Domáca starostlivosť a regionálne aktivity: Zprávy z TV Markíza a Hornádu

V tomto článku sa pozrieme na rôznorodé aktivity a udalosti, ktoré sa odohrali v regióne Hornád a Vysokých Tatrách, s dôrazom na domáca starostlivosť o životné prostredie, komunitný život a rozvoj.

Aktivity Regionálneho združenia obcí Hornád

Regionálne združenie obcí Hornád (RZOH) si pripomína významné jubileum - tri desaťročia spolupráce, dôvery a spoločného úsilia. Začiatky združenia boli nenápadné, no o to dôležitejšie. Neformálne stretnutia starostov priniesli prvé konkrétne kroky, medzi nimi aj spoločný systém triedenia odpadu, ktorý patril medzi prvé svojho druhu na Slovensku.

Postupne sa k pôvodným obciam pridávali ďalšie a vznikol funkčný mikroregión, ktorý dnes združuje 17 obcí. S fungovaním RZOH sú neodmysliteľne spätí dvaja predsedovia - Ing. Milan Tóth a Ing. Ján Kokarda. Každý z nich svojím prístupom a dlhoročnou prácou prispel k tomu, že združenie má dnes stabilné miesto v rozvoji regiónu.

Počas rokov vznikli spoločné projekty, podujatia, spolupráce aj iniciatívy, ktoré presahujú hranice jednotlivých obcí. Od environmentálnych aktivít až po kultúrne a spoločenské podujatia - všetko s cieľom budovať silnejší región Hornádu. Aj po tridsiatich rokoch ostáva hlavná myšlienka nezmenená. Spolupráca, súdržnosť a pokora vo verejnej službe sú hodnoty, na ktorých združenie stojí - a ktoré budú určovať jeho smer aj v ďalších rokoch.

Abovský Hlásnik na ceste k čitateľom

Nové vydanie Abovského Hlásnika je už na svojej ceste k vám. V uplynulých dňoch sme priamo z tlačiarne prevzali viac ako 7 500 kusov regionálneho časopisu, ktoré postupne poputujú do obcí nášho regiónu. Auto plne naložené čerstvo vytlačenými časopismi zamierilo najskôr na obecný úrad v Ždani, odkiaľ distribúcia pokračovala ďalej. Odtiaľ sa hlásnik dostane do jednotlivých obcí a napokon až k vám - priamo do vašich schránok. Už čoskoro si tak budete môcť prečítať nové príbehy, aktuality a zaujímavosti z nášho regiónu - tak, ako ich prináša Abovský Hlásnik pravidelne štyrikrát do roka.

Domáca starostlivosť a komunitné iniciatívy

Záhradkári v Ždani pracujú ako včeličky

Už teraz je rok záhradkárov v plnom prúde. Nadšenci zo základnej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov v Ždani sa stretli vo februári v tamojšom kultúrnom dome. Záujemcovia si vypočuli takmer trojhodinovú prezentáciu o pravidlách rezu stromov, rozmnožovaní stromov formou očkovania a vrúbľovania, o spôsoboch ochrany stromov voči škodcom, ale i rady pre úspešné vysádzanie zeleniny a v špeciálnom bloku aj o starostlivosti o ruže. O prednášku bol záujem zo širokého okolia, rozvinula sa bohatá diskusia s prednášajúcimi, Františkom Verebom zo Ždane a Tiborom Olexom z Trsteného pri Hornáde.

Ďalšou aktivitou záhradkárov bola praktická ukážka jarného rezu stromov v jednej zo záhrad člena organizácie, kde si mohli niektorí účastníci priamo vyskúšať výchovný alebo udržiavací rez stromov.

