Regionálna politika a podpora rodín na Slovensku: Kľúč k udržateľnému rozvoju

Regionálna politika na Slovensku predstavuje komplexnú oblasť, ktorá sa zaoberá znižovaním regionálnych rozdielov a podporou vyváženého rozvoja krajiny. Vzhľadom na výrazné rozdiely v miere nezamestnanosti, ekonomickej výkonnosti a prístupe k verejným službám medzi jednotlivými regiónmi, je efektívna regionálna politika kľúčová pre zabezpečenie sociálnej kohézie a udržateľného rastu.

Tento článok sa zameriava na identifikáciu hlavných výziev, ktorým čelí regionálna politika na Slovensku, a na preskúmanie možných riešení, ktoré by mohli prispieť k zlepšeniu situácie. Dôležitú úlohu v tomto procese zohráva aj novovzniknutý odbor stratégie a koordinácie rodinnej politiky, ktorý má za cieľ posilniť podporu rodín a demografický vývoj.

Nový odbor pre rodinnú politiku a demografický rozvoj

Zlepšovanie podmienok pre koordináciu rodinnej politiky a efektívnejšiu tvorbu strategických riešení podpory rodín bude od 2. augusta 2023 úlohou novovzniknutého odboru stratégie a koordinácie rodinnej politiky. Nový odbor bude riešiť úlohy zamerané na podporu rozvoja štátnej rodinnej politiky a na podporu demografického vývoja na Slovensku. Na tento účel pripraví Akčný plán na podporu rodiny a demografického vývoja v SR na roky 2022-2030.

Tento odbor sa bude zaoberať aj poradensko-psychologickými službami pre jednotlivcov, páry a rodiny. V tejto súvislosti primárnou úlohou bude plošné zavedenie rodinných poradní, ale aj príprava ďalších prorodinných opatrení, napríklad na podporu zosúladenia rodinného a pracovného života, na zjednodušenie vstupu na trh práce, či zlepšenie zdravotnej starostlivosti a dostupnosti bývania.

Odbor stratégie a koordinácie rodinnej politiky zameria svoje aktivity aj na prehlbovanie spolupráce so samosprávou a ďalšími relevantnými subjektmi, aby sa prorodinná politika reálne riešila tam, kde rodiny žijú, v regiónoch, mestách a obciach.

Demografické zmeny a starnutie populácie

V nasledujúcich desaťročiach bude stredná Európa čeliť rôznym demografickým zmenám, ako napríklad starnúca a miznúca populácia. Čoraz častejšie sa budú objavovať tzv. starnúce regióny z dôvodu demografických faktorov, ako je dĺžka života a znižujúca sa plodnosť občanov strednej Európy.

Stredoeurópska vzdelanostná platforma pre starnúcu spoločnosť identifikovala päť súčasných výziev, ktorým čelia krajiny, resp. regióny strednej Európy:

• Nízka participácia určitých vekových skupín na trhu práce.
• Potreba zmien v závislosti od vládnuceho systému, dôchodkový, sociálny a zdravotnícky systém.
• Zmeny v štruktúre rodiny.
• Podpora intenzívnejšej integrácie migrantov.

Všetky tieto výzvy sú považované za prierezové oblasti politiky. Následkom toho, spojenia medzi rôznymi oblasťami politiky musia byť vykonané vždy, keď sú naplánované akcie. Oblasti ako ekonomika, vzdelanie a zdravie sú významnými oblasťami politiky a sú prepojené s trhom práce a majú spojenie s navrhovanými opatreniami na zvýšenie účasti pracovnej sily na trhu práce.

Regionálne rozdiely v nezamestnanosti

Výrazným špecifikom vývoja nezamestnanosti v podmienkach Slovenskej republiky sú zreteľné regionálne diferencie medzi mierou nezamestnanosti v jednotlivých regiónoch SR. Najnižšiu mieru nezamestnanosti stabilne vykazujú veľké mestá ako Bratislava a Košice. Podobne nízku mieru nezamestnanosti vykazujú aj väčšie mestá na západnom Slovensku - hlavne Nitra a okolie, Trnava a okolie a Trenčín a okolie. Naopak, najvyššiu mieru nezamestnanosti vykazujú regióny juhu a východu republiky. Príčinou tohto vývoja je v prevažnej miere málo diverzifikovaná odvetvová štruktúra zamestnanosti v týchto regiónoch a tiež výrazné rozdiely v objeme vstupu zahraničných investorov do jednotlivých regiónov SR.

