Nezamestnanosť: Pojem, definícia a úloha Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny na Slovensku

Nezamestnanosť je v súčasnosti jedným z najzávažnejších problémov, s ktorými sa musí naša spoločnosť vyrovnávať. Stáva sa nielen ekonomickou, ale aj sociálnou hrozbou. Dnes, viac ako kedykoľvek predtým, je problém nezamestnanosti na Slovensku aktuálnou témou politikov, ekonómov, sociológov a psychológov. Predkladaná práca má poukázať práve na hrozbu súčasnej nezamestnanosti, ktorá má negatívny dopad ako na jednotlivca, tak aj na celú spoločnosť. Cieľom je upozorniť na najčastejšie a najznepokojujúcejšie ohrozenia nezamestnanosti, ktorá má negatívny dopad ako na samotného jednotlivca, tak aj na trhovo sa rozvíjajúcu spoločnosť.

Čo je nezamestnanosť?

Nezamestnanosť možno bez veľkých zveličovaní pokladať za najzásadnejší sociálno-ekonomický problém spojený s existenciou trhu, konkrétne trhu práce. Slovo nezamestnanosť sa v poslednom čase skloňuje vo všetkých pádoch, je predmetom verejných diskusií v médiách, na akademickej pôde, ale aj pri bežných rozhovoroch. Jednoducho sa dotýka priamo alebo nepriamo nás všetkých. V našom okolí sa určite nachádza nejeden človek alebo rodina, ktorú sužuje tento fenomén spoločnosti.

Definície nezamestnanosti sa líšia, ale vo všeobecnosti platí:

• „Pod nezamestnanosťou rozumieme nedobrovoľné a dlhotrvajúce prerušenie práce z dôvodu nemožnosti nájsť zamestnanie, keď medzi zamestnancom a zamestnávateľom neexistuje alebo bol prerušený pracovný vzťah“ (Strieženec, 1999, str. 195 - 196).
• „Nezamestnanosť je sociálno-ekonomický jav spojený s existenciou trhu, konkrétne trhu práce. Predstavuje dôsledok a súčasne prejav nerovnováhy na trhu práce, medzi ponukou a dopytom po práci. Ponuka práce je daná počtom pracovníkov alebo všeobecnejšie, počtom hodín práce, ktoré sú k dispozícii v danej ekonomike. Dopyt po práci je vyjadrený počtom pracovných miest či už obsadených alebo voľných, ich počet je v zásade určovaný stavom ekonomiky“ (Rievajová, Stanek, Dudová, 1999, str. 43).

Podľa medzinárodnej organizácie práce (1964) v Ženeve je definícia nezamestnanosti založená nielen na tom, že osoba schopná vykonávať prácu je z možnosti pracovať v platenom zamestnaní vyradená, ale i na tom, že sa so svojim stavom neuspokojuje a hľadá si nové platené zamestnanie, hoci len na čiastočný pracovný úväzok. Nezamestnanosť sa odráža v najširšom slova zmysle v neúplnom využití práceschopného obyvateľstva uchádzajúceho sa o prácu.

Do nezamestnanosti sa teda nezahŕňa obyvateľstvo síce práceschopné, ale na povolanie sa pripravujúce alebo od povolania zdržané, osoby v domácnosti, ani osoby žijúce výhradne z majetkového výnosu. Nezamestnanosť nie je teda synonymum termínu neaktívny, kam patrí aj obyvateľstvo neschopné pracovať.

Vymedzenie pojmu nezamestnaný nie je jednotné (Franek, 2001). „Za nezamestnanú sa považuje osoba, ktorá síce nepracuje, ale prácu aktívne hľadá, alebo čaká, že sa po dočasnom vyradení z pracovnej aktívnej časti populácie bude môcť do zamestnania vrátiť“ (Rievajová, 1997, str. 11).

Nezamestnanosť je stav, pri ktorom sa časť pracovných síl nachádza mimo pracovný proces. Ako nezamestnaní sú označované práceschopné osoby, ktoré si na trhu práce nemôžu nájsť platené zamestnanie. Nezamestnanosť je následkom nerovnováhy medzi dopytom a ponukou na trhu práce.

