Úlohy edukácie mentálne postihnutých: Komplexný pohľad na psychopédiu

Edukácia mentálne postihnutých predstavuje špecifickú oblasť pedagogiky, ktorá si vyžaduje individuálny prístup, trpezlivosť a hlboké porozumenie pre potreby žiakov. Mentálne postihnutie predstavuje komplexnú oblasť, ktorá si vyžaduje špecifický prístup v edukácii a starostlivosti. Cieľom je dosiahnuť čo najvyšší stupeň socializácie a umožniť jednotlivcom žiť plnohodnotný život s ohľadom na ich individuálne potreby a schopnosti.

Vymedzenie pojmov a predmetu pedagogiky mentálne postihnutých (psychopédie)

Pedagogika mentálne postihnutých, známa aj ako psychopédia, je oblasť špeciálnej pedagogiky, ktorá sa zaoberá teóriou a praxou špeciálnej edukácie a edukatívnej (re)habilitácie mentálne postihnutých osôb. Objektom psychopédie sú osoby s mentálnym postihnutím od ranného veku až po starobu. Psychopédia skúma prejavy a spoločenské dôsledky mentálneho postihnutia a zaoberá sa psychopedickou diagnostikou.

Podľa Baja (in Bajo - Vašek, 1994) je psychopédia vedný odbor špeciálnej pedagogiky, ktorý sa zaoberá rozvojom, výchovou, vzdelávaním a vyučovaním mentálne postihnutých osôb a mentálne postihnutých osôb s viacerými chybami. Ako vedný odbor pozostáva z teoretického základu, metodológie, histórie odboru, z teórie vyučovania a teórie výchovy.

Psychopédia ako vedný odbor zaraďuje do sústavy špeciálnopedagogických vied, ktoré zase patria do sústavy pedagogických vied, a tá do sústavy vied o človeku. Pedagogika mentálne postihnutých čerpá súvzťažné poznatky z viacerých pomocných vedných disciplín. Okrem všeobecných (filozofia, etika, biológia, medicína, pedagogika, psychológia, sociológia a iné) sú to špeciálne disciplíny ako pediatria, neurológia, psychiatria, patobiológia, patopsychológia, sociálna patológia a všetky ostatné špeciálnopedagogické disciplíny.

Základné pojmy

• MR (Mentálna retardácia): Najširšie označenie ľudí s poruchami intelektu. Je to stav zastaveného, neúplného vývinu, vývinová porucha integrácie.
• MP (Mentálne postihnutie): Najširší, najvšeobecnejší strešný pojem. Označuje všetkých jedincov s IQ pod 85, aj MR a hraničné pásmo. Spoločensky akceptovateľnejší pojem.

Kritériá delenia mentálneho postihnutia

Obsah pedagogiky mentálne postihnutých sa v oblasti edukácie špecifikuje z hľadiska kategórie postihnutia a veku:

• Podľa stupňa mentálneho postihnutia: hraničné pásmo mentálnej retardácie, ľahká, stredná, ťažká a hlboká mentálna retardácia.
• Podľa veku: mentálne postihnutí v ranom veku, v predškolskom veku, v školskom veku, v adolescencii a v dospelosti.

Druhy, stupne a príčiny mentálneho postihnutia

Mentálne postihnutie predstavuje mimoriadne širokú a variabilnú škálu druhov, typov, foriem a stupňov a ich kombinácií. Z etiologického hľadiska možno mentálne postihnutých začleniť do dvoch skupín:

Organicky, biologicky podmienená mentálna retardácia

Súvisí vždy s poškodením CNS - mozgu. Podľa vývinového štádia, v ktorom sa mozog poškodil, možno hovoriť o oligofrénii a demencii.

• Oligofrénia: (oligos - málo, fren - duša, myseľ, rozum) je stav zapríčinený štrukturálnou rozptýlenou poruchou mozgu v prenatálnom, perinatálnom alebo tesne postnatálnom vývinovom období, zhruba do druhého roku života dieťaťa ako dôsledok vplyvu rozličných etiologických faktorov. Po počatí ju môžu spôsobiť infekcie, zápaly, žiarenia, hypoxia, toxické látky, úrazy a pod. Oligofrénia sa prejavuje aj na vonkajšom vzhľade jedinca, jeho tvári, očiach, na postoji, pri lokomočných pohyboch, v hrubej i jemnej motorike a v správaní vôbec.
• Demencia: Je proces postupného zastavovania alebo rozpadu normálneho vývinu, zapríčinených neskoršou poruchou mozgu, zhruba po druhom roku života dieťaťa. Príčiny spôsobujúce demenciu sú zápaly mozgu, mozgových blán, úrazy mozgu, poruchy metabolizmu, intoxikácie, detská mozgová obrna a pod. Demencia má progresívny charakter s tendenciou k postupnému zhoršovaniu, i keď tempo tohto procesu môže byť rozličné.

