Živnostník (SZČO) rieši veľa vecí sám a keď ho vyradí choroba, otázky pribúdajú rýchlejšie než teplota. Jednou z najdôležitejších je, či má nárok na PN a ako sa mu v takom prípade počíta príjem. Zabezpečiť si príjem počas dočasnej pracovnej neschopnosti (PN) je kľúčové pre finančnú stabilitu každého živnostníka.
Podmienky nároku na nemocenské dávky
Na to, aby mal podnikateľ nárok na PN-ku, je potrebné, aby si platil odvody do Sociálnej poisťovne, ktorá PN-ku vypláca. Podmienkou pre vznik nároku na PN-ku je teda platenie odvodov a zároveň absencia dlhu voči poisťovni. Ak poisťovňa eviduje dlh vo výške do 5 €, vznikne nárok na PN-ku. Ak je dlh na poistnom vyšší, nárok na PN-ku nevznikne.
Choroba, úraz či karanténa sú dôvody, kedy ako živnostník môžete byť uznaný za dočasne práceneschopného. Na vyplácanie nemocenskej dávky tak máte nárok vtedy, ak spĺňate tieto zákonom stanovené podmienky:
- lekár vás musí uznať za dočasne PN,
- musíte mať platné nemocenské poistenie alebo byť v ochrannej lehote po jeho zániku,
- počas PN nesmiete poberať materské,
- musíte mať zaplatené poistné nemocenského poistenia v riadnej výške a včas, pričom sa toleruje suma dlžného poistenia nižšia ako 5 €.
Štátne sociálne dávky, medzi ktoré patria aj nemocenské dávky, sú oslobodené od dane z príjmov.
Kto má nárok na nemocenské dávky?
Nárok na nemocenské dávky majú tri hlavné skupiny osôb:
- Povinne nemocensky poistené osoby: Patria sem živnostníci a zamestnanci, ktorí pravidelne platia nemocenské poistenie. Nárok na dávky im vzniká, ak boli uznaní za práceneschopných. Ak živnostník dosiahol v roku 2024 príjem do limitu, pre ktorý v roku 2025 nevzniká povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne, nemá nárok na nemocenské.
- Dobrovoľne nemocensky poistené osoby: Osoby nad 16 rokov, ktoré si platia nemocenské poistenie samostatne (napr. študenti alebo nezamestnané osoby). Poistenci si platia poistné sami, aj keď nemusia. Nárok na nemocenskú dávku im vzniká, ak za posledné dva roky pred nástupom na PN-ku boli nemocensky poistení najmenej 270 dní.
- Osoby v ochrannej lehote: Ochranná lehota plynie po skončení nemocenského poistenia a trvá sedem dní. Ak bola osoba poistená kratšie ako sedem dní, ochranná lehota trvá podľa počtu dní poistenia. V prípade tehotenstva trvá ochranná lehota osem mesiacov, ak poistenie zaniklo v období 42 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu, alebo ak tehotnej žene prvý deň 42. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu spadá do obdobia 180 dní od zániku nemocenského poistenia. Preto, ak ste podnikali od 1. januára do 30. apríla a od 3. mája do 30. júna ste PN, vďaka ochrannej lehote máte nárok na PN-ku.
Do spomínaného najmenej 270-dňového obdobia nemocenského poistenia sa započítavajú všetky nemocenské poistenia, teda aj tie, ktoré ste mali napríklad ako zamestnanec pred tým, než ste sa stali SZČO.
Postup pri vzniku PN u živnostníka
Ak ste živnostník a ochoriete, prvým krokom je návšteva lekára, ktorý vám vystaví elektronickú PN (ePN). Lekár oznámi živnostníkovi dátum najbližšej kontroly. Živnostník môže požiadať lekára o vytlačenie Odpisu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavenej elektronicky. V tomto dokumente nájde všetky dôležité údaje o svojej PN-ke: dátum vzniku PN, čas vychádzky, nasledujúce lekárske kontroly. Lekár nie je povinný vytlačiť tento dokument automaticky, tieto informácie oznámi živnostníkovi ústne priamo v ordinácii. Vytlačením dokumentu si živnostník nemusí pamätať tieto informácie.
