Výučba reči pre sluchovo postihnutých žiakov 1. ročníka ZŠ

Vzdelávanie žiakov so sluchovým postihnutím je komplexný proces, ktorý si vyžaduje špecifický prístup a učebný plán prispôsobený ich potrebám. Tento článok sa zameriava na aspekty učebného plánu pre žiakov so sluchovým postihnutím, pričom vychádza z dostupných zdrojov a poznatkov o ich vzdelávaní a rozvoji. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku, ktorý môže slúžiť ako podpora pre učiteľov, pedagógov a všetkých, ktorí sa podieľajú na vzdelávaní týchto žiakov.

Špecifiká vzdelávania žiakov so sluchovým postihnutím

Žiaci so sluchovým postihnutím predstavujú heterogénnu skupinu s rôznymi stupňami a typmi sluchovej straty. Ich vzdelávanie si vyžaduje individuálny prístup, zohľadňujúci ich komunikačné preferencie, jazykové kompetencie a kognitívne schopnosti. Dôležité je vytvoriť inkluzívne vzdelávacie prostredie, ktoré podporuje ich plnohodnotnú účasť na vyučovacom procese.

Na Slovensku je evidovaných 5-7% populácie nepočujúcich alebo nedoslýchavých. Vzdelávanie žiakov so sluchovým postihnutím môže byť spojené s rôznymi problémami, ako sú komunikačné bariéry, oneskorený vývin reči a jazyka, ťažkosti s porozumením abstraktných pojmov a sociálna izolácia. Nepočujúce deti potrebujú osobitnú starostlivosť už od útleho veku v špeciálnych školách, v ktorých sa pri ich vzdelávaní využíva tzv. bilingválna metóda. To znamená, že vo vzdelávacom procese je primárne využívaná ich posunková reč, ktorá je ich prvotným komunikačným prostriedkom, ich „materinskou“ rečou. Novela zákona vymedzuje skupinu „nepočujúcich“, ku ktorým by mala mať spoločnosť z titulu ich špecifickej formy a miery postihnutia aj osobitý, zodpovedajúci a primeraný prístup k spôsobu vzdelávania.

Novela zákona poukazuje na to, že posunková reč je primárnou zložkou identity nepočujúceho a nie je len akousi pomôckou napĺňajúcou podpornú funkciu pri osvojovaní si orálnej reči. Sekundárne deklaruje, že osvojenie si orálnej reči nepočujúcim dieťaťom by nemalo byť považované za nevyhnutnú podmienku integrácie nepočujúceho do komunity počujúcich. Pre nepočujúceho totiž ostáva po celý čas súčasťou identity jeho posunková a nie orálna reč.

Základné pojmy a charakteristiky sluchového postihnutia

Je nevyhnutné mať jasno v základných pojmoch a charakteristikách týkajúcich sa detí a žiakov so sluchovým postihnutím. To zahŕňa porozumenie rôznym stupňom sluchovej straty, typom sluchových postihnutí a výber vhodného vzdelávacieho prostredia, ktorý závisí od individuálnych potrieb a možností žiaka. Pod týmto pojmom rozumieme obmedzenú alebo úplnú stratu sluchu - zvukových podnetov.

Typy sluchových vád

• Prechodová vada: postihnutie vnútorného a stredného ucha, porucha v mechanickej časti sluchového aparátu.
• Precepčná vada: postihnutie citlivých buniek Cortiho orgánu vnútorného ucha.
• Kortikálne postihnutie sluchových funkcií: vzniká porušením časti centrálnej nervovej sústavy (mozgovej kôry), ktorá sa zaoberá spracovaním zvukových podnetov.

Stupne sluchových porúch

• Hluchota: strata sluchu väčšia ako 110 dB.
• Zbytky sluchu: strata sluchu väčšia ako 91 dB.

