Sociálny fond a jeho tvorba z hrubej mzdy konateľa: Komplexný sprievodca

Sociálny fond je jedným z nástrojov sociálnej politiky zamestnávateľa, ktorého tvorba je zákonnou povinnosťou. V tomto článku sa dozviete, kto je povinný ho tvoriť, z akých zdrojov sa tvorí, ako sa tvorí a na aké účely môže byť použitý, so zameraním na situácie týkajúce sa konateľov spoločností.

Zákonná úprava sociálneho fondu

Tvorbu a použitie sociálneho fondu upravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. Tento zákon je jedným z najkratších zákonov na Slovensku.

Kto je povinný tvoriť sociálny fond?

Sociálny fond je povinný tvoriť zamestnávateľ. Na účely zákona o sociálnom fonde sa za zamestnávateľa považuje právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

Inými slovami povedané, pokiaľ ide o podnikateľské subjekty, povinnosť tvoriť sociálny fond majú tí podnikatelia, ktorí zamestnávajú aspoň jedného zamestnanca na základe pracovnej zmluvy, takzvane na „trvalý pracovný pomer“. Obdobným pracovným vzťahom sa rozumie napr. štátna služba podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov, zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, zákona č. 281/2015 Z. z.

Ak zamestnávateľ zamestnáva len zamestnancov na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, dohoda o brigádnickej práci študentov, dohoda o vykonaní práce), tak sociálny fond netvorí. Rovnako to platí napr. pre uzatvorené dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o brigádnickej práci študentov.

Príklady povinnosti tvorby sociálneho fondu:

• S.r.o. a zamestnanec na pracovnú zmluvu: Akciová spoločnosť založená na podnikateľské účely, ktorá zamestnáva zamestnanca na pracovnú zmluvu, je povinná tvoriť sociálny fond. S.r.o. založená na podnikateľské účely zamestná zamestnanca a uzavrie s ním pracovný pomer. Na účely zákona o sociálnom fonde sa považuje za zamestnávateľa a je povinná tvoriť sociálny fond.
• Nadácia a zamestnanec na pracovnú zmluvu: Nadácia, ktorá nebola založená na podnikateľské účely, ale zamestnáva zamestnanca na pracovnú zmluvu, je tiež povinná tvoriť sociálny fond. Občianske združenie zamestná zamestnanca a uzavrie s ním pracovný pomer. Aj táto právnická osoba, aj keď nie je založená na podnikateľské účely, sa považuje na účely zákona o sociálnom fonde za zamestnávateľa a je povinná tvoriť sociálny fond.
• S.r.o. a konateľ bez pracovného pomeru: Spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá vypláca konateľovi odmenu za výkon funkcie na základe zmluvy (nie pracovnej), nie je povinná tvoriť sociálny fond, pretože vzťah konateľa nie je pracovnoprávny. S.r.o. založená na podnikateľské účely vypláca konateľovi na základe zmluvy odmenu za výkon funkcie konateľa. Vzťah konateľa a s.r.o. nie je pracovnoprávnym vzťahom, t. j. nie je ani pracovným pomerom ani obdobným pracovným vzťahom. Medzi konateľom a s.r.o. je obchodno-právny vzťah. S.r.o. nemá povinnosť tvoriť sociálny fond.
• S.r.o. a konateľ s pracovným pomerom: Ak je fyzická osoba konateľom s.r.o. a zároveň má s touto spoločnosťou uzavretú pracovnú zmluvu, s.r.o. je povinná tvoriť sociálny fond, pretože má zamestnanca v pracovnom pomere. V tomto prípade existujú vedľa seba dva právne vzťahy fyzickej osoby a s.r.o. Prvým je obchodno-právny vzťah konateľa a s.r.o. Druhým je pracovno-právny vzťah zamestnanca a s.r.o. S.r.o. sa na účely zákona o sociálnom fonde považuje za zamestnávateľa (má zamestnanca v pracovnom pomere) a je povinná tvoriť sociálny fond.
• S.r.o. a dohoda o vykonaní práce: S.r.o. založená na podnikateľské účely zamestná zamestnanca a uzavrie s ním dohodu o vykonaní práce. Uzavretie dohody o vykonaní práce je síce pracovnoprávnym vzťahom, ale nie je pracovným pomerom ani obdobným pracovným vzťahom. Na účely zákona o sociálnom fonde sa tak s.r.o za zamestnávateľa nepovažuje a nie je povinná tvoriť sociálny fond v súvislosti s týmto zamestnancom.

