkázanosti podľa zákona č. 376/2024 Z. z. Ak nepriaznivý zdravotný stav občana trvá bez prerušenia dlhšie ako 3 po sebe nasledujúce mesiace, nárok na ochranný príspevok zaniká posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynuli 3 mesiace, počas ktorých nepriaznivý zdravotný stav trval.
• Aktivačný príspevok: Je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce. Aktivačný príspevok sa poskytuje na 3 úrovniach, pričom výška poskytnutého príspevku je odstupňovaná podľa miery aktivácie občana v hmotnej núdzi.
• Jednorazová dávka: Poskytuje ju obec a je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorá je v hmotnej núdzi. O výške príspevku rozhodne vaša obec na základe podanej žiadosti. Príspevok sa vypláca na základe preukázaných nákladov (bločku).

Dotácie na stravu a školské potreby

Dotácia na stravu

Dotáciu na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa možno poskytnúť na zabezpečenie obeda a iného jedla dieťaťu v materskej škole (MŠ), v základnej škole (ZŠ) a v strednej škole (SŠ). Cieľom poskytnutia dotácie na stravu je najmä podpora výchovy detí k zdravým stravovacím návykom, ako aj finančné odbremenenie rodičov detí od platenia úhrady za stravu. Právne vzťahy pri poskytovaní dotácií upravuje zákon č. 544/2010 Z.

Podmienky poskytovania dotácie:

• Rodič dieťaťa alebo fyzická osoba, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti rozhodnutím súdu (ďalej spolu len „rodič dieťaťa“), písomne požiada žiadateľa o dotáciu (ďalej len „zriaďovateľ školy“) prostredníctvom zariadenia školského stravovania.
• Dotáciu na stravu je možné poskytnúť aj na deti v zariadení predprimárneho vzdelávania, ktoré je vedené v registri zariadení predprimárneho vzdelávania podľa §161l ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z.
• Rodič dieťaťa žiada o poskytnutie dotácie na stravu každoročne, pred začiatkom nového školského roka.

V prípade, že zriaďovateľ nevie zabezpečiť diétne jedlo dieťaťu, u ktorého si zdravotný stav podľa posúdenia ošetrujúceho lekára vyžaduje osobitné stravovanie, zaradí dieťa do zoznamu stravníkov a poskytnutú dotáciu na stravu vyplatí rodičovi, ktorý diétnu stravu pripraví doma a dieťa si diétnu stravu prinesie na konzumáciu v rámci obeda do školy.

Žiadatelia o dotáciu na stravu:

O dotáciu môže požiadať zriaďovateľ MŠ, ZŠ alebo SŠ. Ide o prípady, ak nie je možné požiadať o dotáciu zo strany zriaďovateľa, napr. zriaďovateľ nespĺňa podmienky podľa § 8a zákona č. 523/2004 Z. z. O dotáciu na stravu môže požiadať aj súkromná alebo cirkevná škola, za splnenia podmienky, že je právnickou osobou, ktorá je zaradená v sieti škôl a školských zariadení SR a ktorá má oprávnenie uskutočňovať vzdelávanie podľa školského zákona. Žiadosť o dotáciu na stravu podáva žiadateľ na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“), v ktorého územnom obvode má sídlo žiadateľ dotácie s výnimkou občianskeho združenia.

Proces podávania žiadosti o dotáciu na stravu

Žiadosť sa skladá z 3 častí: časť A - identifikácia žiadateľa, časť B - identifikácia MŠ, ZŠ alebo SŠ, časť C - Čestné vyhlásenie štatutárneho zástupcu žiadateľa. K žiadosti je potrebné priložiť zoznamy detí, na ktoré žiadateľ žiada poskytnutie dotácie na stravu, s uvedením ich mena, priezviska, rodného čísla a adresy pobytu. Deti z Ukrajiny sa uvádzajú na samostatných zoznamoch oprávnených detí podľa stupňa vzdelávania. Za správnosť údajov uvedených v zozname detí zodpovedá žiadateľ a v tejto súvislosti uchováva podklady, ktoré preukazujú, že dieťa je oprávnené na poskytnutie dotácie. V prípade nových školských zariadení, ktoré ešte nežiadali o poskytnutie dotácie, žiadateľ predkladá zriaďovaciu listinu, rozhodnutie MŠVVaM SR o zaradení školy do siete škôl a školských zariadení SR a pridelenie kódu (EDUID) školy podľa centrálneho registra škôl, školských zariadení, elokovaných pracovísk a zriaďovateľov.

Termíny pre podanie žiadosti a poskytnutie dotácie:

Úrad písomne oznamuje žiadateľovi schválenie poskytnutia dotácie a jej sumu alebo neschválenie poskytnutia tejto dotácie. Oznámenie o schválení dotácie obsahuje aj informácie o povinnostiach zriaďovateľa počas poskytovania dotácie na stravu. Žiadateľ o dotáciu na stravu má v prípade zmeny v skutočnostiach rozhodujúcich pre výpočet sumy dotácie na stravu (najmä zmena počtu detí oprávnených na dotáciu na stravu) povinnosť túto zmenu úradu oznámiť vždy do konca toho mesiaca, v ktorom k zmene došlo. Poskytnutú dotáciu na stravu za predchádzajúci rozpočtový rok je žiadateľ povinný zúčtovať najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka. Podľa § 8a bod 7 zákona o rozpočtových pravidlách sa nevyčerpané prostriedky (nevyčerpaná dotácia) za prijímateľa nevracajú, ak ich suma nepresiahne 5 eur. Dotácia na stravu je určená prioritne na zabezpečenie obeda.

tags: #upsvar #presov #ziadost #hmotna #nudza