Stupeň sluchovej poruchy závažne ovplyvňuje schopnosť jedinca osvojiť si hovorenú (verbálnu) reč a vzdelávať sa cestou verbálnej komunikácie, nie je však jediným kritériom závažnosti sluchového postihnutia. Okrem stupňa rozhoduje typ sluchovej poruchy, funkčná kapacita jedinca, rozvinutosť reči, mentálne schopnosti a individuálne podmienky vývinu (rodina, včasná edukácia a pod.). Sluchovo ťažšie postihnutý jedinec má narušené sociálne vzťahy, menšie sluchové postihnutie takéto narušenie zväčša nespôsobuje.

Diagnostika a včasná starostlivosť

Ak máte podozrenie, že Vaše dieťa je sluchovo postihnuté, pediater Vás odporučí na foniatrické vyšetrenie (odborné vyšetrenie sluchu). Vyhľadáte najbližšie Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva, ktoré prevezme špeciálno-pedagogickú starostlivosť o Vaše dieťa. Dieťa absolvuje psychologické a špeciálno-pedagogické vyšetrenia, na základe ktorých mu bude odporučená ďalšia starostlivosť a neskôr zaškolenie.

Komunikačné systémy pre sluchovo postihnutých

Ľudia s vážnym sluchovým postihnutím používajú iný komunikačný systém ako väčšina, preto je ich dorozumievanie s ostatnými ľuďmi ťažké.

Artikulovaná, orálna reč

Využíva zvyšky sluchu a odzeranie. Jej zvládnutie je veľmi ťažké, pre nepočujúcich je nevyhovujúcim komunikačným prostriedkom, ale má výhodu v tom, že jej rozumejú ostatní ľudia. Osvojenie či uchovanie schopnosti komunikovať orálnym spôsobom je pre človeka s ťažkým sluchovým postihnutím veľmi obtiažne, pretože chýba najdôležitejší predpoklad - ľahkosť vnímania verbálneho vyjadrenia, resp. kontroly vlastného prejavu. Pre nepočujúcich (eventuálne osoby so zvyškami sluchu) je orálna reč v zásade nevyhovujúcim komunikačným prostriedkom, ktorý sa učí preto, aby neboli v majoritnej spoločnosti tak veľmi izolovaní. Miera motivácie k osvojovaniu môže byť rôzna, závisí na schopnostiach a skúsenostiach jedinca. Väčšiu snahu o dorozumenie a bohatšiu slovnú zásobu mali deti, ktoré mali dobrú inteligenciu, podnetné rodinné prostredie a navštevovali bežnú základnú školu. Impulzom k zlepšeniu orálnej reči môže byť prechod do prostredia počujúcich, napriek tomu, že je táto situácia prežívaná ako nepríjemná a stresujúca.

