Ukončenie PN skôr, ako určil lekár: Pravidlá a zmeny

Dočasná práceneschopnosť (PN) je bežná situácia, ktorá môže postihnúť každého zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnú osobu. Počas tohto obdobia je dôležité poznať svoje práva a povinnosti, aby ste správne postupovali pri žiadosti o nemocenské dávky a vyhli sa prípadným problémom. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o ukončení PN, podmienkach, povinnostiach a kontrolách, s dôrazom na nedávne legislatívne zmeny.

Čo je dočasná práceneschopnosť (PN)?

Práceneschopnosť (PN) je obdobie, počas ktorého zamestnanec nie je schopný vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Počas tohto obdobia má zamestnanec nárok na nemocenské dávky. Dočasná práceneschopnosť je stav, kedy osoba nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu, pracovného úrazu alebo nariadeného karanténneho opatrenia/izolácie. Túto neschopnosť potvrdzuje ošetrujúci lekár. Počas PN má poistenec nárok na nemocenské dávky, ktoré po splnení podmienok vypláca Sociálna poisťovňa (SP).

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Od 1. januára 2023 je pre lekárov povinné vystavovať potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti elektronicky (ePN). Vystavenie ePN lekárom sa automaticky považuje za žiadosť o nemocenskú dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa. Pacienti majú informácie o svojej ePN dostupné v Elektronickej zdravotnej knižke (EZK cez slovensko.sk) a v Elektronickom účte poistenca v eSlužbách Sociálnej poisťovne. Zamestnávateľ oznamuje údaje o ePN Sociálna poisťovňa cez eSlužby, ku ktorým má každý zamestnávateľ prístup. V časti ePN si zamestnávateľ nájde všetky potrebné údaje o zamestnancovi, aby mu mohol vyplatiť náhradu príjmu počas dočasnej PN.

V ojedinelých prípadoch, ak z technických príčin nie je možné vystaviť ePN, lekár vystaví tzv. Od 1. júna 2022 lekári oprávnení rozhodovať o dočasnej pracovnej neschopnosti (VLD, VLDD, GYN alebo lekári v zariadeniach ústavnej starostlivosti) môžu potvrdzovať dočasnú práceneschopnosť vytvorením elektronického záznamu v elektronickej zdravotnej knižke pacienta (ďalej len „ePN“). Do 31. mája 2023 bolo používanie ePN dobrovoľné. V uvedenom období si lekár mohol kedykoľvek vybrať, či vystaví konkrétnu PN elektronicky, alebo - ako doteraz - v listinnej forme na predpísanom tlačive. Nie je možné potvrdiť jednu PN oboma spôsobmi naraz. Ak lekár vystaví ePN, na požiadanie osoby vystaví o vytvorení elektronického záznamu „Odpis ePN“. Príslušný ošetrujúci lekár v ePN určí dátum predpokladaného skončenia PN (ak nie je možné presne určiť dĺžku trvania PN, môže zadať dátum ďalšej kontroly). Pri ePN sa nevystavuje preukaz o trvaní PN k poslednému dňu kalendárneho mesiaca. Kontrolným vyšetrením sa rozumie kontrolu trvania PN, resp. jej dôvodov. Tým nie je dotknutá možnosť lekára predvolať pacienta na potrebné vyšetrenie aj mimo termínu kontrolného vyšetrenia.

Kto vystavuje PN a ako?

O dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. práceneschopnosti) a dĺžke jej trvania rozhoduje všeobecný lekár, lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo, iný lekár špecialista a lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný. Od 1.1.2024 došlo k zmenám vo vystavovaní dokladu o práceneschopnosti (PN), ktoré pomôžu pacientom, zamestnávateľom i lekárom a zníži sa počet návštev ambulancií. PN sa od 1.1.2024 vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN). Pacient/zamestnanec nedoručuje zamestnávateľovi žiadne “papiere” - komunikácia lekár, pacient, Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ prebieha iba elektronicky. ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, a to bez ohľadu na špecializáciu - všeobecný lekár, dorastový lekár, ambulantný lekár - špecialista, nemocničný lekár - špecialista. O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, takže je nulová možnosť zneužitia. Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám - napr. chirurg pacienta so zlomenou nohou nemôže poslať k všeobecnému lekárovi kvôli vypísaniu ePN. Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN.

