Sociálny fond predstavuje dôležitý nástroj podnikovej sociálnej politiky, ktorého cieľom je starostlivosť o zamestnancov. Tvorbu a použitie sociálneho fondu upravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom fonde“). Je však ovplyvnená aj niektorými ustanoveniami zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.
Kto má povinnosť tvoriť sociálny fond?
Sociálny fond je povinný tvoriť zamestnávateľ. Na účely zákona o sociálnom fonde je zamestnávateľom právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.
Medzi obdobné pracovné vzťahy patria napríklad zamestnanci vykonávajúci štátnu službu v štátnozamestnaneckom vzťahu k štátu, zamestnanci vykonávajúci prácu v služobnom pomere, alebo zamestnanci vykonávajúci prácu v obdobnom pracovnom vzťahu, napríklad zamestnanci, ktorí vykonávajú prácu v právnom vzťahu dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, t. j. dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti, dohody o brigádnickej práci študentov.
Zamestnávateľ nemusí byť len podnikateľ, môže ísť aj o neziskový sektor, ako napríklad občianske združenie, ktoré zamestnáva zamestnanca a uzavrie s ním pracovný pomer. V takomto prípade sa považuje za zamestnávateľa a je povinná tvoriť sociálny fond.
Dôležité je rozlišovať typy pracovných vzťahov. Ak s.r.o. založená na podnikateľské účely zamestná zamestnanca a uzavrie s ním dohodu o vykonaní práce, nepovažuje sa na účely zákona o sociálnom fonde za zamestnávateľa a nie je povinná tvoriť sociálny fond v súvislosti s týmto zamestnancom. Uzavretie dohody o vykonaní práce je síce pracovnoprávnym vzťahom, ale nie je pracovným pomerom ani obdobným pracovným vzťahom.
Príklady určenia povinnosti tvoriť sociálny fond:
- S.r.o. založená na podnikateľské účely zamestná zamestnanca a uzavrie s ním pracovný pomer. Považuje sa za zamestnávateľa a je povinná tvoriť sociálny fond.
- S.r.o. založená na podnikateľské účely vypláca konateľovi na základe zmluvy odmenu za výkon funkcie konateľa. Vzťah konateľa a s.r.o. nie je pracovnoprávnym vzťahom, preto s.r.o. nie je povinná tvoriť sociálny fond na základe tohto vzťahu.
- Fyzická osoba je konateľom s.r.o. založenej na podnikateľské účely a zároveň má s touto s.r.o. uzavretú pracovnú zmluvu - je zamestnancom v pracovnom pomere. V tomto prípade s.r.o. sa na účely zákona o sociálnom fonde považuje za zamestnávateľa (má zamestnanca v pracovnom pomere) a je povinná tvoriť sociálny fond.
- Občianske združenie zamestná zamestnanca a uzavrie s ním pracovný pomer. Táto právnická osoba, aj keď nie je založená na podnikateľské účely, sa považuje za zamestnávateľa a je povinná tvoriť sociálny fond.
Spôsoby tvorby sociálneho fondu
Sociálny fond sa tvorí z viacerých zdrojov:
- Povinný prídel zo základu.
- Ďalší prídel, ktorým môže byť:
- prídel dohodnutý v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán;
- prídel vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom fonde.
- Prídely z použiteľného zisku.
- Ďalšie zdroje (dary, dotácie, príspevky).
Povinný prídel
Povinným prídelom na tvorbu sociálneho fondu je prídel vo výške 0,6 % až 1 % zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu. Minimálny povinný prídel je vo výške 0,6 % a vzťahuje sa na všetkých zamestnávateľov.
Zamestnávateľ má povinný prídel do výšky 1 % len v prípade, ak za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a súčasne splnil všetky svoje odvodové povinnosti voči zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni a daňové povinnosti k štátu, obci a VÚC. Zamestnávateľ, ktorý nesplnil niektorú z uvedených podmienok, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6 %.
Pre zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti nie je zameraný na dosiahnutie zisku (napr. rozpočtová organizácia), a rozpočet im neumožňuje tvorbu sociálneho fondu vo výške 1 % zo základu, platí tiež minimálny prídel 0,6 %.
Kontrola splnenia podmienok pre prídel vo výške 1 % zo základu sa preveruje najneskôr do 31. mája nasledujúceho kalendárneho roka.
Príklad: Začínajúci podnikateľ
Zamestnávateľ je začínajúci podnikateľ (s.r.o.), ktorý vznikol v júli 2016. Keďže v predchádzajúcom kalendárnom roku neexistoval, nie je možné zistiť splnenie podmienky dosiahnutia zisku za predchádzajúci kalendárny rok. Zákon o sociálnom fonde túto situáciu špecificky neupravuje, preto by zamestnávateľ mal prispievať povinným prídelom do sociálneho fondu vo výške 0,6 %.
