Trendy v zdravotnej starostlivosti a úmrtnosti na Slovensku: Analýza a výzvy

Zdravotný stav obyvateľstva Slovenska vykazuje len mierne zlepšenie, pričom v niektorých oblastiach dochádza aj k zhoršeniu. Tento trend vyplýva zo správy o vývoji v strategickom rámci starostlivosti o zdravie pre roky 2014 až 2030 za rok 2023, ktorú vláda Slovenskej republiky vzala na vedomie. Ministerstvo zdravotníctva upozorňuje, že pri súčasnom vývoji Slovensko pravdepodobne nedosiahne stanovené ciele v mnohých oblastiach. Slovenské zdravotníctvo čelí mnohým výzvam, ktoré ovplyvňujú zdravie a dĺžku života jeho obyvateľov. Napriek značným výdavkom na zdravotnú starostlivosť, Slovensko vykazuje horšie výsledky v porovnaní s inými krajinami s podobnými alebo dokonca nižšími investíciami.

Dlhodobý vývoj zdravotného stavu a demografické zmeny

Od prijatia prvej verzie strategického rámca v roku 2014, ktorý definoval kľúčové ukazovatele merajúce stav zdravia obyvateľov a zdravotníctva, nedošlo do roku 2023 k potrebným zmenám v hodnotách ukazovateľov. Podľa doterajšieho vývoja sa dá predpokladať, že väčšina ukazovateľov (celkovo 30) nedosiahne stanovený cieľ. K zhoršeniu výrazne prispela aj pandémia COVID-19. Očakávaná dĺžka života mužov a žien sa počas pandémie prepadla a v roku 2021 bola najnižšia za posledných desať rokov. Celková úmrtnosť aj dojčenská úmrtnosť naďalej zostávajú vysoké v porovnaní s inými európskymi krajinami. Zaznamenaný bol pozitívny trend rastu strednej dĺžky života do roku 2019 u mužov 74,3 roka u žien 80,8 roka. V pandemickom roku 2020 však v dôsledku infekcie vírusom SARS-CoV-2 zomrelo v Slovenskej republike 59 089 osôb, čo je o 11 % viac (+ 5 855 úmrtí) ako v roku 2019 (53 234).

Hlavným demografickým vývojovým trendom sledovaného obdobia je starnutie slovenskej populácie. Priemerný vek obyvateľov sa na Slovensku postupne zvyšuje a v roku 2020 prekročil hranicu 41 rokov (41,3 roka). V roku 2024 už dosiahol 18,8 percenta a bude ďalej rásť. To spôsobí, že slovenské zdravotníctvo bude v najbližších desaťročiach čeliť nedostatku zdravotníckeho personálu, naproti tomu rastúcemu počtu pacientov a výraznému nedostatku zdrojov vo verejnom zdravotnom poistení. Pokles pôrodnosti a predlžujúca sa stredná dĺžka života vedú k rastúcemu podielu starších ľudí na trhu práce. V roku 2020 bol priemerný vek pri úmrtí 74 rokov, čo je nárast o 1 rok oproti roku 2015.

Ukazovatele verejného zdravia

Slovensko sa vzďaľuje aj v ukazovateľoch verejného zdravia. Spotreba alkoholu sa mierne znížila a podiel fajčiarov klesá, avšak výdavky na prevenciu sú stále pod priemerom. Na Slovensku, v Luxembursku a Turecku sa miera fajčenia zvýšila (o 2 percentuálne body). Miera obezity dospelých rástla. Miera obezity vo väčšine krajín OECD naďalej rastie, pričom 54 % dospelých má nadváhu alebo je obéznych a v priemere 18 % je obéznych. Imunizácia detí zostáva vysoká, ale klesá. Imunizácia seniorov proti chrípke je podpriemerná v porovnaní s ostatnými krajinami a účasť na skríningu rakoviny prsníka a krčka maternice sa znižuje. Preventívnu prehliadku absolvovalo v roku 2024 len 46 % dospelej populácie. Najnižšia účasť bola zaznamenaná vo vekovej skupine 25 - 44 rokov. V súčasnosti je na historickom minime, keď v roku 2020 bolo ukončených potratom 12 737 tehotenstiev.