Problémy pri osvojovaní orálnej reči

• Percepcia reči a jej porozumenie: Kompenzačným zmyslom ťažko sluchovo postihnutého je zrak. Z tohto dôvodu je podmienkou prijateľného porozumenia vizuálny kontakt s komunikačným partnerom. Pokiaľ nie je nadviazaný, je potrebné ho iniciovať dotykom. Sluchovo postihnutý človek je nútený využívať náhradný spôsob, odpozorovania kiném (pohyb úst pri artikulácii), eventuálne obmedzené a obtiažne sluchové percepcie. Obidve uvedené varianty sú psychicky veľmi náročné a vyčerpávajúce a ani ich efekt nie je taký, aby kompenzoval zvýšenú námahu. Táto skutočnosť ovplyvňuje postoj sluchovo postihnutého k orálnej komunikácii. Na problémy v porozumení aj na značnú náročnosť tejto činnosti reagujú podráždením. Napätie vyvolané námahou zvyšuje ako ich úzkosť, tak sklon k afektívnym výbuchom alebo k inej skratovej situácii. Tieto prejavy môžeme interpretovať ako dôsledky nezvládnutej záťažovej situácii. Pre sluchovo postihnutých je aj bežná komunikácia stresom, čo je pre počujúceho človeka ťažko predstaviteľné.
• Odpozorovanie: je veľmi ťažkým spôsobom vnímania hovorovej reči. Nedá sa využívať vždy za všetkých okolností. Zrakom nie je možné určiť presne všetky hlásky; niektoré znejú odlišne (p, m, b), aj keď ich kinéma (artikulačný pohybový vzorec) vyzerá rovnako, iné nemajú žiadny viditeľný artikulační pohyb (ch), a preto ľahko dochádza k zámene. Pohyb pier sa pri bežnom rozhovore rýchlo mení a jednotlivé kinémy miznú skôr, než ich človek stačí dekódovať. Odpozorovanie je pochopiteľne možné len v komunikácii s jednotlivcom, v priamom zrakovom kontakte, rozhovor s väčšou skupinou ľudí nie je týmto spôsobom realizovateľný. Predpokladá sa, že odpozorovaním môžeme zachytiť maximálne 30% informácií. Odpozoruvávať bez prestávky je možné maximálne 30 minút.
• Obmedzené porozumenie kontextu: Sluchovo postihnutí majú obmedzenú možnosť porozumieť kontextu komunikácie, ktorý je pre počujúcich samozrejmosťou. Nemôžeme ho dosiahnuť ani odpozorovaním, ani limitovanou sluchovou percepciou. Odpozorovaním nie je možné získať informácie o neverbálnych charakteristikách informácií, napr. intonácia hlasu.
• Aktívny verbálny prejav: je tiež obtiažny. Aby si ho jedinec s vrodeným postihnutím osvojil, musí často využívať aj zapamätanie kombinácie pohybov hovoridiel a vibrácií, ktoré sú súčasťou vyslovenia určitého slova.
• Fonologická oblasť: Bez sluchovej kontroly vlastného rečového prejavuje len ťažko možné koordinovať dýchanie a fonáciu (tvorenie hlasu), a preto nie je možné dosiahnuť presné artikulovanie. Nie je možné dobre vnímať, a preto ani napodobniť, melódiu reči. Hlasový prejav preto býva horšie zrozumiteľný. Aj v prípade neskôr ohluchnutého človeka sa kvalita reči po zvukovej stránke zväčša postupne zhoršuje. K úplnej presnosti nestačí iba pamäť. Možnosť sluchovej kontroly vlastného verbálneho prejavu je dôležitá aj pre primeranú hlasitosť reči. Ďalším problémom je rôznosť znenia niektorých hlások v rámci určitého zoskupenia.
• Sémantická oblasť: Sluchovo postihnutí často presne nechápu význam jednotlivých slov, a preto si ich zamieňajú či ich nesprávne používajú, majú menšiu slovnú zásobu. Obmedzený býva hlavne aktívny slovník, t.j. množstvo slov, ktoré človek sám používa vo svojom zdieľaní.
• Syntaktická oblasť: Sluchovo postihnutí nemajú dostatočnú znalosť gramatických pravidiel ani citlivosť k ich používaniu, nedodržiavajú správnu vetnú stavbu. Preto nepoužívajú správne rôzne gramatické tvary a nezachovávajú slovosled. Ich verbálny, ale aj písaný prejav často býva veľmi zjednodušený. Príčinou je obmedzená možnosť dôkladného osvojenia jazyka. Nejde však o prejav nedostatku inteligencie!
• Pragmatická zložka: je sociálne-rečovou kompetenciou, ide o komunikačné využitie jazykových kompetencií, ich adekvátnosť a efektivitu. Vzhľadom ku značným problémom v osvojovaní hovorenej reči je zákonite narušená aj táto zložka.

Všetky tieto obmedzenia majú nakoniec často za následok, že si sluchovo postihnutí neosvoja hovorený jazykový systém natoľko dobre, aby mohli plne využívať jeho písanú a tlačenú podobu ako prostriedok prijateľne účinnej komunikácie, resp. zdroja informácií.

