Zrak je pre človeka mimoriadne dôležitý zmysel, prostredníctvom ktorého získavame vizuálne zážitky a spracúvame viac ako polovicu informácií vstupujúcich do mozgu. Potvrdzujú to aj štúdie, podľa ktorých až 70-80 % všetkých informácií prijímame zrakom. Osoby so zrakovým postihnutím predstavujú približne 1,5 % populácie. Zrakovo postihnutý jedinec je ten, ktorý aj po optimálnej korekcii zraku čelí v bežnom živote problémom so spracúvaním a získavaním informácií zrakovou cestou.
Vyrovnávanie sa so zrakovým postihnutím je pre každého človeka náročné, najmä po psychickej stránke, nehovoriac o orientácii v sociálnej legislatíve a výbere vhodných kompenzačných prostriedkov. V Slovenskej republike sa poskytovaním sociálnych služieb pre zrakovo postihnutých zaoberá Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS) prostredníctvom siete Krajských stredísk.
Úloha sociálneho pracovníka v podpore zrakovo postihnutých
Výskumný článok sa zameriava na zlepšenie kvality života ľudí so zrakovým postihnutím a skúma úlohy sociálneho pracovníka, problémy, s ktorými sa stretáva pri svojej práci, a rozdiely vo vnímaní poskytovania sociálnych služieb z pohľadu sociálnych pracovníkov. Do výskumu bolo zapojených 9 sociálnych pracovníkov pracujúcich s osobami so zrakovým postihnutím, z toho 4 z ÚPSVaR a 5 z ÚNSS.
Zistilo sa, že sociálny pracovník musí byť mimoriadne zručný vo všetkých oblastiach. V prvom rade musí ovládať legislatívu Slovenskej republiky, aby mohol odborne poradiť klientovi týkajúce sa jeho hendikepu a pomôcť mu pri výbere kompenzačných prostriedkov na zabezpečenie bezproblémového začlenenia sa do spoločnosti. Pri komunikácii by mal sociálny pracovník používať empatiu a dodržiavať etický kódex sociálnej práce. Mal by tiež vedieť pracovať s rodinnými príslušníkmi na zmiernenie dôsledkov postihnutia, ktoré ovplyvnili život celej rodiny.
Respondenti vo výskume uvádzajú, že pri práci s klientom väčšinou využívajú rozhovor, diagnostiku, sociálne poradenstvo, vyrovnávanie sa s postihnutím, pozorovanie a nácvik rôznych zručností. Vstupná diagnostika, ktorej cieľom je zistiť aktuálny stav zrakovo postihnutého, slúži ako základ pre tvorbu individuálneho plánu potrieb klienta. Sociálna diagnostika je súbor metód na získanie informácií od klienta, ktoré sociálny pracovník vyhodnocuje. Analyzuje sa zdravotný stav a sociálne prostredie klienta, na základe čoho sa stanoví adekvátna forma pomoci.
Sociálni pracovníci by mali byť doškoľovaní a dovzdelávaní inštitúciami na to zriadenými, nie svojpomocne. Odporúča sa zvýšiť počet sociálnych pracovníkov pracujúcich so zdravotne postihnutými, aby bola práca s klientom bez zbytočnej byrokracie a zdĺhavého vybavovania na rôznych inštitúciách.
V oblasti technológií je pre cieľovú skupinu veľmi dôležitý zvýšený záujem klientov o výučbu zručností s technickými pomôckami. Klienti si pochvaľujú individuálny prístup a tzv. "výučbu", ktorá im pomáha začleniť sa do spoločnosti.
Sociálna rehabilitácia a kompenzačné pomôcky
Sociálna rehabilitácia je odborná činnosť, pomocou ktorej sa podporuje nezávislosť, sebestačnosť a samostatnosť fyzickej osoby prostredníctvom nácviku zručností a ich rozvoja. Do nácviku zručností patrí najmä sociálna komunikácia, posilňovanie návykov pri sebaobsluhe a starostlivosti o domácnosť, nácvik priestorovej orientácie, rozvíjanie schopnosti samostatného pohybu, výučba čítania a písania Braillovho písma a nácvik používania kompenzačných pomôcok.
Cieľom sociálnej rehabilitácie pre zrakovo postihnuté osoby je podpora ich nezávislosti v bežnom živote. ÚNSS poskytuje osobám so zrakovým postihnutím množstvo sociálnych služieb, ktoré sú realizované za pomoci Krajských stredísk v každom krajskom meste na Slovensku. Medzi tieto služby patria vytváranie podmienok na rozvoj vlastných zručností a znalostí na prekonávanie dôsledkov zrakového postihnutia, príprava na plnohodnotný život a integráciu, sociálne poradenstvo, sociálna prevencia a rehabilitácia.