Ďalší prídel
Ďalší prídel na tvorbu sociálneho fondu môže byť pre zamestnávateľa povinným, ale aj nepovinným prídelom.
Ak má zamestnávateľ uzatvorenú kolektívnu zmluvu, môže sa v nej dohodnúť ďalší prídel do fondu. V oboch prípadoch je základom na výpočet maximálnej výšky ďalšieho prídelu súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu, pričom platí, že výška ďalšieho prídelu je najviac 0,5 % z tohto základu.
Ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel do fondu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom fonde.
Nárok na kompenzáciu výdavkov na dopravu má každý zamestnanec, ktorý dochádza do zamestnania verejnou dopravou a ktorého priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond.
Príklad: Kompenzácia výdavkov na dopravu
V roku 2023 nesmie priemerný mesačný zárobok zamestnanca presiahnuť 605,50 eur, keďže priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca z roku 2021 bola v sume 1 211 eur (1 211 eur / 2).
Ak zamestnávateľ má 10 zamestnancov, z ktorých piatim je povinný vyplácať kompenzáciu výdavkov na dopravu. Piati zamestnanci majú hrubú mzdu 1 000 eur a piati zamestnanci majú hrubú mzdu 410 eur. Základom na stanovenie maximálneho limitu ďalšieho prídelu bude suma 7 050 eur. Zamestnanci (piati s hrubou mzdou 410 eur) po skončení mesiaca predložili zamestnávateľovi doklady, na základe ktorých boli ich výdavky na dopravu do zamestnania a späť v úhrne 180 eur. Maximálna výška ďalšieho prídelu do sociálneho fondu je 35,25 eura (0,5 % z 7 050 €). Keďže suma 180 eur presahuje maximálnu sumu ďalšieho prídelu, bude tento prídel vo výške 35,25 eura.
Prídely z použiteľného zisku
Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk (podnikateľ), môže prispievať do sociálneho fondu prídelmi z použiteľného zisku. Použiteľný zisk zákon o sociálnom fonde bližšie nešpecifikuje. V zásade ide o zisk, s ktorým môže podnikateľ voľne nakladať (napr. u živnostníka je to zisk po zdanení, v s.r.o. zisk po zdanení a po úhradách príspevkov do rezervného fondu).
Daňová uznateľnosť prídelov
U zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku (podnikateľa), je tvorba sociálneho fondu formou povinného prídelu a ďalšieho prídelu daňovým výdavkom (nákladom).
Správa a zúčtovanie sociálneho fondu
V prípade prídelov, ktorých výška je naviazaná na hrubé mzdy alebo platy zúčtované zamestnancom na výplatu, týmito prídelmi je zamestnávateľ povinný tvoriť sociálny fond mesačne. Sociálny fond je povinný vytvoriť najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu.
Tvorba fondu a čerpanie fondu sa vedie na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Ak zamestnávateľ nemá prostriedky sociálneho fondu na samostatnom bankovom účte, musí tvorbu sociálneho fondu a jeho čerpanie viesť na osobitnom analytickom účte.
Ak sa zamestnávateľ rozhodne sústrediť prostriedky sociálneho fondu na samostatnom bankovom účte, prevod finančných prostriedkov musí uskutočniť do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy alebo platu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca. Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra.
Po skončení kalendárneho roka je zamestnávateľ povinný vykonať zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu v lehote najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.
Použitie sociálneho fondu
Použitie sociálneho fondu ustanovuje § 7 zákona o sociálnom fonde v podobe viacerých možných príspevkov zamestnávateľa. Zamestnávateľ môže sociálny fond využívať na:
- Stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi (napr. stravné nad rámec opatrenia o sumách stravného).
- Dopravu do zamestnania a späť (podľa podmienok zákona).
- Rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily (napr. príspevok na rekreáciu v sume prevyšujúcej 55 % oprávnených výdavkov).
- Zdravotnú starostlivosť (napr. príspevky na dentálnu hygienu).
- Kultúrne a športové podujatia (napr. vstupenky do divadla, prenájom športoviska).
- Sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky (napr. bezúročné pôžičky).
- Ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov, napríklad na vzdelávanie zamestnancov, odmeňovanie darcov krvi, príspevky na jasle, materské školy, detské tábory, príspevky pre zamestnancov na úhradu nákladov starostlivosti o dieťa.
Príspevky zo sociálneho fondu zamestnávateľa môžu prijímať aj rodinní príslušníci zamestnanca a poberatelia starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorých zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do dôchodku.
Je dôležité, aby zamestnávateľ poskytoval príspevky z fondu v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou Antidiskriminačným zákonom č. 365/2004 Z. z. Sociálny fond nie je možné použiť na odmeňovanie za prácu.
Novinky od 1. januára 2025
Novela Zákonníka práce zákonom č. 324/2024 Z. z. od 1. januára 2025 priniesla zmenu v § 152b Zákonníka práce v podobe povinnosti zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, poskytovať príspevok na športovú činnosť dieťaťa. Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na športovú činnosť dieťaťa len u jedného zamestnávateľa.