Posunkový jazyk (znakový jazyk)

Je založený na vizuálno-pohybovom kóde s kodifikovanou sústavou znakov daných základnými polohami, pohybmi rúk so sprievodom tvárovej mimiky. Okrem polôh a pohybov celej ruky sa uplatňujú hlavne rôzne zmeny polôh prstov. Posunkový jazyk je základným komunikačným prostriedkom nepočujúcich. Osvojovanie posunkovej reči je pre nepočujúceho nenáročné, otvára mu možnosť komunikovať prirodzeným spôsobom, komunikácia prestáva byť záťažou, stáva sa normálnym zdrojom informácií. Ako každý jazykový systém má i posunkový jazyk lingvistickú úroveň svojich nositeľov. Zvyšovaním vzdelanostnej úrovne sluchovo postihnutých sa samozrejme rozvíja i posunkový jazyk. Cieľom vzdelaných sluchovo postihnutých je vytvoriť kodifikovaný posunkový jazyk.

Posunky na dorozumievanie začínajú spontánne používať už veľmi malé a nie len sluchovo postihnuté deti. Už vo veku kojencov sa deti snažia upútať pozornosť opakovaním určitých gest, ktoré môžu mať význam informácie. Posunkový jazyk sa sluchovo postihnuté deti obvykle učia neskôr, v kolektíve, hlavne ak nemajú rovnako postihnutých rodičov, ktorí by s nimi od začiatku ich života týmto spôsobom komunikovali. Počujúci rodičia si musia znakovú reč najprv sami osvojiť, preto nemôžu dieťa stimulovať tak, ako by bolo treba. Ďalším dôvodom je aj obvykle neskoršia doba diagnostikovania poruchy (najčastejšie vo veku batoľaťa).

Nevýhody posunkového jazyka

Nevýhodou je obmedzený počet ľudí, ktorí tento spôsob komunikácie poznajú. Človek, ktorý by sa nedokázal dorozumieť inak, by bol do značnej miery komunikačne a informačne izolovaný. Žiaľ, tento fakt je stále pravdivý napriek tomu, že posunkový jazyk bol zákonmi našej republiky uznaný ako prostriedok dorozumievania sa a vzdelávania sluchovo postihnutých, takže by mal byť zabezpečený dostatok tlmočníkov posunkovej reči.

Znakovaná slovenčina a prstová abeceda

Ďalšou formou komunikácie je posunkovaná alebo znakovaná slovenčina, ktorá je doslovným prekladom ústnej reči do posunkového jazyka. Vyjadruje pomocou znakov aj jednotlivé gramatické kategórie príslušného jazykového systému. Pre nepočujúceho, ktorý dobre nepozná daný jazyk, nemusí byť dostatočne zrozumiteľná, napriek tomu, že ju môže bez problémov vnímať.

Prstová abeceda je založená na podobnom princípe. Jeden znak predstavuje jedno písmeno, z písmen je potrebné zložiť slová. Ide o pomerne zdĺhavý spôsob vyjadrovania. Za najvhodnejšiu je možné považovať variantu totálnej komunikácie, ktorá využíva všetky uvedené varianty, pri rešpektovaní možnosti a predpokladov každého sluchovo postihnutého jedinca.

Kompenzačné pomôcky

Sluchovo postihnutý jedinec ako prvú kompenzačnú pomôcku zo zdravotnej poisťovne dostáva načúvací prístroj na základe lekárskeho odporúčania lekára - foniatra. Ak ide o dieťa, má v prípade potreby nárok na 1 prístroj na každé ucho. Prístroje sú rôzne, avšak ku každému je nutné dať vyrobiť individuálnu ušnú koncovku, aby nedochádzalo k spätnej väzbe, ktorá sa prejavuje pískaním prístroja, čo je nepríjemné nielen pre samotného sluchovo postihnutého, ale i pre jeho okolie. Načúvací prístroj nemá schopnosť ucha potláčať nepotrebné zvuky, zosilňuje všetky zvuky okolia, takže v hluku triedy, ulice a pod. Modernejšou formou načúvacieho prístroja je kochleárny implantát (KI), ktorého najväčšou výhodou je možnosť počutia aj ľuďom s percepčnou hluchotou. Veľmi sa osvedčil u nepočujúcich, ktorí ohluchli vo vyššom veku a u nepočujúcich detí, ktoré ho získali v prelingválnom období, nakoľko sa u nich mohla rozvíjať reč skoro prirodzenou formou. Má však tie isté nedostatky ako bežný načúvací prístroj, ide o operatívny zákrok, príjemca musí byť vhodný ako z medicínskeho, tak i psychologického hľadiska.