Pri vzniku prvej ePN by mal živnostník nahlásiť spôsob výplaty nemocenskej dávky. Táto dávka môže byť vyplácaná na bankový účet živnostníka (prevodom, povinnosť nahlásiť číslo účtu prostredníctvom zriadeného elektronického účtu poistenca) alebo na adresu trvalého pobytu (poštou).
Pochopenie dôveryhodných odborných činností (EPA): Video
Výpočet a výplata nemocenských dávok
Nemocenská dávka sa vypláca za každý kalendárny deň počas trvania dočasnej PN, maximálne však po dobu 52 týždňov. Jej výška je percentuálny podiel z denného vymeriavacieho základu (DVZ).
Výška nemocenskej dávky
| Trvanie PN | Výška nemocenskej dávky |
|---|---|
| od 1. do 3. dňa | 25 % z DVZ |
| od 4. dňa | 55 % z DVZ |
Pozor si dajte vtedy, keď PN vznikne na základe požitia alkoholu alebo iných návykových látok. V takom prípade je výška nemocenskej dávky krátená o polovicu.
Výpočet denného vymeriavacieho základu (DVZ)
DVZ je základnou jednotkou pre určenie výšky nemocenskej dávky a u každého živnostníka je iný. Vypočítame ho takto:
DVZ = Súčet vymeriavacích základov na platenie nemocenského poistného dosiahnutých v rozhodujúcom období / Počet dní rozhodujúceho obdobia
Výsledný DVZ sa zaokrúhli na 4 desatinné miesta smerom nadol. Rozhodujúce obdobie sa líši v závislosti od dĺžky trvania nemocenského poistenia (viď tabuľka nižšie).
Rozhodujúce obdobie pre výpočet DVZ
| Vznik nemocenského poistenia | Určenie rozhodujúceho obdobia |
|---|---|
| Nemocenské poistenie trvá nepretržite za celý predchádzajúci kalendárny rok | Predchádzajúci kalendárny rok |
| Nemocenské poistenie vzniklo počas predchádzajúceho kalendárneho roku | Od vzniku nemocenského poistenia do konca predchádzajúceho roku |
| Nemocenské poistenie vzniklo v aktuálnom kalendárnom roku | Od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla PN |
| Nemocenské poistenie vzniklo v aktuálnom mesiaci, kedy vznikla aj PN | Od vzniku poistenia do predchádzajúceho dňa, kedy vznikla PN |
| PN vznikla v deň vzniku nemocenského poistenia | Neprihliada sa na rozhodujúce obdobie. Výška nemocenskej dávky sa určí podľa pravdepodobného DVZ (PDVZ) |
PDVZ je 1/30 z vymeriavacieho základu, z ktorého by sa uhradilo poistné na nemocenské poistné v daný kalendárny mesiac, kedy vznikla PN.
Príklad výpočtu nemocenskej dávky
Miroslav je živnostník s minimálnymi odvodmi. Je chorý 7 dní a platí minimálne odvody do Sociálnej poisťovne. Nemocenské poistenie z ktorého je pri PN vyplácaná nemocenská dávka, sa počíta z vymeriavacieho základu, ktorý je pre rok 2025 715€. Samotné nemocenské poistenie sú 4,4% z vymeriavacieho základu, čiže poistenca to stojí 31,46€ mesačne.
Výpočet DVZ: 715 € (mesačný vymeriavací základ) × 12 (mesiacov) / 365 (dní) = 23,50 €
Výpočet dávky:
- 1.-3. deň (25% DVZ): 23,50 € × 0,25 × 3 = 17,63 €
- 4.-7. deň (55% DVZ): 23,50 € × 0,55 × 4 = 51,70 €
Za sedem dní trvania pracovnej neschopnosti dostane Miroslav nemocenské vo výške 69,33 €.