Z akých zdrojov sa tvorí sociálny fond?

Sociálny fond sa tvorí z troch hlavných zdrojov:

1. Povinný prídel: V zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde sa povinný prídel do sociálneho fondu tvorí vo výške 0,6 % až 1 % zo základu. Základom na určenie mesačného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac.
2. Ďalší prídel: Môže byť povinným, ale aj nepovinným prídelom. Tvorí sa vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán, najviac však vo výške 0,5 % zo základu. Taktiež môže byť tvorený vo výške sumy potrebnej na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond, a to najviac vo výške 0,5 % zo základu.
3. Ďalšie zdroje: V zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom fonde sa sociálny fond môže tvoriť z ďalších zdrojov, ktorými sú dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do sociálneho fondu, alebo prídelmi z použiteľného zisku.

Podrobnosti o povinnom prídele

Minimálny povinný prídel je vo výške 0,6 % a vzťahuje sa na všetkých zamestnávateľov. Zamestnávateľ, ktorý za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni, môže tvoriť povinný prídel do sociálneho fondu do výšky 1 % zo základu na určenie prídelu do sociálneho fondu.

Splnenie týchto podmienok sa preveruje najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Ak podnikateľ nesplní čo i len jednu podmienku, nemôže prispievať povinným príspevkom na tvorbu sociálneho fondu sumou vyššou ako 0,6 % z hrubých miezd. Zákon o sociálnom fonde túto situáciu špecificky neupravuje, preto by zamestnávateľ mal prispievať povinným prídelom do sociálneho fondu vo výške 0,6 %.

Podrobnosti o ďalšom prídele

Ďalší prídel môže byť povinný alebo nepovinný. Je tvorený buď na základe kolektívnej zmluvy alebo vnútorného predpisu (najviac 0,5 % zo základu), alebo na kompenzáciu výdavkov na dopravu zamestnancov (najviac 0,5 % zo základu), ak kolektívna zmluva túto oblasť neupravuje.

Podľa zákona o sociálnom fonde má nárok na kompenzáciu výdavkov na dopravu každý zamestnanec, ktorý dochádza do zamestnania verejnou dopravou a ktorého priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond.

Napríklad, ak priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca z roku 2021 bola v sume 1 211 eur, tak v roku 2023 nesmie byť priemerný mesačný zárobok zamestnanca vyšší ako 605,50 eur (1 211 eur/2).

Základ na určenie prídelu

Základom na určenie mesačného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Základom na určenie ročného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok.

Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrady mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokovaných cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 zákona č. 315/2001 Z. z.

Ako sa tvorí sociálny fond?

Zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond mesačne, najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu vo viacerých výplatných termínoch, musí si túto povinnosť splniť najneskôr v posledný dohodnutý deň výplaty mzdy za uplynulý kalendárny mesiac. Za mesiac december platí pre túto povinnosť termín do 31. decembra (zamestnávateľ môže tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd a platov).

Po skončení kalendárneho roka musí zamestnávateľ najneskôr do 31. januára vykonať zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu za predchádzajúci kalendárny rok. Zostatok fondu, ktorý sa nevyčerpal, sa prevádza do nasledujúceho roka.

Prostriedky sociálneho fondu nemusia byť sústredené na samostatnom bankovom účte. Ak zamestnávateľ nemá prostriedky sociálneho fondu na samostatnom bankovom účte, v zmysle zákona o sociálnom fonde musí tvorbu sociálneho fondu a jeho čerpanie viesť na osobitnom analytickom účte.

Ak sa zamestnávateľ rozhodne sústrediť prostriedky sociálneho fondu na samostatnom bankovom účte, prevod finančných prostriedkov musí uskutočniť do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy alebo platu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca.

Termíny tvorby a prevodu prostriedkov:

• Tvorba SF: Najneskôr v deň dohodnutý na výplatu miezd (platov).
• Prevod na osobitný účet: Do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy alebo platu, najneskôr však do konca kalendárneho mesiaca.
• Prevod za december: Do 31. decembra (prevod finančných prostriedkov za december vypočítaný z predpokladanej výšky miezd alebo platov).
• Zúčtovanie SF: Do 31. januára nasledujúceho roka.

