PN (Práceneschopnosť) platená zamestnávateľom: Komplexný sprievodca

Práceneschopnosť (PN) je bežnou súčasťou života zamestnanca. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako je PN financovaná, aké sú povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca, a ako sa systém práceneschopnosti vyvíjal v posledných rokoch. Cieľom týchto dávok je zabezpečiť príjem pre zamestnancov, ktorí sa nemôžu dočasne zúčastňovať na pracovnom procese z dôvodu choroby, úrazu, pracovného úrazu, úrazu zavineného inou osobou, karanténneho opatrenia, izolácie alebo choroby z povolania alebo potreby ošetrovania člena rodiny.

Práceneschopnosť u zamestnanca vzniká z dôvodu choroby, úrazu alebo ak zamestnancovi bolo nariadené karanténne opatrenie. Dočasne práceneschopným môže byť zamestnanec uznaný len ošetrujúcim lekárom.

Ilustrácia zamestnanca na PN

Systém PN na Slovensku

Systém práceneschopnosti na Slovensku je súčasťou rozsiahlejšieho systému sociálneho poistenia, ktorý zahŕňa aj nemocenské poistenie. Nemocenské poistenie zabezpečuje dávky v práceneschopnosti a ošetrovné. V slovenskej legislatíve sú podmienky vyplácania PN upravené zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov a zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Financovanie PN: Rozdelenie zodpovednosti medzi zamestnávateľa a Sociálnu poisťovňu

V prípade, že zamestnanec je uznaný za práceneschopného, má nárok na finančné zabezpečenie. Toto zabezpečenie je rozdelené medzi zamestnávateľa a Sociálnu poisťovňu. Počas PN má zamestnanec nárok, po splnení zákonom stanovených podmienok, na náhradu príjmu a nemocenské dávky, ktorých výška závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody.

Náhrada príjmu od zamestnávateľa (Prvých 10 dní)

Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi náhradu príjmu počas prvých 10 dní práceneschopnosti. Táto náhrada sa vypočítava z hrubej mzdy zamestnanca nasledovne:

  • Prvé 3 dni: 25 % hrubej mzdy / denného vymeriavacieho základu.
  • Ďalších 7 dní (4. až 10. deň): 55 % hrubej mzdy / denného vymeriavacieho základu.

Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor. Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu aj vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac však vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu. Ak sa zamestnanec stal dočasne práceneschopným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok, zamestnávateľ mu poskytne náhradu príjmu len vo výške polovice náhrady príjmu.

Nemocenské od Sociálnej poisťovne (Od 11. dňa)

Od 11. dňa práceneschopnosti prechádza zodpovednosť za vyplácanie dávok na Sociálnu poisťovňu. Táto inštitúcia vypláca nemocenské, čo je dávka nemocenského poistenia, vo výške 55 % z vymeriavacieho základu zamestnanca. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. Nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi v prípade, že práceneschopnosť presiahne 14 dní, t. j. poskytuje sa od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie však do 52. týždňa od vzniku PN.

Výpočet nemocenského

Denný vymeriavací základ (DVZ) sa vypočíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie je zvyčajne kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN, ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára.

Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského. Denný vymeriavací základ pre účely nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní (zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem počas celého roka), tak rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť.

Schéma výpočtu nemocenského

Tabuľka: Prehľad výpočtu náhrady príjmu a nemocenského

Dni PN Platí Výška dávky Maximálna dĺžka
1. - 3. deň Zamestnávateľ 25 % DVZ 10 dní
4. - 10. deň Zamestnávateľ 55 % DVZ 10 dní
11. - 52. týždeň Sociálna poisťovňa 55 % DVZ 52 týždňov

Špecifické prípady

  • SZČO a dobrovoľne nemocensky poistené osoby: Majú nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak splnili podmienku zaplatenia poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.
  • Študenti a dôchodcovia: Nemajú nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti ani na nemocenské, ak pracujú na základe dohody o brigádnickej práci študentov alebo dohody o vykonaní práce/pracovnej činnosti. Podľa prvej podmienky nevznikne nikdy nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenské študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.
  • Ochranná lehota: Ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty. Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky. Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.