V praxi teda môžeme vidieť, že suma je veľmi nízka. Ak by živnostník, ktorý je mesiac na PN a tým pádom nemôže zarábať, dostal 335 € a s tým by mal pokryť svoje a rodinné mesačné výdavky, tak by nastal problém. Musel by siahnuť do rezervy, ktorá je určená na iné veci.
Výplata a jej lehoty
Ak PN začala v priebehu marca 2025, prvá dávka nemocenského je vyplácaná nasledujúci mesiac za predchádzajúci mesiac. To znamená, že prvé nemocenské dorazí v priebehu apríla 2025. Dátumovo sa toto obdobie u každého líši. Ak PN-ka bola prvý mesiac vyplatená a druhý už nie, je potrebné kontaktovať lekára. Lekár musí PN-ku predĺžiť do uzávierky výplaty nemocenského v Sociálnej poisťovni. Ak tak urobí po termíne, Sociálna poisťovňa vašu PN-ku spracuje až nasledujúci mesiac.
Povinnosti živnostníka počas PN
Počas PN musíte dodržiavať liečebný režim a z domova sa môžete vzdialiť iba počas lekárom určených vychádzok. Sociálna poisťovňa môže vykonať kontrolu a v prípade vašej neprítomnosti v domácom prostredí vám môže zastaviť vyplácanie nemocenskej dávky na dobu 30 dní. Zároveň si vás predvolá na vysvetlenie príčiny, prečo ste v čase kontroly neboli doma. Ak vám predsa len poisťovňa stopne výplatu nemocenského na 30 dní, toto je maximálna lehota, na ktorú môžu pozastaviť vyplatenie dávky. Ak je predpoklad vašej liečby 3 mesiace a kontrola vás nenájde doma hneď na začiatku PN-ky, stopne sa vyplatenie nemocenského na 30 dní a po ich uplynutí sa vyplácanie opäť obnoví a o dávky neprídete.
Odvody počas PN
Počas trvania PN nemáte povinnosť platiť sociálne ani zdravotné poistné. Dočasná PN je braná ako obdobie, kedy nemáte príjem. Ak ste PN celý mesiac, tak neplatíte nič. Ak ste boli zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie v priebehu mesiaca, musíte za príslušnú časť mesiaca povinné sociálne poistenie a zdravotné poistenie ešte zaplatiť.
Materské pre živnostníčky a otcov
Materské je druh nemocenskej dávky, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa. Nárok na túto dávku vzniká žene z dôvodu tehotenstva a následnej starostlivosti o dieťa, prípadne aj inej poistenej osobe, ktorá prevezme dieťa do starostlivosti až do jeho 3 rokov veku.
Nárok na materské v roku 2026
Na nemocenskú dávku materské má nárok:
- matka dieťaťa,
- iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa (otec dieťaťa, manžel matky dieťaťa, manželka otca dieťaťa, iná fyzická osoba starajúca sa o dieťa na základe rozhodnutia orgánu).
Podmienky na vznik nároku na materské:
- v deň nástupu na materské má aktívne nemocenské poistenie alebo je v ochrannej lehote,
- za obdobie dvoch rokov dozadu má osoba nemocenské poistenie po dobu minimálne 270 kalendárnych dní,
- za posledných 5 rokov nemá nedoplatky v Sociálnej poisťovni, ktoré sú viac ako 5 eur (pre SZČO a dobrovoľne poistené osoby).
Výška materskej dávky v roku 2026
Živnostníčka (SZČO), ktorá splní zákonné podmienky, má nárok na materské vo výške 75 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ) za každý kalendárny deň.
V roku 2026 je maximálny denný vymeriavací základ (DVZ) stanovený na 100,2083 eura. Z toho vyplýva, že maximálna denná dávka materského predstavuje 75,1562 eura. Maximálne mesačné materské pri 30-dňovom mesiaci je 2 254,69 eura a pri 31-dňovom mesiaci 2 329,84 eura.
Pre získanie maximálnej výšky materského musí mať živnostníčka v rozhodujúcom období (zvyčajne rok 2025) vymeriavací základ vo výške minimálne približne 3 048 eur mesačne. Táto suma zodpovedá dvojnásobku priemernej mzdy za kalendárny rok 2024.