ÚNSS sa tiež snaží informovať verejnosť o schopnostiach a problémoch osôb so zrakovým postihnutím s cieľom ich akceptácie ako prirodzenej súčasti spoločnosti. Prioritami únie sú zvyšovanie odborosti sociálnych pracovníkov, supervízia, skvalitňovanie sociálneho poradenstva a rehabilitácie a podpora osôb so zrakovým postihnutím pri uplatnení sa na voľnom pracovnom trhu.
Kvalita poskytovaných služieb je garantovaná akreditáciou na vykonávanie špecializovaného poradenstva a sociálnej rehabilitácie Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR. ÚNSS ako neverejný poskytovateľ sociálnych služieb rešpektuje individuálne potreby klienta, podnecuje ho k aktivite, poskytuje odborné sociálne služby a kooperuje s rodinou a komunitou.
Pri poskytovaní sociálnych služieb sa musia dodržiavať štandardy kvality v štyroch oblastiach: dodržiavanie základných ľudských práv a slobôd, procedurálne podmienky, personálne podmienky a prevádzkové podmienky. Sociálne služby by mal poskytovať kvalifikovaný sociálny pracovník, avšak v praxi to nie vždy tak je.
Zrakovo postihnutý jedinec je ten, ktorý i po optimálnej korekcii má v bežnom živote problémy so spracovaním a získavaním informácii zrakovou cestou. Osoby, ktoré majú nejakú poruchu zraku predstavujú asi 1,5 % populácie.
Všetky služby slúžiace na pomoc zrakovo postihnutým sú v Slovenskej republike vykonané v súlade so zákonom č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách. Zákon č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia umožňuje poskytnutie jednotlivých druhov kompenzácií.
Dôležitou službou je zraková terapia, v rámci ktorej sa klient učí cvičiť si zvyšky zraku a učí sa čítať so zvyškom zraku. Služby poskytujú sociálni pracovníci buď ambulantne, alebo v teréne. Najefektívnejšia forma práce je skupinová forma, ktorá sa využíva pri vyrovnávaní sa s postihnutím, k motivácii k ďalšej aktivite a pri zvládaní sociálno-komunikačných zručností.
Sociálny pracovník by mal diagnostikovať všetky zmysly, ktoré používa zrakovo postihnutý, musí dobre určiť sociálnu diagnostiku a vedieť ju správne vyhodnotiť, aby vedel vypracovať individuálny plán práce. Musí sám ovládať zručnosti, ktoré učí, a to prostredníctvom prípravy výukovej hodiny a simulácie.
Pri priestorovej orientácii musí sociálny pracovník okrem techník priestorovej orientácie vedieť vyhodnocovať situáciu v prostredí a dobre opísať zručnosti a prostredie. Prostredníctvom sociálnej rehabilitácie sa sociálny pracovník dostáva ku klientovi bližšie do jeho prirodzeného prostredia.
Prekonávanie bariér a začlenenie do spoločnosti
Osoby so zrakovým postihnutím majú problémy s pohybom a orientáciou, predovšetkým v neznámom prostredí, s vykonávaním domácich prác a so získavaním informácií. Aby mohli čítať bežnú tlač, potrebujú nákladné a technicky náročné pomôcky. Texty sa upravujú do Braillovho písma, alebo sa prerábajú do zväčšeného písma, východiskom je aj predčítavanie.
Stratený zrak alebo nedostatočné videnie nahrádzajú inými zmyslami, najčastejšie hmatom, sluchom, čuchom, chuťou a polohovým analyzátorom. Každý klient má svoje individuálne povahové vlastnosti a požiadavky, ktoré sa mu sociálny pracovník snaží prostredníctvom sociálnych služieb a kompenzačných pomôcok splniť, aby mohol kvalitne žiť a začleniť sa do spoločnosti.
Za veľmi byrokratický proces považuje zrakovo postihnutý klient vybavovanie na úradoch a vybavovanie kompenzačných pomôcok či invalidného dôchodku, tento proces je pre nich veľmi vyčerpávajúci z dôvodu ich postihnutia. Sociálnym pracovníkom by uľahčilo prácu, keby proces vybavovania požiadaviek klienta nebol taký byrokratický.
Ďalšou oblasťou, ktorej by sa na Slovensku malo viac venovať, je zraková terapia. Keďže táto služba je z časti lekárska a z časti sociálna a oftalmológovia z časového nedostatku nevedia pokryť túto oblasť, je potrebné nájsť prepojenie medzi oftalmológmi a odborníkmi, ktorí by túto terapiu vykonávali. Tým vzniká priestor na novú odbornú profesiu - zrakový terapeut, s ktorou už majú skúsenosť v Českej republike. Je potrebné nájsť možnosť odborného vzdelávania v tejto oblasti aj na Slovensku.
