Tretí sektor a jeho kľúčová úloha v náhradnej rodinnej starostlivosti na Slovensku

Náhradná rodinná starostlivosť je komplexná téma, ktorá sa dotýka osudov detí, ktoré nemôžu vyrastať vo svojej biologickej rodine. Na Slovensku zohráva tretí sektor, teda mimovládne neziskové organizácie, významnú úlohu pri zabezpečovaní a podpore tejto formy starostlivosti. Tento článok sa zameriava na postavenie a aktivity tretieho sektora v oblasti náhradnej rodinnej starostlivosti na Slovensku, s dôrazom na rôzne formy starostlivosti a špecifické organizácie, ktoré v tejto oblasti pôsobia. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku a poukázať na dôležitosť spolupráce medzi štátom a tretím sektorom pri zabezpečovaní kvalitnej náhradnej rodinnej starostlivosti pre deti v núdzi.

Čo je tretí sektor?

Tretí sektor je súhrnným označením pre organizácie, ktoré nie sú napojené na vládu. Medzi ich činnosti patrí sociálna starostlivosť, starostlivosť o deti, ochrana verejného záujmu, ochrana životného prostredia a podobne. Organizácie tretieho sektora sú tiež charakterizované ako mimovládne a neziskové, charitatívne dobrovoľnícke organizácie. Tvoria ho nadácie, združenia, dobročinné spolky, kluby, svojpomocné skupiny, kultúrne, náboženské a vzdelávacie inštitúcie, občianske združenia. Popri vládnom (vládne inštitúcie) a podnikateľskom sektore dotvára tretí sektor systém sociálneho rozvoja a sociálnej starostlivosti o človeka.

História tretieho sektora

Niečo ako tretí sektor sa začalo vo svete formovať koncom 19. storočia. Vtedy vzniklo viacero subjektov, ktoré sa zameriavali na sociálnu spravodlivosť, snažili sa o riešenie chudoby a podobne. Príkladom je Americký Červený kríž (založený v roku 1881 a reorganizovaný v 1904.). V 70. rokoch 20. storočia sa vo Francúzsku a ďalších krajinách začali formovať diskusie o úlohe tretieho sektora. Približne o 10 rokov neskôr sa mimovládne organizácie stali dôležitým hráčom nielen v sociálnej oblasti, ale aj v oblastiach ako ochrana životného prostredia, vzdelávanie a podpora transparentnosti. V súčasnosti sú mimovládky neoddeliteľnou súčasťou zdravých spoločností a ekonomík, pričom v niektorých krajinách, ako napríklad v Holandsku, majú významný podiel na HDP. Ich aktivity sa zameriavajú na pokrývanie potrieb spoločnosti, ktoré vlády a súkromný sektor nedokážu efektívne riešiť.

Mimovládne organizácie na Slovensku

Aj na našom území sa tretí sektor začal formovať v 19. storočí. V roku 1844 vznikol spolok Tatrín, ktorý podporoval slovenskú literatúru a jazyk. V roku 1863 sa zrodila Matica slovenská. Jej hlavným cieľom bola podpora slovenského národného povedomia a literatúry. Krátko po Matici slovenskej sa v Sobotišti sformoval Prvý slovenský gazdovský spolok - predchodca moderných družstiev na Slovensku (rok 1869). Zakladateľom bol Samuel Jurkovič. Okrem toho v tomto období vznikli aj úverové družstvá, ktoré pomáhali roľníkom a remeselníkom získať finančné prostriedky.

Počas prvej Československej republiky nastal na Slovensku búrlivý rozvoj rôznych občianskych zoskupení. Vo veľkom sa zakladali spolky a iné zoskupenia (napr. hasičské zbory, ochotnícke zbory). Väčšinou sa zameriavali na kultúru, vzdelávanie, šport. Mnohé riešili aj chudobu, nezamestnanosť, vzdelávanie. Keďže ústava z roku 1920 garantovala slobodu združovania a zhromažďovania, štát do ich činnosti zasahoval minimálne. Okrem slovenských organizácií existovali aj menšinové (české, maďarské, židovské).