Faktory ovplyvňujúce verejné zdravie

• Rizikové faktory správania: Rizikové faktory správania a environmentálne rizikové faktory sú zodpovedné za takmer polovicu všetkých úmrtí. Približne polovicu všetkých úmrtí na Slovensku v roku 2019 možno spojiť s rizikovými faktormi správania, vrátane rizík súvisiacich so stravovaním, fajčením tabaku, spotrebou alkoholu a nízkou fyzickou aktivitou.
• Environmentálne faktory: Environmentálne faktory ako znečistenie ovzdušia prispievajú k výraznému počtu úmrtí. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) umiera v európskom regióne každý rok takmer jeden a pol milióna ľudí na ochorenia, ktoré súvisia s kvalitou životného prostredia.
• Očkovanie: Jednotným imunizačným programom sa očkovanie v Slovenskej republike riadi od roku 1986. Chorobnosť na infekčné ochorenia preventabilné očkovaním sa u nás pohybuje na veľmi nízkych až nulových hodnotách. Zaočkovanosť proti jednotlivým očkovaním preventabilným ochoreniam je v Slovenskej republike z hľadiska udržania kolektívnej imunity na národnej úrovni dostatočná.

Starostlivosť o pacientov a efektivita systému

Ukazovatele ambulantnej starostlivosti poukazujú na mierne zvýšenie priemerného veku lekárov pre deti a dorast. V ukazovateľoch ústavnej starostlivosti sa prejavuje hlavne stagnácia, prípadne zhoršenie, najmä v hospodárení nemocníc. Počet sestier zostal prakticky nemenný, hoci počty lekárov pomaly rástli. Slovensko je štvrtou krajinou OECD s najväčším podielom výdavkov na lôžkovú starostlivosť. Kým nemocnice minú 86 percent všetkých nákladov určených pre zdravotnícke zariadenia, v krajinách ako Fínsko, Holandsko či Chorvátsko je to menej ako polovica. Liečba je tam omnoho lacnejšia a efektívnejšia.

Problémy v systéme zdravotníctva

• Neefektívne hospodárenie v nemocniciach: Štátne nemocnice si môžu dovoliť tvoriť neobmedzené dlhy, ktoré nakoniec vždy uhradí štát, nezávisle od toho, či sú výdavky vynakladané účelne alebo nie.
• Kalifornská katarakta: Problém sa týka prepojenia nemocničných a ambulantných lekárov, ktoré sa metaforicky nazýva kalifornská katarakta - zákal šošovky. Mnohé ziskové výkony sa nevykonajú v štátnej nemocnici, ale lekári si ich prenášajú do svojich súkromných ambulancií. Podľa dát think-tanku INEKO z roku 2013 malo súbeh úväzkov väčší ako jedna takmer dvadsať percent lekárov.
• Nedostatok personálu a jeho motivácia: Slovensko dlhodobo bojuje s nedostatkom zdravotníkov, predovšetkým sestier. Riešenie problému kalifornskej katarakty nevyrieši problémy v celom zdravotníctve, ukazuje však na existenciu systému, ktorý nie je kvalitne manažovaný ani kontrolovaný. Platy lekárov na Slovensku sú nadštandardné, za uplynulé dva roky narástli o takmer 40 percent. Štruktúra platov lekárov na Slovensku nemotivuje k výkonom.
• Dlhé čakacie doby: Čakacie doby, ktoré sú v mnohých krajinách dlhodobým problémom, sa v dôsledku COVID-19 ešte zhoršili. Čakacie doby na výmenu bedrového a kolenného kĺbu, dve bežné plánované operácie, sa od vrcholu pandémie vo všeobecnosti zlepšili, ale vo väčšine krajín sú stále vyššie ako pred pandémiou.

Mortalita a príčiny úmrtí

Slovensko sa nachádza na chvoste rebríčka európskych krajín v parametroch odvrátiteľných a liečiteľných úmrtí. Počet odvrátiteľných úmrtí na Slovensku naďalej rastie, zatiaľ čo v EÚ klesá. Ich počet je o tretinu vyšší ako v Poľsku či Maďarsku, ktoré na zdravotníctvo dávajú menej. Dôvodom je napríklad vysoká časť nákladov alokovaná na platy zdravotníckych zamestnancov.

