Účasť na voľbách počas práceneschopnosti (PN) na Slovensku: Komplexný sprievodca

Účasť na voľbách je základným právom občanov a demokratickým princípom. V živote zamestnanca sa občas vyskytnú situácie, ktoré mu bránia vo výkone práce. Jednou z takýchto situácií je aj dočasná práceneschopnosť (PN). Čo však v prípade, ak sa počas PN konajú voľby? Má zamestnanec právo zúčastniť sa volieb a aké sú povinnosti zamestnávateľa v tejto súvislosti?

Aj keď sa občan nemôže zúčastniť volieb osobne vo volebnej miestnosti z dôvodu choroby alebo práceneschopnosti (PN), existujú možnosti, ako svoje volebné právo uplatniť. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o možnostiach účasti na voľbách počas PN na Slovensku s prihliadnutím na Zákonník práce a ďalšie relevantné právne predpisy.

Voľby a práceneschopnosť: Základné práva a možnosti

V prípade, že sa volič nachádza v stave práceneschopnosti (PN), má právo voliť. Rovnako, ako pri pobyte v nemocnici, môžete voliť aj doma počas PN. Pokiaľ váš zdravotný stav nedovoľuje ani vhodenie obálky do urny, môže to urobiť za vás aj iná osoba.

Účasť na voľbách je považovaná za výkon občianskej povinnosti, a teda patrí medzi prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu. Zákonník práce v § 136 a nasledujúcich upravuje tieto prekážky a stanovuje, kedy má zamestnávateľ povinnosť poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno.

Pracovné voľno a náhrada mzdy

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas na výkon občianskej povinnosti, akou je aj účasť na voľbách. Zákonník práce spravidla neukladá zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy za čas strávený účasťou na voľbách. Avšak, kolektívna zmluva alebo dohoda so zamestnávateľom môže určiť, že zamestnanec má aj v tomto prípade nárok na náhradu mzdy.

Kontrola liečebného režimu a možnosti volieb

Počas dočasnej práceneschopnosti (PN) má zamestnanec určité obmedzenia, ktoré mu ukladá liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom. Jednou z povinností zamestnanca počas PN je dodržiavať tento liečebný režim. Ak má zamestnanec počas PN povolené lekárom vychádzky, môže sa teoreticky zúčastniť volieb v čase, keď má povolené vychádzky. Je však dôležité, aby účasť na voľbách nebola v rozpore s liečebným režimom a neohrozila uzdravenie zamestnanca.

Kontroly Sociálnej poisťovne

Sociálna poisťovňa vykoná ročne niekoľko desiatok tisíc kontrol súvisiacich s práceneschopnosťou. Podľa štatistík až v tretine prípadov nenájde chorého človeka doma. To však ešte nemusí znamenať, že zamestnanec chorobu predstiera. Kontroly prebiehajú dvomi spôsobmi. Jedna časť sa vykonáva u ošetrujúcich lekárov a druhá časť sa vykonáva priamo u poistencov doma.

Posudkoví lekári SP navštevujú ošetrujúcich lekárov a tam kontrolujú oprávnenosť práceneschopnosti, či je nevyhnutné a potrebné, aby bol poistenec doma. Druhou časťou je kontrola liečebného režimu. Tá prebieha priamo u poistencov doma. Martin Kontúr, hovorca Sociálnej poisťovne (SP), vysvetlil: „To sú tie najštandardnejšie návštevy pracovníkov Sociálnej poisťovne, keď nám zazvonia pri dverách a prídu nás skontrolovať, či sme naozaj doma a či sa liečime, keďže poberáme PN.“

Kontroly môže iniciovať posudkový lekár, ošetrujúci lekár alebo zamestnávateľ, ktorý si chce preveriť, či sa jeho zamestnanec naozaj lieči doma tak, ako je potrebné. „Takisto môže prísť od ktorejkoľvek fyzickej alebo právnickej osoby. To sú tie tzv. bonzy od našich susedov a známych, ktorí nahlásia, že síce sme doma na PN, ale niekde sa prechádzame alebo vykonávame nejakú činnosť, ktorá nie je zlučiteľná s liečebným režimom,“ priblížil Kontúr. Podľa Kontúra to závisí aj od náhody. „Primárne vyberáme ľudí, ktorých skontrolujeme námatkovo. Potom sú tu, samozrejme, požiadavky na kontrolu od samotných zamestnávateľov, tie uprednostňujeme. Potom sú tu aj podnety anonymného charakteru a zaoberáme sa aj tými,“ dodal.