Obdobie po roku 1948

Po roku 1948 väčšinu organizácií prevzal štát. Síce niektoré z nich existovali naďalej (Československý červený kríž, Spolok slovenských spisovateľov...), no museli sa podriadiť štátnemu dohľadu. No existovali aj rôzne disidentské spolky (Podzemná cirkev, rôzne ekologické iniciatívy). Avšak najväčšia československá disidentská iniciatíva, Charta 77 mala na území Slovenska len malý ohlas. Podpísalo ju iba zopár jednotlivcov (Milan Šimečka napr.).

Po roku 1989

Po roku 1989 sa na Slovensku tretí sektor opäť prebudil k životu. V 90. rokoch boli prijaté zákony, ktoré upravili postavenie občianskych združení, nadácií a neziskových organizácií. Napríklad zákon o združovaní občanov.

Náhradná rodinná starostlivosť na Slovensku

Náhradná starostlivosť je definovaná ako súbor dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, keď rodičia túto starostlivosť nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Základnými predpokladmi náhradnej starostlivosti sú jej dočasnosť a absencia riadnej starostlivosti zo strany rodičov. Dôvodom pre zverenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti sú objektívne alebo subjektívne prekážky na strane rodičov, ktoré im bránia v riadnej starostlivosti o dieťa. Uprednostňuje sa starostlivosť rodičov, a preto má byť náhradná starostlivosť dočasná, umožňujúca rodičom usporiadať svoj život tak, aby sa o dieťa mohli v budúcnosti starať. Ak dôvody pre náhradnú starostlivosť pominú, rodičia môžu požiadať súd o jej zrušenie. Súd však vždy rozhoduje v najlepšom záujme dieťaťa, posudzuje kvalitu starostlivosti u rodičov a osoby, ktorá sa o dieťa stará, ako aj citové väzby dieťaťa.

Dôležité je rozlišovať medzi pojmami náhradná výchova a náhradná starostlivosť. Náhradná starostlivosť je širší pojem, ktorý zahŕňa rôzne formy starostlivosti o deti, ktoré nemôžu vyrastať vo svojej biologickej rodine, vrátane náhradnej výchovy, pestúnskej starostlivosti a osvojenia. Dieťa v náhradnej výchove má špecifické potreby, ktoré je potrebné zohľadniť. Spoločenské, psychologické a výchovné aspekty sú kľúčové pre zabezpečenie jeho zdravého vývoja.

Legislatívne podmienky a priebeh náhradnej inštitucionálnej výchovy sú upravené zákonom. Výchova v profesionálnej rodine a výchova v samostatnej skupine sú alternatívne formy náhradnej starostlivosti. Transformácia detských domovov a detské mestečko predstavujú inovatívne prístupy k náhradnej starostlivosti. Celá problematika náhradnej starostlivosti detí po roku 1997, keď detské domovy prešli z rezortu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pod správu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, sa začala nová etapa ich riadenia. Táto zmena mala vplyv na financovanie, personálne obsadenie a celkovú koncepciu starostlivosti o deti v detských domovoch.

Formy náhradnej starostlivosti podľa Zákona o rodine

Slovenská legislatíva, predovšetkým Zákon o rodine a Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, upravuje rôzne formy náhradnej starostlivosti s cieľom zabezpečiť, aby každé dieťa malo možnosť vyrastať v bezpečnom a podnetnom prostredí.

Náhradná osobná starostlivosť (NOS)

Náhradná osobná starostlivosť je jednou z foriem náhradnej starostlivosti upravená v Zákone o rodine. Ide o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča. Zákon umožňuje, aby bolo dieťa zverené inému občanovi, ktorý zabezpečí jeho riadnu výchovu. O zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti rozhoduje súd a keďže je to vždy rozhodnutie veľmi závažné, musí nevyhnutne osoba, ktorej má byť dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti spĺňať predpoklady zabezpečujúce riadnu výchovu dieťaťa v jeho najlepšom záujme.

Podmienky pre zverenie do NOS

Osobou, ktorej možno maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, sa môže stať len fyzická osoba, ktorá spĺňa nasledovné kritériá:

• Má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
• Má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
• Má osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne.
• Spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

Súd pri rozhodovaní uprednostní príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa uvedené predpoklady, v záujme zachovania kontaktu s rodinou.

