Sociálny rozvoj v mladšom školskom veku: Kľúčové charakteristiky a vplyv prostredia

Vstup do školy predstavuje významný medzník v živote dieťaťa, ktorý zásadne ovplyvňuje jeho sociálny vývin. Obdobie mladšieho školského veku, trvajúce približne od 6 do 11 rokov, je charakteristické významnými zmenami v oblasti telesnej, kognitívnej, emocionálnej a sociálnej. Škola sa stáva dominantným faktorom, ktorý formuje osobnosť dieťaťa a pripravuje ho na budúce životné roly. Toto obdobie je niekedy v literatúre označované aj ako - DRUHÉ DETSTVO.

Čo je mladší školský vek?

Žiaci 1. až 4. ročníka základnej školy prechádzajú obdobím mladšieho školského veku, ktoré sa často označuje ako latentné obdobie. Je to čas relatívneho pokoja a vyrovnanosti, bez výrazných ťažkostí a vnútorných konfliktov. Obdobie vzdoru je už za nimi a puberta ešte nezačala. Nástup do školy (medzi 6. a 7. rokom) znamená pre dieťa zásadnú zmenu v spôsobe života. Hra ustupuje do úzadia a hlavnou aktivitou sa stáva učenie, čo významne ovplyvňuje psychiku dieťaťa. Mladší školský vek sa dá charakterizovať ako vek triezveho realizmu.

Na rozdiel od mladších detí, ktoré sa pri vnímaní, myslení a konaní spoliehajú na priania a fantáziu, a na rozdiel od dospievajúcich, ktorí sa zameriavajú na to, čo by malo byť správne, školáci sa sústredia na to, čo je a načo to je. Chcú porozumieť svetu okolo seba. Tento realizmus sa prejavuje v kresbách, písomných prejavoch, hrách a čitateľských záujmoch. Školáci spočiatku prijímajú informácie od autorít (rodičia, učitelia, knihy), čo sa nazýva naivný realizmus. Majú potrebu aktívne skúmať a objavovať, čo dospelí nie vždy chápu a podporujú. Deti v tomto veku sa cítia byť povolané budovať svet.

Etapy vývinu v mladšom školskom veku

Hoci sa vývin žiakov na prvom stupni základnej školy často vníma ako celok, existujú medzi deťmi na začiatku a na konci tohto obdobia značné rozdiely. Podľa J. Kurica (1986) možno tento vývin rozdeliť do dvoch etáp (1. - 2. ročník a 3. - 4. ročník). Prvá etapa sa vyznačuje postupnou adaptáciou na školské požiadavky, sprevádzanou rozpormi a nestálosťou. Z. Matějíček (1986) rozlišuje až tri etapy školského veku: mladší (6-8 rokov), stredný (9-12 rokov) a starší školský vek (obdobie puberty).

Charakteristické črty dieťaťa mladšieho školského veku:

• Individuálne rozdiely: Medzi deťmi sa výraznejšie prejavujú individuálne rozdiely.
• Vek učenia: Mladší školský vek je obdobím intenzívneho učenia.
• Vplyv prostredia: Myslenie a učenie ovplyvňuje prírodné a sociálne prostredie. Dôležitá je realita a situácia, ktorú dieťa spracúva.
• Závislosť na dospelých: Pretrváva závislosť na dospelých, ale nadobúda nové kvality. Dospelí sú zdrojom poznania, preto okrem rodičov rastie vplyv učiteľa.
• Vplyv rovesníkov: Mimoriadny vplyv na formovanie dieťaťa má vzťah k rovesníkom a členstvo v detských skupinách (trieda, záujmový krúžok), kde sa formujú postoje k iným a k sebe.
• Hodnotový systém: Pod vplyvom sociálneho prostredia sa formuje hodnotový systém a svedomie ako protiklad mravného správania.
• Integrácia "ja": Integruje a dopĺňa sa detské "ja" a stáva sa nezávislejším od okolitých vplyvov.