Rozvojový tím v Sokoľanoch

Členovia Rozvojového tímu Sokoľany pokračujú vo svojej pravidelnej práci s deťmi a rodinami v obci Sokoľany. Aj počas uplynulých dní pripravili viacero aktivít zameraných na rozvoj praktických zručností, vzťahu k prírode a konkrétnu pomoc tým, ktorí ju potrebujú. Pre deti zorganizovali tvorivú aktivitu zameranú na rozvoj jemnej motoriky. Pomocou plastelíny modelovali rôzne postavičky a tvary, čím si precvičovali koordináciu rúk, fantáziu aj trpezlivosť. Tvorivá práca zároveň priniesla priestor na spoločnú zábavu a rozvíjanie kreativity.

Pracovníci z oblasti bývania pripravili aj praktickú aktivitu spojenú so sadením kvetov. Spolu s deťmi sa zapojili do presádzania a výsadby rastlín, pričom sa učili, ako sa o ne správne starať. Aktivita podporila zodpovednosť, spoluprácu aj budovanie pozitívneho vzťahu k prírode. Popri vzdelávacích a voľnočasových činnostiach tím pokračoval aj v poskytovaní adresnej materiálnej pomoci rodinám, ktoré sa ocitli v náročnej životnej situácii. Pomoc smerovala priamo tam, kde bola najviac potrebná. Rozvojový tím tak aj naďalej aktívne prispieva k podpore detí, rodín a komunitného života v obci.

Miestna občianska poriadková služba (MOPS) v Sokoľanoch

Miestna občianska poriadková služba (MOPS) pôsobí aj v Sokoľanoch. Gabriel Čardáš, bývalý hasič, a Roman Jarka, kedysi žeriavnik a viazač bremien, patria k ôsmim členom tunajšej MOPS. V Sokoľanoch, ako etnicky zmiešanej obci, tvorí dvojicu na pochôdzkach vždy Róm a Neróm. Úlohou všetkých členov hliadok MOPS je dozerať na dodržiavanie poriadku a bezpečnosť. Môže to znamenať potláčanie prejavov vandalizmu na majetku obce, dohliadanie na deti na ihrisku alebo odprevádzanie „stratených“ domov.

Členovia MOPS sú aj vďaka svojej uniforme v reflexných farbách známi široko-ďaleko. Pre úspech hliadok je však najdôležitejšia prirodzená autorita, ktorú majú jej členovia u ľudí z miestnej komunity. To platí hlavne o rómskych pochôdzkaroch. Okrem dobrej povesti je dôležitá aj komunikatívnosť. „Každú situáciu musíme uhrať,“ vraví Roman. Totiž okrem preventívnej činnosti je občas potrebný rýchly zásah a riešenie situácie, ktorú nahlási napríklad občan cez telefón. Projekt MOPS funguje na Slovensku od roku 2017.

Šport a voľnočasové aktivity

Nové multifunkčné ihrisko pri Základnej škole v Seni

Deti sú našou budúcnosťou - a práve pre ne vznikol pri Základnej škole v Seni nový priestor plný pohybu, radosti a športu. Pri základnej škole bolo vybudované moderné multifunkčné ihrisko, ktoré ponúka široké možnosti športového vyžitia - od basketbalu a futbalu až po ďalšie pohybové aktivity. Nový športový areál je určený najmä deťom a mládeži, no svoje miesto si tu určite nájdu aj všetci milovníci pohybu a zdravého životného štýlu.

Realizácia projektu bola možná vďaka finančnej podpore Fondu na podporu športu, ktorý na jeho vybudovanie prispel sumou približne 141-tisíc eur. Vďaka tejto investícii získala obec kvalitné a bezpečné miesto na šport, stretávanie aj aktívne trávenie voľného času. Nové ihrisko je veľkým prínosom pre školu ako aj celú komunitu. Prináša viac pohybu a radosti deťom, ktoré ho už po príchode jari budú môcť naplno využívať.