Práva a povinnosti osoby vykonávajúcej NOS

Súd v rozhodnutí o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti zároveň určí rozsah jej práv a povinností vo vzťahu k dieťaťu. Táto osoba má povinnosť sa o dieťa osobne riadne starať a má právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach. V podstatných veciach rozhodujú i naďalej rodičia dieťaťa spoločne. Rodičia dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Okrem rozhodovania v podstatných veciach dieťaťa, majú rodičia zachovanú vyživovaciu povinnosť k dieťaťu ako aj právo sa s dieťaťom stretávať. Súd v rozhodnutí zároveň určí výšku výživného, ktorou každý z rodičov bude prispievať na výživu dieťaťa k rukám osoby, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Pokiaľ sa rodičia a táto osoba nedohodnú o úprave styku rodičov s dieťaťom, upraví styk súd.

Návrh na zverenie dieťaťa do NOS

Ak sa domnievate, že rodičia dieťaťa nedokážu zabezpečiť riadnu výchovu, odporúča sa kontaktovať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVAR), ktorý môže poskytnúť rodičom potrebnú pomoc a poradenstvo. Návrh na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti musí obsahovať:

• Osobné údaje navrhovateľa, rodičov dieťaťa a samotného dieťaťa (meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko, občianstvo).
• Podrobné opísanie dôvodov, pre ktoré rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa.
• Skutočnosti preukazujúce vhodnosť navrhovateľa pre náhradnú osobnú starostlivosť o dieťa.
• Návrh na výšku výživného na dieťa.
• Návrh na úpravu styku rodičov s dieťaťom.

K návrhu je potrebné priložiť:

• Rodný list dieťaťa a rodný list osoby, ktorej má byť dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
• Doklady preukazujúce príjmy tejto osoby a spolužijúcich osôb a opodstatnené výdavky na domácnosť, v ktorej bude dieťa žiť.
• Doklady preukazujúce výdavky na dieťa.

Po podaní návrhu súd nariadi ústne pojednávanie, na ktorom vykoná výsluch účastníkov konania a ďalšie potrebné dokazovanie. Súd sa zameria na zistenie, či rodičia sa skutočne nedokážu o dieťa riadne postarať a či je zverenie do náhradnej starostlivosti v záujme dieťaťa.

Pestúnska starostlivosť

Pestúnska starostlivosť je ďalšou formou náhradnej starostlivosti, ktorú upravuje Zákon o rodine a Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. Do pestúnskej starostlivosti je možné zveriť maloleté dieťa v prípade, ak je to v jeho najlepšom záujme a ak nie je možné zabezpečiť mu riadnu výchovu inou, vhodnejšou a trvalou formou v jeho biologickej rodine alebo osvojením. Na rozdiel od osvojenia a náhradnej osobnej starostlivosti má pestún nárok na príspevok na napĺňanie potrieb dieťaťa až do skončenia povinnej školskej dochádzky, alebo až do skončenia prípravy na budúce povolanie až do 25 roku života. Rozsah práv a povinností pestúna k maloletému dieťaťu vymedzuje súd.

Kto sa môže stať pestúnom?

Pestúnom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá spĺňa nasledovné kritériá:

• Má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
• Má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
• Má osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne.
• Je zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť.
• Spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude pestúnsku starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

Práva a povinnosti pestúna

Pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Počas výkonu pestúnskej starostlivosti rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti len v rozsahu, v akom nepatria pestúnovi.

Osvojenie (Adopcia)

Osvojenie je trvalé riešenie pre dieťa, ktoré nemôže vyrastať vo svojej rodine. Na základe rozhodnutia súdu vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom právny vzťah, ktorý je rovnocenný vzťahu medzi biologickými rodičmi a deťmi. Osvojiteľ nadobúda práva a povinnosti rodiča voči dieťaťu. O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa. Pred jeho rozhodnutím musí uplynúť doba 9 mesiacov predosvojiteľskej starostlivosti, počas ktorých sa záujemcovia starajú o dieťa na vlastné náklady.

V poslednom období narastá záujem ľudí o pestúnsku starostlivosť či osvojenie. Ide o dve formy náhradnej rodinnej starostlivosti, ktoré umožňujú prijatie dieťaťa, ktoré bolo z nejakých dôvodov umiestnené v ústavnom zariadení. Žiadatelia o náhradnú rodinnú starostlivosť, ktorí splnia zákonom stanovené podmienky zapísania do zoznamu žiadateľov, čakajú na dieťa v poradovníku na základe svojich požiadaviek. Jednou z najkľúčovejších požiadaviek je forma náhradnej rodinnej starostlivosti.