Druhy nezamestnanosti

Vo všeobecnosti možno rozlíšiť niekoľko druhov nezamestnanosti (Rievajová, Stanek, Dudová, 1999):

• Skrytá nezamestnanosť: Ide o nezamestnaných, ktorí nie sú ako nezamestnaní registrovaní, a aj keď zamestnanie nemajú, pri dostatočnej ponuke by ho prijali. Týka sa aj pracovníkov, ktorí musia akceptovať prácu na znížený úväzok, či prácu nevyužívajúcu naplno ich schopnosti a kvalifikáciu. Veľkú časť tejto skrytej nezamestnanosti tvoria obvykle ženy a mladiství. Ide o osoby, ktoré si prácu vyhľadávajú pomocou neformálnych sietí, či priamo u zamestnávateľov bez registrácie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
• Frikčná nezamestnanosť: Je spojená s normálnym fungovaním trhu práce. Ide o plynulé prechádzanie z jedného zamestnania do druhého z dôvodov životného cyklu (sťahovanie) alebo nedostatočnej informovanosti o pracovných príležitostiach. Dokonca aj v ekonomike s plnou zamestnanosťou vždy dochádza k určitej fluktuácii ľudí, napríklad ak si absolventi hľadajú po skončení školy prácu alebo ak sa matky znova zaraďujú do pracovného procesu po období materskej dovolenky.
• Štrukturálna nezamestnanosť: Je charakteristická štrukturálnymi zmenami v ekonomike, ktoré úzko súvisia najmä s technickým pokrokom, nerovnomernosťou medzi ponukou práce a dopytom po nej alebo zmenami preferencií spotrebiteľov. Často pozorujeme štrukturálnu nerovnováhu medzi zamestnaniami alebo regiónmi, keďže niektoré sektory sa rozvíjajú, kým iné upadajú. Nedostatok pracovných síl v jednom odvetví je tak sprevádzaný nadbytkom pracovných síl v odvetví ďalšom. Potenciálnym riešením je tak rekvalifikácia, avšak v niektorých prípadoch je veľmi nepravdepodobná, alebo prispôsobenie vzdelávacieho systému a štruktúry vzdelávania podmienkam trhu.
• Cyklická nezamestnanosť: Vzniká v čase, keď sa ekonomika nachádza vo fáze hospodárskej recesie, depresie alebo krízy a v prípade hospodárskeho vzostupu opäť zaniká. Niekedy sa tiež hovorí o nezamestnanosti z nedostatočného odbytu, čo môže byť vysvetľované tak, že dopyt po práci je vo vzťahu k ponuke nedostatočný.
• Sezónna nezamestnanosť: Ak je cyklická nezamestnanosť pravidelná a je spojená s prírodným cyklom, hovorí sa o tzv. sezónnej nezamestnanosti. V minulosti bola dosť rozšírená „zimná“ sezónna nezamestnanosť v stavebníctve. Je charakteristická pre poľnohospodárske oblasti, môžu byť však zasiahnuté aj služby.
• Dobrovoľná nezamestnanosť: Je stav, pri ktorom sa osoba dobrovoľne rozhodne pre nezamestnanosť.

Meranie nezamestnanosti

Miera nezamestnanosti je v percentách vyjadrený pomer počtu evidovaných nezamestnaných k počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov. Oficiálne odhady nezamestnanosti zabezpečujú štátne orgány a sú kombináciou informácií z viacerých prameňov, ako sú štatistiky čerpajúce informácie zo zoznamov odvádzateľov príspevkov rodinného poistenia v nezamestnanosti a výberové zisťovania pracovných síl a domácností.

Konštrukcia miery nezamestnanosti je percentuálny podiel odhadu počtu nezamestnaných na celkovom odhadnutom počte ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Táto metóda má relatívne slušnú výpovednú hodnotu, pretože sú rovnako uvedené hodnoty v čitateli a v menovateli. Je však dôležité pripomenúť, že s odhadom je spojená aj určitá presnosť.

Metodiky merania nezamestnanosti

Vo väčšine krajín sa používajú zdroje ako výberové zistenia pracovných síl a štatistiky služieb nezamestnanosti:

• Metodika Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny: Počet evidovaných nezamestnaných delený počtom ekonomicky aktívnych obyvateľov.
• Metodika Medzinárodnej organizácie práce (ILO): Podľa ILO je nezamestnanou osobou osoba, ktorá nepracuje, je v ekonomicky aktívnom veku, aktívne si hľadá prácu a je schopná a ochotná nastúpiť do zamestnania. Táto definícia sa používa pri výberových zisťovaniach stavu pracovných síl, ktoré realizuje Eurostat.