Možnosti ovplyvnenia výšky materského
Živnostníčka má možnosť dobrovoľne si zvýšiť vymeriavací základ, aktívne si nastaviť vyššiu výšku preddavkového poistného, z ktorého sa bude počítať DVZ, a zvýšiť si poistné ešte pred rozhodujúcim obdobím.
Materské pre otcov
Otec môže začať poberať materské až od momentu, keď matke dieťaťa zanikne nárok na jej materské. Dĺžka poberania dávky pre otca je:
- 28 týždňov pri štandardnom nároku,
- 31 týždňov, ak ide o osamelého otca,
- 37 týždňov, ak sa stará o dve alebo viac detí naraz.
Počas poberania materského nie je SZČO povinná platiť poistné do Sociálnej poisťovne. Je však poistencom štátu, takže nie je povinná platiť zdravotné odvody ako SZČO.
Komerčné poistenie práceneschopnosti ako alternatíva
Komerčné poistenie práceneschopnosti (PNky) v poisťovniach je pre živnostníkov riešením, ak chcú mať istotu dostatočného príjmu počas dlhodobej PN. Priemerná doba trvania PNky na Slovensku bola v prvom polroku 2025 necelých 44 dní. Pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) to znamená reálne riziko výpadku príjmu. Väčšina živnostníkov si nastavuje daňové priznania tak, že platia odvody v minimálnej výške.
Príklad: Kaderník, 35 rokov, nepriznáva všetok príjem a oficiálne zarába ročne do 9000€, aby sa vyhol plateniu odvodov. Ak by sa ocitol na PN, od Sociálnej poisťovne by nedostal nič. Mesačné výdavky má na úrovni 1000€ a nemá vybudovanú rezervu. Ak by si platil poistenie práceneschopnosti v komerčnej poisťovni na poistnú sumu 35€/deň (čo je za mesiac niečo viac ako 1000€), stálo by ho to mesačne približne 38€.
Dôležité aspekty komerčného poistenia PN
Pri výbere komerčného poistenia PN je dôležité zvážiť nasledujúce aspekty:
- Rizikové povolanie: Poisťovne môžu dávať prirážku k cene podľa rizikového povolania (napr. výškové práce, elektrikár, lešenár). Existujú však poisťovne, ktoré prirážku za rizikové povolanie nedávajú.
- Overenie príjmu: Niektoré poisťovne vyžadujú overenie príjmu od klienta (podľa daňového priznania alebo faktúr). Limit dennej dávky, od ktorej poisťovne skúmajú príjem, sa líši.
- Požiadavka na odvody: Pre viaceré poisťovne je pri uzatváraní takéhoto poistenia podmienka, aby klient platil odvody. Rozdiely sú v tom, či poisťovňa skúma výšku odvodov alebo len fakt, že ich klient platí.
- Čakacia doba: Doba, počas ktorej sa poisťovne chránia proti tomu, že klient si uzavrie poistenie vedome s diagnózou. Ak dôjde k poistnej udalosti počas čakacej doby, poisťovňa nebude plniť. Čakacie doby sa líšia (napr. pre ochorenia chrbtice, tehotenstvo, iné choroby).
- Karenčná doba: Obdobie, ktoré stanovuje minimálnu dĺžku trvania práceneschopnosti, aby poisťovňa plnila. Najčastejšia karenčná doba je 29 dní s plnením spätne od prvého dňa.
- Limit poistenia PN: Poisťovne nastavujú limit maximálnej ceny poistenia PN oproti ostatným pripoisteniam na zmluve (napr. 40 % z ceny celej poistky). Tým sa chránia voči špekulantom.
- Územná platnosť: Určuje, v akých krajinách je klient krytý v prípade práceneschopnosti. Niektoré poisťovne kryjú klienta iba na území SR, iné aj na území EÚ.
- Výluky z poistenia: Každá poisťovňa má stanovené udalosti, ktoré poistením nie sú kryté.