Slovenský trh práce prechádza v posledných rokoch výraznými zmenami, pričom jedným z kľúčových trendov je nárast počtu pracujúcich cudzincov. Tento jav má hlboké ekonomické a sociálne dôsledky pre Slovensko, a preto si zaslúži podrobnú analýzu.
Cudzinci sa stávajú stabilnou súčasťou trhu práce na Slovensku. Upozornili na to spoločnosti Grafton Recruitment a Gi Group Holding, ktoré v analýze čerpali údaje zo Štatistického úradu, Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) či Inštitútu zamestnanosti. Údaje ÚPSVaR a Inštitútu zamestnanosti pritom ukazujú, že ide o historicky najvyššie číslo.
Historické minimum nezamestnanosti a rastúci dopyt po pracovnej sile
V apríli 2024 dosiahol počet ľudí bez práce na Slovensku historické minimum, konkrétne 165 770 osôb. Tento priaznivý vývoj sprevádza stabilizácia počtu voľných pracovných miest na vysokej úrovni, čo signalizuje pretrvávajúci silný dopyt po pracovnej sile. Firmy, okrem domácich zdrojov, čoraz viac siahajú po pracovníkoch zo zahraničia, aby uspokojili svoje potreby. Slovenský trh práce čelí dlhodobému nesúladu medzi ponukou a dopytom po pracovnej sile, nielen kvalifikovanej.
Disponibilná miera nezamestnanosti po očistení o sezónne vplyvy v máji stagnovala na úrovni 4,9 %. Počet disponibilných uchádzačov o zamestnanie sa však zvýšil už druhý mesiac v rade v priemere o vyše tisícku, čo je najviac od mája 2021. Zvýšený prírastok však do značnej miery vysvetľuje pokles počtu ľudí na aktivačných prácach, ktorí sa z celkovej evidencie preradili k disponibilným uchádzačom, teda takým, ktorí sú schopní hneď nastúpiť do práce. Celkový počet záujemcov o prácu sa tak aj v máji zmenil len minimálne.
Rekordný počet pracujúcich cudzincov
Počet pracujúcich cudzincov na Slovensku neustále rastie a v máji tohto roka prvýkrát prekročil hranicu 125 000. V decembri 2018 pracovalo v krajine necelých 70-tisíc cudzincov, v decembri uplynulého roka ich bolo rekordných vyše 143-tisíc. V medziročnom porovnaní to znamená nárast takmer o 30-tisíc osôb, čo predstavuje zvýšenie o viac ako 25 percent. Ide o jeden z najvýraznejších skokov za posledné obdobie. V súčasnosti pracuje na Slovensku cez 135-tisíc cudzincov, ktorí tvoria takmer 7 % pracovnej sily. Tento nárast je markantný najmä v porovnaní s obdobím pred desiatimi rokmi, kedy na Slovensku pracovalo len niečo vyše 20 000 cudzincov.
Koncom roka 2017 pracovalo na Slovensku 18,2 tis. cudzincov. Oproti koncu roka 2009 ide o nárast takmer o 3 tis. osôb.
Štruktúra cudzincov podľa krajiny pôvodu
Najväčšiu skupinu pracujúcich cudzincov na Slovensku tvoria občania Ukrajiny. Ich počet sa za posledných desať rokov zvýšil z necelej tisícky v roku 2014 na viac ako 44 000. Najväčší, približne 36-percentný podiel na celkovom počte zahraničných pracovníkov majú Ukrajinci. Okrem Ukrajiny pribudlo najviac nových pracovníkov z Indie, Kazachstanu a Moldavska. Druhú priečku si uzurpovali Indovia. V decembri ich na Slovensku pracovalo takmer 10-tisíc a ich podiel sa priblížil k siedmim percentám. Treťou najpočetnejšou skupinou sú Srbi s vyše 9-tisíc pracovníkmi. Čechov je viac než 7 300 a sú na štvrtej priečke. Výrazne stúpol aj počet pracovníkov zo Srbska, Maďarska a Českej republiky. Napríklad, počet pracujúcich Srbov stúpol z 599 v roku 2014 na viac ako 9 000.
Zmeny v štruktúre krajín pôvodu po pandémii sú výrazné. Kým v marci 2019 bol podiel pracujúcich cudzincov z EÚ a z tretích krajín približne rovnaký, dnes až 70 % prichádza z krajín mimo EÚ. Aj vďaka vojne na Ukrajine sa podiel Ukrajincov na celkovom počte zdvojnásobil. Zvyšnú polovicu tvoria naši susedia z krajín V4, z Rumunska, Bulharska, Filipín a pracovníci z bývalých postsovietskych republík.
Historické dáta o krajinách pôvodu (2010 - 2017)
Najpočetnejšie zastúpenie na slovenskom pracovnom trhu ku koncu roka 2017 mali občania Rumunska. Tých na Slovensku pracovalo vyše 2,9 tisíc, čo je medziročný nárast o 538 osôb. Z Českej republiky na Slovensko kvôli zamestnaniu ku koncu vlaňajška prišlo 2,8 tis. ľudí. Oproti koncu roka 2009 je to nárast o 537 osôb. Poľsko zaznamenalo koncom roka 2017 takmer 2 tis. vlastných občanov na slovenskom pracovnom trhu a Maďarsko vyše 1,7 tis. občanov. Počet poľských občanov pracujúcich na Slovensku tak medziročne vzrástol o 653 a Maďarov o 302.
