Strata zamestnania a zdravotné problémy môžu byť stresujúce. Ak ste prišli o prácu a zároveň ste sa stali práceneschopnými, je dôležité vedieť, aké máte práva a povinnosti, najmä čo sa týka nemocenských dávok. Tento článok vám poskytne komplexný prehľad o tom, ako postupovať v takejto situácii, a to aj v kontexte ukončenia PN na vlastnú žiadosť.
Nárok na nemocenské dávky pre nezamestnaných
Aby nezamestnaný mohol uvažovať o nároku na nemocenské dávky, musí spĺňať všeobecnú podmienku nemocenského poistenia. To znamená, že za posledné dva roky si musel minimálne 270 dní platiť nemocenské poistenie. Môže ísť o kombináciu odvodov zo živnosti, zamestnania alebo dobrovoľného poistenia.
Dôležitým faktorom je aj časový interval medzi ukončením pracovného pomeru a vznikom práceneschopnosti. Po ukončení zamestnania alebo podnikania, a teda ukončení nemocenského poistenia, plynie tzv. ochranná lehota.
Ochranná lehota po ukončení pracovného pomeru
Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky. Táto lehota trvá 7 dní a plynie od zániku nemocenského poistenia. Ak sa bývalý zamestnanec alebo živnostník stane práceneschopným počas tejto ochrannej lehoty, má nárok na nemocenské dávky.
Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. V prípade tehotenstva zamestnankyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, trvá ochranná lehota 8 mesiacov (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú).
Postup pri vzniku práceneschopnosti v ochrannej lehote
Ak sa stanete práceneschopným počas ochrannej lehoty, musíte túto skutočnosť nahlásiť miestne príslušnému úradu práce, kde ste evidovaný. Zároveň je potrebné doručiť do Sociálnej poisťovne tlačivo "Žiadosť o nemocenské", ktoré vám vystaví lekár. Nemocenskú dávku uplatnenú počas plynutia ochrannej lehoty vypláca od prvého dňa pobočka Sociálnej poisťovne príslušná podľa sídla posledného zamestnávateľa.
Ak sa stanete práceneschopným po uplynutí ochrannej lehoty, nemáte nárok na poberanie nemocenských dávok.
Definícia dočasnej práceneschopnosti (PN) a podmienky
PN znamená dočasnú práceneschopnosť zamestnanca vykonávať pracovnú činnosť z dôvodu choroby, úrazu, pracovného úrazu, úrazu zavineného inou osobou, karanténneho opatrenia, izolácie alebo choroby z povolania. Dočasne práceneschopným vás môže uznať len ošetrujúci lekár.
Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. Jedinou výnimkou je situácia, keď sa práceneschopnosť zistí až po pracovnej dobe. Príslušný ošetrujúci lekár môže uznať dočasnú práceneschopnosť spätne maximálne tri kalendárne dni. Lekár môže zamestnanca uznať za práceneschopného z dvoch hlavných dôvodov: ak ide o vyplácanie náhrady príjmu, alebo na základe zákona č. 461/2003 Z. z.
Nárok na náhradu príjmu a nemocenské počas PN
Počas PN má zamestnanec nárok, po splnení zákonom stanovených podmienok, na náhradu príjmu a nemocenské dávky, ktorých výška závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody. Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok. Každý by však mal vedieť, že náhrada príjmu sa znižuje o polovicu, ak zamestnanec došiel k úrazu alebo chorobe z dôvodu požitia alkoholu či iných návykových látok. Okrem toho netreba zabúdať ani na to, že denná výška náhrady príjmu môže byť vďaka dohode v kolektívnej zmluve vyššia.
Kto vypláca náhradu príjmu a nemocenské?
Náhradu príjmu vypláca zamestnávateľ za prvých 10 dní PN (od 1. do 3. dňa 25 % DVZ a od 4. do 10. dňa 55 % DVZ). Nemocenské dávky sú vyplácané Sociálnou poisťovňou od 11. dňa trvania PN-ky. Podporné obdobie, t.j. obdobie, počas ktorého bude mať zamestnanec ešte stále nárok na nemocenské, trvá 52 týždňov. Po tejto dobe už peniaze zo sociálnej poisťovne nezískate.
Nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa majú iba zamestnanci. Toto však neplatí v prípade povinne nemocensky poistených samostatne zárobkovo činných osôb a dobrovoľne nemocensky poistených osôb. Týmto osobám vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
Nárok na dávky v ochrannej lehote
Trochu iná situácia nastáva vtedy, keď osoba už nepracuje, no je stále v ochrannej lehote a lekár ju uznal za dočasne práceneschopnú. V takomto prípade nemá osoba nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa.
Výška nemocenských dávok a dávky v nezamestnanosti
Výška nemocenskej dávky je 55 % z denného vymeriavacieho základu (DVZ) a môžete byť práceneschopný maximálne 52 týždňov. Výška dávky v nezamestnanosti je 50 % vymeriavacieho základu a môže byť vyplácaná maximálne šesť mesiacov odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Výpočet vymeriavacieho základu (DVZ)
Vymeriavací základ sa počíta z rozhodujúceho obdobia predchádzajúceho roka, t.j. kalendárneho roka, v ktorom vznikla dočasná PN. Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní (zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem počas celého roka), tak rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia (t.j. najmenej od 1. dňa v mesiaci, v ktorom vznikla dočasná PN).
Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní a pred vznikom dočasnej PN zaniklo (z dôvodu ukončenia pracovného pomeru) a zamestnanec je v ochrannej lehote, tak rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia (t.j. v ktorom vznikla dočasná PN).
Rozhodujúce obdobie na zistenie DVZ je u všetkých poistencov závislé od dĺžky trvania nemocenského poistenia (či trvalo celý predchádzajúci kalendárny rok alebo či vzniklo v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka) a u zamestnanca aj od dĺžky obdobia platenia poistného od vzniku nemocenské poistenia do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky (tzv. 90 dní).
Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie DVZ sa neprihliada na prerušenie povinného nemocenského poistenia, t. j. obdobie, počas ktorého zamestnanec neplatil poistné na nemocenské poistenie z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Vypočítaný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol. Ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite minimálne od 1. januára, rozhodujúcim obdobím je kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikla dočasná práceneschopnosť.
Príklad výpočtu náhrady príjmu a nemocenského (rok 2024)
Pani Zuzana je zamestnaná od 1.1.2019. V pracovnej zmluve je jej hrubá mzda vo výške 1 500 €. Dňa 1.2.2024 až 27.2.2024 bola uznaná svojím lekárom za dočasne PN, z dôvodu choroby.
Ako bude vyplatená PN od Sociálnej poisťovne? (Rozhodujúce obdobie je rok 2023)
DVZ pani Zuzany sa vypočíta: DVZ = (1 500 * 12 mesiacov) / 365 dní = 18 000 / 365 = 49,3150 €
Náhrada príjmu počas dočasnej PN sa následne vypočíta:
- 1. - 3. deň trvania PN (1.2. - 3.2.2024): (25 % zo sumy 49,3150 €) * 3 dni = 36,98625 €
- 4. - 10. deň trvania PN (4.2. - 10.2.2024): (55 % zo sumy 49,3150 €) * 7 dní = 190,59775 €
- Za obdobie 11.2. - 27.2.2024 jej bude vyplatená PN od Sociálnej poisťovne vo výške 55% DVZ.
POVEDZME SI ÚPRIMNE: Súdne lekárstvo je ako Kobra 11 | EP03
Elektronická práceneschopnosť (ePN)
Od 1. júna 2023 musia všeobecní lekári, lekári zdravotníckych zariadení a gynekológovia vystavovať potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, tzv. „ePN“. Od 1. júna 2022 sa papierové potvrdenia o PN postupne nahrádzajú elektronickým systémom. Elektronická PN (ePN) je zaznamenaná v elektronickej zdravotnej evidencii pacienta. Papierové PN sú vystavované len vo výnimočných prípadoch.