Sociálne podmienená mentálna retardácia

V extrémne nevhodnom sociálnom prostredí s veľkou výchovnou zanedbanosťou môžu mentálne funkcie natoľko retardovať, že pre nepomer chronologického a mentálneho veku dieťaťa zastúpi až do pásma mentálnej retardácie. Nedostatok stimulačných podnetov na rozvoj mentálnych, citových a osobnostných funkcií je hlavným deprivačným faktorom, ktorý priamo ovplyvňuje mentálnu, emocionálnu, osobnostnú a sociálnu úroveň dieťaťa a jeho vývin.

Typológia podľa správania mentálne postihnutých

Zjednodušene sa mentálne postihnutí členia na tri skupiny:

• Typ eretický: Nepokojný, vzrušivý, nestabilný, impulzívny, v škole nevydržia dlhšie sedieť na mieste, vrtia sa, otáčajú, vyskakujú, všetko chytajú, kazia. Sú stálym ohniskom konfliktov v triede, v rovesníckej skupine.
• Typ apatický: Strnulý, torpídny, nápadne pasívne deti s nedostatkom prirodzenej aktivity, spontánnosti. Nápadná je ich nepohyblivosť, nečinnosť, malátnosť, lenivosť, pomaly chodia, pomaly vnímajú, myslia, hovoria.

Psychické osobitosti mentálne postihnutých

K základným príznakom mentálneho postihnutia patria nedostatky v poznávacej činnosti, v poznávacích procesoch. Podstatné odchýlky od normy sú vo vnímaní, predstavách, pamäti, pozornosti, myslení, reči, citoch a vôli.

• Nedostatky v poznávacej činnosti: Typickým znakom jedincov s mentálnym postihnutím je obmedzená potreba zvedavosti a preferencia podnetového stereotypu. Takíto jedinci bývajú zvyčajne pasívnejší a viac závislí na sprostredkovaní informácií inými ľuďmi.
• Obmedzená orientácia: Orientácia v známom prostredí je pre nich omnoho náročnejšia, pretože horšie rozlišujú významné a nevýznamné znaky jednotlivých objektov a situácií a horšie chápu ich vzájomné vzťahy.
• Schopnosť učenia: Je v rôznej miere obmedzená. U detí s ľahším stupňom mentálneho postihnutia môže vhodné vzdelávanie umožniť v neskoršom živote úspešné zamestnanie, pretože inak by mohli byť závislými na iných ľuďoch. U detí s vážnejšími poruchami a ťažším stupňom mentálneho postihnutia sa môže zmenšiť ich miera závislosti.

Legislatívny rámec a ciele edukácie

Podľa Európskej dohody o ľudských právach, protokol 1, článok 2: "Žiadnemu jedincovi nesmie byť upreté právo na vzdelanie". Dohoda o právach dieťaťa deklaruje právo všetkých detí na vzdelávanie (Článok 28), ktoré sa musí zamerať na rozvoj plného potenciálu dieťaťa (Článok 29). Každá krajina, ktorá sa usiluje o dobrú povesť rovnoprávnej a spravodlivej spoločnosti a tiež tá, ktorá sa riadi medzinárodne uznávanými normami ľudských práv, musí mať zákony, ktoré zaisťujú príslušné vzdelanie pre všetky deti.

Cieľom výchovy mentálne postihnutých detí a mládeže je dosiahnuť čo najvšestrannejší rozvoj ich osobnosti s prihliadnutím na ich optimálne možnosti, dané povahou a stupňom postihnutia. Výchova mentálne postihnutých detí a mládeže sa uskutočňuje v rodine, v školách a zariadeniach pre mentálne postihnutých.

Zložky výchovy

Osobnosť mentálne postihnutého človeka je individuálnou jednotou somatického a psychického, jednotou duševných vlastností a procesov, zdedených vrodených alebo získaných daností prostredia. Zložky výchovy zahŕňajú:

• telesnú výchovu
• zmyslovú výchovu
• rozumovú a rečovú výchovu
• pracovnú výchovu
• estetickú výchovu
• etickú výchovu

Zlepšené základné schopnosti (jedenie, obliekanie sa, osobná hygiena) zmenšia časové a fyzické zaťaženie ošetrovateľov.