Telesný vývin a jeho vplyv na sociálny rozvoj

V mladšom školskom veku dochádza k postupným zmenám vo všetkých orgánoch a tkanivách tela. Vyvíjajú sa všetky ohyby chrbtice - krčné, hrudné, bedrové. Osifikácia kostry nie je ešte ukončená, z čoho vyplýva jej veľká ohybnosť a pohyblivosť. Osifikácie článkov záprstia rúk sa končí v 9. - 11. roku, osifikácia zápästia v 10. - 12. roku. To vysvetľuje, prečo niektorí žiaci len so značnou námahou zvládnu písanie; ruka sa rýchlo unaví. Žiaci 1. - 3. ročníkov nemajú byť preťažovaní písomnými úlohami. Intenzívnejšie rastie aj srdcový sval, ktorý je dobre zásobovaný krvou, čím je srdce pomerne dobre výkonné.

Hmotnosť mozgu sa po siedmich rokoch zvyšuje. Zväčšujú sa jeho čelné laloky, ktoré majú dôležitú úlohu pri utváraní najvyšších a najzložitejších funkcií psychickej činnosti človeka. Mení sa aj vzájomný vzťah základných nervových procesov - vzruchu a útlmu. Útlm začína byť zreteľnejší a diferencovanejší ako v predškolskom veku. Frekvencia vzruchu je však ešte dosť silná a s tým súvisí neposednosť detí nižších ročníkov. Vonkajšími podmienkami, nevyhnutnými pre vytváranie normálneho vzájomného pomeru regulácií vzruchu a útlmu, je dôsledná, systematická výchova k uvedomelej disciplíne.

Pohyb a telesná aktivita

Narastanie telesných síl sa prejavuje v stúpajúcej tendencii dieťaťa ich uplatniť a rozvíjať funkčne. Mladší žiak sa vyznačuje mimoriadnou telesnou aktivitou, spojenou s istou súťaživosťou. Záleží mu na dosahovaní istých výkonov - vytrvalosti, rýchlosti, presnosti pohybov. Jeho veľká telesná aktivita sa prejavuje v rôznych pohybových hrách, cvičeniach, športových výkonoch. Nachádza v pohybe potešenie a veľmi ho potrebuje pre svoj zdravý vývin. Ak sa dieťa nemôže pohybovať a pohybovo uplatňovať, je obyčajne nedisciplinované, neposedné, šantivé, nepozorné. Okolo 10. roku veku je telesná výchova žiaducim doplnkom činnosti, na ktoré si deti v škole privykajú.

Cvičenie priaznivo vplýva nielen na prácu svalov, ale aj na neuropsychickú aktivitu. Systematické a veku prispôsobené gymnastické cvičenia podporujú pohybovú koordináciu, presnosť, spôsobilosť ovládať zbytočné pohyby. Toto sebaovládanie má význam nielen pre rozumový vývin dieťaťa, ale aj pre vývin jeho vôle a charakteru. Zdravý vývin školského dieťaťa bezprostredne súvisí s jeho životosprávou, ktorá spočíva vo vhodnom dennom poriadku, v dostatočnom spánku a v priemernej hodnote stravy.

Intelektuálny a kognitívny vývin

Základom detského poznávania je zmyslové vnímanie. U dieťaťa v mladšom školskom veku v oblasti vnímania dochádza k značným pokrokom. Stáva sa postupne čoraz viac pozornejšie a vytrvalejšie. Vo svojom vnímaní je čoraz menej závislé na svojich momentálnych prianiach a potrebách. Všetko preskúmava a je dobrým a čoraz kritickejším pozorovateľom. Spočiatku obdobia prechádza od vnímania vecí ako celku, neskôr k analyzovaniu na časti, až po detaily. Malé dieťa je zamerané na to, čo je práve teraz, ťažko sa pohybuje v čase, nevie rozlíšiť včera, dnes, zajtra, neskôr... Až v školskom veku výrazy začínajú mať konkrétny význam. V procese rozvíjania majú veľký význam názorné pomôcky. Už J. A. Komenský vo svojom diele "Veľká didaktika" uvádza: "Preto nech je pre učiacich zlatým pravidlom, aby sa všetko podávalo všetkým možným zmyslom. Totiž veci viditeľné zraku, počuteľné sluchu, čuchateľné čuchu, chutnateľné chuti a hmatateľné hmatu, a ak možno niektoré veci vnímať súčasne viacerými zmyslami, nech sa podávajú súčasne viacerými."