Nová novela priniesla zmenu aj v príspevku zamestnávateľa podľa § 152a na rekreáciu zamestnancov, podmienky zostali nezmenené.
Okrem už spomenutých príspevkov je možné dohodnúť aj príspevok odborovej organizácii na úhradu jej nákladov vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania. Celková suma prostriedkov fondu použitých na tieto účely nesmie prekročiť 0,05 % zo základu pre tvorbu sociálneho fondu. Tento príspevok je možné dohodnúť len v podnikovej kolektívnej zmluve.
Zdaňovanie a odvody z plnení zo sociálneho fondu
Príspevky (plnenia) zo sociálneho fondu, bez ohľadu na skutočnosť, či sú peňažného alebo nepeňažného charakteru, sú predmetom dane z príjmov, pokiaľ zákon o dani z príjmov (zákon č. 595/2003 Z. z.) nedefinuje inak. Pri ich zdaňovaní sa uplatňuje rovnaký princíp, ako v prípade zdaňovania mzdy. V priebehu kalendárneho roka z plnení zo sociálneho fondu zamestnávateľ za zamestnanca odvádza preddavky na daň z príjmov.
U zamestnanca nepodliehajú zdaneniu tie príspevky (plnenia) zo sociálneho fondu, ktoré zákon o dani z príjmov definuje ako príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené (napr. príspevok na stravovanie, prenájom futbalového ihriska pre zamestnancov). Väčšinou ide o plnenia od zamestnávateľa, ktoré nepodliehajú zdaneniu bez ohľadu na skutočnosť, či sú poskytované zo sociálneho fondu alebo z iných zdrojov zamestnávateľa.
Platenie odvodov na zdravotné poistenie a sociálne poistenie je naviazané na daňové posúdenie plnenia zo sociálneho fondu. Ak plnenie zo sociálneho fondu podlieha dani z príjmov, zamestnávateľ aj zamestnanec z neho platí poistné na sociálne poistenie a zdravotné poistenie.
Existujú výnimky: z nepeňažného plnenia poskytnutého bývalému zamestnancovi z prostriedkov sociálneho fondu neplatí odvody do Sociálnej poisťovne zamestnanec ani zamestnávateľ. Poistné na sociálne poistenie sa neplatí ani z plnenia zo sociálneho fondu, ktorým je príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) zamestnanca.
Príklady zdaňovania a odvodov
- Zamestnávateľ z prostriedkov sociálneho fondu prenajme pre zamestnancov ľadovú plochu na zimnom štadióne. Nepeňažné plnenie je u zamestnancov od dane z príjmov oslobodené. Zamestnanci ani zamestnávateľ neplatia odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne.
- Zamestnávateľ z prostriedkov sociálneho fondu nakúpi poukážky na nákup lístkov do divadla a poskytne ich zamestnancom. Plnenie nie je u zamestnanca od dane z príjmov oslobodené a zdaní sa ako príjem zo závislej činnosti. Zamestnávateľ aj zamestnanec bude platiť odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne.
- Zamestnávateľ z prostriedkov sociálneho fondu nakúpi hodinky, ktoré odovzdá bývalým zamestnancom pri životnom jubileu. Nepeňažné plnenie z prostriedkov sociálneho fondu je u zamestnanca predmetom dane z príjmov. Zamestnanec aj zamestnávateľ je povinný zaplatiť odvody do zdravotnej poisťovne. Neplatia odvody do Sociálnej poisťovne.
DPH a sociálny fond
Z pohľadu dane z pridanej hodnoty (DPH) nemôže zamestnávateľ, ktorý je platiteľom DPH, pri nákupoch z prostriedkov sociálneho fondu uplatniť odpočítanie DPH.
Úloha kolektívneho vyjednávania a vnútorných predpisov
Pre sociálny fond je potrebné poznať možnosti zamestnávateľa, či sociálny fond bude riešiť cez podnikovú kolektívnu zmluvu, teda cez kolektívne vyjednávanie, alebo viac-menej samostatne cez tzv. vnútorný predpis.
Kolektívne vyjednávanie podlieha zákonu č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, ktorého cieľom je uzavretie kolektívnej zmluvy ako nástroj podpory účinného sociálneho dialógu a dosahovania sociálneho mieru. V zmysle § 7 ods. 4 zákona o sociálnom fonde tvorbu fondu, výšku fondu, použitie fondu, podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve.
Len ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, má tieto postupy možnosť upraviť zamestnávateľ vo vnútornom predpise v podstate aj samostatne. Ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, môže (mala by) u zamestnávateľa pôsobiť zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. Zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník má právo spolurozhodovať formou dohody alebo formou udelenia predchádzajúceho súhlasu, len ak pracovné podmienky alebo podmienky zamestnávania, pri ktorých sa vyžaduje spolurozhodovanie, neupravuje kolektívna zmluva.