Kvalifikačná štruktúra pracujúcich cudzincov
Napriek rastúcemu počtu pracujúcich cudzincov sa za poslednú dekádu znížil podiel tých, ktorí sú zamestnaní na pozíciách s vyššou kvalifikáciou, ako manažéri, technici či špecialisti. Slovensko tak priťahuje vysokokvalifikovaných pracovníkov z krajín mimo EÚ menej ako susedné štáty. Pracujúci cudzinci obsadzujú čoraz menej vysoko kvalifikovaných pozícií.
Podľa údajov z ÚPSVaR za september 2025 pracuje na Slovensku najviac zahraničných pracovníkov v oblasti výroby a priemyslu, pričom 38,1 % z nich pôsobí ako operátori a montéri strojov a zariadení, čo predstavuje viac než 102 tisíc ľudí. Druhou najpočetnejšou skupinou sú pomocní a nekvalifikovaní pracovníci s podielom 18,5 % (takmer 50-tisíc osôb). Nasledujú pracovníci v službách a obchode (10,7 %) a kvalifikovaní pracovníci a remeselníci (9,9 %).
Štúdium na Slovensku v Indii | Bangladéši | Africkej krajine | Celý proces
Modrá karta a jej význam
Modrá karta je špeciálny druh povolenia na pobyt a zamestnanie určený pre vysokokvalifikovaných štátnych príslušníkov tretích krajín s platom aspoň 1,2-násobku priemernej mzdy, ktorí chcú pracovať v členskom štáte EÚ. Nízky počet vydaných modrých kariet na Slovensku poukazuje na to, že krajina má problém prilákať a udržať si vysokokvalifikovaných odborníkov zo zahraničia. Dôkazom toho je aj nízky počet vydaných tzv. modrých kariet. V roku 2023 získalo modrú kartu na Slovensku len 24 cudzincov, kým v Čechách ich bolo vyše 500 a v Poľsku až cez 7 400. Slovensko je v počte vydaných tzv. modrých kariet na chvoste krajín EÚ. Slovenský trh práce však stráca atraktivitu pre zahraničných odborníkov.
Vplyv na trh práce a zamestnanosť
Nárast počtu pracujúcich cudzincov má významný vplyv na slovenský trh práce. Zahraniční pracovníci pomáhajú obsadzovať voľné pracovné miesta, ktoré nie je možné zaplniť vzhľadom na klesajúcu demografiu a nevhodnú kvalifikačnú štruktúru domácej populácie. Každý trinásty operátor výroby je zo zahraničia. Podiel cudzincov na zamestnancoch (podľa údajov VZPS) aktuálne predstavuje takmer 5 % a za uplynulých 10 rokov narástol sedemnásobne. Slovenských odborníkov nahrádzajú zahraniční robotníci.
Regionálne rozdiely v zamestnanosti cudzincov
Väčšina pracujúcich cudzincov na Slovensku pracuje na západnom Slovensku, kde má každý okres mieru nezamestnanosti nižšiu než 3 %. To naznačuje, že dopyt po pracovnej sile je najvyšší v ekonomicky rozvinutejších regiónoch krajiny.
Rozdelenie cudzincov podľa regiónov (ku koncu roka 2017)
Každý tretí cudzinec na Slovensku pracoval ku koncu roka 2017 v Bratislave. V hlavnom meste Slovenska bolo totiž zamestnaných vyše 6,5 tis. cudzincov. Nasleduje okres Trnava, ktorý na konci vlaňajška zaevidoval vyše 1,4 tis. zamestnaných cudzincov. Úrad práce v Galante vykázal vyše 1 tis. pracujúcich občanov pochádzajúcich z iných krajín a úrad práce v Nitre 923 cudzincov zamestnaných na Slovensku. Naopak, ani jeden cudzí štátny príslušník koncom roka 2017 nepracoval v okrese Gelnica, Spišská Nová Ves a Poltár.
Výzvy a príležitosti
Ďalším problémom je odlev študentov a mladých ľudí do zahraničia. Dôvodom ich odchodu do zahraničia už nemusí byť len vyšší plat, ale aj lepšie vzdelanie či viac pracovných príležitostí. Analytici IFP a odborníci z Inštitútu sociálnej politiky upozorňujú na potrebu zefektívnenia trhu práce a zjednodušenia procesu zamestnávania cudzincov. Vývoj na slovenskom trhu práce naznačuje, že tento trend bude pokračovať aj naďalej, a to napriek tomu, že Slovensko nepatrí z hľadiska ceny práce medzi najatraktívnejšie krajiny.
Odborníci z Grafton Recruitment a GiGroup poukazujú na zvyšujúcu sa dôležitosť adaptácie osôb prichádzajúcich zo zahraničia. „Firmy to pociťujú denne. Práce je na Slovensku našťastie ešte stále dostatok, no chýbajú ľudia, ktorí by ju urobili. Preto bude význam náboru zo zahraničia aj naďalej rásť,“ hovorí Martin Malo, riaditeľ personálnej agentúry Grafton Slovakia a Gi Group. „Bez cudzincov sa však do budúcna nezaobíde nielen Slovensko, ale celá Európa. Pri nábore zahraničných pracovníkov je rozhodujúce zjednodušenie administratívnych postupov a digitalizácia procesov. Táto fáza je čoraz náročnejšia, pretože na slovenský trh práce prichádza stále viac uchádzačov z kultúrne a jazykovo vzdialenejších krajín, ktorí prinášajú odlišné pracovné zvyklosti a štandardy.