Použitie sociálneho fondu

Použitie fondu, podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom, spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom, či tvorbu a výšku fondu dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve. V prípade, že u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, upraví podmienky vo vnútornom predpise.

V rámci realizácie sociálnej politiky poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom zo sociálneho fondu napríklad príspevok na:

• Stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi (napr. nad sumu príspevku zamestnávateľa).
• Dopravu do zamestnania a späť.
• Účasť na kultúrnych a športových podujatiach (napr. firemné akcie, divadlo, športové podujatia).
• Rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily (napr. kúpeľné pobyty, wellness, masáže).
• Zdravotnú starostlivosť (napr. rehabilitácie, prevencia, očkovanie).
• Sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky (napr. v prípade mimoriadnych životných situácií).
• Doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) okrem príspevku, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa osobitného predpisu.

Zamestnávateľ môže poskytnúť príspevok z fondu na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov, ale nesmie poskytovať príspevok z fondu na účely odmeňovania za prácu. Príspevky, spravidla plnenia zo sociálneho fondu, bez ohľadu na skutočnosť, či sú peňažného alebo nepeňažného charakteru, sú predmetom dane z príjmov.

Príspevok z fondu je možné poskytnúť nielen samotnému zamestnancovi, ale aj jeho manželovi/manželke a nezaopatreným deťom. Príspevky môžu prijímať aj poberatelia starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorých zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do dôchodku.

Zdaňovanie a odvody z príspevkov zo sociálneho fondu

Pri zdaňovaní sa uplatňuje rovnaký princíp, ako v prípade zdaňovania mzdy. V priebehu kalendárneho roka z plnení zo sociálneho fondu zamestnávateľ za zamestnanca odvádza preddavky na daň z príjmov. Výslednú daňovú povinnosť za kalendárny rok si zamestnanec vysporiada v daňovom priznaní, príp. v ročnom zúčtovaní dane.

U zamestnanca nepodliehajú zdaneniu tie príspevky (plnenia) zo sociálneho fondu, ktoré zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov definuje ako príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené (napr. príspevok na stravovanie, prenájom futbalového ihriska pre zamestnancov, prenájom zimného štadióna pre zamestnancov). Väčšinou ide o plnenia od zamestnávateľa, ktoré nepodliehajú zdaneniu bez ohľadu na skutočnosť, či sú poskytované zo sociálneho fondu alebo z iných zdrojov zamestnávateľa.

Platenie odvodov na zdravotné poistenie a sociálne poistenie je naviazané na daňové posúdenie plnenia zo sociálneho fondu. Ak plnenie zo sociálneho fondu podlieha dani z príjmov, zamestnávateľ aj zamestnanec z neho platí poistné na sociálne poistenie a zdravotné poistenie.

Z nepeňažného plnenia (napr. vecný dar) poskytnutého bývalému zamestnancovi z prostriedkov sociálneho fondu neplatí odvody do Sociálnej poisťovne zamestnanec a ani zamestnávateľ. Poistné na sociálne poistenie sa neplatí ani z plnenia zo sociálneho fondu, ktorým je príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) zamestnanca.

Z pohľadu dane z pridanej hodnoty (DPH) nemôže zamestnávateľ, ktorý je platiteľom DPH, pri nákupoch z prostriedkov sociálneho fondu uplatniť odpočítanie DPH (t. j. nemá nárok na odpočítanie).

Sociálny fond a daňové výdavky

Pre zamestnávateľa sú povinný prídel do sociálneho fondu a ďalší prídel do sociálneho fondu (spolu najviac 1,5 % z hrubých miezd) daňovým výdavkom. U zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku (podnikateľa), je tvorba sociálneho fondu formou povinného prídelu a ďalšieho prídelu daňovým výdavkom (nákladom).

Tvorbu sociálneho fondu z iných zdrojov a tvorbu nad limit stanovený zákonom o sociálnom fonde nie je možné uznať za daňový výdavok. Ak by sa podnikateľ rozhodol, že bude tvoriť vyšší sociálny fond, ako mu ukladá samotný zákon, prekročil by stanovený limit a porušil by ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov.

tags: #tvorim #socialny #fond #z #hrubej #mzdy