Vaskulárna leukoencefalopatia je stav, ktorý môže viesť k závažnému poškodeniu mozgu a kognitívnych funkcií, často označovanému ako vaskulárna demencia. Je jednou z najčastejších neurologických diagnóz u pacientov vo veku nad 60 rokov. Najlepšie túto formu poškodenia rozumových funkcií označuje starší názov multiinfarktová demencia.
Podstata a prejavy vaskulárnej demencie
Popisuje totiž princíp poškodenia mozgu - nedochádza totiž primárne poškodeniu nervových štruktúr (ako pri Alzheimerovej chorobe), naopak nervový systém je poškodený druhotne následkom porúch prekrvenia. Podstatou vzniku je totiž infarkt, t.j. upchatie drobných či väčších mozgových ciev. K tomuto ochoreniu teda vedú okrem „nemo“ prebiehajúcich drobných cievnych príhod aj postupné viacnásobné „bežné“, t.j. navonok pozorovateľné mozgové príhody. Tie sa samozrejme prejavujú najmä ložiskovým poškodením, t.j. napríklad ochrnutím končatín, narušenou funkciou tvárovej mimiky, poruchou reči apod.
V mnohých ohľadoch sa príznaky a prejavy podobajú na Alzheimerovu demenciu. Odlišný je priebeh - vaskulárna demencia prebieha obvykle skokovito, objavujú sa náhle zhoršenia a zlepšenia rozumových funkcií v horizonte týždňov i mesiacov. Vaskulárna demencia sa podobá na Alzheimerovu chorobu, odlišuje sa práve skokovitým priebehom so striedavými zlepšeniami a zhoršeniami. Typické je prvé objavenie sa príznakov v nadväznosti na „viditeľnú“ cievnu mozgovú príhodu, pre ktorú bol pacient pravdepodobne i hospitalizovaný. Okrem psychických funkcií sú oproti Alzheimerovi často postihnuté aj iné funkcie mozgu - môžu sa vyskytovať poruchy reči, hybnosti končatín, ťažkosti s prehĺtaním, s chôdzou či stabilitou. Prejavy sú niekedy zámerne zľahčované alebo i celkom prehliadané, keďže môžu patriť do obrazu fyzicky i psychicky náročného prechodného zhoršenia stavu v súvislosti s pobytom v cudzom prostredí.
Diagnostika a liečba vaskulárnej demencie
Zobrazovacie vyšetrenie (CT alebo magnetická rezonancia) jednoznačne odhalia množstvo drobných cievnych infarktov. Našťastie s rutinným zavedením MRI sa diagnostika značne zjednodušila - rezonancia totiž odhaľuje i veľmi drobné zmeny v mozgu. Vo vyhranených prípadoch (ktorých je bohužiaľ menšina) sa už pri prvom vyšetrení neurológovi alebo (častejšie) psychológovi či psychiatrovi vyzbrojenému batériou testov podarí jednoznačne určiť, či sa jedná o Alzheimerovu chorobu alebo vaskulárnu demenciu. Často sa diagnóza stanoví ako zmiešaná demencia. Pri nejednoznačných zobrazovacích vyšetreniach ďalší priebeh ochorenia naznačí, či jeho „schodovitosť“ smeruje skôr k vaskulárnej demencii alebo jeho plynulosť poukazuje skôr na Alzheimera.