Graf znázorňujúci vývoj počtu PN

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Od 1. júna 2023 sa na Slovensku zaviedla elektronická práceneschopnosť (ePN), ktorá nahradila papierové potvrdenia o PN. Lekár vystaví ePN elektronicky, čím sa automaticky prenesie do systému Sociálnej poisťovne a zamestnávateľ má k nej prístup. Zamestnanec už nemusí doručovať PN zamestnávateľovi. Ak sa zamestnanec pre chorobou alebo úraz stane práceneschopným, zamestnanca za práceneschopného uznáva ošetrujúci lekár, ktorý PN potvrdí vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie. Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť.

Sociálna poisťovňa zefektívni procesy a zníži chybovosť. Ak váš lekár neponúka možnosť ePN, v tom prípade vám potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydá na päťdielnom papierovom tlačive.

ePN podcast pre občanov

Povinnosti zamestnávateľa pri ePN

  • Ak je predpoklad, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, zamestnávateľ musí Sociálnej poisťovni oznámiť číslo účtu, na ktoré vypláca zamestnancovi mzdu, a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN.
  • Ak zamestnávateľ vypláca mzdu v hotovosti, oznámi to Sociálnej poisťovni.
  • Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, zamestnávateľ musí oznámiť dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti.
  • Zamestnávateľ je povinný poskytnúť Sociálnej poisťovni informácie, ak zamestnanec vykonáva prácu počas PN vystavenej na iného zamestnávateľa.

Ošetrovné (OČR)

Ošetrovné je dávka určená pre rodiča, ktorý potrebuje ošetrovať choré dieťa alebo iného rodinného príslušníka. Výška dávky je 55 % z vymeriavacieho základu.

  • Krátkodobé OČR: Možno poberať najviac 14 kalendárnych dní.
  • Dlhodobá OČR: Trvá najviac 90 kalendárnych dní a začína sa odo dňa, keď je potrebné poskytovať intenzívnu starostlivosť chorému členovi rodiny.
  • OČR pri uzavretí školy/škôlky: Nárok vzniká v prípade nečakaného uzavretia predškolského alebo školského zariadenia, ktoré dieťa navštevuje.

Povinnosti zamestnanca počas PN

  • Informovať zamestnávateľa o PN a nedostavení sa do práce.
  • Dodržiavať liečebný režim určený lekárom.
  • Zdržiavať sa na mieste určenom lekárom, prípadne požiadať o povolenie vychádzok.
  • V prípade kontroly dodržiavania liečebného režimu, kontaktovať Sociálnu poisťovňu a podať vysvetlenie.
  • Oznámiť Sociálnej poisťovni ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa skončenia, ak trvala viac ako desať dní.
  • V prípade úrazu je povinný priložiť „Hlásenie úrazu na účely nemocenského“.

Ilustrácia zamestnanca dodržiavajúceho liečebný režim

Práva zamestnávateľa počas PN zamestnanca

Zamestnávateľ má právo počas prvých desiatich dní vykonať u svojho zamestnanca kontrolu dodržiavania liečebného režimu, resp. kontrolu zdržiavania sa na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu zamestnanca, buď on sám, alebo dá podnet na vykonanie kontroly na Sociálnu poisťovňu. Zamestnávateľ vykonáva kontrolu v obydlí zamestnanca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa dočasne zdržiava.

V prípade, ak chce zamestnávateľ vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu svojho zamestnanca, ktorý je dočasne PN, musí písomne poveriť iného zamestnanca na výkon kontroly. Ak zamestnávateľ pri kontrole PN zistí, že zamestnanec nie je na mieste, kde sa mal zdržiavať počas dočasnej PN, spíše oznámenie o výsledku kontroly. To, že zamestnanec nebol v čase kontroly dodržiavania PN na mieste, kde sa mal zdržiavať, zamestnávateľ oznámi aj príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne (nie je to však povinnosťou zamestnávateľa).

Kedy nemá zamestnanec nárok na náhradu príjmu?

Zamestnávateľ nevypláca náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti takému zamestnancovi, ktorý:

  • má nárok na materské,
  • má nárok na rodičovský príspevok (ak však zamestnanec počas poberania rodičovského príspevku súčasne vykonáva činnosť zamestnanca, má nárok na náhradu príjmu počas PN),
  • má nárok na nemocenské,
  • sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku úmyselného trestného činu, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody,
  • porušil liečebný režim určený lekárom, resp. ak sa nezdržiaval na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára. Takýto zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu odo dňa porušenia liečebného režimu,
  • sa nezdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára. Zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu odo dňa zistenia tejto skutočnosti.

tags: #pn #cast #ktoru #plati #zamestnavatel