Pozornosť a pamäť

Kým v predškolskom veku prevláda neúmyselná pozornosť, založená na zaujímavosti podnetov, u žiaka sa začína rozvíjať úmyselná pozornosť a sústredenosť na prácu. Napriek výrazným pokrokom v psychickom rozvoji však ešte stále nie je schopný sústrediť sa na dlhší čas bez navodenia zaujímavej a príťažlivej činnosti (u žiaka 1. roč. asi 10 min.). Od žiaka sa ale stále viac vyžaduje pozornosť a sústredenosť na prácu, ktorá je menej príťažlivá. K úmyselnej pozornosti sa v tomto veku žiak postupne dopracuje cvičením, robením činnosti, ktoré ho neraz nezaujímajú. Preto je potrebné zo strany učiteľa vhodne striedať činnosť žiakov.

Pamäť žiakov mladšieho školského veku sa mení od mimovoľnej k úmyselnej. Žiaci si čoraz viac dokážu niečo trvalo zapamätať. Koncom tohto obdobia pamäť žiakov postupne stráca obrazovo-konkrétny ráz a začína sa čoraz viac vytvárať schopnosť zapamätávania si aj abstraktno-logického učiva. Napriek tomu ešte stále prevláda mechanické zapamätávanie. Žiaci ho často využívajú, lebo nevedia, čo od nich bude učiteľ vyžadovať. Majú malú slovnú zásobu, ktorá spôsobuje, že nedokážu učivo vyjadriť vlastnými slovami.

Myslenie a riešenie problémov

Na začiatku školskej dochádzky je myslenie veľmi konkrétne a názorné, opiera sa o konkrétne skúsenosti (J.Piaget). Vie chápať len súvislosti medzi skutočnými predmetmi. Vyššiu formu myslenia predstavuje abstraktné myslenie, ktoré spočíva v chápaní súvislosti medzi pojmami a javmi. Abstraktné myslenie je dieťaťu v tomto období ešte pomerne vzdialené. Rozvoj myslenia detí mladšieho školského veku je možné len vtedy, keď slovné pôsobenie spájame s konkrétnou zmyslovou skúsenosťou. Dieťa si do 10. roku osvojuje poznatky napodobňovaním, preberaním mienky iných (reproduktívne myslenie). Okolo 10. roku prestáva mať myslenie reproduktívny charakter a stáva sa samostatnejším a kritickejším. Prvoradým cieľom rozumovej výchovy je rozvíjať samostatné, produktívne myslenie. Mladšie dieťa hľadá odpoveď najprv u dospelého, preberá jeho formuláciu, spôsob riešenia.

Citový vývin

Aj citová oblasť sa výrazne vyvíja. Je to podmienené ich novými životnými podmienkami. Tento vývin charakterizuje najmä obohacovanie a prehlbovanie. Spočiatku - v prvom ročníku žiaci podobne ako deti v predškolskom veku bezprostredne a pomerne búrlivo prejavujú svoje city - pozitívne (radosť, súcit, vzrušenie...), ale aj negatívne (strach, hnev, zlosť...). Čím je dieťa mladšie, tým má väčší problém dodržiavať školský poriadok. Postupné narastanie sebadisciplíny však pomáha tlmiť vonkajšie prejavy citov (po druhom ročníku). Svoje city sa už naučia ovládať, vedia, že niektoré prejavy sa už v jeho veku pokladajú za nevhodné a nedôstojné.

City sú obsahovo rozvinutejšie a bohatšie (v porovnaní s predškolským vekom). Objavuje sa citová kvalita strachu zo zvierat. Kým u dievčat z myší, hmyzu, červov apod., u chlapcov z dravých zvierat a šeliem. Strachovým podnetom sú duchovia, upíri, či rôzne vymyslené nadprirodzené bytosti. Deti sa boja aj reálnych nebezpečenstiev ako sú: choroba, nehoda, smrť, tma, noc. Dôležité je objavenie strachu zo školskej práce. Rozvíjajú sa aj vyššie city:

• Estetické
• Intelektové (poznávacie)
• Morálne (etické)
• Sociálne

Intelektuálne city súvisia so školskou prácou. V prvých rokoch školskej dochádzky má dieťa ku škole kladný vzťah. Pri školskej práci prežíva kladné poznávacie city. Estetické city. Dieťa zaujímajú subjektívne postoje k pojmom pekný - nepekný (škaredý). Pri hodnotení predmetov a javov z estetického hľadiska sa riadi najmä citom. Už desaťročné dieťa hodnotí vonkajšie znaky hodnoteného. Vo výtvarnej výchove sa dieťaťu páčia reálne obrazy ľudí a zvierat. Morálne city majú v prvých rokoch školskej dochádzky na dieťa silný vplyv (zmysel pre zodpovednosť a vzťah k povinnostiam). Postupne sa formuje vlastenecký cit. Sociálne city - učiteľ má u detí mladšieho školského veku prirodzenú autoritu (väčšiu ako rodič). V triede sa tvorí „sociálna klíma“ - atmosféra - duch triedy. Ide vlastne o tendenciu obhajovať česť triedy, dobré meno celku. Upúšťa sa od egoisticky motivovaných konkurenčných vzťahov, formuje sa sociálno - motivovaná súťaž členov triedy. Pohlavná zrelosť, ktorá ešte v predškolskom veku nebola, sa v tomto období objavuje ako dosť závažný problém.

Sociálny vývin a jeho dôležité aspekty

V mravnej výchove dieťaťa mladšieho školského veku majú veľkú úlohu sociálne vzťahy. Na začiatku školskej dochádzky si dieťa vytvára jednoznačne pozitívny vzťah k učiteľovi, ktorý je niekedy pre dieťa väčšou autoritou ako rodičia. Učiteľ vštepuje žiakom spoločenské a morálne normy správania a usmerňuje dianie medzi žiakmi, ktorí sú zároveň spoločníkmi i konkurentami v úsilí o získanie priazne i svojho postavenia v triede. Dochádza k identifikácii mladšieho žiaka s učiteľom, čo vytvára predpoklady na účinné a efektívne výchovné pôsobenie. Neskôr sa tento vzťah oslabuje.

V tomto období si dieťa tiež vytvára silnejšie priateľské vzťahy. Má zmysel pre družnosť a túži po spoločnej činnosti. Začína mu viac záležať na mienke a obľúbenosti v kolektíve, ktorý sa stáva ťažiskom jeho citových vzťahov. Sú to náznaky začiatku pubertálneho štádia. Vytvorené priateľstvá nie sú ešte stále a pevné, rýchlo vznikajú aj končia. Ich variabilita je spôsobená nedostatočnými kritériami pre výber priateľa. Priateľstvá a skupiny v rámci triedneho kolektívu sú ku koncu obdobia pohlavne homogénne. Zaraďovanie do kolektívu vrstovníkov v mladšom školskom veku je prirodzenou potrebou, ktorá pomáha rozvíjať kolektívne vzťahy a tlmiť individualistické sklony. Dieťa potrebuje zažívať pocit spokojnosti a radosti a to nielen z hľadiska uspokojovania telesných potrieb, ale i spoločenských a individuálnych.

Postavenie detí v skupine rovesníkov

Postavenie detí v skupine rovesníkov je rôzne a závisí od školského výkonu, fyzickej zdatnosti, obratnosti, šikovnosti a osobitného nadania. Spoločenská pozícia dieťaťa ovplyvňuje jeho sebavedomie. Vedúca úloha v triede nepripadá spravidla jednému dieťaťu, ale viacerým, z čoho vyplýva typ kolektívneho štýlu vedenia („vedúce jadro“ - 5 - 7 detí). Vonkajší citový prejav detí je značne slabý. Vôľa má u detí mladšieho školského veku funkciu psychických procesov, čím sa stávajú tieto procesy úmyselnejšími a cieľavedomejšími. Dieťa sa snaží zamerať i na menej zaujímavé objekty, dôležitá je však správna motivácia. Koncom obdobia pribúdajú záujmy konštruktívne, záujmy o vynálezy, cestovanie a históriu.

Rodina ako základ sociálneho vývinu

Vzťahy v rodine - k rodičom a iným príslušníkom rodiny, k súrodencom, ku všetkému, čo tvorí domov, sú kľúčové. Rovnako aj vzťah k učiteľom a škole ako takej, ako aj k iným deťom a vrstovníkom toho istého a rozdielneho pohlavia. Vplyv rodiny na dieťa je rozhodujúci. Len dobrý domov a rodina môžu uspokojiť jeho potrebu istoty a porozumenia. Rodina predstavuje systém medziľudských vzťahov zvláštneho druhu. Dôležitú úlohu v rodinných vzťahoch hrajú city. Ich zvláštny charakter je v tom, že sú dôverné, spoľahlivé, intímne a uvoľnené v sebaprejave.