„Liečba“ tejto diagnózy je obtiažna. Zámerne je to slovo v úvodzovkách, keďže neurológovia polemizujú o tom, či používané lieky skutočne zastavujú či spomaľujú priebeh ochorenia. Pokiaľ sa zastihne ochorenie v úvodnej fáze, kedy ešte poškodenie mozgu nie je výrazné, je možné priebeh spomaliť a progresiu demencie tým ovplyvniť. V súčasnosti sa objavujú na neurologických oddeleniach pacienti i pacientky vo veku od 25 rokov (najmä ženy berúce hormonálnu antikoncepciu a muži fajčiari s výraznou nadváhou a neliečeným vysokým krvným tlakom). Pokiaľ prídu včas, t.j. do 3 hodín, je možné podať liečbu rozpúšťajúcu zrazeninu, no obvykle prídu pacienti príliš neskoro. Vtedy už zostáva priestor len pre podpornú liečbu na rozšírenie ciev mozgu, zlepšenie mozgového metabolizmu a rehabilitáciu. V mladom veku je plasticita mozgu našťastie ešte vysoká a preto sa často aj výrazný mozgový deficit „zrehabilituje“ takmer do pôvodného stavu. „Chemická“ liečba je skôr preventívna než kuratívna. Farmakologicky sa totiž lieči základné cievne ochorenie, t.j. ateroskleróza a súvisiace syndrómy. Súčasne sa podáva samozrejme preventívna liečba cievnych mozgových príhod. Bohužiaľ, pre mnoho liekov je uvedená ako indikačná diagnóza práve Alzheimerova choroba, preto pacienti s diagnózou vaskulárnej demencie ich nemôžu dostávať. Veľmi dôležité sú nefarmakologické postupy, t.j. kognitívny tréning, fyzikálna terapia, dostatok telesného pohybu a zachovanie čo najlepšej mentálnej aktivity.
Zmeny v posudzovaní invalidity a Príloha č. 4 zákona o sociálnom poistení
Sociálna poisťovňa začne od augusta prehodnocovať percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (percento invalidity) niektorých poberateľov invalidných dôchodkov. Dôchodcovia nemusia o nič žiadať, proces je naplánovaný na dva roky. Percento invalidity Sociálna poisťovňa preskúma zo zákona. Vyplýva to z novely zákona o sociálnom poistení a jej Prílohy č. 4. Príloha mení, resp. dopĺňa niektoré percentá invalidity podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov tak, aby zodpovedali najnovším medicínskym poznatkom. Zmeny nadobúdajú účinnosť od 1. augusta 2023.
Dôvody legislatívnej úpravy a jej dopad
Dôvodom legislatívnej úpravy bolo zaradiť do Prílohy č. 4 čo najširší okruh skupín ochorení, aby sa predišlo nutnosti porovnania niektorých chorôb s inou chorobou, ktorá je svojim funkčným dopadom najviac porovnateľná, a aby percento invalidity zodpovedalo najnovším medicínskym poznatkom závažnosti poškodenia zdravia. Príloha č. 4 má po novele celkom 654 položiek. K zvýšeniu percenta invalidity dochádza v 141 položkách. Do jednotlivých kapitol boli zaradené nové oddiely, ale aj vytvorená nová Kapitola XVI - Zhubné nádory iných a nepresne určených lokalizácií, sekundárne a nešpecifikované zhubné nádory a Kapitola XVII - Iné ochorenia, ktoré nie sú zahrnuté v predchádzajúcich kapitolách a svojim klinickým priebehom sa dajú ťažko prirovnať k niektorej chorobe.
Zmeny budú mať pri niektorých ochoreniach vplyv na uznanie invalidity, resp. jej výšku. Sociálna poisťovňa upozorňuje, že zmeny v Prílohe č. 4 sa netýkajú všetkých zdravotných postihnutí. Napríklad mozgové obrny s ťažkou parézou dvoch končatín doteraz mohli byť posúdené maximálne na 70 %, to znamená na úrovni čiastočnej invalidity. Podľa novely sa hranica zvýšila na 75 %, to znamená na úroveň plnej invalidity. Ľahká mentálna retardácia bola doteraz posudzovaná v pásme 40 až 60 %, po novom pri IQ 50-54 môže byť posúdená až na 75 %. Trvalá tracheostómia, stavy po operačnom odstránení hrtana, boli doteraz posudzované maximálne na 70 %, po novom 75 %. Pri chronických ochoreniach podžalúdkovej žľazy - ťažké poruchy výživy až kachektizácia, zníženie výkonnosti organizmu - bola doteraz maximálna hranica 70 % zmenená na 75 %. Chondrodystrofia sa posudzuje v prípadoch s ťažkými deformáciami končatín, hrudníka a obmedzením výkonnosti organizmu, zníženou pohyblivosťou, poruchami ventilácie jednotne hodnotou 75 %, odstránilo sa meranie výšky v centimetroch a posúdenie v rozmedzí 40 až 50 %.
