Textové pomôcky pri vyučovaní: význam, typy a použitie

Vyučovanie je komplexný proces, ktorý si vyžaduje rôznorodé prístupy a metódy, aby bol efektívny a prispôsobený potrebám žiakov. Textové pomôcky zohrávajú kľúčovú úlohu v procese učenia a osvojovania si nových informácií. Sú nástrojom, ktorý pomáha učiteľom sprostredkovať učivo žiakom a žiakom efektívne sa učiť, systematizovať si vedomosti a kontrolovať ich. Tento článok sa zameriava na rôzne typy textových pomôcok, ich štruktúru a využitie vo vzdelávacom procese, s dôrazom na ich prínos pre žiakov s rôznymi potrebami a obmedzeniami.

Vyučovacie prostriedky a didaktická technika

Vyučovacie prostriedky (VP) a didaktická technika (DT) sú dôležité nástroje, ktoré učitelia používajú na sprostredkovanie učiva a uľahčenie učenia. Všetky javy a objekty sveta nemôžu byť priamo sprítomnené iba slovne, opisom. Učiteľ siaha preto po takých prostriedkoch, ktoré „približujú to, čo je ďaleké, zväčšujú to, čo je nepatrné, zmenšujú to, čo je veľmi veľké, spomaľujú to, čo je rýchle, zrýchľujú to, čo je pomalé, odhaľujú to, čo je skryté, konkretizujú to, čo je abstraktné, sprítomňujú to, čo je dávno minulé, fixujú to, čo je prchavé, sprehľadňujú to, čo je príliš zložité.“ Didaktická technika plní tieto isté úlohy a rozumieme ňou využívanie rôznych prístrojov a technických zariadení - filmu, zvukového prístroja a pod.

Rozdelenie materiálnych prostriedkov

VP, UP, DT sa realizujú v určitých priestoroch, vo vyučovacích interiéroch: školy (makrointeriéry), učebne (mikrointeriéry). Materiálne didaktické prostriedky (MDP) sú predmety hmotného charakteru používané na sprostredkovanie istého poznania žiakom. MDP učivo prezentujú, konkretizujú a znázorňujú, čím plnia funkciu pri rozvoji predstáv a vytváraní pojmov.

Materiálne didaktické prostriedky sa členia na:

• učebné pomôcky textové v tlačenej alebo v elektronickej podobe (učebnice, učebné texty, pracovné zošity, literárne a iné texty),
• učebné pomôcky predmetné (reálne), obrazové (ikonické) a zvukové (fonické), audiovizuálne,
• technické prostriedky (zariadenia učební, stroje a prístroje, nástroje a technické pomôcky, materiál).

Základné skupiny učebných pomôcok (UP)

Petrík (1993) vyčleňuje tieto základné skupiny UP:

• Reálne - pôvodné predmety (prírodniny v pôvodnom stave - nerasty, živočíchy, rastliny, upravené preparáty) - výrobky v pôvodnom stave (vzorky polo/výrobky, nástroje, prístroje, stroje, umelecké diela), upravené výrobky.
• Modely - trojrozmerné pomôcky - zámerne zjednodušované na uľahčenie vnímania informácie.
• Dvojrozmerné zobrazenia - sprístupňujú javy a predmety v konkrétnej podobe alebo v grafickom znázornení - prezentované priamo (nástenné obrazy, schémy, fotografie, diagramy, mapy a pod.) - pomocou didaktickej techniky (veľkoplošné diapozitívy - priesvitky premietané pomocou spätného projektoru, diapozitívy, rôzne statické alebo dynamické obrazy so zvukom alebo bez zvuku premietané alebo zobrazované pomocou rôznych typov projekčnej techniky, televízie, výpočtovej techniky a pod.).
• Zvukové pomôcky alebo zvukové záznamy realizované: mechanicky (gramofónové platne), opticky (film), magnetickou stopou (magnetofónový záznam, videozáznam) digitálne (CD - kompletný disk, počítačový program pre akustický výstup a pod.).
• Textové pomôcky s grafickým zápisom slova: prezentované ako učebnice a učebné texty, pracovné materiály (pracovné zošity, návody na meranie a pokusy, zbierky úloh, tabuľky, atlasy a pod.), doplnková a pomocná literatúra.
• Relácie a programy sprostredkované didaktickou technikou: reálne (diafónové, r. v školskom rozhlase, videoprogramy, r.).
• Špeciálne pomôcky - špecifikujúci charakter jednotlivých vyučovacích predmetov, (experimentálne súpravy, materiálne vybavenie školských laboratórií, pracovné pomôcky ...).

