Vytvorenie zdravšej a aktívnejšej spoločnosti je kľúčovým cieľom verejného záujmu na Slovensku. Podpora pohybových aktivít u detí a obyvateľov všetkých vekových kategórií je nevyhnutná pre budovanie pozitívneho vzťahu k zdraviu a športu. Tento článok sa zameriava na metodiku testovania telesných predpokladov telesne postihnutých, pričom vychádza z princípov Koncepcie športu a relevantných strategických dokumentov.
Koncepcia športu 2022-2026: Východiská a Ciele
Koncepcia športu 2022-2026 nadväzuje na predchádzajúcu koncepciu Slovenský šport 2020 a zohľadňuje Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2021-2024, oblasť Šport a mládež, a zákon o športe. Pri jej vypracovaní sa vychádzalo zo strategických dokumentov Európskej únie, dohovorov Rady Európy a UNESCO, Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj prijatá OSN a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Strategické ciele koncepcie:
- Výchova a voľnočasové aktivity detí a mládeže
- Súťažný šport
- Rozvoj ľudských zdrojov
- Rozvoj športovej infraštruktúry
- Inovácie v športe
- Propagácia aktívneho životného štýlu
Vízia a poslanie športu:
Šport je voľnočasová pohybová aktivita, ktorá prispieva k zdraviu a osobnej pohode obyvateľov a budovaním telesnej zdatnosti vytvára predpoklad pre výkon budúceho povolania a zvládanie bežných životných situácií pre zdravšie, vzdelanejšie, sociálne a lepšie Slovensko.
Poslanie športu spočíva vo výchove obyvateľov k pozitívnemu vzťahu k pohybovo aktívnemu tráveniu voľného času, podpore inklúzie detí so zdravotným postihnutím a detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, budovaní všeobecnej akceptácie spoločenského významu zdraviu prospešných pohybových aktivít a športu, a zabezpečení prospechu z vykonávania športových a pohybových aktivít pre fyzickú a psychickú pohodu, zdravie a individuálny rozvoj.
Význam testovania telesných predpokladov
Testovanie telesných predpokladov u telesne postihnutých má zásadný význam z niekoľkých dôvodov:
- Identifikácia silných a slabých stránok: Pomáha určiť individuálne silné stránky a oblasti, v ktorých je potrebné zlepšenie.
- Stanovenie realistických cieľov: Umožňuje stanoviť realistické a dosiahnuteľné ciele v oblasti pohybovej aktivity a športu.
- Výber vhodných športových aktivít: Pomáha pri výbere športových aktivít, ktoré sú vhodné pre individuálne schopnosti a preferencie.
- Monitorovanie pokroku: Umožňuje sledovať pokrok a efektívnosť tréningových programov.
- Motivácia: Poskytuje motiváciu pre ďalší rozvoj a zlepšovanie.
- Inklúzia: Podporuje inklúziu osôb so zdravotným postihnutím do športových aktivít a spoločnosti.
Metodika Testovania Telesných Predpokladov
Metodika testovania telesných predpokladov u telesne postihnutých by mala byť komplexná a zohľadňovať individuálne potreby a obmedzenia jednotlivých osôb. Základné princípy metodiky sú:
- Individualizácia: Testovanie by malo byť prispôsobené individuálnym schopnostiam a obmedzeniam testovanej osoby.
- Bezpečnosť: Je nevyhnutné zabezpečiť bezpečnosť testovanej osoby počas celého testovania.
- Objektivita: Používať štandardizované testy a postupy, ktoré minimalizujú subjektívne hodnotenie.
- Validita a reliabilita: Používať testy, ktoré sú validné (meria to, čo majú merať) a reliabilné (poskytujú konzistentné výsledky).
- Rešpekt: Rešpektovať dôstojnosť a súkromie testovanej osoby.
- Informovaný súhlas: Získať informovaný súhlas testovanej osoby (alebo jej zákonného zástupcu) pred začatím testovania.
Kroky testovania:
- Anamnéza: Získanie informácií o zdravotnom stave, anamnéze, pohybových skúsenostiach a cieľoch testovanej osoby.