Ďalšie kompenzačné pomôcky zahŕňajú druhý načúvací prístroj, svetelné alebo vibračné signalizácie a iné formy kompenzácie.

Učebný plán prispôsobený potrebám žiakov

Učebný plán pre žiakov so sluchovým postihnutím by mal byť flexibilný a prispôsobiteľný individuálnym potrebám každého žiaka. Mal by zohľadňovať ich komunikačné preferencie, jazykové kompetencie a kognitívne schopnosti. Dôležité je, aby bol učebný plán zameraný na rozvoj ich komunikačných zručností, jazykových kompetencií, akademických vedomostí a sociálnych zručností. Žiaci so sluchovým postihnutím by mali mať prístup ku kvalitnému vzdelávaniu vo všetkých predmetoch učebného plánu. Učebný plán by mal byť prispôsobený ich individuálnym potrebám a možnostiam. Dôležité je využívať vizuálne pomôcky, názorné ukážky a praktické aktivity, ktoré im pomôžu lepšie porozumieť učivu.

Príklad rámcového učebného plánu

I. Komunikácia a jazyk

Cieľ: Rozvíjať komunikačné a jazykové zručnosti, slovnú zásobu, gramatiku a porozumenie.

Aktivity:

• Logopedické cvičenia
• Rozhovory a diskusie na rôzne témy
• Čítanie a písanie textov rôznych žánrov
• Využívanie vizuálnych pomôcok a AAK (Augmentatívna a alternatívna komunikácia)
• Práca s posunkovým jazykom (ak je relevantné)

II. Matematika

Cieľ: Rozvíjať matematické myslenie, zručnosti a vedomosti.

Aktivity:

• Riešenie matematických úloh a problémov
• Práca s číslami, geometrickými tvarmi a meraním
• Využívanie názorných ukážok a praktických aktivít
• Aplikácia matematických poznatkov v reálnych situáciách

III. Prírodné vedy

Cieľ: Rozvíjať poznanie prírodných javov, zákonitostí a procesov.

Aktivity:

• Experimenty a pozorovania
• Práca s prírodovednými textami a obrázkami
• Využívanie vizuálnych pomôcok a modelov
• Exkurzie do prírody

IV. Spoločenské vedy

Cieľ: Rozvíjať poznanie histórie, geografie, spoločnosti a kultúry.

Aktivity:

• Práca s historickými textami, mapami a obrázkami
• Diskusie a prezentácie na rôzne témy
• Návštevy múzeí a kultúrnych pamiatok
• Rozvoj kritického myslenia a občianskej angažovanosti

V. Umenie a estetika

Cieľ: Rozvíjať kreativitu, fantáziu, estetické cítenie a umelecké zručnosti.

Aktivity:

• Kreslenie, maľovanie, modelovanie a iné výtvarné techniky
• Hudobné aktivity (spev, hra na hudobné nástroje, rytmické cvičenia)
• Dramatické aktivity (hraní rolí, divadelné predstavenia)
• Návštevy galérií a divadiel

VI. Telesná výchova

Cieľ: Rozvíjať telesnú zdatnosť, pohybové zručnosti a zdravý životný štýl.