Pokuty za nedodržanie PN

Pokuty za nedodržanie PN sa podľa Kontúra pohybujú na úrovni približne 20 eur. „Majú mať výchovný charakter, charakter zdvihnutého prsta,“ hovorí. Zákon umožňuje dať pokuty až do výšky 17-tisíc eur. „Pri recidívach sa môže stať, že sa to vyšplhá až do takýchto výšok, ale je to skôr raritné,“ ozrejmil. Pokiaľ kontrolóri zistia porušenie liečebného režimu, SP môže poistencovi pozastaviť vyplácanie nemocenskej dávky a môže žiadať aj jej vrátenie. Keď prídu kontrolóri a my nie sme doma, tak si v schránke nájdeme lístok. Vtedy je potrebné dostaviť sa na pobočku Sociálnej poisťovne a podať vysvetlenie. „Náš zamestnanec spíše zápisnicu a ide to ďalej na posudzovanie, či došlo k porušeniu liečebného režimu,“ ozrejmil Kontúr.

Keď je PN neodôvodnená, tak to v prvom rade konzultuje posudkový lekár s ošetrujúcim lekárom. „Ak posudkový lekár zhodnotí, že PN je neodôvodnená, ale ošetrujúci lekár trvá na svojom, že PN je odôvodnená, tak to môže namietať,“ vysvetlil hovorca SP. Keď Sociálna poisťovňa následným zisťovaním príde na to a dokáže, že PN odôvodnená nebola, tak môže vyžadovať vrátenie vyplatenej PN buď od pacienta, alebo od ošetrujúceho lekára. Standardná PN je ohraničená maximálne na 12 mesiacov. Pokiaľ má niekto ťažší zdravotný stav, ktorý si vyžaduje dlhšiu liečbu, je možné po 12 mesiacoch uvažovať o poberaní invalidného dôchodku, uzavrel Kontúr.

Hlasovací preukaz a voľba mimo trvalého bydliska

Ak sa občan počas volieb nenachádza doma, nemusí sa obávať straty svojho volebného práva. Riešením je hlasovací preukaz. S ním môže voliť teoreticky kdekoľvek na Slovensku, v ktorejkoľvek otvorenej volebnej miestnosti. Voľby mimo trvalého bydliska nie sú problémom pri parlamentných voľbách či prezidentských voľbách alebo voľbách do Európskeho parlamentu.

Ako vybaviť hlasovací preukaz?

Hlasovací preukaz si môžete vybaviť rôznymi spôsobmi:

• Osobne: Najneskôr deň pred voľbami na obecnom alebo mestskom úrade. Je potrebné vyplniť žiadosť s údajmi ako meno, priezvisko, rodné číslo, štátna príslušnosť a adresa trvalého pobytu. Pri vybavovaní žiadosti cez splnomocnenú osobu je potrebné uviesť aj údaje o tejto osobe.
• Poštou alebo elektronicky: Žiadosť je potrebné odoslať 15 pracovných dní pred voľbami.
• Interaktívny portál Návody.Digital: Na interaktívnom portáli Návody.Digital si občania môžu po spustení aplikácie len cez pár klikov požiadať o voličský preukaz na voľbu mimo svojho trvalého bydliska. V priebehu pár minút si vygenerujú žiadosť, ktorú následne odošlú obci alebo mestu, v ktorom majú svoj trvalý pobyt.