Predtým, ako si povieme niečo o pestúnskej starostlivosti či osvojení, je potrebné uviesť, že existuje zoznam žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť (ďalej len ,,NRS“) a zoznam detí, ktoré sú zaradené do prehľadu detí, ktorým je potrebné sprostredkovať niektorú z foriem NRS. Tieto zoznamy vedie Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len ,,ÚPSVR“), špeciálne na to určený úrad v rámci každého kraja na Slovensku. Prvý zoznam tvoria žiadatelia o NRS, ktorí sú zapísaní podľa § 73 ods. 3 písm. a/ 2. bodu a podľa § 39 zákona NR SR č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane a sociálnej kuratele, pričom musia v zmysle zákona splniť stanovené podmienky pre náhradnú rodinnú starostlivosť. Druhý zoznam je zoznam detí, ktoré sú zaradené do prehľadu detí, ktorým je potrebné sprostredkovať niektorú z foriem NRS.

Keby sme mali nájsť spoločnú charakteristiku osvojenia a pestúnskej starostlivosti, mohli by sme vychádzať z Matějček et al. (2002), ktorý tvrdí, že dieťa je vychovávané ľuďmi, ktorým sa nenarodilo. Keďže náhradní rodičia si s dieťaťom zatiaľ nevytvorili blízke puto, je pre nich dieťa po príchode do rodiny do určitej miery „neznáme“. Úlohou náhradných rodičov je teda naučiť sa dieťaťu porozumieť a upraviť svoj spôsob života tak, aby vyhovoval okrem nich samých, či deťom, ktoré v ich rodine už vyrastajú aj dieťaťu, ktoré do svojej rodiny prijali.

Na rozdiel od pestúnskej starostlivosti je osvojenie trvalým riešením pre dieťa. V našej krajine upravuje pestúnsku starostlivosť Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine § 48, ak rodičia dieťaťa nezabezpečujú či nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa, môže súd rozhodnúť o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom a je zapísaná v zozname žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť. Pestún má právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok len v bežných veciach. K vykonávaniu nevšedných záležitostí je povinný žiadať o súhlas biologického rodiča dieťaťa, prípadne súd, ak rozhodnutie zákonného zástupcu dieťaťa nie je v súlade so záujmom dieťaťa. Vtedy sa môže pestún domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí rodiča, resp. zákonného zástupcu preskúmal súd. Dieťa, ktoré súd zverí do pestúnskej starostlivosti, môže, ale nemusí byť osvojiteľné, môže, ale nemusí mať kontakt so svojimi vlastnými rodičmi. Pri forme pestúnskej starostlivosti pestúni preberajú na seba určité, rodičovské záväzky, ale zákonným zástupcom dieťaťa ostáva stále biologický rodič dieťaťa. Dieťaťu obvykle ostáva jeho meno a priezvisko, ale pestúni vo výnimočných prípadoch môžu požiadať o zmenu mena, či priezviska. Viacerí autori (Mačkinová, Musilová, 2013; Matejček et al. 2002;) uvádzajú, že pestúni s dieťaťom často neformálne vytvárajú a zachovávajú veľmi podobný vzťah ako k deťom vlastným. Často sa stáva, že deti ostávajú aj po dosiahnutí plnoletosti v pestúnskej rodine do času, kým sa osamostatnia.

Čakacia doba na dieťa, keď sa pri prvom informačnom rozhovore dozvedia, že na pestúnsku starostlivosť budú čakať oveľa kratšie ako na osvojenie, keďže pestúnov je v Bratislavskom kraji porovnateľne menej ako osvojiteľov. Tento argument však funguje len v niektorých prípadoch. Žiadatelia volia pestúnsku starostlivosť len v prípadoch, kedy návrat dieťaťa do biologickej rodiny reálne nehrozí (biologickí rodičia sú bezdomovci, drogovo závislí atď.). Na formu pestúnskej starostlivosti štát prispieva finančným príspevkom: a to pre dieťa pestúnskym príspevkom a pre pestúna odmenou pestúna. Okrem toho pestún poberá aj prídavky na dieťa. Žiadatelia o NRS sú prevažne dobre finančne zabezpečení, ale určite existujú prípady, kedy je dôvodom preferencie pestúnskej starostlivosti aj finančná odmena. Záujem o väčšiu súrodeneckú skupinu detí, kde je nižší predpoklad možnosti osvojenia z dôvodu zachovávania súrodeneckých väzieb. Tento dôvod býva zriedkavý až ojedinelý. Žiadatelia, ktorí už majú vlastné biologické deti a chcú pomôcť deťom v ústavnej starostlivosti.