Hokejový turnaj obcí mikroregiónu Hornád

Hokejový turnaj obcí mikroregiónu Hornád na čanianskom zimnom štadióne má nového víťaza - tím skombinovaný z hráčov Skároša a Ždane. Po finálovom dni plnom emócií, napätia a kvalitného amatérskeho hokeja sa z celkového triumfu tešil výber Skároša, ktorý v tomto ročníku spojil sily so susednou Ždaňou a vo finále porazil tím Hurikán Čaňa 2:1. V repríze zápasu zo základnej skupiny diváci sledovali taktickú a defenzívnu finálovú bitku, v ktorej dominovali najmä brankári. Skóre otvoril v 15. minúte Alexej Lukáč, ktorý poslal Skároš do vedenia. Čaňa však v druhej tretine dokázala vyrovnať zásluhou Dávida Stančíka. Rozhodujúci moment prišiel v 37. minúte - Peter Buchla po presnej asistencii Lukáča prekonal domáceho brankára a zabezpečil svojmu tímu víťazstvo 2:1. Napriek veľkému tlaku v závere si Skároš udržal tesný náskok a vyhral aj na strely 31:28. V súboji o tretie miesto zvíťazili Sokoľany nad Trsteným pri Hornáde 5:2. Turnaja sa zúčastnili aj tímy Lakers Čaňa, Valaliky a Haniska. Fanúšikovia vytvorili počas celého turnaja skvelú kulisu.

Z národného šampionátu s dvoma medailami

Veľký úspech! Ani nie 15-ročný Štefan Čamaj zo senianskeho atletického klubu SOPKA si na majstrovstvách Slovenska v atletike starších žiakov vybojoval dve medaily. Na februárovom šampionáte, ktorý sa pre absenciu regulárnej atletickej haly na Slovensku konal v maďarskej Nyíregyháze, si vybojoval striebornú medailu za druhé miesto v skoku o žrdi a bronzovú za tretie miesto v skoku do výšky. O žrdi prekonal latku vo výške 300 cm, čím si vytvoril osobný rekord, do výšky preskočil Števo 169 centimetrov a svoj osobný rekord vyrovnal. Zaujímavosťou bolo, že obidve súťaže prebiehali prakticky naraz. „Musel som sledovať, kedy je môj pokus na rade v jednom a kedy v druhom sektore.“ Podľa trénera Jozefa Hudáka (na snímke so Štefanom) to vôbec nebolo ľahké, keďže sa jeho zverenec musel koncentrovať v jednom čase na dve rôzne disciplíny.

Ochrana prírody a cestovný ruch vo Vysokých Tatrách

Kvetnica - od liečebného ústavu k rekreačnej oblasti

Kedysi sa tu liečili chorí na tuberkulózu. Dnes je to rekreačná oblasť nielen pre domácich, ale aj pre turistov a návštevníkov neďalekých Vysokých Tatier. „Prvý rozmach Kvetnica zažila koncom 19. storočia. Avšak boom zažila Kvetnica až v 30. rokoch 20. storočia. Vtedy postavili aj tento liečebný ústav. Kvetnica, po nemecky Blumental, je dnes miestna časť Popradu. V niekdajších tzv. klimatických kúpeľoch sa liečili najmä železničiari, keďže sanatatórium postavili pre pracovníkov bývalých Československých štátnych dráh. Hlavná budova ústavu je ukážkovým príkladom funkcionalistickej architektúry zo začiatku 20. storočia. Dnes je Kvetnica skvelým miestom na oddych a prechádzky v prírode. Je to blízko pri meste.

„Žilo to tu prakticky až zhruba do roku 2007, kedy bol tento ústav alebo táto špecializovaná nemocnica zatvorená. Fungoval tu obchod, fungovala tu krčma. Zaujímavý je kostolík z roku 1910, kostolík Sv. Heleny, ktorý v období komunizmu slúžil ako sklad transparentov a vlajok. Obrady sa tam obnovili až po revolúcii. Mesto Poprad je predovšetkým známe ako miesto priemyslu a športu. V tejto oblasti sa ťažila najmä medená ruda. Otvorili sme tu dve štôlne. Jednu z roku 1308, čiže je zo stredoveku. Po troch rokoch sme sa dostali v roku 2024, vo februári, do priestorov, kde ľudská noha 400 rokov nebola. Preskúmali sme to podvodným dronom, urobili sme aj revíziu laboratórnu vody a zistili sme, že tá voda je úplne pitná. Členovia spolku sa tešia z každej zvedavej návštevy a štôlne radi sprístupnia po predchádzajúcej dohode. Náučný chodník meria 14 kilometrov, je stredne náročný a delí sa na dve časti.