Špeciálne metódy a obsah edukácie

Pre deti s mentálnym postihnutím je potrebné rešpektovať tieto aspekty vzdelávania:

• komunikácia a jazyk
• činnosti zlepšujúce pohyb a koordináciu pohybu
• rozvíjanie sociálnych interakcií (vlastné porozumenie, stimulovať záujem okolia)
• expresívne umenie
• učenie sa základných znalostí a schopností (skills), ako je jedenie, osobná hygiena
• učenie sa ďalších znalostí a schopností, ako je príprava pokrmov, cestovanie dopravnými prostriedkami a pešo, zachádzanie s peniazmi atď.
• učenie sa základných sociálnych pravidiel, ako je pozdravenie, správanie sa atď.
• morálna výchova, etika a prípadne náboženská výchova

U detí s ťažkým stupňom mentálneho postihnutia je potrebné orientovať sa vo vzdelávaní na dosiahnutie cieľov, ako je napríklad:

• zlepšenie základných schopností (jedenie, obliekanie sa, osobná hygiena)
• zmenšenie časového a fyzického zaťaženia ošetrovateľov

Metódy starostlivosti o osoby s mentálnym postihnutím

Metódy starostlivosti o postihnutých a narušených jedincov sa zameriavajú na prekonanie, zmiernenie a prevenciu defektivity. Medzi základné skupiny metód patria:

1. Reedukačné metódy: Súhrn špeciálno-pedagogických postupov zameraných na postihnutú funkciu. Reedukácia znamená prevýchovu alebo obnovenú výchovu a zahŕňa špeciálne pedagogické metódy, ktoré rozvíjajú nevyvinuté alebo upravujú porušené funkcie a činnosti.
2. Kompenzačné metódy: Súhrn postupov zameraných na rozvíjanie náhradných, nepostihnutých funkcií. Kompenzácia znamená vyváženie alebo vyrovnanie a zameriava sa na zdokonalenie výkonnosti inej, nepostihnutej funkcie. Napríklad, u nevidiacich sa rozvíja sluchové, hmatové a čuchové vnímanie.
3. Rehabilitačné metódy: Súhrn postupov upravujúcich spoločenské vzťahy a umožňujúcich maximálny stupeň socializácie. Rehabilitácia znamená znovuuschopnenie a zameriava sa na sociálne dôsledky defektu. Rehabilitačnou činnosťou sa upravujú porušené vzťahy v spoločnosti, pracovné a výchovno-vzdelávacie vzťahy. Rehabilitácia nadväzuje na výsledky kompenzácie a reedukácie.

Špeciálne metódy podľa Vašeka

Vašek uvádza nasledovné špeciálne metódy:

• metóda viacnásobného opakovania
• metóda nadmerného zvýraznenia informácie
• metóda zapojenia viacerých kanálov
• metóda optimálneho kódovania
• metóda intenzívnej spätnej väzby

Osobitosti socializácie mentálne postihnutých

Socializácia je proces začleňovania jedinca - v našom prípade mentálne postihnutého do spoločnosti. Je to proces, v ktorom dochádza k postupnej premene mentálne postihnutého človeka ako biologickej bytosti na bytosť spoločenskú.

Štyri stupne socializácie

1. Integrácia: Najvyšší stupeň socializácie - úplné zapojenie postihnutého do spoločnosti zdravých ľudí. Jednotlivec sa stáva úplne nezávislý a samostatný.
2. Adaptácia: Prispôsobenie postihnutého spoločenskému prostrediu, ktoré je možné len za určitých podmienok.
3. Utilita: Zaradenie postihnutého do spoločnosti sa môže realizovať len za predpokladu celoživotnej spoločenskej ochrany a pomoci (je nesamostatný), najčastejšie v ústavoch sociálnej starostlivosti pre telesne alebo mentálne postihnutých.
4. Inferiorita: Neschopnosť pracovného a spoločenského zaradenia. Jednotlivci sú úplne nesamostatní, odkázaní na starostlivosť iných, najmä pri ťažkom telesnom a mentálnom postihnutí, keď je potrebná celoživotná ochranná a ošetrovacia starostlivosť.

Viacnásobné postihnutie (VNP)

Pedagogika viacnásobne postihnutých (PVNP) sa zaoberá edukáciou jedincov, u ktorých nedostatky v kognitívnej, motorickej, komunikačnej, či psychosociálnej sfére sú takého rozsahu, že vyžadujú zvýšenú špeciálnu starostlivosť, t.j. individuálny prístup, špeciálne metódy a modifikovaný obsah vzdelávania, a to aj oproti žiakom s jediným postihnutím, či narušením.

Cieľom PVNP je dosiahnuť čo najvyšší stupeň socializácie prostredníctvom výchovnej rehabilitácie.