Nezamestnanosť v % = 100 x (dispozibilný počet evidovaných nezamestnaných / počet ekonomicky aktívnych obyvateľov)

Ďalšie indikátory ÚPSVR

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny meria situáciu zamestnanosti aj na základe ďalších indikátorov (Tomasta, 2000):

• Priemerná dĺžka evidencie.
• Priemerná dĺžka poberania podpory v nezamestnanosti.
• Počet voľných miest na jedného evidovaného nezamestnaného.
• Evidovaní nezamestnaní podľa stupňa dosiahnutého vzdelania.
• Evidovaní nezamestnaní podľa veku.

Vývoj nezamestnanosti na Slovensku

Zmeny po revolúcii priniesli nielen náboženskú slobodu, slobodu slova a tlače či väčšie možnosti cestovania, ale aj jeden zo sprievodných javov procesu transformácie tranzitných ekonomík - nezamestnanosť. Keď ešte v roku 1990 bola miera nezamestnanosti iba 1,55 %, o rok neskôr to bolo 11,8 %. Po desaťročiach plnej zamestnanosti neboli ľudia na tento fenomén dostatočne pripravení.

Po rozdelení Českej a Slovenskej federatívnej republiky to bola práve vysoká nezamestnanosť, ktorá Slovensko v očiach svetovej verejnosti stavala do oveľa horšieho svetla ako Českú republiku. Nezamestnanosť sa v rokoch 1992 - 1993 rapídne zvyšovala a v roku 1994 dosiahla kritický bod 14,6 %.

V roku 1999 dosiahol priemerný počet evidovaných nezamestnaných 485 202 osôb, pri priemernej miere nezamestnanosti 18,22 %, z toho 45,29 % predstavovali ženy (Stanek, et al., 2002). Veľmi zložitým problémom sa však postupom rokov ukazuje dlhodobá nezamestnanosť - dlhšia ako 12 mesiacov.

Tabuľka 1: Miera nezamestnanosti na Slovensku (vybrané roky)

Zvláštnosťou je taktiež výrazná regionálna diferencovanosť miery nezamestnanosti v jednotlivých častiach Slovenska. Napr. v Bratislave je už stabilne na úrovni okolo 3,5 %. Nepochybne najviac postihnutými oblasťami sú juh a východ republiky.

Prognostický ústav SAV predpovedá pokles nezamestnanosti na Slovensku v treťom kvartáli 2019 na 6 %.

Sociálne a psychologické dôsledky nezamestnanosti

Nezamestnanosť má negatívny vplyv na život nezamestnaných jedincov nielen prostredníctvom ekonomických, ale v neposlednom rade aj sociálnych dôsledkov. Sociálne dôsledky sú spojené s dopadom faktu nezamestnanosti na sociálnu situáciu, správanie, postoje, hodnoty a vzťahy nezamestnaných. Spôsobujú nielen pokles životnej úrovne, spojený s poklesom príjmu, ale aj celý rad ďalších negatívnych osobnostných zmien. Tieto dôsledky sú rozmanité svojim rozsahom i dosahom, pretože nezamestnanosť sama o sebe je rôzneho charakteru a jedincami je aj rôzne pociťovaná a prežívaná.

„Sociálne dôsledky sú medzi sebou rôzne podmienené a prepojené a môžu mať nepriaznivý vplyv na rodinu, životnú úroveň, štruktúru a vnímanie času, ako i na fyzické a psychické zdravie“ (Ďurišová a kol., 2002, str. 231).

„Strata zamestnania spôsobuje rozbitie denného času, sociálnu izoláciu vyplývajúcu z redukcie sociálnych kontaktov, stratu participácie na cieľoch širších skupín spoločenstiev, stratu statusu, alebo sociálnej dôstojnosti, či prestíže pripisovanej osobe na základe postavenia v spoločnosti a dôsledky tejto straty pre osobnú identitu a sebaúctu nezamestnaného jedinca, stratu hodnôt a rešpektu k verejným autoritám“ (Mareš, 1994, str. 72).

Stav nezamestnanosti môže negatívne pôsobiť na zmenu spoločenského správania, zúženie sociálneho prostredia, na nedostatok príležitostí k rozvíjaniu nových vedomostí, získavaniu nových skúseností k uplatňovaniu už nadobudnutých skúseností. Buchtová a kol. (In: Ďurdisová a kol., 2002, str. 232) uvádzajú, že „neočakávaná situácia práce ničí časové štruktúry pracovného dňa, vytráca sa zmysel života, dochádza k obmedzeniu sociálnych spoločenských kontaktov, nastáva postupná strata identity a úpadok statusu osobnosti, atrofujú činnosti, ktoré boli súčasťou denného života jedinca v dobe zamestnania“.