Morálny vývin a vôľa

V mravnom vývine človeka je veľmi dôležitá vôľová činnosť. Preto už u dieťaťa v predškolskom veku poskytujeme priestor na samostatnú činnosť. Aby mohol žiak zvládnuť všetky požiadavky, ktoré sú na neho kladené, musí prejaviť určité vôľové úsilie. Mnohým žiakom (dôsledok nedostatočnej rodinnej výchovy) robí ťažkosti ak má dosiahnuť náročnejší cieľ. Výsledkom je, že sa ľahko a rýchlo vzdávajú. Dieťa však treba poverovať len takými úlohami, ktoré je schopné zvládnuť. Neprimerané a vysoké nároky kombinované s častými výčitkami oberajú dieťa o zdravé sebavedomie, frustrujú ho a môžu viesť až k duševným poruchám. Pestovaniu vôle nepomáha neustále napomínanie, ani ochota urobiť všetko za dieťa. Z tohto hľadiska je dôležité, aby si dieťa pestovalo aj schopnosť vedieť sa včas a správne rozhodnúť, aby nebolo príliš váhavé a nerozhodné.

Človek bez pevnej vôle často porušuje základné mravné pravidlá. Ich dodržiavanie totiž nie je automatické, ale vyžaduje si značné úsilie a určité odriekanie. Ak chceme u dieťaťa vypestovať pevnú vôľu, musíme ho viesť tak, aby sa naučilo vytýčené úlohy dokončiť. Výchovu si však nemožno zamieňať s drezúrou.

Morálna heteronómia a autonómia

Chápanie mravných noriem a hodnôt a správanie podľa nich závisí od celkového vývoja dieťaťa, najmä od schopnosti poznávať. Morálna heteronómia znamená, že žiaci pokladajú za (morálne) správne všetky príkazy a zákazy dospelých, ktoré treba dodržiavať. Ich dodržiavanie je motivované očakávaním odmeny a trestu. Napr. klamstvo pokladajú za nesprávne preto, lebo im zaň hrozí trest. Morálnu autonómiu charakterizuje postupné zvnútorňovanie mravných noriem, podmienené chápaním ich významu pre ľudské spolunažívanie a uvedomovanie si potreby ich dodržiavať kvôli nim samotným a nie z obavy sankcií. (Nemám klamať preto, lebo to narúša dôveru). Pri hodnotení konania a správania (svojho, aj iných ľudí) starší žiaci tohto vekového obdobia už nehodnotia iba samotné mravné činy, ale aj motívy - zámer konajúceho. Utvárajúce sa mravné vedomie a presvedčenie v nich spôsobujú niekedy boj motívov pri mravnom rozhodovaní.

V tomto zmysle určil už v 30. rokoch J. Piaget tri základné etapy vývoja morálky u dieťaťa, ktoré zodpovedajú etapám poznávania sveta vôbec. Podľa neho je morálka predškolského dieťaťa a ešte u väčšiny školských začiatočníkov heteronómna (určovaná príkazmi a zákazmi dospelých - rodičov, neskôr učiteľov...). Správanie vlastné, ale i cudzie je dieťaťom hodnotené ako "dobré," keď je dovolené, alebo schvaľované dospelými, a "zlé," keď je nimi zakázané, alebo trestané. Teda mravné hodnotenie je plne závislé na autorite dospelého - on určuje čo je správne a spravodlivé a čo nie.

Čoskoro po začiatku školského veku (okolo 7.- 8. roku) sa morálka dieťaťa stáva autonómna v tom zmysle, že dieťa uznáva určité správanie za správne, alebo nesprávne samo o sebe bez ohľadu na názor dospelých. Tak sa stáva dieťa v správaní nezávislejšie a voči dospelým kritickejšie. Avšak stanovené zásady platia pre všetkých rovnako za všetkých okolností a podľa tejto zásady rieši aj konflikty. Piagetovu teóriu morálneho vývoja v 60. rokoch kriticky overoval a ďalej rozpracoval L. Kolberg.

tags: #typicke #crty #mladsieho #skolskeho #veku #socialny