Pokles počtu kamzíkov v Tatrách

V Tatrách sa potvrdil dlhoročný trend poklesu počtu kamzíkov. Na poľskej a slovenskej strane veľhôr ich videli 805, asi o 40 percent menej ako pred siedmimi rokmi. Pri novembrovom sčítaní kamzíkov vládlo takmer ideálne počasie. Napriek tomu ich ochranári zaznamenali o pätnásť percent menej ako vlani. Okrem vlaňajška počet kamzíkov každoročne klesá. Kamzík vrchovský tatranský je poddruh, ktorý ostal iba v Tatrách po dobe ľadovej. „Nedá sa povedať, že populácia proste smeruje niekde k zániku, to by bolo veľmi odvážne tvrdenie. Kamzíky plašia najmä nedisciplinovaní turisti. „Ako keby vám niekto vošiel do obývačky bez toho, aby sa vás pýtal.

Čistenie tatranských plies

Odpadu je v tatranských plesách z roka na rok menej aj vďaka čisteniu. Vyniesli 47 kilogramov odpadu, najmä fľašiek, pohárov a našli aj pištoľ. Anton Šimčík má 78 rokov a bol takmer na každom čistení tatranských plies. „Tam sme už našli rôzne veci, od okuliarov, peňaženiek, pohárov, fliaš. „Chalani tu pred dvoma rokmi našli aj dron. Voda v Štrbskom plese mala okolo piatich stupňov, niektorí v nej vydržali viac ako hodinu. No vracali sa takmer s prázdnymi rukami. „Tým, že je nás tak veľa, tak sme si to trošku namútili. „Vraciam sa a nemám vôbec nič. Len signálna. Plesá sú pritom v najprísnejšom stupni ochrany prírody. „Niekedy sa dostane odpad náhodne, že niekomu niečo vypadne, zafúka vietor, odletí to preč. „Sme veľmi radi, že potápači každý rok prídu.

Zima v regióne a súvisiace udalosti

Keď sa zima dotkne nášho regiónu

Zima má priam zázračnú schopnosť spomaliť čas a zároveň umožniť človeku precítiť moment, keď akoby všetko na chvíľu stíchne. Aj my sme sa vybrali do nášho regiónu a nenechali si ujsť našu prírodu, na ktorú môžeme byť právom pyšní. Nie je to tá ostrá, nehostinná zima z hôr. Je to tichá, premýšľavá zima, ktorá patrí k nám. Keď sa prejdete okolím, zistíte, že aj chladné dni majú svoje čaro. Vzduch je čistý, výhľady jasné a krajina pôsobí pokojne. Náš región je krásny práve tým, že sa vie meniť. Každé ročné obdobie mu dáva inú tvár a zima mu dodáva hĺbku. Je to čas, keď si môžeme viac všímať detaily, viac vnímať pokoj a možno aj viac premýšľať a vážiť si, čo máme. A tak kým jar zaklope na dvere, skúsme si ešte vychutnať tieto zimné dni v našom regióne. Lebo aj v nich je kus domova.

Prechod Slanskými vrchmi

Tradičný Prechod Slanskými vrchmi sa tento rok uskutočnil už po 57. raz a prilákal približne 300 účastníkov. Pochod sa konal za priaznivého a vábneho zimného počasia, keď sa teplota pohybovala okolo -1 stupňa Celzia a slabé mrazy vytvorili ideálne podmienky na turistiku. Účastníci boli autobusmi prepravení do obce Slanec, odkiaľ absolvovali približne 15-kilometrovú trasu cez Slanské vrchy až ku Kultúrnemu domu v Nižnej Myšli. Tam si následne mohli vychutnať poctivý domáci guláš. Podujatie sa nieslo v pokojnej a príjemnej atmosfére a vďaka dobrému počasiu ponúklo pekné výhľady na zimnú prírodu, vrátane Tatier. Účastníci si odniesli množstvo príjemných zážitkov a organizátorom patrí poďakovanie za hladký priebeh tradičného podujatia.