Delenie pomôcok podľa spôsobu práce

• Demonštračná - používa učiteľ na riadené pozorovanie všetkými žiakmi triedy.
• Žiacke - používajú jednotliví žiaci alebo malé skupiny žiakov, pri individuálnej práci.

Delenie pomôcok podľa miery abstraktnosti a konkrétnosti (Čiperová 1982)

• Reálne - pôvodné objekty (prírodniny, výrobky, nástroje, prístroje, umelecké diela a pod.), - upravené objekty (stroje v reze).
• Predmetné zobrazenia reálií (modely, diapozitívy, filmy, videozáznamy, fotografie, obrazy).
• Schématické zobrazenia (schémy, diagramy, grafy, tabuľky), ktorých zámerne vyčleňujú len podstatné vlastnosti a vzťahy v určitom (napr. priestorovom alebo časovom) členení.
• Symbolické znázornenia a vyjadrenia poznatkov o objektoch skutočností, ktoré zastupujú triedy predmetov, vlastností, vzťahov a pod.

Základné skupiny didaktickej techniky (DT) (Petrík, 1993)

• Zobrazovanie plochy - tabule (klasické, drevené, magnetické, plexisklové, svetelné, hobrové,.. ) - plochy pre premietaný záznam (reflexné, určené pre prednú projekciu - difúzne, perličkové, smerové) alebo priesvitné premietacie plochy určené pre zadnú projekciu (napr. prenosné zariadenie pre dennú projekciu DIAFLEX).
• Projekčná (premietacia) technika - zariadenie pre statickú projekciu (diaprojektory, spätné projektory, epiprojektory, rôzne ich pomocné zariadenia napr. adaptéry, meniče, časové snímače, prehliadačky) - zariadenia pre dynamickú projekciu (filmové projektory pre 8 alebo 16 mm film, videoprojektory), - rôzne pomocné zariadenia (prevíjačky, prehliadačky, lepičky a pod).
• Zvuková technika - gramofóny, magnetofóny, rozhlasové prijímače, slúchadlové súpravy a ich pomocné príslušenstvo (mikrofóny, reproduktory, zosilňovače).
• Televízna technika - súbor prístrojov a zariadení, ktorých účelom je snímanie, spracovanie, záznam reprodukcia televízneho obrazu - videokamery, magnetoskopy (videomagnetofóny) a videogramofóny, televízne prijímače a monitory, strihové a režijné jednotky, veľa ďalších pomocných zariadení.
• Vyučovacie technické systémy na báze nových informačných technológií (videosystémy, školské mikropočítače, terminálové učebne, počítačové siete, manipulátory, roboty, integrované systémy, videotechniky, telekomunikačnej a výpočtovej techniky).

Delenie UP a DT podľa ľudských zmyslov, na ktoré pôsobia

• Auditívne - sluchové (gramofón - DT), gramofónová platňa (UP), magnetofón a magnetofónová páska (DT).
• Vizuálne (zrakové) - učebnica, fotografia, výkres, projekt.
• Taktilné (hmatové) - reálie, modely.
• Audiovizuálne (zvukovo-zrakové) - televízor (DT), televízny program (UP), film, videomagnetofón.

Ak sa vo VP používa súčasne viac ako 2 TVP (t.j. médiá - napr. učebnica, reálie, diaprojektor), hovorí sa o multimediálnom vyučovaní. Multimédium - v 1 zariadení spojené viaceré formy uloženia a prezentácie informácií (audiovizuálne prostriedky a počítač).

Funkcie a požiadavky kladené na didaktickú techniku a učebné pomôcky

Použitie UP a DT vo VP súvisí najmä s didaktickou zásadou názornosti. Prvý túto zásadu zdôvodnil a prepracoval J. A. Komenský - sformuloval zlaté pravidlo pre učiteľa: „Všetko nech sa predkladá všetkým zmyslom, nakoľko je to len možné.“ UP a DT uľahčujú pochopiť abstraktné prvky učiva, prispievajú k rozvoju myslenia, môžu zintenzívniť motiváciu žiakov. UP, DT - majú nezameniteľné miesto vo všetkých etapách VP.

Petlákove funkcie UP a DT

Podľa Petláka sú funkcie UP a DT nasledovné:

• Informatívna - informujú a plnia funkciu spätnej väzby, t.j. informujú žiaka o tom, ako chápe učivo.
• Formatívna - rozvoj tvorivej činnosti žiakov, rozvoj zmyslových poznávacích procesov.
• Inštrumentálna - pomôcky sú určitým „nástrojom“, pomocou ktorého žiak získava nové vedomosti, zručnosti, návyky.
• Motivačná.
• Systematizujúca - VP prispievajú k zaraďovaniu vedomostí do určitého systému.
• Názorná - VP pôsobia na zmysly žiaka. K tomu je potrebná dokonalá činnosť učiteľa, jeho pedagogicko-psychologická spôsobilosť, tvorivosť a pod.