Práceneschopného môže byť pacient uznaný aj spätne, najviac za tri kalendárne dni. PN sa začína dňom, v ktorom lekár zistil podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH) ochorenie, ktoré si vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. Výnimkou z tohto pravidla je začiatok ePN v nasledujúci kalendárny deň - ide o prípady, kedy je zdravotná starostlivosť poskytnutá pacientovi (zamestnancovi) po odpracovaní jeho pracovnej zmeny. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti má povinnosť vystaviť ePN ihneď po ošetrení. Tú istú povinnosť má aj zariadenie pohotovostnej služby. Spätné vystavenie ePN je možné iba v prípade technických problémov alebo dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré sú uvedené v zákone č. 576/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Ukončenie ePN

Ak sa do dňa určeného ako deň predpokladaného skončenia ePN nedostavíte na ďalšie vyšetrenie bez dohodnutia náhradného neskoršieho termínu s príslušným ošetrujúcim lekárom, ktorý určil ePN, tento deň sa považuje za deň ukončenia ePN a lekár vytvorí elektronický záznam o ukončení ePN. Dátum predpokladaného ukončenia ePN zároveň znamená najneskorší dátum kontroly u lekára. Ak po kontrole u lekára pretrváva potreba ePN, lekár uvedie nový dátum kontroly. V prípade, ak pominuli dôvody dočasnej pracovnej neschopnosti, lekár ePN ukončí - zadá dátum „schopný práce od“ nasledujúci deň po dni ukončenia ePN. V ústavnej zdravotnej starostlivosti sa rozumie dátumom predpokladaného skončenia dátum, kedy sa predpokladá ukončenie hospitalizácie. Ak zdravotný stav pacienta nevyžaduje ďalšiu PN, ošetrujúci lekár uvedie aj dátum ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti podľa lekárskej správy vystavenej v zahraničí.

Zmeny v ukončovaní PN posudkovými lekármi od 1. januára 2025

Od 1. januára 2025 došlo k významnej zmene v procese ukončovania dočasnej pracovnej neschopnosti (DPN), ktorá sa priamo dotýka nielen poistencov, ale aj ošetrujúcich lekárov. Právna úprava, ktorá túto zmenu priniesla, nadobudla účinnosť 1. januára 2025. Ide o zákon č. 360/2024 Z. z., ktorým sa okrem iného mení aj zákon o zdravotnej starostlivosti (zákon č. 576/2004 Z.z.). Dôvodom prijatia tejto legislatívnej zmeny bola snaha posilniť kontrolné mechanizmy v oblasti dočasnej pracovnej neschopnosti. Zmena bola zavedená ako ochranný nástroj na zabezpečenie správnosti a oprávnenosti DPN. Súčasne má táto zmena prispieť k ochrane verejných finančných zdrojov, ktoré by inak boli zbytočne vynakladané na nemocenské dávky. Postavenie posudkového lekára sa touto zmenou zásadne posilňuje.

Kým doteraz mohol posudkový lekár Sociálnej poisťovne vykonávať len kontrolnú činnosť a na prípadné neoprávnené pokračovanie PN upozorňovať, od 1. januára 2025 týmto oprávnením disponujú aj posudkoví lekári vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť v Sociálnej poisťovni. Podľa novej právnej úpravy v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže posudkový lekár vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť ukončiť dočasnú pracovnú neschopnosť. Na potrebu uvedenej legislatívnej zmeny Sociálna poisťovňa dlhodobo upozorňovala.