Srnčia stopa v ozajstnej „trojkráľovej“ zime

Tohtoročná prechádzka Po srnčej stope sa konala už po 33. raz. Účastníkov potešilo nádherné počasie, ktoré umožnilo krásne výhľady. Dobrovoľníci, ktorí podujatie zorganizovali, si v tomto roku zaslúžia mimoriadne uznanie vzhľadom na treskúcu trojkráľovú zimu. Obľúbenou súčasťou akcie bolo prikrmovanie lesnej zveri, streľba zo vzduchovky, jazda na koni pre deti a vedomostná súťaž. Teplo oblečení nadšenci zimnej turistiky si odniesli množstvo krásnych zážitkov.

Komplikácie v Tatrách vplyvom silného vetra

Silný vietor komplikuje dopravu aj prevádzku lanoviek vo Vysokých Tatrách. Prevádzkovateľ stredísk o tom informoval na webovej stranke. Počasie komplikuje situáciu aj na Tatranskej elektrickej železnici. Vietor môže na horách vo vysokých polohách nad 1 500 metrov nad morom dosiahnuť v nárazoch rýchlosť 38 - 44 metrov za sekundu, čo je silná až mohutná víchrica. Výstraha platí až do pondelka 29. decembra. Horská záchranná služba (HZS) neodporúča pre silný vietor pohyb na horách. V súvislosti so silným vetrom eviduje výpadky elektriny aj Východoslovenská distribučná (VSD). Hovorkyňa spoločnosti Andrea Forbergerová potvrdila, že krátko pred 11.00 h bolo nezásobených necelých 1 200 odberných miest. V nižších polohách je zase hlásený prudký nárazový vietor. Výstrahy 1. Dodala, že následky vetra sa podpísali pod poruchy na zariadeniach na vysokonapäťovej aj nízkonapäťovej úrovni.

Bezpečnosť detí na lyžovačke

Pri deťoch na lyžovačke je ostražitosť vždy namieste. Ani najmodernejšia lanovka nedokáže zabrániť tomu, aby z nej dieťa nevypadlo. Na začiatku roka prekĺzol pod zábranu jedenásťročný lyžiar na Krahuliach pri Kremnici. Tento víkend z lanovky spadol osemročný chlapec na Štrbskom Plese. Aj v pondelok (19. 1.) na Štrbskom Plese lyžovali deti. „My lyžujeme s Ninkou, ktorá má 4,5 roka. Ja si ju vyložím hore a potom celú cestu ju strážim. „Lyžujeme s 2,5-ročným Samkom a snažíme sa ísť vždy dvaja dospelí s jedným dieťaťom, z každej strany jeden dospelý. A čo najrýchlejšie zaťahujeme chránič na nohy aj bublinu. Prečo dieťa z lanovky na Štrbskom Plese spadlo, vyšetruje polícia. V stredisku to nateraz komentovať nechceli. Úrazom nedokážu zabrániť ani najmodernejšie lanovky.

Obnova mostíkov nad Štrbským plesom

Štrba sa chystá obnoviť mostíky nad plesom. Tie však roky chátrajú. Mostíky na Štrbskom plese postavili v roku 1970. Naposledy sa na nich skákalo počas zimných univerziád. Na mostíku nad Štrbským plesom treba vymeniť navádzaciu stopu a upraviť doskočisko. Ministerstvo chce peniaze na to získať napríklad z Fondu na podporu športu. „Urobíme všetko pre to, aby sme aj pre tento typ športu zainvestovali v rámci tejto infraštruktúry. Skokan Jakub Moravčík dal synovi sľub, že ak sa to podarí, spoločne si ešte zaskáču na Štrbskom plese.

tags: #tv #markiza #domaca #starostlivost #ivana #krajniakova