Práve regionálne rozdiely v nezamestnanosti a nízka mobilita pracovnej sily patria medzi najdôležitejšie štrukturálne problémy trhu práce v SR. Rozdiely medzi regiónmi sa však postupne (v dlhodobom horizonte) zmenšujú v miere nezamestnanosti, v počte uchádzačov na jedno pracovné miesto, ako aj vo vývoji priemernej nominálnej mzdy.

Hodnotenie rozvoja regiónov

Miera rozvoja regiónu sa nedá zhodnotiť len podľa miery nezamestnanosti, tvrdí rezort investícií a informatizácie (MIRRI). Na ilustráciu: kým PDU v októbri dosiahol podľa Ústredia práce (ÚPSVaR) najvyššiu hodnotu 9,81 percenta v okrese Rimavská Sobota, najnižší bol v Piešťanoch s 2,02 percentami. Okresy, ktoré dosahujú najhoršie výsledky, získali označenie „najmenej rozvinuté“ a od štátu dostávali podporu vo forme regionálneho príspevku financovaného z rozpočtu.

Aby štát dokázal identifikovať najnúdznejšie oblasti kvalitnejšie, hodnotenie regionálneho rozvoja navrhuje rozšíriť o viaceré ďalšie kritériá. Medzi tieto patria demografické trendy, prístup k základným utilitám, ktoré majú vplyv na kvalitu života, napríklad kanalizácia a voda, ale aj dostupnosť verejných služieb a rýchleho internetu. Významnou zmenou bude väčší počet okresov. V terajšom zozname najmenej rozvinutých oblastí je 19 regiónov, pre ktoré by sa do konca budúceho roka nič zásadné meniť nemalo.

Aktívna politika trhu práce a zamestnanosť

Keďže Slovensko má dlhodobo najvyššiu mieru dlhodobej nezamestnanosti, očakáva sa, že rastúce čísla ľudí bez práce sa budú znižovať ťažko. Dôraz treba opätovne klásť na aktívnu politiku trhu práce, v súčasnosti viac ako inokedy najmä na nástoje uplatniteľnosti absolventov na trhu práce.

Ako konštatovalo OECD vo svojej správe o najčastejších otázkach o kríze a jej dopade na trh práce, viacero vlád členských krajín OECD siahlo po stimulačných balíčkoch pre oživenie ekonomiky, pričom mnoho z nich siahlo práve na posilnenie výdavkov na aktívnu politiku trhu práce.

Stratégie na podporu zamestnanosti

Na podporu zamestnanosti a zníženie nezamestnanosti je potrebné:

• Podporovať dopyt po práci a snažiť sa zabraňovať ďalšiemu prepúšťaniu a krachovaniu firiem. Krátkodobé dotovanie pracovných miest, či dočasnú redukciu odvodov pre zachovanie užitočných pracovných miest, pokiaľ bude dobre nasmerovaná na pracovné miesta vo firmách s dlhodobým prepadom dopytu a pracovníkov, ktorí by mali problém nájsť si prácu po prepustení.
• Zabezpečiť adekvátne sociálne zabezpečenie prepusteným a nízkopríjmovým rodinám. V krajinách, kde je podpora v nezamestnanosti krátka, bol už okruh prijímateľov rozšírený, aby sa zabránilo dlhodobej nezamestnanosti vedúcej do chudoby. Toto opatrenie však musí byť sprevádzané prísnejšou kontrolou, aby sa zabránilo zneužívaniu štedrejšej sociálnej pomoci.
• Zabezpečiť adekvátnu sociálnu pomoc pre tých, čo stratili prácu a nemajú viac nárok na dávku v nezamestnanosti.
• Rozšíriť programy aktívnej politiky trhu práce. Úrady práce by mali klásť dôraz na podporu zamestnanosti najrýchlejšie zamestnateľných UoZ. Väčšia váha by mala byť tiež kladená na preškoľovanie, zvlášť ak je priamo prepojené s potrebami trhu práce. Pre najťažšie zamestnateľných by mal práve verejný sektor vytvoriť pracovné miesta, ktoré by poskytli nezamestnanému možnosť získať do najviac pracovných skúseností.

Regionálna politika EÚ a jej vplyv na Slovensko

Regionálna politika EÚ sa zameriava na zvýšenie konkurencieschopnosti regiónov, podporu hospodárskeho rastu a vytváranie nových pracovných miest. [3] Politika zohráva úlohu aj v širších výzvach budúcnosti vrátane zmeny klímy, dodávok energie a globalizácie. Politika súdržnosti sa vzťahuje na každý región v EÚ, no väčšina finančných prostriedkov je zameraná tam, kde sú najviac potrebné, a to do tzv. "menej rozvinutých regiónov", ktoré majú HDP na obyvateľa pod 75% priemeru EÚ a "prechodné regióny" s HDP na obyvateľa medzi 75 až 100% priemeru EÚ.