Z tohto grafu vyplýva, že čím rozmanitejšie sa človek učí, tým je účinnosť zapamätania vyššia. Ideálom UP a DT je dosiahnuť čo najväčší pedagogický a technický efekt pri čo najnižších nákladoch na výrobu a prevádzku.

Učebnica ako základný didaktický prostriedok

Učebnica je najdôležitejší materiálny prostriedok vyučovania, učivo je v nej najviac konkretizované. Má vychádzať z učebných osnov. Učebné texty v podobe hlinených tabuliek používali už Sumeri pred viac ako 6000 rokmi. Za zakladateľa teórie učebnice sa pokladá J. A. Komenský - vytvoril prvú ilustrovanú učebnicu Orbis pictus (svet v obrazoch), sformuloval aj teoretické zásady tvorby učebníc (napr. obsah učebnice má byť úplný, dôkladne premyslený, spracovanie učebnice - jasné, presné, prehľadné).

Učebnica má byť primeraná schopnostiam žiakov, pre každý vyučovací predmet má byť 1. učebnica rozplánovaná na celý vyučovací cyklus, rozsah učebnice nemá byť veľký atď. (Komenský, 1984). Podľa Zujeva (1986) učebnica má spĺňať funkciu informačnú, transformačnú, systémovú, upevňovania a sebakontroly, sebavzdelávaciu, integrujúcu, koordinujúcu, rozvíjajúcu, výchovnú a motivačnú. Vychádza z vyučovacích cieľov, rešpektuje didaktické zásady. Funkciu textu niektorých vyučovacích predmetov môžu plniť aj obrázky. Podľa Zujeva (1996) priemerný rozsah textovej časti dobrých učebníc je 57 %.

Štruktúra učebnice

Učebnice sú komplexné a obsahujú množstvo prvkov, ktoré uľahčujú učenie. Štruktúra výkladového textu v učebnici predstavuje najdôležitejšiu časť, pretože prináša nové učivo.

Štruktúra výkladového textu v učebnici obsahuje:

• Základný text (fakty, pojmy, zákony, teórie, princípy, pravidlá).
• Dopĺňajúci text - slúži na upevňovanie a prehĺbenie učiva základného textu (dokumenty, štatistické informácie, tabuľky,..).
• Vysvetľujúci text - používa sa najmä pri samostatnom štúdiu žiakov (úvod k učebnici, poznámky, vysvetlivky, komentáre, prehľady noriem, skratky).
• Aparát organizácie osvojovania - zložka učebnice, ktorej úlohou je stimulovať, usmerňovať poznávaciu činnosť žiakov (úlohy, návody, tabuľky, cvičenia, názvy, rozličné vyznačenia tlačou - napr. označenie, druh písma).
• Ilustrovaný materiál - má zintenzívniť poznávací, estetický, emocionálny vplyv na žiakov (obrázky, fotografie, piktogramy, typ písma, formát učebnice, druh väzby, titulný list a pod.).
• Orientačný aparát (vysvetlivky, obsah, prílohy, odkazy).
• Motivačný úvod - na začiatku každej kapitoly.
• Zhrnutie učiva - mal by nasledovať autotest (jeho výsledky sú vhodné na koniec učebnice), úlohy na domácu prípravu žiaka, podnety na rozmýšľanie, literatúra (obsahujúca bibliografické údaje, stručné rešerše). Základné učivo by malo byť odlíšené od ostatného.

Metódy hodnotenia učebníc

Na hodnotenie kvality učebníc sa používajú rôzne metódy:

• Experimentálne metódy (pomocou pedagogického experimentu - experimentačná trieda).
• Expertné metódy - hodnotí sa primeranosť, metodické spracovanie, zaujímavosť, zložitosť (a pod.) učebníc na základe výrokov skupín expertov pomocou škály +2, +1, 0, -1, -2. Je vhodné do dotazníka zaradiť otvorené otázky (napr. „Čo sa vám na učebnici najviac páči? Aké opatrenia odporúčate vykonať na skvalitnenie učebníc?“) a požiadať o konkrétne pripomienky.
• Štatistické metódy - skúmajú sa rozličné parametre učiva (primeraný rozsah textu - napr. na 1 vyučovaciu hodinu), meria obťažnosť (jazyková a obsahová zložitosť pre potenciálneho čitateľa) učebného textu. Zisťuje sa aj čitateľnosť textu.