Aktivity:

• Cvičenia na rozvoj sily, vytrvalosti, ohybnosti a koordinácie
• Hry a športy
• Aktivity v prírode
• Podpora zdravého stravovania a hygieny

Metódy a formy práce podporujúce rozvoj myslenia a kreativity

Je dôležité, aby učitelia vedeli, ako zlepšovať úroveň svojich pedagogických kompetencií v oblasti myslenia a kreativity. Uplatňovanie projektového vyučovania s dôrazom na kooperáciu a aktívne učenie sa môže byť efektívnym spôsobom. Učitelia by mali mať priestor na projektovanie vyučovania tak, aby sa žiak rozvíjal z hľadiska jeho komplexnosti a aktívne sa zapájal do výchovno-vzdelávacieho procesu.

Podpora podnikateľského ducha

Implementácia podnikania do vzdelávacieho systému smeruje k podpore podnikania ako dôležitej súčasti ekonomiky štátu. To, že sa aj mladšia generácia učí základné princípy podnikania vrátane kultúry a etiky podnikania, hrá dôležitú úlohu vo vzdelávaní a vytvára predpoklady na zvyšovanie zamestnanosti, rozvoj podnikateľského sektora a posilňovanie hospodárskeho potenciálu a konkurencieschopnosti ekonomiky v globalizovanom svete. Možnosti konkurencieschopnosti Slovenska v európskom a globálnom meradle v budúcnosti naznačuje aj štátna koncepcia Priemysel 4.0, z ktorej jasne vyplýva potreba intrapersonálnych a interpersonálnych kompetencií žiakov s dôrazom na podporu experimentovania, tvorivosti a podnikavosti.

Rozvoj podnikateľských kompetencií

Publikácie reagujú na poslanie školy v oblasti prípravy žiakov na celé obdobie profesijnej kariéry a potrebu formovať u žiakov také kompetencie, ktoré budú potrebovať pre svoje povolania, pre profesijný rast a uplatnenie počas svojho produktívneho života. Poukazuje na jednoduché možnosti rozvoja podnikateľských kompetencií na základe poznania podnikateľského prostredia, motivácie k podnikaniu, rozvoja podnikateľského myslenia a uplatňovania poznatkov pri riešení konkrétnych úloh. Uvádza príklady na získanie prvých „skúseností“ so svetom podnikania cez návrhy vlastných podnikateľských riešení a hľadanie podmienok na ich realizáciu.

Pedagogická komunikácia

Pedagogická komunikácia zohráva kľúčovú úlohu v úspechu výchovno-vzdelávacieho procesu. Úspech alebo neúspech, výsledky a pokrok študentov sú výrazne ovplyvnené komunikáciou pedagóga. Preto je dôležité, aby pedagógovia rozvíjali primeranú a kvalitnú komunikáciu. Dôležité je poskytnúť teoretické poznatky o pedagogickej komunikácii, jej vzniku, formovaní a charakteristikách komunikačných kanálov.

Duševné vlastníctvo vo vzdelávaní

Publikácia je určená ako podporný materiál pre učiteľov pôsobiacich vo vyššom strednom vzdelávaní s cieľom podporiť u žiakov podnikateľského ducha praktickými aktivitami na rozvoj zručností a postojov potrebných v 21. storočí.

Školy pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou (NKS)

Škola pre žiakov s NKS patrí do systému špeciálnych škôl. Nie je to však špeciálna škola v pravom zmysle, nakoľko žiaci, ktorí ju navštevujú nemôžu mať mentálne postihnutie. V týchto školách rozvíjajú pedagógovia a odborní pedagogickí zamestnanci (špeciálni pedagógovia, školskí logopédi) komunikačné schopnosti svojich žiakov so zohľadnením na ich individuálne potreby. Vyučovacie predmety vedú odborne erudovaní a kreatívni pedagógovia, ktorí sa neustále vzdelávajú v oblasti špeciálnej pedagogiky a logopédie, spolupracujú s inými školami podobného typu a s poradenskými zariadeniami. Vďaka tomu dokážu porozumieť potrebám svojich žiakov a lepšie rozumejú prežívaniu a spôsobu učenia detí s jazykovými ťažkosťami. Snahou učiteľov je, aby bolo učenie dynamické. Deti nesedia celú hodinu pasívne za stolíkmi, ale sú povzbudzované a motivované k aktivite v duchu myšlienky: reč sa intenzívnejšie rozvíja cez vlastné prežívanie ako cez pasívne pozorovanie. Veľkou devízou školy je rámcový učebný plán, ktorý umožňuje začleniť do rozvrhu štyri až sedem hodín individuálnej logopedickej intervencie týždenne podľa jednotlivých ročníkov. To znamená, že žiaci školy majú zabezpečenú logopedickú intervenciu na každodennej báze.