V prvom rade musí posudkový lekár na základe výkonu svojej posudkovej činnosti vyhodnotiť zdravotný stav poistenca a dospieť k záveru, že ďalšie trvanie PN nie je opodstatnené. Zákon navyše jednoznačne stanovuje, že posudkový lekár môže pristúpiť k ukončeniu DPN len v prípadoch hodných osobitného zreteľa. Typicky ide o situácie, keď vznikne dôvodné podozrenie, že pracovná neschopnosť bola vystavená neoprávnene, napríklad „na požiadanie pacienta“, alebo ak jej trvanie nie je v súlade so skutočným zdravotným stavom poistenca. Ak posudkový lekár rozhodne o ukončení DPN, táto skutočnosť sa zaznamenáva v informačnom systéme Sociálnej poisťovne.

Zároveň však ostáva zachovaná skutočnosť, že posudkový lekár nemá oprávnenie vykonávať záznamy do elektronickej zdravotnej knižky, a preto samotný elektronický záznam o ukončení DPN vykonáva ošetrujúci lekár na základe jeho písomnej žiadosti. Posudkový lekár nemá oprávnenie priamo zaznamenať ukončenie DPN do elektronickej zdravotnej knižky. Z tohto dôvodu zákon výslovne ukladá, že posudkový lekár musí ošetrujúceho lekára požiadať o vytvorenie elektronického záznamu. Táto žiadosť musí mať písomnú formu - iba vtedy vzniká ošetrujúcemu lekárovi povinnosť jej vyhovieť. Dôležité je tiež zdôrazniť, že táto povinnosť sa týka výlučne všeobecných lekárov, ktorí sú oprávnení uznávať a ukončovať dočasnú pracovnú neschopnosť.

Ak posudkový lekár rozhodne o ukončení PN, ošetrujúci lekár je povinný vytvoriť elektronický záznam o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Posudkový lekár môže ukončiť PN, ak má za to, že pacient nie je skutočne práceneschopný a dlhodobo poberá dávky bez riadneho dôvodu.

Odvolanie proti rozhodnutiu o ukončení PN

Ak poistenec nesúhlasí s rozhodnutím posudkového lekára o ukončení DPN, má možnosť podať odvolanie na Sociálnu poisťovňu. Toto odvolanie sa posudzuje ako odvolanie proti rozhodnutiu o zániku nároku na nemocenské.

Nárok na nemocenské dávky

Nárok na nemocenské vzniká po splnení zákonných podmienok, ak je poistenec v deň vzniku dočasnej práceneschopnosti (DPN) sociálne poistený alebo mu plynie ochranná lehota po skončení nemocenského poistenia.

Kedy vzniká nárok na nemocenské?

• Zamestnanec: Nárok na nemocenské vzniká od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Prvých desať dní práceneschopnosti hradí zamestnávateľ. Od 1. januára 2026 sa rozširujú právomoci posudkových lekárov, a zamestnávateľ bude hradiť náhradu príjmu dlhšie, a to prvých 14 dní (namiesto 10). Sociálna poisťovňa začne nemocenské vyplácať až od 15. dňa.
• SZČO a dobrovoľne poistené osoby: Nárok na nemocenské vzniká od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak je zaplatené poistné na nemocenské poistenie riadne a včas.

Kedy nevznikne nárok na nemocenské?

Nárok na náhradu príjmu a nemocenské nevznikne študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.

Výpočet výšky nemocenského

Na výpočet výšky nemocenského je vždy potrebné určiť tzv. vymeriavací základ - sumu, z ktorej sa dávka vypočíta. Maximálna denná nemocenská dávka sa zvyšuje na cca 55,11 €. Maximálna denná výška nemocenského v roku 2026 predstavuje 55,11456500 €, čo znamená max. 1 653,50 € mesačne (pri 30 dňoch) alebo 1 708,60 € (pri 31 dňoch).