Osvojenie je vzťah, ktorý vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom. Vzťah, ktorý medzi nimi vznikne počas osvojenia je rovnaký, aký je medzi biologickými rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Na vyslovenie osvojiteľnosti u maloletého dieťaťa pamätá zákonodarca podmienkami, ktoré musia byť zo zákona splnené. Ekonomický nedostatok, ako aj nedostatočné bytové pomery, či núdza rodičov nemôžu byť dôvodom na vyhlásenie dieťaťa za osvojiteľné. V niektorých prípadoch môže byť maloleté dieťa súdom vyhlásené za osvojiteľné aj bez súhlasu rodičov:

• Neprejavujú skutočný záujem o dieťa po dobu najmenej 6 mesiacov. Pri tomto bode narážame na problém, aký je skutočný záujem rodičov, resp. rodiča o dieťa, pretože z pohľadu odborníkov je skutočný záujem o dieťa vnímané rôzne. Napr. niektorí biologickí rodičia majú presne zmapované obdobie 6 mesiacov, kedy by mali o dieťa prejaviť záujem, aby sa nestalo osvojiteľné. O dieťa nejakým spôsobom prejavia záujem, aj keď vedia, že si ho reálne nikdy nevezmú domov. Čím je dieťa staršie, tým je ťažšie ho umiestniť do náhradnej rodiny, nakoľko väčšina žiadateľov prejavuje záujem o menšie deti.
• Neprejavili o dieťa žiadny záujem po dobu najmenej 2 mesiacov po narodení dieťaťa, ak im v tom nebránila závažná prekážka (ak je biologický rodič vo väzení, alebo je vážne chorý atď).
• Udelia vopred všeobecný súhlas k osvojeniu tzv. „generálny súhlas“ (bez uvedenia konkrétnych osvojiteľov), a to pred súdom, alebo v písomnej forme pred orgánom sociálnoprávnej ochrany, alebo pred povereným zamestnancom sociálnoprávnej ochrany v zdravotníckom zariadení, kde sa dieťa narodilo. S osvojením musia súhlasiť obaja rodičia, pokiaľ sú zapísaní v rodnom liste dieťaťa. Takmer všetky deti, ktoré určený ÚPSVR Bratislava vedie v prehľade detí nemajú v rodnom liste uvedeného otca, preto vyhlásenie „Privolenie na osvojenie dieťaťa“ podpisuje len matka, čím dáva súhlas k jeho osvojeniu. Osvojiteľnosť dieťaťa sa vyhlasuje formou rozsudku a dieťa sa stáva právne voľným, osvojiteľným.

Ďalším prípadom zaradenia dieťaťa vhodného do prehľadu detí, ktorým treba sprostredkovať NRS je prípad, keď dieťa zanechala žena po pôrode v zdravotníckom zariadení, tzv. „anonymný pôrod“. Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 305/2005 Z. z. o SPOD a SK ak ide o dieťa, ktoré zanechala žena po pôrode v zdravotníckom zariadení, ak nie je známy ani jeden z rodičov, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zašle základné údaje o dieťati podľa časti dokumentácie určenému orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately najneskôr nasledujúci pracovný deň po dni, keď sa dozvedel o tejto skutočnosti. Tieto detí sú hneď zaradené do zoznamu detí, ale ešte nie sú právne voľné, pretože ešte nebola vyslovená osvojiteľnosť súdom. Vyslovenie osvojiteľnosti dieťaťa spojené s pozbavením rodičovských práv a povinností a ustanovením dieťaťu poručníka je v poslednom čase zdĺhavé a môže sa predĺžiť, aj sa predlžuje až na niekoľko mesiacov, najmä od zrušenia Občianskeho súdneho poriadku od 01. 07.