Voľby v špecifických situáciách

Voľby v nemocnici

Voľby pri pobyte v nemocnici sú možné aj priamo v areáli nemocnice. Väčšina nemocníc má počas volieb vyhradenú špeciálnu miestnosť, kde si môžete ísť odvoliť. V prípade, že takúto možnosť nemocnica neposkytuje, pacient môže požiadať okrskovú volebnú komisiu, aby mohol hlasovať mimo volebnej miestnosti. To znamená, že aj z nemocnice. Zamestnanec je na PN a leží v nemocnici. Nemocnica neposkytuje možnosť voliť priamo v areáli nemocnice. Zamestnanec požiada okrskovú volebnú komisiu o možnosť hlasovať mimo volebnej miestnosti.

Voľby zo zahraničia

Účasť na voľbách zo zahraničia je možná, ale týka sa len parlamentných volieb. V prezidentských voľbách a Eurovoľbách nie je možné voliť zo zahraničia. Volieb zo zahraničia sa môžete zúčastniť po tom, ako si podáte žiadosť. Žiadosť musí byť odoslaná najneskôr 52 dní pred voľbami. Žiadosť však môžete odoslať poštou aj elektronicky cez portál slovensko.sk. Na vašu adresu vám na základe žiadosti zašlú hlasovacie lístky a potrebné obálky. Vyberiete si lístok vášho favorita, vložíte ho do opečiatkovej obálky.

Voľby vo väznici

Voľby z väznice pre právoplatne odsúdených občanov nie sú možné. Pokiaľ sa volič nachádza v celách policajného zaistenia a ešte nebol právoplatne odsúdený, v tomto prípade má právo voliť. Funguje to rovnako, ako pri pobyte v nemocnici či na PN.

Slovenská volebná (ne)účasť v kontexte Európy

Slovenská volebná účasť, najmä vo voľbách do Európskeho parlamentu, patrí medzi najnižšie v Európskej únii. V porovnaní s krajinami ako Belgicko, Luxembursko a Malta, kde je volebná účasť povinná alebo veľmi vysoká, je situácia na Slovensku alarmujúca.

Volebná účasť je podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky (ŠÚ SR) podiel (%) voličov, ktorí sa zúčastnili na hlasovaní (reprezentovaní počtom vydaných obálok) k celkovému počtu oprávnených voličov, teda voličov zapísaných v zoznamoch oprávnených voličov. Účasť závisí od druhu alebo kola volieb, ich významu, medializácie a aktivizácie (mobilizácie) voličov, ako aj od trvania volieb a ďalších faktorov, ako je napríklad obdobie roka a s ním súvisiace počasie. Volebná účasť teda približne presne reprezentuje podiel voličov, ktorý sa volieb zúčastnili. Voliči môžu svoj postoj k voľbám vyjadriť aj zámernou neúčasťou na hlasovaní. Niekedy sú k takémuto konaniu verejne vyzývaní osobnosťami politického alebo spoločenského života. V prípade referenda môže nízka volebná účasť zneplatniť celé hlasovanie, ak sa nedosiahne potrebné kvórum. Na účasť vo voľbách môže do určitej miery vplývať aj počasie.

Volebná účasť v rôznych typoch volieb na Slovensku

V tabuľkách nižšie je prezentovaná volebná účasť v zhode s údajmi ŠÚ ako vydané obálky / počet oprávnených voličov zapísaných v zoznamoch oprávnených voličov. V riadkoch s uvedeným počtom vydaných obálok je možné dopočítať počet oprávnených voličov zapísaných v zoznamoch oprávnených voličov pre dané voľby.

Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky

Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2002 a predchádzajúce trvali dva dni. Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2006 a nasledovné trvali už len jeden deň.

Priame prezidentské voľby

Priame prezidentské voľby trvajú (aj vždy od roku 1999 trvali) len jeden deň.

Voľby do Európskeho parlamentu

Referendá na Slovensku

Výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.

tags: #ucast #na #volbach #ked #je #pn