Prvotným pre pohyb a orientáciu zrakovo postihnutých osôb je vhodne usporiadané prirodzené prostredie, čo zjednoduší riešenie debarierizačných opatrení. Príkladom môže byť použitie kontrastných materiálov, rozmiestnenie nábytku a doplnkov tak, aby neprekážali, správne použitie osvetlenia a farieb, centrálne umiestnenie funkcií a služieb, pravouhlé schémy chodníkov a chodieb, rozdeľovanie veľkých priestranstiev na menšie funkčné celky.
Na zlepšenie podmienok samostatného a bezpečného pohybu a orientácie zrakovo postihnutých osôb slúžia aj organizačné opatrenia. Ich podstatou je organizovanie konkrétnych služieb tak, aby boli prístupné pre ľudí so zdravotným postihnutím bez cudzej pomoci, informovanie personálu v službách, obchodoch, verejných budovách a doprave o tom, ako komunikovať s nevidiacimi a slabozrakými ľuďmi.
Mimoriadne dôležitým princípom pri navrhovaní debarierizačných úprav pre zrakovo postihnuté osoby je ich štandardizácia. Dôležité je zachovávať presné parametre a spôsob použitia jednotlivých prvkov. Štandardizáciou opatrení zároveň zmenšujeme množstvo informácií, ktoré si musí osoba so zrakovým postihnutím pamätať.
Kombinácia vhodného usporiadania prirodzeného prostredia, organizačných a technických opatrení by mala byť základným spôsobom komplexného riešenia debarierizácie prostredia. Je nevyhnutné, aby jednotlivé opatrenia na seba navzájom nadväzovali a tvorili spolu s prirodzeným prostredím integrovaný celok.
Deň v živote zrakovo postihnutého človeka
Vzdelávanie a podpora zrakovo postihnutých
Vzdelávanie žiakov so zrakovým postihnutím si vyžaduje prispôsobenie podmienok ich špecifickým potrebám. To zahŕňa používanie zväčšených učebníc a učebníc s bodovým písmom, poskytovanie zvukových kníh a interaktívnych tabúľ, používanie kalkulačiek a názorných pomôcok, zabezpečenie špeciálnych klávesníc pre nevidiacich a programov, ktoré čia text z obrazovky počítača, a využívanie senzorických miestností a pomôcok na stimuláciu zmyslov.
Dieťa so zrakovým postihnutím sa môže vzdelávať v špeciálnej škole pre deti a žiakov s poruchami zraku, v špeciálnej triede pre žiakov s poruchami zraku, zriadenej v bežnej škole, alebo v každej bežnej škole formou školskej integrácie, ak škola dokáže vytvoriť na vzdelávanie konkrétneho žiaka primerané podmienky.
Pri vzdelávaní je potrebné zohľadňovať nutnosť predĺženia času na vypracovanie úloh, zväčšenie písma a úpravu štýlu písma, optimalizáciu osvetlenia, individuálne hodnotenie technickej stránky prevedenia zobrazenia pri konštrukčných úlohách, potrebu používania rôznych kompenzačných pomôcok a umožnenie voľného prístupu k demonštrovanému učivu.
Špecifické predmety ako individuálne tyflopedické cvičenia (ITC), priestorová orientácia (PRO) a pohybová výchova (POV) pomáhajú žiakom získavať špeciálne vedomosti, zručnosti a návyky potrebné na prekonávanie dôsledkov zrakového postihnutia a na zapojenie sa do spoločnosti.
Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS) je organizácia, ktorá poskytuje komplexnú podporu ľuďom so zrakovým postihnutím. Poskytuje sociálnu pomoc v súlade so zákonmi a je dostupná prostredníctvom siete Krajských stredísk ÚNSS.
Rehabilitačné stredisko pre zrakovo postihnutých v Levoči je jedinou špecializovanou inštitúciou na Slovensku, ktorá sa komplexne venuje vzdelávaniu a rekvalifikácii dospelých zrakovo postihnutých. Pripravuje dospelých občanov so zrakovým hendikepom na opätovné zaradenie sa do pracovného pomeru a na plnohodnotný rodinný a spoločenský život.
Pre žiakov a žiačky so zdravotným postihnutím školy poskytujú rôzne formy pomoci v podobe podporných opatrení. ÚPSVaR poskytuje občanom so zdravotným postihnutím aj rôzne formy pomoci pri vykonávaní zamestnania alebo pri uplatňovaní sa v zamestnaní.
Každý občan so zdravotným postihnutím má možnosť požiadať o vydanie preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý je dôležitý pre preukázanie nároku na služby. Na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) je možné požiadať aj o finančnú podporu na zakúpenie kompenzačnej pomôcky, parkovacieho preukazu či príspevku na osobnú asistenciu.
tags: #uplatnenie #zrakovo #postihnutych