Určený ÚPSVR po doručení spisovej dokumentácie dieťaťa, hľadá pre dieťa vo svojom kraji vhodných žiadateľov o NRS, pričom najneskôr do dvoch týždňov od zapísania dieťaťa do prehľadu detí osloví žiadateľov zo zoznamu žiadateľov. Ak takýchto žiadateľov nemá, tak po uplynutí dvoch týždňov musí spisovú dokumentáciu dieťaťa zaslať do akreditovaných subjektov v rámci kraja a všetkým určeným orgánom na Slovensku. Ak určený ÚPSVR nájde pre maloleté dieťa vhodných žiadateľov, poučí ich o možnosti predĺženia konaní spojených s vyslovením.

Medzištátne osvojenie

Ak sa pre dieťa nedarí nájsť náhradnú rodinu v krajine pôvodu, je možným riešením medzištátne osvojenie. Slovenská republika sa stala s účinnosťou od 1.10.2001 zmluvným štátom Dohovoru o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach.

Ústavná starostlivosť

Ústavná starostlivosť je forma náhradnej starostlivosti, ktorá sa využíva v prípadoch, keď nie je možné zabezpečiť dieťaťu starostlivosť v rodinnom prostredí. Dieťa je umiestnené v zariadení ústavnej starostlivosti, ako je detský domov. Slovenská republika je v rámci Európskej únie z pomedzi 27 krajín na 8 mieste v počte detí umiestnených v ústavoch detských domovov. Cieľom je znižovať počet detí v ústavnej starostlivosti a uprednostňovať rodinné formy náhradnej starostlivosti.

Profesionálna náhradná rodina (PNR)

Medzi efektívne formy náhradnej starostlivosti, maximálne sa približujúcej náhradnej rodinnej starostlivosti patrí aj starostlivosť v profesionálnej náhradnej rodine, ktorú môže zriadiť subjekt na vykonávanie ústavnej starostlivosti nariadenej súdom. Profesionálny náhradný rodič poskytuje starostlivosť deťom s nariadenou ústavnou výchovou vo svojom vlastnom rodinnom prostredí a to 24 hodín denne. V tomto je výkon profesionálneho rodičovstva svojou formou podobný náhradnej rodinnej starostlivosti. Profesionálna náhradná rodina je však organizačnou súčasťou detského domova. Profesionálne náhradné rodičovstvo nie je rodinnoprávnym, ale pracovnoprávnym vzťahom. Jeden profesionálny rodič môže mať v osobnej starostlivosti najviac tri deti.

Úloha tretieho sektora v náhradnej rodinnej starostlivosti

Tretí sektor zohráva kľúčovú úlohu v oblasti náhradnej výchovy. Občianske združenia ako Úsmev ako dar, OZ Návrat a OZ Asociácia náhradných rodín poskytujú dôležité služby a podporu deťom a rodinám v náhradnej starostlivosti.

Organizácie tretieho sektora

Úsmev ako dar

Úsmev ako dar je jednou z najznámejších organizácií tretieho sektora na Slovensku, ktorá sa venuje problematike náhradnej rodinnej starostlivosti. Organizácia sa zameriava na pomoc deťom v detských domovoch a na podporu náhradných rodín.

OZ Návrat

OZ Návrat sa zameriava na podporu návratu detí z detských domovov do ich biologických rodín, ak je to možné a v záujme dieťaťa. Organizácia tiež poskytuje poradenstvo a podporu náhradným rodinám.

Asociácia náhradných rodín (ANR)

Asociácia náhradných rodín (ANR) je mimovládna nezisková organizácia na Slovensku, združujúca náhradné rodiny, ktoré prijali deti do rôznych foriem náhradnej rodinnej starostlivosti (adopcia, pestúnska starostlivosť, profesionálna rodina). V jednoduchosti povedané, ANR pracuje s rodinami, ktoré prijali deti do rodiny z detských domovov. Na Slovensku je málo iniciatív, ktoré by sa podobnej problematike venovali. Medzi najvýraznejšie aktivity organizácie patrí rekreačno-vzdelávací pobyt, ktorý oslavuje 29. ročník. ANR poskytuje týmto rodinám vzdelávanie, sprevádzanie a podporu v procese prijatia dieťaťa do rodiny, v adaptačnej fáze i počas celej doby zotrvania dieťaťa v náhradnej rodine.

