Dočasná pracovná neschopnosť (PN) predstavuje pre pacienta obdobie, počas ktorého musí dodržiavať určité pravidlá, aby si zabezpečil rýchle zotavenie. Keď je niekto na PN-ke a čerpá dávky z nemocenského poistenia, musí dodržiavať stanovené pravidlá. Ošetrujúci lekár potvrdzujúci dočasnú práceneschopnosť určuje pacientovi s ohľadom na povahu ochorenia liečebný režim, ktorý musí pacient dodržiavať. Tento liečebný režim predstavuje postup, ako sa má pacient správať počas PN pre účinnú liečbu jeho choroby, čo má dodržiavať, čomu sa má vyhnúť, aké lieky má užívať a kedy sa má dostaviť na kontrolné vyšetrenia.
Liečebný režim a povolené vychádzky
Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je poistenec povinný dodržiavať liečebný režim. Ošetrujúci lekár dočasne práceneschopného poistenca informuje, v akom rozsahu môže - vzhľadom na aktuálny zdravotný stav - vykonávať bežné denné aktivity. Liečebný režim závisí od povahy ochorenia. Povaha niektorých ochorení výslovne nevyžaduje, aby sa pacient zdržiaval 24 hodín denne na mieste pobytu počas dočasnej práceneschopnosti. Preto lekár môže pri posudzovaní choroby určiť pacientovi vychádzky.
Časové vymedzenie vychádzok
Z hľadiska určenia vychádzok má lekár povinnosť časovo ich vymedziť, čo mu ukladá zákon o zdravotnej starostlivosti (§ 12a ods. 7, od 1. júna 2022 ods. 8). Lekár pri časovom vymedzovaní vychádzok nie je nijako zákonne obmedzený. Zákon mu neurčuje, na koľko hodín minimálne alebo maximálne môže určiť vychádzky, ani to, či vychádzky môže určiť na viacero úsekov počas dňa alebo len v jednom časovom úseku dňa. S ohľadom na to je určovanie vychádzok plne v kompetencii ošetrujúceho lekára, ktorý potvrdzuje dočasnú práceneschopnosť pacienta.
V praxi sa vychádzky stanovujú najčastejšie v rozsahu štyroch hodín denne, napr. od 10:00 do 12:00 hod. a od 14:00 do 16:00 hod. Konkrétny časový úsek dňa si však môžete dohodnúť s lekárom, no konečné slovo a rozhodnutie má v rukách on. Stanovený čas na vychádzky sa zaznamená na tlačivo Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti alebo v elektronickom zázname (ePN), rovnako aj v zdravotnej dokumentácii dočasne práceneschopnej osoby.
Ďalšie kroky PS po informáciách o ovplyvňovaní volieb | Tlačová konferencia PS, 20. apríl 2026
Čo smie pacient robiť počas vychádzok?
Počas vychádzok sa pacient nemusí zdržiavať v mieste pobytu, ktoré oznámil lekárovi pri potvrdzovaní dočasnej práceneschopnosti. Môže sa ísť prejsť na vzduch, vybaviť si úradné záležitosti alebo podobne. Dôležité je dodržiavať stanovené časy a pokyny lekára.
Zmena a zrušenie vychádzok
Určené vychádzky dokonca môže lekár počas trvania dočasnej práceneschopnosti meniť alebo zo závažných dôvodov ich môže zrušiť. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby.
Povinnosti pacienta na PN
Poistenec na PN musí dodržiavať liečebný režim, ktorý mu určí jeho ošetrujúci lekár na základe jeho zdravotného stavu. V čase, na ktorý bol uznaný ako práceneschopný, nesmie vykonávať zárobkovú činnosť. Musí dodržiavať čas povolených vychádzok, pri niektorých ochoreniach musí ležať, nesmie fajčiť a požívať alkoholické nápoje alebo sa nesmie zdržiavať v pohostinských zariadeniach a v určený deň sa musí dostaviť na kontrolnú prehliadku k ošetrujúcemu lekárovi.
Zmena adresy počas PN
Pacient počas PN nemusí byť iba na adrese trvalého bydliska, ale aj na tej, ktorú si určí u lekára. Ten ju uvedie na tlačive o PN. Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni. V pobočke Sociálnej poisťovne vypíšete formulár o zmene adresy. Tento formulár umožňuje určiť inú adresu len dočasne.
Výnimky pre osamelých pacientov
Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky ani rodinného príslušníka, ktorý by mu pomohol zabezpečiť základné životné potreby, si môže ísť kúpiť napríklad potraviny alebo lieky. Mal by si však ponechať pokladničný blok, ktorý môže predložiť v prípade kontroly.