Lekár vytvára zamestnancovi tzv. ePN priamo v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). Zamestnanec nemusí doručiť zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni žiadne dokumenty. Zamestnávateľovi príde notifikácia o tom, že mu bola ePN vystavená. Následne je povinný dodržiavať liečebný režim. Komunikácia so Sociálnou poisťovňou sa realizuje prostredníctvom e-služieb Sociálnej poisťovne.
Občan (poistenec Sociálnej poisťovne) tak po návšteve lekára už nemá žiadne povinnosti ani voči zamestnávateľovi ani voči Sociálnej poisťovni. Samotné vystavenie ePN lekárom bude automaticky považované za žiadosť o dávku a Sociálna poisťovňa bez ďalšieho doručovania „papierovej žiadosti“ nárok na dávku posúdi a vybaví.
Tí, ktorí majú prístup do eZdravia v NCZI, sa o ePN dozvedia z tejto aplikácie. Poistenci, ktorí majú aktivovaný prístup do Elektronického účtu poistenca (EÚP) v e-Službách Sociálnej poisťovne, budú mať okrem údajov o ePN k dispozícii navyše aj informácie o stave vybavovania ich dávky. V systéme si budú môcť priamo nahlásiť zmenu pobytu počas práceneschopnosti či upraviť spôsob výplaty na iný bankový účet než ten, ktorý poskytne Sociálnej poisťovni zamestnávateľ. Rovnako budú môcť vziať späť žiadosť o dávku, ak si ju neželajú vyplácať, alebo doručiť hlásenie o úraze v prípade, že sú PN z dôvodu pracovného úrazu. Občan tiež nebude nikomu nahlasovať dátum trvania a ukončenia PN - aj tieto údaje si inštitúcie vymenia elektronicky.
Povinnosti zamestnanca pri ePN
Ak je vystavená elektronická PN (ePN), zamestnanec nemusí predložiť žiadne tlačivo zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni. Inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie. Zamestnanec má možnosť si skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia, prostredníctvom jednoduchej aplikácie.
Zamestnanec je povinný bez zbytočného odkladu informovať zamestnávateľa o svojej práceneschopnosti. Mal by tak urobiť ešte pred začiatkom pracovnej doby, ak je to možné. Zamestnanec by mal tiež nahlásiť trvanie PN zamestnávateľovi alebo nadriadenému a zadať si neprítomnosť do dochádzky. Bezodkladné oznámenie choroby je dôležité pre zamestnávateľa, aby mohol prijať opatrenia na zabezpečenie plynulého chodu pracoviska, ako je preplánovanie smien alebo zabezpečenie zastupovania.
Povinnosti zamestnávateľa pri ePN
Zamestnávateľ musí sledovať dĺžku trvania ePN, ak dočasná PN zamestnanca bude trvať viac ako 10 dní. Zamestnávatelia oceňujú, že nemusia spracovávať papierové žiadosti o PN.
V prípade ePN má zamestnávateľ niekoľko povinností:
- Oznámenie údajov Sociálnej poisťovni: Ak je možné predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, zamestnávateľ musí Sociálnej poisťovni oznámiť číslo účtu, na ktoré vypláca zamestnancovi mzdu, a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu v hotovosti, oznámi to Sociálnej poisťovni. Na nahlásenie týchto údajov má zamestnávateľ 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou.
- Oznámenie údajov pri pracovnom úraze/chorobe z povolania: Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, zamestnávateľ je povinný do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu oznámiť Sociálnej poisťovni aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti.
- Poskytnutie informácií Sociálnej poisťovni: Ak Sociálna poisťovňa požiada zamestnávateľa o informáciu, či zamestnanec vykonáva prácu počas PN vystavenej na iného zamestnávateľa, zamestnávateľ je povinný jej ju poskytnúť.