- Fyzikálne vyšetrenie: Zhodnotenie celkového fyzického stavu, držania tela, rozsahu pohybu, svalovej sily a koordinácie.
- Výber testov: Výber vhodných testov na základe anamnézy a fyzikálneho vyšetrenia.
- Realizácia testov: Vykonanie testov podľa štandardizovaných postupov.
- Zhodnotenie výsledkov: Analýza a interpretácia výsledkov testov.
- Odporúčania: Formulovanie odporúčaní pre ďalší rozvoj a zlepšovanie.
Oblasti testovania:
- Sila: Testovanie svalovej sily horných a dolných končatín, trupu.
- Vytrvalosť: Testovanie aeróbnej a anaeróbnej vytrvalosti.
- Pohyblivosť: Testovanie rozsahu pohybu v kĺboch.
- Koordinácia: Testovanie koordinácie pohybov.
- Rovnováha: Testovanie statickej a dynamickej rovnováhy.
- Rýchlosť: Testovanie rýchlosti reakcie a pohybu.
Príklady testov:
Sila: Test maximálnej izometrickej sily, test opakovanej sily (napr. kliky, drepy), test s použitím dynamometra.
Vytrvalosť: Šesťminútový test chôdze, bicyklová ergometria, test s použitím bežeckého pásu (s prispôsobením pre osoby so zdravotným postihnutím). Rýchlosť behu na 20 m úsekoch sa riadi podľa zvukového záznamu. Na začiatku je rýchlosť nízka, postupne sa pravidelne zvyšuje. Pri zaznení každého zvukového signálu treba ostať na úrovni jednej z koncových čiar dvadsaťmetrového úseku. Test sa končí, ak sa testovaný uchádzač 2x za sebou nedotkne čiar vo vymedzenom časovom limite (povolený je maximálny rozdiel 2 krokov).
Pohyblivosť: Goniometria (meranie rozsahu pohybu v kĺboch), testy funkčnej pohyblivosti (napr. dosiahnutie na prsty pri predklone). Zaujať polohu ľah vzadu, kolená pokrčené v pravom uhle, chodidlá mierne od seba vo vzdialenosti cca 30 cm, obe ruky sú zopnuté a dotýkajú sa zátylku hlavy.
Koordinácia: Testy jemnej motoriky (napr. vkladanie kolíčkov do dierok), testy hrubej motoriky (napr. chôdza po čiare).
Rovnováha: Rombergov test, test chôdze po úzkej ploche, test funkčného dosahu.
Rýchlosť: Test reakčného času, test rýchlosti pohybu končatín. Zaujmi polohu polovysokého štartu. Na štartový povel rýchlo vybehni smerom k protiľahlej čiare a vráť sa späť tak, aby si ju, resp. štartovú čiaru prekračoval aspoň jedným chodidlom. Test pokračuje bez prerušenia po absolvovanie štyroch cyklov. Pred dobehnutím do cieľa sa nespomaľuje.
Zo stoja mierne rozkročného (špičky chodidiel pred odrazovou čiarou) predklon, kmit podrepmo do zapaženia, mohutný odraz so súčasným švihom paží vpred. Treba sa snažiť doskočiť znožmo čo najďalej a potom zaujať vzpriamený postoj bez posunu chodidiel vpred alebo vzad do odmerania výkonu. Test sa vykonáva na 2 pokusy skúšobné a 3 pokusy súťažne. S pomocou skúšajúceho alebo stoličky uchopiť hrazdu nadhmatom alebo podhmatom, aby brada bola nad úrovňou hrazdy. Po odstránení opory sa treba v tejto polohe udržať čo najdlhšie.