Kontrola dodržiavania liečebného režimu
Porušenie liečebného režimu sa zistí obyčajne pri kontrole. Môže sa vykonať na podnet posudkového alebo ošetrujúceho lekára, zamestnávateľa, ale aj podnet inej fyzickej či právnickej osoby. Kontrola prebehne vždy, ak o to požiada predseda súdu alebo vedúci prokurátor. Vykoná ju určený zamestnanec poisťovne v byte práceneschopného alebo na mieste, kde sa podľa potvrdenia práceneschopnosti zdržuje. Kontrola môže prebehnúť sedem dní v týždni, teda aj počas víkendu, voľných dní a sviatkov.
Čo v prípade, keď pacient nie je doma?
Ak poistenec nie je zastihnutý doma, nájde si v schránke Oznámenie o vykonaní kontroly. Na základe neho je potrebné, aby pacient kontaktoval útvar lekárskej posudkovej činnosti v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, kde môže preukázať dôvod svojej neprítomnosti. Ak niekto svoju neprítomnosť vierohodne nevysvetlí napríklad tak, že bol u lekára na kontrole, príde o nemocenské dávky. Sociálna poisťovňa ich už potom nevyplatí do konca PN-ky, avšak najdlhšie 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu.
Dôsledky porušenia liečebného režimu
Základnou povinnosťou pacienta je dodržiavať lekárom určený liečebný režim (vrátane určených vychádzok). V prípade, ak pacient nebude liečebný režim dodržiavať, Sociálna poisťovňa mu nevyplatí nemocenskú dávku odo dňa porušenia liečebného režimu, maximálne však po dobu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu (§ 38 zákona o sociálnom poistení - z.č. 461/2003 Z.z.).
Finančné sankcie
Ak sa potvrdí porušenie, poistenec stratí nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac však v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Ak už dávku medzičasom vyplatila, môže ju vymáhať od poistenca spätne. V roku 2022 takto poisťovňa zastavila alebo spätne získala takmer 100-tisíc eur.
Sociálna poisťovňa môže uložiť pokutu aj v prípade porušenia ďalších povinností, napríklad ak pacient príslušnej pobočke neoznámi zmenu adresy, na ktorej sa zdržiava, neodstráni pre umožnenie kontroly prekážky, ako psa, pokazený zvonček alebo iné prekážky. Pokuta sa väčšinou pohybuje do 100 eur, za opakované porušenie povinností počas každej dočasnej pracovnej neschopnosti až do 170 eur.
Nemocenské dávky a ich výpočet
Nároky, ktoré pacientovi pri práceneschopnosti vzniknú, sa líšia podľa toho, či je zamestnanec, SZČO, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v tzv. ochrannej lehote. Na výpočet výšky nemocenského je však vždy potrebné určiť tzv. vymeriavací základ - sumu, z ktorej sa dávka vypočíta.
Výška nemocenskej dávky
Pri PN sa výška dávky odvíja od toho, ako dlho je niekto chorý a koľko zarába. Za prvé tri dni ľudia dostanú 25 percent denného vymeriavacieho základu. Od štvrtého dňa už majú nárok na 55 percent. Maximálna možná dávka sa od januára tohto roka počíta podľa maximálneho vymeriavacieho základu. Ak bude niekto na PN-ke, maximálna výška nemocenskej dávky za prvé tri dni bude 21,44 eura na deň. Od štvrtého dňa bude dostávať najviac 47,16 eura. Ak bude niekto chorý 30 dní, dostane v tomto roku maximálne 1 337,64 eura. V prípade PN-ky počas 31-dňového mesiaca je maximálna dávka na úrovni 1 384,80 eura. Dávka môže byť nakoniec aj polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným z dôvodu požitia alkoholu alebo omamných látok.
| Obdobie PN | Dávka (z vymeriavacieho základu) | Poskytovateľ |
|---|---|---|
| 1. - 3. deň | 25 % | Zamestnávateľ (zamestnanec), Sociálna poisťovňa (SZČO, dobrovoľne poistená, ochranná lehota) |
| 4. - 10. deň | 55 % | Zamestnávateľ (zamestnanec) |
| Od 11. dňa | 55 % | Sociálna poisťovňa (zamestnanec) |
| Od 4. dňa | 55 % | Sociálna poisťovňa (SZČO, dobrovoľne poistená, ochranná lehota) |
Elektronická PN (ePN)
Od 1. januára 2024 sa PN vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN). Pacient/zamestnanec nedoručuje zamestnávateľovi žiadne „papiere“ - komunikácia medzi lekárom, pacientom, Sociálnou poisťovňou a zamestnávateľom prebieha iba elektronicky. ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, a to bez ohľadu na špecializáciu. O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, takže je nulová možnosť zneužitia.