- Oznamovacia povinnosť pri trvaní PN: Ak trvá práceneschopnosť zamestnanca dlhšie ako 10 dní, zamestnávateľ má voči Sociálnej poisťovni oznamovaciu povinnosť. To znamená, že zamestnávateľ má povinnosť do troch dní po desiatom dni trvania dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca postúpiť pobočke Sociálnej poisťovne tlačivo, na ktorom sa oznamuje práceneschopnosť zamestnanca (diel II. Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti - Žiadosť o nemocenské).
- Oznamovacia povinnosť pri zmene platiteľa poistného: Zamestnávateľ je povinný písomne alebo elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich pracovných dní zmenu platiteľa poistného z dôvodu, že zamestnanec poberá náhradu príjmu, nemocenské, alebo ak zamestnancovi zanikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia podľa osobitného predpisu a ktorému trvá dočasná pracovná neschopnosť. Tieto skutočnosti je zamestnávateľ povinný oznámiť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného.
Oznamuje sa len po poberania náhrady príjmu - začiatok kódom 1O Z, koniec poberania náhrady príjmu oznámi, len ak PN/ePN trvá max. 10 dní, a to kódom 1O K. Ak práceneschopnosť trvá viac ako 10 dní, tak ukončenie PN/ePN ani poberanie náhrady príjmu zamestnávateľ neoznamuje. Pokiaľ dohodár nemá nárok na náhradu príjmu z dôvodu, že napr. nie je nemocensky poistený, kód 1O sa nezasiela. Začiatok PN/ePN do Sociálnej poisťovne zamestnávateľ neoznamuje.
Práva zamestnávateľa pri PN zamestnanca
Zamestnávateľ má právo kontrolovať, či sa zamestnanec zdržiava na určenej adrese počas PN. Zákon presne určuje, ktoré údaje môže Sociálna poisťovňa oznamovať zamestnávateľovi. Sociálna poisťovňa nemôže oznamovať zamestnávateľovi údaje o poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti ani o vychádzkach zamestnanca počas PN. Tieto údaje má dostupný iba zamestnanec vo svojom Elektronickom účte poistenca.
Ukončenie PN a povinnosti
Po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti vystaví ošetrujúci lekár Hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti (IV. časť Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti), ktoré zamestnanec ihneď odovzdá zamestnávateľovi. Originál tlačiva postúpi zamestnávateľ Sociálnej poisťovni najneskôr do troch dní po skončení práceneschopnosti, ak trvala viac ako desať dní. Zamestnávateľ si uchová kópiu tlačiva.
Ošetrujúci lekár v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti určí podľa charakteru choroby dátum predpokladaného skončenia DPN. Ak sa poistenec nedostaví do dňa určeného ako deň predpokladaného skončenia DPN na vyšetrenie k ošetrujúcemu lekárovi, pričom nebol dohodnutý náhradný neskorší termín vyšetrenia, tento deň sa považuje za deň ukončenia DPN.
Ak sa do dňa určeného ako deň predpokladaného skončenia ePN nedostavíte na ďalšie vyšetrenie bez dohodnutia náhradného neskoršieho termínu s príslušným ošetrujúcim lekárom, ktorý určil ePN, tento deň sa považuje za deň ukončenia ePN a lekár vytvorí elektronický záznam o ukončení ePN.
Zmeny v procese ukončovania PN od 1. januára 2025
Od 1. januára 2025 došlo k významnej zmene v procese ukončovania dočasnej pracovnej neschopnosti (DPN). Táto zmena posilňuje postavenie posudkového lekára Sociálnej poisťovne. Ak posudkový lekár na základe výkonu svojej posudkovej činnosti vyhodnotí zdravotný stav poistenca a dospeje k záveru, že ďalšie trvanie PN nie je opodstatnené, požiada ošetrujúceho lekára o vytvorenie elektronického záznamu o ukončení DPN. Táto žiadosť musí mať písomnú formu. Ošetrujúci lekár je povinný vyhovieť tejto žiadosti. Posudkový lekár môže pristúpiť k ukončeniu DPN len v prípadoch hodných osobitného zreteľa, napríklad ak vznikne dôvodné podozrenie, že pracovná neschopnosť bola vystavená neoprávnene. Ak poistenec nesúhlasí s rozhodnutím posudkového lekára o ukončení DPN, má možnosť podať odvolanie na Sociálnu poisťovňu.