Kohézna politika predstavuje hlavnú investičnú politiku EÚ v období rokov 2021 - 2027 a tvorí viac ako tretinu rozpočtu EÚ, čo predstavuje viac ako 392 miliárd eur. Hlavným zdrojom politiky sú štrukturálne fondy EÚ. Pre všetky regióny EÚ sú k dispozícii dva štrukturálne fondy: Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) a Európsky sociálny fond (ESF).

• EFRR je určený na budovanie infraštruktúry a produktívne investície do tvorby pracovných miest a je určený najmä pre podniky.
• ESF má prispievať k integrácii nezamestnaného obyvateľstva do pracovného života prostredníctvom opatrení v oblasti odbornej prípravy.

Finančné prostriedky sú riadené a poskytované v partnerstve medzi Európskou komisiou, členskými štátmi a zainteresovanými stranami na miestnej a regionálnej úrovni. Financovanie menej rozvinutých regiónov, podobne ako predchádzajúci cieľ Konvergencia, má za cieľ umožniť postihnutým regiónom dobehnúť prosperujúcejšie regióny EÚ, čím sa znížia ekonomické rozdiely v rámci Európskej únie.

Medzi príklady typov projektov financovaných v rámci tohto cieľa patrí zlepšenie základnej infraštruktúry, pomoc podnikom, budovanie alebo modernizácia zariadení na čistenie odpadových vôd a úpravu vody a zlepšenie prístupu k vysokorýchlostnému internetovému pripojeniu.

Stratégie kohéznej politiky na Slovensku

Podľa vlády Slovenskej republiky je dôležité odstraňovať rozdiely medzi jednotlivými regiónmi Slovenska, čo je možné dosiahnuť viacerými spôsobmi. Zámerom vlády je vytvárať a uplatňovať také sociálno-ekonomické nástroje, ktoré budú znižovať regionálne disparity, zvyšovať konkurencieschopnosť regiónov, a tým aj kvalitu života. K odstraňovaniu rozdielov medzi jednotlivými regiónmi by malo dôjsť najmä budovaním infraštruktúry, posilnením regiónov cez výrobné investície, hospodárskym, účinným a účelným využívaním fondov EÚ.

Princíp zvyšovania regionálnej konkurencieschopnosti znamená posilnenie schopnosti regiónov pružne reagovať na meniace sa podmienky. Pri realizácií rozhodnutí bude vláda vychádzať z Národnej stratégie regionálneho rozvoja SR ako východiskového dokumentu. Ekonomický rozvoj regiónov sa plánuje posilniť aj dôrazom na podporu malého a stredného podnikania a cestovného ruchu.

Rómska problematika a sociálna inklúzia

V oblasti rómskej problematiky si vláda dala za cieľ zabezpečiť podmienky pre sociálnu inklúziu marginalizovaných rómskych komunít do spoločnosti, a to s využitím komplexných projektov a prístupov. Oporu vidí v relevantných strategických materiálov, najmä v Stratégii Európskej únie o inklúzii Rómov. Stratégia je zameraná na školstvo, zdravie, bývanie a zamestnanosť.

Ako kritický vláda označuje stav využívania fondov EÚ na riešenie rómskej problematiky. Osobitnú pozornosť má v záujme venovať úrovni implementácie projektov participujúcich operačných programov v rámci tzv. lokálnych stratégií komplexného prístupu. Systémové opatrenia pre využitie existujúcich alokácií zo štrukturálnych fondov EÚ budú riešené tak, aby sa dosiahla synergia a kontinuita aj v rámci novej kohéznej politiky na roky 2014 - 2020.

Cieľom programov riešenia rómskej problematiky je zvýšenie zamestnanosti a vzdelanostnej úrovne príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít a zlepšenie ich podmienok.

Podpora vidieckych regiónov a poľnohospodárstva

Vo vidieckych regiónoch sa očakáva podpora predovšetkým poľnohospodárstva ako multifunkčného odvetvia. Viac ako tretina rozpočtu Európskej únie je venovaná tejto politike, ktorej cieľom je odstrániť hospodárske, sociálne a územné rozdiely v rámci EÚ, reštrukturalizovať upadajúce priemyselné oblasti a diverzifikovať vidiecke oblasti s upadajúcim poľnohospodárstvom.

tags: #upsvar #a #regionalna #politika