Žižková (In: Ďurdisová a kol., 2002, str. 232) uvádza, že „nezamestnanosť nevylučuje i aktívny a pozitívny životný štýl, vyrovnané rodinné vzťahy a zachovanie prijateľnej štruktúry času atď. Vždy závisí na individuálnych postojoch, mravnej sile, ekonomickom zázemí, stratégiách nezamestnaných a pod.“.

Všeobecne platí, že lepšie sa s nezamestnanosťou vyrovnávajú tí, čo sú nezamestnaní kratšiu dobu. Väčšina psychologických štúdií naznačuje, že „nezamestnanosť je rizikovým obdobím so zvýšeným prežívaním stresu, kedy sa môžu dostaviť negatívne dôsledky v oblasti psychického, ako aj fyzického zdravia“ (Schraggeová, Rošková, 2002, str. 43).

Fázy prežívania nezamestnanosti

Priebeh nezamestnanosti a jej vplyv na psychiku človeka má svoj zákonitý vývoj:

1. Fáza optimizmu: Nezamestnaný sa zmobilizuje, je aktívny, žije obdobie usilovného hľadania nového zamestnania, viery v budúcnosť.
2. Fáza pesimizmu: Na nezamestnaného doľahne ťarcha opakujúcich sa neúspechov v hľadaní práce, dochádza k poklesu aktivity, nastávajú pocity menejcennosti, strata sebavedomia a sebaúcty, ktoré môžu vyústiť až do samovražedných pokusov.
3. Fáza fatalizmu: Subjektívne sa nezamestnaný začína cítiť lepšie, vyrovnáva sa so situáciou, stráca akýkoľvek záujem o zamestnanie, rastie apatia voči spoločnosti, odmieta základné ľudské a občianske hodnoty.

Dlhodobá nezamestnanosť je častá u osôb, ktoré sú počas svojej pracovnej kariéry opakovane nezamestnaní. Týka sa príslušníkov niektorých sociálnych kategórií (nekvalifikovaní pracovníci, ženy atď.) a tiež aj niektorých regiónov Slovenska. Znovuzaradenie dlhodobo nezamestnaných vyžaduje pre spoločnosť vyššie náklady, ako sprostredkovanie práce krátkodobo nezamestnaným osobám.

Zdravotné dôsledky nezamestnanosti

Súvislosť medzi zhoršením fyzického zdravia ľudí a nezamestnanosťou preukázali už výskumy v 30. rokoch v dobe veľkej hospodárskej krízy. Buchtová a kol. (2001, str. 101) uvádzajú, že „u mužov a žien, ktorí mali zdravotné problémy už pred stratou práce dochádza následkom nezamestnanosti k zhoršeniu ich zdravotného stavu“. Vyradenie jednotlivca z pracovného procesu prináša okrem problémov sociálnych i dôsledky zdravotné, najmä somatické a psychické.

Problém vzťahu medzi nezamestnanosťou a fyzickým zdravím má, podľa názorov mnohých autorov, spoločného menovateľa v strese, atakujúcom imunitný systém a kardiovaskulárny systém človeka (Mareš, 1994, str. 72). Jednou z oblastí výskytu porúch fyzického zdravia je oblasť somatická, ktorá sa môže prejavovať bolesťami hlavy, celkovou nevoľnosťou, zvýšeným výskytom chorôb dýchacieho ústrojenstva, pľúcnymi a ischemickými srdečnými problémami, gastrointestinálnymi a endokrinnými poruchami, cukrovkou, dermatologickými chorobami atď.

Vzťahom medzi psychickým zdravím a nezamestnanosťou sa zaoberal najmä M.H. Brenner. Podľa neho sa so zmenou miery nezamestnanosti mení aj miera psychických problémov a chorôb. Fryer a Payne (In: Mareš, 1994, str. 72) konštatujú, že „dôvodom je vyššia priemerná úroveň napätia a negatívnych pocitov a nižšia úroveň šťastia a životného uspokojenia u nezamestnaných osôb“.

Rizikové faktory dlhodobej nezamestnanosti

Jedným z najvážnejších rizík dlhodobej nezamestnanosti je zmena v oblasti životného štýlu. Dlhodobo nezamestnaný postupne stráca základné pracovné návyky, vytvára si nové, náhradné stereotypy. Čím dlhšie nezamestnanosť trvá, tým ťažšie nájde odvahu a motiváciu meniť tento novovytvorený životný štýl. Neraz si vytvára celé racionálne zdôvodnenia, prečo sa nemôže zamestnať, ktoré sú však obranou pred vlastnou neistotou a strachom zo zlyhania. Čím je človek dlhšie doma bez práce, tým viac narastajú obavy z možného úspechu, prestáva si veriť, zriedka upadá do apatie.