Tabuľka: Náhrada príjmu a nemocenské

Nemocenské sa vypláca spätne za predchádzajúci mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca. Ak PN pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár elektronicky potvrdí „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), bez tohto dokladu Sociálna poisťovňa nevyplatí nemocenské za príslušný mesiac. Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do tohto tzv. podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN. Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov. Toto obmedzenie sa však vzťahuje iba na nemocenské, nie na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých štrnástich dní PN. Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského. Výnimkou je prípad, keď podporné obdobie uplynulo počas trvania krízovej situácie (COVID-19) alebo v období šiestich mesiacov po jej ukončení. Ak je pacient stále práceneschopný, ale nie je predpoklad, že bude uznaný za invalidného, posudkový lekár môže rozhodnúť o predĺžení podporného obdobia na základe žiadosti poistenca.

Žiadosť o nemocenské a úrazový príplatok

V prípade ePN nepodávate samostatnú žiadosť. Hlásenie úrazu. Ak je dôvod vzniku ePN úraz/pracovný úraz, poistenec vyplní tlačivo Hlásenie úrazu. Spôsob výplaty dávky. Pri prvom uplatnení nároku na nemocenské/úrazový príplatok na základe elektronickej PN je poistenec povinný oznámiť do troch dní od jej vzniku číslo účtu, na ktorý sa má dávka poukazovať alebo adresu, kam žiada zaslať dávku v hotovosti.

Povinnosti poistenca počas práceneschopnosti

Počas trvania dočasnej práceneschopnosti má poistenec určité povinnosti, ktoré je nevyhnutné dodržiavať:

• Dodržiavanie liečebného režimu: Poistenec je povinný dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom. Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Dodržiavanie liečebného režimu napríklad znamená, že pacient užíva predpísané lieky, zachováva pokoj a oddych na lôžku, vystríha sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie a dostaví sa v určený deň na lekársku prehliadku.
• Zdržiavanie sa na určenej adrese: Počas trvania práceneschopnosti ste povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenského alebo zaznamenanej pri vzniku ePN. V prípade zmeny adresy ju bezodkladne oznámte Sociálnej poisťovni. Lekár vyznačí adresu pacienta, na ktorej sa bude počas dočasnej pracovnej neschopnosti zdržiavať. Adresu pacienta lekár vyznačí pri prvom zápise ePN. Zmenu adresy pacienta počas ePN je pacient povinný oznámiť priamo Sociálnej poisťovni.
• Oznámenie o ukončení PN: Povinnosť oznámiť ukončenie práceneschopnosti zamestnávateľovi majú iba tí poistenci, ktorých „péenka“ nie je vystavená ako ePN, ale je v pôvodnej, papierovej podobe.
• Nezdržiavať sa pod vplyvom alkoholu: Poistenec sa musí zdržať požívania alkoholických nápojov a fajčenia.
• Vychádzky počas PN: Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže povoliť vychádzky, pričom časovo vymedzí ich rozsah. Čas vychádzok lekár zaznamená na tlačive Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN). Najčastejšie sa stanovujú na štyri hodiny denne, napríklad od 10:00 do 12:00 hod. a od 14:00 do 16:00 hod. Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, prípadne vychádzky zrušiť. Čas vychádzok, ako aj ich prípadnú zmenu, ošetrujúci lekár zaznamená na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Zmena času vychádzok a ich zrušenie je vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol.

Výnimky a osobitné situácie

Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a nakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly, t. j. čas kontroly liečebného režimu by sa mal zhodovať s časom, ktorý je uvedený na účtenke.

Ďalšou výnimkou je, že pacient sa počas trvania PN nemusí zdržiavať iba v mieste svojho trvalého bydliska. Môže sa liečiť aj na adrese, ktorú si on sám určí. Musí sa však na nej dohodnúť s ošetrujúcim lekárom a ten ju uvedie na tlačive Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti alebo na ePN.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ. Sociálna poisťovňa vykonáva kontroly, aby zabezpečila, že pacienti na PN skutočne robia všetko pre svoje zotavenie. Kontroly môžu byť náhodné alebo na základe podnetov od zamestnávateľov.