Prípravný ročník

Najväčší význam pre odstraňovanie (eliminovanie) jazykových ťažkostí má prípravný ročník. Ten môžu navštevovať len žiaci s odporúčaným pokračovaním predprimárneho vzdelávania - dieťa tak strávi rok „navyše“ efektívne, nielen opakovaním predškolského ročníka v MŠ. To, či žiak bude navštevovať školu pre žiakov s NKS aj po prípravnom ročníku závisí od odporúčania školy a poradenského zariadenia. Prípravný ročník navštevujú žiaci, ktorí spĺňajú podmienky - majú odporúčané pokračovať v predprimárnom vzdelávaní, dovŕšili 6. rok pred začiatkom školského roka a majú ťažkosti v reči (najčastejšie sú artikulačné a fonologické ťažkosti, vývinové poruchy jazyka, riziko vývinových porúch učenia, ale častý je aj elektívny mutizmus, zajakavosť). Už prípravný ročník sa počíta k rokom povinnej školskej dochádzky. V triedach je 8-10 žiakov, vďaka čomu je zabezpečený individuálny prístup. Intelekt žiakov je v norme.

Individuálna logopedická intervencia

Individuálna logopedická intervencia je vyučovací predmet, ktorý je určený žiakom s narušenou komunikačnou schopnosťou. Ciele a obsah predmetu sú v kompetencii logopéda, ktorý žiaka rozvíja v jeho jazykových aj rečových schopnostiach. V škole vyučujú kvalifikovaní odborníci, ktorí majú vedomosti a skúsenosti s deťmi s narušenou komunikačnou schopnosťou. Pri hodnotení pedagógovia zohľadňujú jazykové ťažkosti žiaka (zameriavajú sa na to, čo žiak vie a známku neovplyvňuje napr. výslovnosť).

Rozdiely oproti bežnej základnej škole

Cieľom každého rodiča aj učiteľa je, aby sa jeho dieťa alebo žiak čo najrýchlejšie začlenil do kolektívu svojich rovesníkov a úspešne zvládol vyučovací proces. Inkluzívne trendy v súčasnom školstve sú toho príkladom. Avšak pre dieťa, ktoré nedokáže vyjadriť svoje myšlienky alebo nedokáže rozumieť svojmu okoliu je proces inklúzie vzdialený a možno trochu posunutý v čase. Len ak sú tieto základy pevné, vtedy môžeme začať hovoriť o inkluzívnom vzdelávaní v kmeňovej škole. Každá škola má svoj Školský vzdelávací program, podľa ktorého postupuje. Napríklad, elokované pracovisko školy v Jamníku, ktoré sa nachádza v Žiline - Mojšovej Lúčke začína vyučovanie ranným kruhom, kde sa majú možnosť deti porozprávať o svojich pocitoch pred vyučovaním. Počas vyučovania sa snažíme, aby mali deti dynamické hodiny, ktoré sú popretkávané pohybovými a zážitkovými aktivitami. Vyučovacie hodiny prebiehajú takisto ako v bežnej základnej škole. Rozdiel je hlavne v tom, že učitelia sa snažia, aby v každej vyučovacej hodine boli čo najčastejšie uplatňované logopedické postupy. Každá učiteľka pozná individuálne potreby svojich žiakov a podľa toho k nim pristupuje. Špecifikom sú individuálne strávené hodiny s logopédom, ktorý si deti berie počas vyučovania, aby sa im mohol intenzívne venovať. V školskom klube vychovávatelia plynule pokračujú a takisto aj v mimoškolských aktivitách uplatňujú logopedické princípy, hrajú sa s deťmi logopedické hry, automatizujú naučené hlásky a trénujú pragmatickú stránku jazyka. Život v škole prepájame so životom v spoločnosti. Je našou snahou, aby si deti naučené poznatky pretavili do bežného života prostredníctvom exkurzií, výletov, či návštevami rôznych inštitúcií. Takisto sa snažíme podporovať komunikáciu a priateľstvá medzi deťmi rôzneho veku.