„Ďalší rizikový faktor dlhodobej nezamestnanosti je znižovanie napätia a obáv pomocou alkoholu, nadmerného fajčenia, prejedania sa, nadmerného užívania liekov a tiež užívanie drog. Strata zamestnania vedie k sociálnej izolácii v dvoch zmysloch slova. Samotné stratené zamestnanie je významným zdrojom sociálnych kontaktov, jeho strata vedie k prerušeniu ďalších sociálnych kontaktov, ktoré s ním priamo nesúvisia. V priebehu nezamestnanosti dochádza k zníženiu frekvencie sociálnych stykov, a to vo vzťahu k širšiemu okoliu, ba niekedy aj vo vzťahoch v rodine“ (Buchtová a kol., 2002).

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR)

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (úrad) sú orgánmi štátnej správy, ktoré vykonávajú svoju činnosť v oblasti služieb zamestnanosti pre klientov, ktorými sú:

• uchádzači a záujemcovia o zamestnanie,
• osoby v hmotnej núdzi,
• študenti a ich rodičia,
• občania ohrození stratou zamestnania,
• zamestnávatelia,
• osoby samostatne zárobkovo činné,
• cudzinci, občania Európskej únie a ich rodinní príslušníci.

Klientom úradu môže byť každá osoba pohybujúca sa na trhu práce v rámci Slovenskej republiky alebo sa na vstup na trh práce pripravuje.

Dôležitú súčasť činnosti tvorí poskytovanie informácií zamestnávateľom o možnostiach, ktoré im ponúka zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.

Uchádzač o zamestnanie

Evidovaní nezamestnaní ľudia registrovaní na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorí si chcú nájsť prácu, sa nazývajú uchádzač o zamestnanie. Podmienky registrácie upravuje zákon č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Najprv je potrebné, aby si nezamestnaná osoba podala písomnú žiadosť. Po podaní písomnej žiadosti o sprostredkovanie vhodného zamestnania je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Tento občan nie je v pracovnom, štátnozamestnaneckom alebo členskom pomere, v služobnom vzťahu alebo doktorandom v dennej forme doktorandského štúdia. Nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, nevykonáva zárobkovú činnosť v cudzine, môže vykonávať zárobkovú činnosť a jeho mesačná mzda za tento výkon nepresahuje 65 % zo sumy životného minima.

Záujemca o zamestnanie

Uchádzačom o zamestnanie nie sú záujemcovia o zamestnanie, ktorí sú zamestnancami, ale hľadajú iné zamestnanie alebo chcú zmeniť či zlepšiť si svoju kvalifikáciu formou vzdelávania a prípravy na trh práce. Záujemca o zamestnanie môže požiadať o sprostredkovanie vhodného zamestnania a tým bude zaradený do evidencie záujemcov o zamestnanie na úrade odo dňa podania žiadosti. Záujemca môže podať žiadosť o sprostredkovanie zamestnania na ktorýkoľvek úrad alebo aj na viac úradov.

Podpora v nezamestnanosti

Podpora v nezamestnanosti môže byť rôzneho druhu. Každý poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti po splnení všetkých zákonných podmienok priznania dávky v nezamestnanosti. Nárok na dávku vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a zaniká uplynutím šiestich mesiacov (tí, ktorí splnili podmienku poistenia v nezamestnanosti najmenej 730 dní v posledných troch rokoch), resp. štyroch mesiacov (tí, ktorí splnili podmienku poistenia v nezamestnanosti najmenej 730 dní v posledných štyroch rokoch). Toto obdobie je označované ako podporné obdobie v nezamestnanosti.

Aktívna politika zamestnanosti

K politike nezamestnanosti patria inštitúcie. Prostredníctvom nich úrady práce uplatňujú rekvalifikácie. Rekvalifikácie sú nástrojmi aktívnej politiky zamestnanosti. V poslednom čase sem patria aj organizácie. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny tiež zaviedli viaceré nové nástroje, vrátane projektu Právo na prvé zamestnanie či iniciatívy Práca namiesto dávok, aby efektívne podporovali občanov čeliacich zložitej životnej situácii.

tags: #upsvar #pojem #nezamestnanost