Od 1. januára 2026 dôjde k rozšíreniu právomocí posudkových lekárov Sociálnej poisťovne (SP) pri posudzovaní pracovnej neschopnosti (PN). Podľa novej právnej úpravy bude ošetrujúci lekár potrebovať súhlas posudkového lekára na vystavenie novej PN, ak chce tak urobiť do 7 pracovných dní od ukončenia predchádzajúcej PN, ktorú posudkový lekár ukončil. Cieľom je zabrániť zneužívaniu dočasnej pracovnej neschopnosti a zabezpečiť, že pracovná neschopnosť bude uznávaná iba v prípadoch, kde je to skutočne potrebné z medicínskeho hľadiska.
Ukončenie PN na vlastnú žiadosť
Pri rozhodovaní o maródke má veľké kompetencie ošetrujúci lekár. Veľa vecí však môže ovplyvniť aj pacient. Ak sa aj napriek chorobe cítite dobre, lekár vám môže ukončiť PN na vlastnú žiadosť. Niekedy sa ale stane, že pri vašej diagnóze vám odmietne ukončiť maródku. Existujú však ľudia, ktorí do práce nastúpia aj keď to lekár neodporúča.
Pokiaľ pracujete štandardne v pracovné dni - pondelok až piatok, z finančného hľadiska je najvýhodnejšie ukončiť pn-ku nedeľou. Zamestnávateľ alebo sociálna poisťovňa platí nemocenské za každý kalendárny deň. Najdlhšie môžete mať platenú práceneschopnosť 52 týždňov. Po tejto dobe už peniaze zo sociálnej poisťovne nezískate. Ak ukončíte PN po roku, nárok na novú PN-ku vznikne až po 26 odpracovaných týždňoch.
PN v skúšobnej dobe a ukončenie pracovného pomeru
Počas skúšobnej doby môže zamestnávateľ aj zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe aj počas PN zamestnanca, s výnimkou prípadu, ak je PN spôsobená pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.
Skutočnosť, že poistencovi zanikne pracovný pomer v čase dočasnej pracovnej neschopnosti, neznamená, že mu skončí súčasne aj poberanie nemocenského. Vplyv na nárok a výplatu nemocenského ukončenie pracovného pomeru nemá. Ak poistencovi vznikol nárok na nemocenské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca a po ukončení pracovného pomeru pretrvávajú dôvody práceneschopnosti, Sociálna poisťovňa mu vypláca nemocenské až do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti alebo do uplynutia podporného obdobia (t. j. až do ukončenia 52. týždňa).
Evidencia na úrade práce počas PN
V prípade straty zamestnania je na každom občanovi, či sa rozhodne evidovať na úrade práce. Do evidencie sa zaradí na základe osobne podanej písomnej žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ak občan podá žiadosť do 7 kalendárnych dní od rozviazania pracovného pomeru do evidencie uchádzačov o zamestnanie, je zaradený nasledujúcim dňom po rozviazaní pracovného pomeru. Počas evidencie na úrade práce má nárok na podporu a štát hradí zdravotné poistenie. „Ak uchádzač o zamestnanie je chorý a nemôže sa dostaviť na úrad, je povinný túto skutočnosť oznámiť úradu.“
Dodržiavanie liečebného režimu a kontrola
Okrem dodržiavania liečebného režimu ste povinný počas trvania práceneschopnosti zdržiavať sa na adrese uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenského alebo zaznamenanej pri vzniku ePN (žiadosť sa nepodáva, žiadosťou je samotná ePN). V prípade zmeny adresy ju bezodkladne oznámte Sociálnej poisťovni písomne alebo prostredníctvom Elektronického účtu poistenca.
Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Dodržiavanie liečebného režimu neznamená, že sa v odôvodnených prípadoch nemôžete vzdialiť z obydlia. Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie.
Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.