| Ochorenie | Staré maximum (%) | Nové maximum (%) |
|---|---|---|
| Mozgové obrny s ťažkou parézou dvoch končatín | 70 | 75 |
| Ľahká mentálna retardácia (pri IQ 50-54) | 60 | 75 |
| Trvalá tracheostómia, stavy po odstránení hrtana | 70 | 75 |
| Chronické ochorenia podžalúdkovej žľazy (ťažké poruchy výživy) | 70 | 75 |
| Chondrodystrofia (ťažké deformácie, obmedzenie výkonnosti) | 50 | 75 |
Proces prehodnocovania a očakávané dôsledky
Prehodnotenie percenta invalidity poberateľov invalidného dôchodku bude Sociálna poisťovňa vykonávať v rámci kontrolných lekárskych prehliadok v lehote určenej pri poslednom posúdení zdravotného stavu. Ak nebola určená lehota nasledujúcej kontrolnej lekárskej prehliadky, teda ide o stav trvalý (kontrolná lekárska prehliadka bola určená ako nepotrebná), alebo je lehota kontrolnej lekárskej prehliadky určená až po 31. júli 2023, Sociálna poisťovňa bude postupne prehodnocovať percento invalidity tých poberateľov invalidného dôchodku, ktorých sa zmena Prílohy č. 4 týka, a to zo zákona (EX OFFO), t. j. z vlastného podnetu. Nie je potrebné, aby si poberatelia invalidného dôchodku podávali vlastnú žiadosť. Sociálna poisťovňa bude mať na prehodnotenie percenta invalidity tých, ktorých sa zmeny týkajú, dva roky. Ak poberatelia invalidného dôchodku chcú mať informáciu, či sa zmena Prílohy č. 4 týka aj ich zdravotného postihnutia, môžu sa obrátiť priamo na posudkového lekára v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, kde bol posudzovaný ich zdravotný stav.
Sociálna poisťovňa začne z vlastného podnetu prehodnocovať percento invalidity najskôr pri zdravotných stavov trvalých, ktoré si vyhľadá v informačnom systéme. Z týchto prípadov budú prioritne posudzované tie prípady, u ktorých bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená na „hraničných“ 70 %. V týchto prípadoch teda pôjde o ťažké stavy. Po prehodnotení percenta invalidity Sociálna poisťovňa vydá v lehote 90 dní rozhodnutie. Právna úprava garantuje, že ak v dôsledku zmeny Prílohy č. 4 dôjde k zmene miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, dôchodok priznaný pred 1. augustom 2023 sa nesmie znížiť. Novela by sa mala dotknúť približne 21 tisíc poberateľov invalidných dôchodkov. Sociálna poisťovňa predpokladá, že do konca roku 2023 prehodnotí zdravotný stav u približne 20-25 % dotknutých poberateľov invalidného dôchodku. V priebehu roku 2024 to bude ďalších 50 % a do 30. júna 2025 zvyšných 25 %. Nové žiadosti o invalidný dôchodok sa budú od 1. augusta 2023 posudzovať automaticky už podľa novej Prílohy č. 4. Zmeny by sa mali týkať približne 5 300 súčasných poberateľov tzv. čiastočných invalidných dôchodkov (v kategórii „do 70 %“). V priemere si k dôchodku mesačne prilepšia o vyše 22 eur. Okrem toho sa ďalších 16 100 súčasných poberateľov tzv. čiastočných invalidných dôchodkov stane poberateľmi plného invalidného dôchodku, teda dôjde k ich „preklasifikácii“ z kategórie „do 70 %“ do kategórie „nad 70 %“. Novela zákona o sociálnom poistení zároveň predpokladá nárast novopriznaných invalidných dôchodkov, a to ročne o 476 nových poberateľov tzv. plných invalidných dôchodkov. K 30. júnu 2023 poberalo invalidný dôchodok s invaliditou do 70 % 142 278 ľudí v priemernej výške 260,72 eura.
tags: #vaskularna #leukoencefalopatia #bodovanie #do #invalidneho #dochodku