Aktivity ANR

ANR sa zameriava na:

• Vzdelávanie: Organizovanie seminárov, workshopov a školení pre náhradných rodičov, zameraných na špecifické potreby detí v náhradnej starostlivosti.
• Sprevádzanie: Poskytovanie individuálnej podpory a poradenstva náhradným rodinám v rôznych fázach starostlivosti o dieťa.
• Podporu: Vytváranie priestoru pre vzájomnú výmenu skúseností a podporu medzi náhradnými rodinami.
• Rekreačno-vzdelávacie pobyty: Organizovanie pobytov pre náhradné rodiny a deti, ktoré spájajú oddych s vzdelávacími aktivitami.

Inovatívne prístupy v náhradnej starostlivosti

Detské mestečko Trenčín

Detské mestečko v Trenčíne predstavuje unikátny model starostlivosti o deti, ktorý sa snaží vytvoriť prostredie čo najviac podobné rodinnému. Prvé vdýchnutie Detskému mestečku pred 50. rokmi dala doc. Dobromila Iva Vaňková, ktorá zohrala v starostlivosti o „deti z ulice“ nesmierne dôležitú úlohu. Dňa 24.02.2024 sa v areáli Detského mestečka v Trenčíne uskutočnilo stretnutie s účasťou delegácií odchovancov, zamestnancov a priaznivcov detských mestečiek zo SLOVENSKA, NEMECKA a MAĎARSKA. Program stretnutia zahŕňal príchod a prehliadku areálu Detského mestečka v Trenčíne.

Príklad úspešného odchovanca

Príkladom úspešného odchovanca Detského mestečka je majster sveta v pretláčaní rukou, ktorý vyrastal v Detskom mestečku v Trenčíne, kde sa o neho starala stabilná manželská dvojica. Ako mladý sa pretláčal so svojimi rovesníkmi. Tento príklad dokazuje, že aj deti z náhradnej starostlivosti môžu dosiahnuť významné úspechy, ak majú vytvorené vhodné podmienky a dostatočnú podporu. Majster sveta 2 krát majstra sveta, 2 krát majstra Európy a 5 krát majster Slovenska v pretláčanie rukou. Od malička vyrastal až po dospelosť v unikátnom Detskom domove - Detské mestečko v Trenčíne, kde sa vtedy o neho starala stabilná manželská dvojica. Ako mladý sa pretláčal so svojimi rovesníkmi.

Hodnoty a princípy v náhradnej starostlivosti

Mať dobré srdce a pochopiť slová „miluj svojho blížneho a pomôž, ako môžeš“ je základným predpokladom, ak chceme niekomu pomáhať. Ďalším predpokladom je, že sme ochotní sa podeliť so svojím „ja“, so svojou rodinou a všetkým, čo vlastníme, s tými ktorých „dostaneme“ do opatery. V náhradnej starostlivosti je dôležité vedieť, kedy povedať NIE a kedy zase povedať ÁNO.

Výzvy a problémy v náhradnej starostlivosti

Náhradná rodinná starostlivosť na Slovensku čelí rôznym výzvam a problémom, medzi ktoré patria:

• Nedostatok náhradných rodín.
• Nedostatočná podpora pre náhradné rodiny.
• Problémy s integráciou detí do náhradných rodín.
• Nedostatočná kvalita starostlivosti v niektorých zariadeniach.
• Nedostatočná koordinácia medzi štátnymi a mimovládnymi organizáciami.

Úloha štátu a tretieho sektora

Štát a tretí sektor zohrávajú v náhradnej rodinnej starostlivosti komplementárne úlohy. Štát je zodpovedný za legislatívny rámec, financovanie a kontrolu kvality. Tretí sektor prináša inovatívne prístupy, flexibilitu a osobný prístup k deťom a rodinám. Dôležitá je efektívna spolupráca medzi štátom a tretím sektorom, ktorá zabezpečí kvalitnú a dostupnú náhradnú rodinnú starostlivosť pre všetky deti v núdzi.

tags: #treti #sektor #a #nahradna #rodinna #starostlivost