Hlavné príčiny úmrtí v SR

• Choroby obehovej sústavy: Choroby obehovej sústavy zostávajú najčastejšou príčinou úmrtí. V roku 2024 predstavovali približne 45 % všetkých úmrtí, u žien tvorili približne polovicu príčin smrti a u mužov okolo 40 %. Nárast strednej dĺžky života medzi rokmi 2000 a 2020 bol spôsobený najmä zníženiami úmrtnosti na kardiovaskulárne ochorenia. Napriek tomu bola v roku 2019 ischemická choroba srdca naďalej vedúcou príčinou smrti.
• Nádorové ochorenia: Nádorové ochorenia predstavujú druhú najčastejšiu príčinu úmrtí. V roku 2024 na ne zomrelo 13 337 osôb, čo je približne štvrtina všetkých úmrtí. V roku 2019 podľahlo rakovine približne 13 700 ľudí - po Maďarsku ide o druhú najvyššiu mieru úmrtnosti v EÚ. Rakovina pľúc a rakovina hrubého čreva a konečníka sú u Slovákov najčastejšími príčinami úmrtia na rakovinu.
• COVID-19: V pandemickom roku 2020 zomrelo v dôsledku infekcie vírusom SARS-CoV-2 59 089 osôb. V roku 2020 spôsobilo ochorenie COVID-19 4 004 úmrtí (6,8 % všetkých úmrtí).

Financovanie zdravotníctva a ekonomické faktory

Napriek tomu, že vláda zvýšila financie do zdravotníctva na roky 2024 až 2026 o jedenásť percent, výdavky na zdravotnú starostlivosť narastú o 11,3 percenta, najviac na nemocnice. Peniaze na financovanie sektora získa vláda z vyšších odvodov od pracujúcich na strane zamestnávateľov. V súčasnom roku je v systéme zdravotníctva necelých osem miliárd eur. Slovenské výdavky na zdravotníctvo zodpovedajú ekonomickej úrovni krajiny. Vo všeobecnosti platí, že bohatšie krajiny investujú do zdravotníctva viac, a to nielen v nominálnom vyjadrení, ale aj ako podiel na hrubom domácom produkte (HDP). Slovensko má vyššiu odvrátiteľnú úmrtnosť ako by malo mať pri jeho výdavkoch. Krajiny, ktoré do zdravotníctva investujú viac zdrojov, majú aj lepšie výsledky.

Porovnanie efektívnosti výdavkov

Slovensko je z hľadiska efektívnosti vynaložených verejných výdavkov na zdravotníctvo druhé najhoršie v Európskej únii. Analytici zdôrazňujú, že zvýšenie efektivity je nevyhnutnou podmienkou pred prípadným navýšením finančných prostriedkov do zdravotníctva. Útvar hodnoty za peniaze vo svojej revízii výdavkov verejnej správy poukazuje na to, že Slovensko má z hľadiska efektívnosti vynaložených verejných výdavkov druhé najhoršie zdravotníctvo v Európskej únii. Horšiu efektívnosť vykazuje len Rumunsko. Alternatívny model, ktorý zohľadňuje aj súkromné výdavky, dokonca stavia Slovensko na posledné miesto.

Potreba zásadnej reformy

Slovenské zdravotníctvo dlhodobo nefunguje podľa predstáv pacientov, odborníkov ani objektívnych parametrov. Nepomáha mu ani rozhodujúca pozícia štátu v nemocničnom sektore, zdravotnom poistení či regulačných a rozhodovacích orgánoch. Problémom nie je počet lekárov, ale ich efektivita. Slovensko platí za zdravotnú starostlivosť porovnateľne viac, no dostáva za to menej. Problémom je neefektivita štátnych nemocníc, ktorú dohoda s LOZ ďalej betónuje. Ak neexistujú žiadne ukazovatele výkonnosti (KPI), v systéme sa množia chyby, podcenenia a postupne sa stratí motivácia prinášať lepšie výsledky za menej peňazí. Toto je skutočný problém slovenského zdravotníctva - chýba zodpovednosť za dosahovanie spoločenských cieľov.

tags: #trend #zdravotna #starostlivost #a #umrtnost