Ako prebieha kontrola v domácnosti? Na maródke môže pacienta skontrolovať zamestnávateľ aj Sociálna poisťovňa, či dodržiava stanové nariadenia. Kontrola sa zvyčajne robí na podnet posudkového či ošetrujúceho lekára, zamestnávateľa alebo na podnet inej fyzickej alebo právnickej osoby. Zamestnanec Sociálnej poisťovne príde skontrolovať práceneschopného do jeho bytu alebo na miesto, kde sa podľa potvrdenia počas svojej PN zdržuje. Takéto kontroly sa môžu robiť sedem dní v týždni, teda aj počas víkendov, voľných dní a sviatkov. Zamestnávateľ môže vstúpiť do obydlia zamestnanca len s jeho súhlasom.

V prípade, že pracovník, ktorý prišiel na kontrolu, nezastihne práceneschopného poistenca doma, v poštovej schránke mu nechá Oznámenie o vykonaní kontroly. Následne musí pacient kontaktovať útvar lekárskej posudkovej činnosti v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, kde preukáže dôvod svojej neprítomnosti.

Dôsledky porušenia liečebného režimu

Ak poisťovňa príde na to, že liečebný režim práceneschopná osoba porušila, poistenec stratí nárok na výplatu nemocenského, odkedy porušil liečebný režim až do skončenia dočasnej PN. Najdlhšie to môže byť v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia. V prípade, že boli porušené ďalšie povinnosti, sociálna poisťovňa môže poistencovi uložiť aj peňažnú pokutu až do výšky 170 eur (alebo až do výšky 16 596,96 eura v závažných prípadoch). Týka sa to najmä pravidelných porušení, ako napríklad, že maródiaci neoznámi príslušnej pobočke zmenu svojej adresy, na ktorej sa zdržiava. Rovnako ak neodstráni napriek upozorneniu prekážky na výkon kontroly, čo môže byť pes, pokazený zvonček, komplikovaný prístup do bytu alebo iná prekážka, ktorá nedovolí pracovníkom sociálnej služby skontrolovať poistenca na PN.

Práceneschopnosť a pracovný pomer

Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe počas PN

Počas skúšobnej doby môže zamestnávateľ aj zamestnanec skončiť pracovný pomer a to jednoduchým písomným oznámením o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe a to aj bez uvedenia dôvodu, a to aj počas vašej práceneschopnosti (PN). Výnimkou je, ak ste na PN z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, vtedy je zamestnávateľ obmedzený v možnosti skončiť pracovný pomer. Ak ste na PN z dôvodu bežného ochorenia, zamestnávateľ vám môže počas skúšobnej doby doručiť oznámenie o skončení pracovného pomeru. Zákonník práce neustanovuje ochrannú lehotu pred skončením pracovného pomeru počas skúšobnej doby, takže zamestnávateľ môže pracovný pomer ukončiť aj počas vašej PN. Po skončení pracovného pomeru však môžete naďalej poberať nemocenské dávky do ukončenia PN, ak splníte podmienky Sociálnej poisťovne.

PN a invalidita

Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok. Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bola osoba predtým PN, resp. aby bola PN celých 52 týždňov.

Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak osoba môže byť práceneschopná a poberať nemocenské. Rovnako môže byť práceneschopná aj pre iné ochorenia nesúvisiace s invaliditou.

Zmeny v odvodoch z odmien počas PN

Do 31.12.2025 platilo, že ak zamestnanec dostal odmenu počas PN alebo materskej, z tohto príjmu sa neplatili sociálne odvody, len symbolické úrazové poistenie. Od 1. januára 2026 sa ruší výnimka z platenia sociálnych odvodov z odmien (napr. 13. plat, prémie) vyplatených zamestnancovi počas PN, materskej, či OČR. Po novom sa z týchto príjmov budú odvádzať plné sociálne odvody.

tags: #ukoncenie #pn #skor #ako #urcil #lekar