Definície a kategorizácia VNP

• Márkusová, E.: Za viacnásobné postihnutie označuje len tie prípady, kedy sú prítomné dva a viaceré hlavné príznaky (postihnutia), ktoré vznikli na základe poškodenia v rovnakom čase a neboli rozvinuté sekundárne či terciálne.
• Vašek, Š.: Viacnásobné postihnutie možno charakterizovať ako „multifaktoriálne, multikauzálne a multisymptomatologicky podmienený fenomén, ktorý je dôsledkom súčinnosti participujúcich postihnutí, či narušení. Ich interakciou a prekrývaním vzniká tzv. synergický efekt, t.j. nová kvalita postihnutia - odlišná od jednoduchého súčtu postihnutí a narušení.“

Kategórie VNP

• Ľahké viacnásobné postihnutie: Cieľom je dosiahnuť takú úroveň rozvoja osobnosti, že budú schopní žiť relatívne samostatný a nezávislý život a budú schopní sa primerane adaptovať alebo integrovať do spoločnosti s minimálnou mierou podpory. Špeciálna edukácia môže prebiehať aj v podmienkach bežnej školy.
• Ťažké viacnásobné postihnutie: U týchto jednotlivcov dominujú postupy ako rehabilitácia, stimulácia, kompenzácia. Edukácia prebieha v špeciálnych školách a zariadeniach a je obmedzená na elementárne prvky. Cieľom je dosiahnuť takú mieru rozvoja osobnosti, že u jednotlivcov bude aspoň perspektíva samostatného fungovania v niektorých elementárnych a praktických situáciách.

Príčiny VNP

VNP je dôsledkom anomálneho vývinu, ktorý podmieňujú heterogénne faktory. Najzávažnejšie VNP sú väčšinou vyvolané príčinami pôsobiacimi v štádiu prenatálneho vývinu:

• infekcia alebo intoxikácia
• indikácie psychického charakteru
• traumy alebo fyzikálne faktory
• vývinové poruchy
• metabolické a nutričné činitele
• ochorenia CNS a zmyslových orgánov
• kombinácie príčin
• poruchy tehotenstva
• vplyvy materiálneho prostredia
• chromozomálne abnormality
• vplyvy sociálneho prostredia
• genetické vplyvy
• mechanické poškodenia
• neznáme prenatálne, perinatálne a postnatálne vplyvy

Špeciálnopedagogická diagnostika VNP

Špeciálnopedagogická diagnostika VNP jednotlivcov má byť zameraná na identifikáciu, analýzu, monitorovanie a hodnotenie prejavov a výkonov jednotlivca so spätnou väzbou a analýzu edukačných potrieb v týchto kľúčových oblastiach komplexnej osobnosti:

• Komunikácia
• Motorika
• Emocionalita
• Správanie
• Senzorika
• Sebaobsluha
• Kognitívne procesy
• Spôsobilosti pre sociálne interakcie
• Orientácia v prostredí
• Autoregulácia

Je súčasťou multidisciplinárnej priebežnej vývinovej diagnostiky (medicínska diagnostika, psychologická diagnostika, sociálna diagnostika).

Typy škôl a organizácia vzdelávania

Výchova a vzdelávanie mentálne postihnutých žiakov sa uskutočňuje podľa vzdelávacieho programu pre deti s telesným postihnutím prostredníctvom Štátneho vzdelávacieho programu. Vzdelávací program je určený pre deti a žiakov s telesným postihnutím v špeciálnej škole, v špeciálnej triede základnej školy a žiakov vzdelávaných v školskej integrácii (začlenených) v materskej a základnej škole.

Žiaci so špecifickými vývinovými poruchami sa vzdelávajú podľa individuálnych vzdelávacích programov. Žiaci s ťažkým mentálnym postihnutím, žiaci s autizmom a žiaci s viacerými chybami, ktorí sa nemôžu vzhľadom na svoje zdravotné znevýhodnenie vzdelávať inak, sa vzdelávajú podľa individuálnych vzdelávacích programov.

Špeciálne školy

Špeciálne školy u nás majú svoju históriu. Predstavujú veľkú investíciu do odborného personálu, nadobúdania odborných vedomostí, učebných materiálov, budov, bývania atď. V skutočnosti sa stali mnohé špeciálne školy centrami odborných vedomostí, špecializácie a základného vybavenia, ktorého je v bežných školách nedostatok.

Pre telesne postihnutých žiakov sa zriaďujú:

• Základná škola pre telesne postihnutých
• Stredné odborné učilište pre telesne postihnutú mládež
• Gymnázium pre telesne postihnutú mládež
• Stredná odborná škola pre telesne postihnutú mládež

Tieto školy sa zriaďujú aj pri domovoch sociálnych služieb pre deti. Pre zmyslovo a telesne postihnutých žiakov a pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou, ktorí sú tiež žiakmi s mentálnym postihnutím, sa zriaďujú školy pre mládež s viacerými chybami, a to: osobitná škola pre telesne postihnutých, praktická škola pre telesne postihnutých, odborné učilište pre telesne postihnutú mládež.

Počty žiakov v triedach

Počty žiakov v triedach špeciálnych škôl sú prísne regulované pre zabezpečenie individuálneho prístupu:

tags: #ulohy #edukacie #mentalne #postihnutych