Kompenzačné pomôcky pre žiakov s obmedzeniami pri práci s textom

Pre žiakov, ktorí majú problémy s prácou s textom, existujú rôzne kompenzačné pomôcky, ktoré im môžu pomôcť prekonať tieto ťažkosti. Tieto pomôcky sú obzvlášť dôležité pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ako sú dyslexia, dysgrafia, poruchy pozornosti alebo zrakové postihnutie.

Príklady kompenzačných pomôcok

• Zvýrazňovače a farebné perá: Umožňujú žiakom zvýrazniť dôležité informácie v texte, čo uľahčuje ich zapamätanie a spracovanie.
• Pravítka a záložky: Pomáhajú žiakom sledovať riadky v texte a udržiavať pozornosť.
• Šablóny na čítanie: Zameriavajú pozornosť na konkrétne slová alebo frázy a eliminujú rušivé elementy.
• Textové editory s funkciou predikcie textu: Uľahčujú písanie a znižujú pravopisné chyby. Žiak môže zmazateľnou fixkou vpisovať v texte vynechané písmená, slová.
• Programy na prevod textu na reč: Umožňujú žiakom počúvať text namiesto čítania, čo je užitočné pre žiakov s dyslexiou alebo zrakovým postihnutím.
• Kalkulačka, požičiavanie pomôcok, výpisky, študijné materiály, učebnice a pod.

Je dôležité, aby pedagógovia poznali rôzne typy kompenzačných pomôcok a vedeli ich efektívne využívať pri práci so žiakmi s obmedzeniami pri práci s textom. V niektorých prípadoch môže byť potrebné individuálne prispôsobenie pomôcok, aby vyhovovali špecifickým potrebám žiaka.

Využitie textových pomôcok pre žiakov so zrakovým postihnutím

Žiaci so zrakovým postihnutím vyžadujú špecifické textové pomôcky, ktoré im umožnia prístup k informáciám. Tieto pomôcky sa zameriavajú na úpravu textu a formátu tak, aby boli čitateľné a zrozumiteľné pre žiakov so zvyškami zraku, slabozrakých alebo nevidiacich.

• Učebnice s veľkým písmom: Umožňujú žiakom so zvyškami zraku a slabozrakým pohodlnejšie čítanie.
• Učebnice s bodovým písmom (Braillovo písmo): Sú určené pre nevidiacich žiakov a umožňujú im čítať pomocou hmatu. (Slovenská knižnica pre nevidiacich M. slabozrakých Slovenska), - zvukové knihy zo zvukovej knižnice v Levoči.
• Zväčšovacie lupy a ďalekohľady: Pomáhajú žiakom so slabozrakosťou zväčšiť text a obrázky (čítanie na diaľku).
• Tlačiarne s Braillovou tlačou: Umožňujú učiteľom a rodičom vytvárať textové materiály v Braillovom písme.
• Softvér na zväčšovanie obrazovky: Zväčšuje text a grafiku na obrazovke počítača, čo uľahčuje prácu s digitálnymi textami.
• Hlasové výstupy (čítače obrazovky): Prevod textu na reč, ktorý umožňuje nevidiacim a slabozrakým počúvať textové informácie.
• Vibračno-zábleskový budík alebo náramkové hodinky.
• Interaktívna tabuľa.

Textové pomôcky pre žiakov s poruchami učenia

Žiaci s poruchami učenia, ako sú dyslexia, dysgrafia a dysortografia, majú špecifické ťažkosti s čítaním, písaním a pravopisom. Textové pomôcky môžu týmto žiakom pomôcť prekonať tieto ťažkosti a zlepšiť ich školský výkon.

• Špeciálne upravené učebnice: Sú navrhnuté tak, aby boli čitateľnejšie a zrozumiteľnejšie pre žiakov s dyslexiou. Používajú sa napríklad špeciálne fonty, väčšie riadkovanie a farebné odlíšenie textu.
• Programy na korekciu pravopisu a gramatiky: Automaticky opravujú chyby v písaní a pomáhajú žiakom zlepšiť svoje pravopisné zručnosti. Počítač/notebook, korekcia gramatiky v počítači. Program DysCom SK pod č. CD-2007-23443/47459- 1:914 s platnosťou od 1.
• Grafické organizéry: Pomáhajú žiakom štruktúrovať informácie a vizuálne znázorniť vzťahy medzi konceptmi (zápis podstatného z toho, čo sa práve naučil v bodoch).
• Myšlienkové mapy: Umožňujú žiakom brainstorming a organizovanie nápadov.
• Kľúčové slová a pojmy: Zvýrazňujú dôležité informácie v texte a uľahčujú ich zapamätanie.
• Slovníky a tezaury: Pomáhajú žiakom rozšíriť svoju slovnú zásobu a zlepšiť porozumenie textu.
• Online zdroje a aplikácie: Poskytujú prístup k rôznym textovým materiálom, interaktívnym cvičeniam a nástrojom na učenie.
• Logopedické hry.