Zmena prostredia spôsobí zmenu prežívania. Sebavedomie, ktoré je mnohokrát zranené sa upevní. Dieťa si začne viac dôverovať, čo má veľmi veľký pozitívny vplyv na celý terapeutický proces. Dieťa zistí, že existujú aj iné deti, ktoré nerozumejú alebo nerozprávajú zrozumiteľne, či plynule. Zrazu sa im nikto nevysmieva a oveľa viac rovesníkov im prejavuje pochopenie.

Prijímací proces

Dieťa musí byť v prvom rade diagnostikované v zariadení špeciálnopedagogického poradenstva. Záver diagnostického vyšetrenia musí jednoznačne odporúčať vzdelávanie dieťaťa v škole pre žiakov s NKS. Tento záver vyplýva z diagnózy narušenej komunikačnej schopnosti a zároveň musí psychologické vyšetrenie potvrdiť, že intelekt dieťaťa je v norme. Prihlášku je potrebné podať do konca apríla. Prijímací proces prebieha formou zasadnutia dislokačnej komisie, ktorá berie do úvahy diagnostické správy prihlásených žiakov, analyzuje ich a robí výber tak, aby sa dostali do školy predovšetkým takí žiaci, ktorí budú z výchovno-vzdelávacieho procesu v našej škole čo najviac profitovať. Najčastejšie sa jedná o žiakov s vývinovou poruchou jazyka (vývinová dysfázia). Ak má dieťa diagnostikované PAS, do našej školy ho nemôžeme prijať, nakoľko metodické postupy, ktoré využívame nie sú vhodné pre deti s pervazívnymi vývinovými poruchami. Rodičia, ktorí chcú dať svoje dieťa do našej školy do prípravného alebo prvého ročníka by mali vedieť, že musia ísť na oficiálny zápis do bežnej (kmeňovej) základnej školy a splniť si tak povinnosť, ktorá vyplýva zo zákona.

Prestup na bežnú školu

Niektoré deti už po prvom roku vzdelávania v škole pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou dokážu pokračovať v kmeňovej škole. Nie je to však pravidlom. Bohužiaľ, sú aj žiaci, ktorých komunikačné znevýhodnenie je natoľko ťažké, že by bolo pre nich vhodné, aby naďalej pokračovali v škole, ktorá je zameraná na vzdelávanie takýchto žiakov. Snahou každého zainteresovaného je, aby sa čím skôr mohlo dieťa vzdelávať vo svojej kmeňovej škole, v prirodzenom prostredí. Ale na Slovensku sú aj školy, v ktorých môžu žiaci s NKS pokračovať aj na druhom stupni vzdelávania.

Hodnotenie a monitorovanie

Hodnotenie a monitorovanie pokroku žiakov so sluchovým postihnutím je dôležitou súčasťou vzdelávacieho procesu. Je potrebné využívať rôzne metódy a nástroje hodnotenia, ktoré zohľadňujú ich individuálne potreby a možnosti. Dôležité je poskytovať im spätnú väzbu a podporu, aby sa mohli neustále zlepšovať.

Spolupráca s rodinou a odborníkmi

Spolupráca s rodinou a odborníkmi (logopéd, psychológ, špeciálny pedagóg, audiológ) je nevyhnutná pre úspešné vzdelávanie žiakov so sluchovým postihnutím. Dôležité je pravidelne komunikovať s rodinou a informovať ju o pokroku žiaka.

tags: #ucim #sa #hovorit #pre #1 #rocnik