Inovatívne učebné pomôcky: Príklad štipcových kariet

Okrem tradičných učebníc existujú aj inovatívne učebné pomôcky, ktoré interaktívnym spôsobom podporujú učenie. Príkladom sú štipcové karty.

Dvojhláska ô: Štipcové karty ako interaktívna pomôcka

Učebná pomôcka Dvojhláska ô (štipcové karty) je určená žiakom 2. ročníka. Na každej karte je obrázok a textová časť (slovo, slovné spojenie alebo veta), v ktorej chýba kľúčová hláska. V pravej časti karty je umiestnená dvojhláska ô a samohláska o, ktoré sú farebne odlíšené. Dvojhláska ô má tyrkysovú farbu a samohláska o žltú farbu. Úlohou dieťaťa je štipcom označiť dvojhlásku/samohlásku, ktorú v danom slove, slovnom spojení alebo vete píšeme. Správnosť riešenia si overí na zadnej strane karty. Farebná značka prekrytá štipcom znamená správny výsledok. Súčasťou učebnej pomôcky sú aj textové karty. Obsahujú zoznam slov s dvojhláskou ô po spoluhláskach b, d, h, ch, k, l, m, n, p, r, t a v.

Textová syntax: Štruktúra a nadväznosť textu

Textová syntax sa zaoberá štruktúrou a nadväznosťou textu na úrovni nad vetou. Skúma, ako sú vety usporiadané do súvislého textu a aké prostriedky sa používajú na zabezpečenie jeho súdržnosti. Problematikou výstavby textu sa zaoberá vedná oblasť, ktorá sa označuje viacerými názvami - gramatika textu, textová lingvistika, hypersyntax, supersyntax či teória textu.

Jednotky textovej syntaxe

Základnými jednotkami textovej syntaxe sú text a veta.

• Text: Súvislý jazykový prejav, ktorý sa skladá zo zámerne usporiadaných viet, vyjadruje uzavretý myšlienkový obsah.
• Konexia a konektory: Konexia predstavuje nadväznosť textu. Konektory sú prostriedky nadväznosti, ktoré môžu byť jazykové (zvukové, lexikálne, syntaktické, morfologické) alebo mimojazykové (situácia, gestá, mimika). Obsahová nadväznosť sa dosahuje opakovaním motívu alebo usporiadaním textu do odsekov.

Typy nadväznosti viet

Existujú rôzne typy nadväznosti viet:

• Retrospektívny: Nadväzuje na predchádzajúci text.
• Perspektívny: Predznamenáva nasledujúci text.
• Mimotextový: Odkazuje na iný text alebo situáciu.

Slovosled

Slovosled zohráva dôležitú úlohu v textovej syntaxi. Rozlišujeme:

• Gramatický slovosled: Určuje pozíciu zhodného a nezhodného prívlastku.
• Rytmický slovosled: Zohľadňuje fonetické a zvukové aspekty, poradie jednoslabičných neprízvučných slov, príklonky a predklonky.

Aktuálne členenie výpovede

Aktuálne členenie výpovede rozlišuje východisko (tému) a jadro (rému) výpovede. Môže byť objektívne (východisko - jadro) alebo subjektívne (jadro - východisko).

Kapitola, Strofa, Spevy, Výstupy, Dejstvá, Odseky

• Kapitola je číslovaná alebo má názov. Je to vyššia jednotka ako odsek, rozsiahlejšia, tematicky uzavretejšia a skladá sa z viacerých odsekov.
• Strofa je významovo, rytmicky, syntakticky a intonačne uzavretá básnická jednotka, ktorá sa skladá z vymedzeného počtu veršov a je oddelená od druhej skupiny veršov medzerou.
• Spevy sú väčšia jednotka ako strofa.
• Výstupy znamenajú zmenu počtu osôb na javisku.
• Dejstvá sú menšie úseky divadelnej hry, ktoré sa delia ďalej na výstupy.
• Odseky sú základné stavebné kamene textu.

tags: #textova #pomocka #pri #vyucovani