Inštitút pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím (IPR) v Bratislave
Inštitút pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím v Bratislave (IPR) má viac ako 60 ročnú tradíciu a celoslovenskú pôsobnosť. Jeho zriaďovateľom je Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Cieľom a úlohou odbornej a profesionálnej starostlivosti a prípravy v tomto zariadení je vytvoriť pre účastníkov - občanov so zdravotným postihnutím všetky predpoklady, aby po jej úspešnom absolvovaní mohli sa aktívne uplatniť na trhu práce. Ako jediné špecializované zariadenie na Slovensku poskytuje komplexnú sociálnu a pracovnú, ale čiastočne aj liečebnú rehabilitáciu a starostlivosť občanom so zdravotným postihnutím. Zariadenie má vybudovaný bezbariérový prístup.
Hlavnú súčasť Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu tvoria:
- Stredná odborná škola pre žiakov s telesným postihnutím (SOŠ pre ŽTP)
- Centrum sociálnej a pracovnej rehabilitácie (CSPR)
Do činnosti SOŠ pre ŽTP sa prijímajú žiaci so zdravotným postihnutím vo veku od 15 rokov. Ide spravidla o činnosť v oblasti prípravy mladých i dospelých ľudí so ZP na povolanie v štruktúre 3-ročných učebných odboroch, 4-ročných študijných odboroch, 2-ročného nadstavbového a pomaturitného štúdia. Súčasťou komplexnej prípravy v SOŠ pre ŽTP je taktiež prípravná trieda, ktorá trvá jeden rok a pomáha uchádzačom o štúdium zvládnuť vedomostné prekážky, ktoré im neumožnili zaradenie sa do učebného odboru. Neoddeliteľnou súčasťou sú zabezpečované služby starostlivosti a pomoci v oblasti sociálnej, zdravotno - preventívnej a psychologickej.
Centrum sociálnej a pracovnej rehabilitácie zabezpečuje bezplatne činnosti v rámci informačno - poradenských služieb, testovania a overovania zostatkového pracovného potenciálu klientov cestou rôznych sociálnych a rehabilitačných programov, ako aj aktivít, zameraných na pomoc občanom so zdravotným postihnutím pri zamestnávaní sa na trhu práce a zamestnávateľom. Jeho činnosť je úzko prepojená taktiež z úsekom praktického vyučovania SOŠ pre ŽTP IPR, hlavne v oblasti ďalšieho vzdelávania a zvyšovania si kvalifikácie klientov a pracovnej terapie.
Snahou pracovníkov IPR Bratislava je neustále zdokonaľovať a zefektívňovať svoju prácu, zameranú na pomoc občanom so zdravotným postihnutím pri ich príprave, ako aj pomoci uplatnenia sa na trhu práce. Postihnutým totiž súcit nestačí, oni potrebujú predovšetkým prácu. V súčasnom období v tomto smere prebieha v IPR transformačný proces predovšetkým na úsekoch SOŠ a CSPR.
Komplexná rehabilitácia telesne postihnutých
Komplexná rehabilitácia (ucelená rehabilitácia) je vzájomne previazaný, koordinovaný a cielený proces, ktorého základnou náplňou je čo najviac minimalizovať priame i nepriame dôsledky trvalého alebo dlhodobého zdravotného postihnutia jedinca. Realizácia komplexnej rehabilitácie si vyžaduje využívanie liečebných, sociálnych a pedagogických nástrojov a nástrojov aktívnej politiky zamestnanosti. Cieľom rehabilitácie je aktivizovať vnútorné schopnosti občana na prekonanie osobnostných a sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.
Zložky komplexnej rehabilitácie:
- Liečebná rehabilitácia: Je súbor včasných, diagnostických, terapeutických a organizačných opatrení, ktoré smerujú k optimálnej funkčnej zdatnosti a vytvoreniu podmienok pre jej dosiahnutie. Jej súčasťou sú fyzioterapia, ergoterapia, psychológia, logopédia a zaisťovanie zdravotníckej techniky. Cieľom liečebnej rehabilitácie je obnova, alebo náhrada porušenej funkcie, ktorá v rámci procesu rehabilitácie osoby so zdravotným postihnutím vytvorí základné predpoklady pre jej integráciu.
- Sociálna rehabilitácia: Ide o proces, v ktorom osoba s dlhodobým, či trvalým zdravotným postihnutím absolvuje nácvik potrebných zručností, ktoré smerujú k dosiahnutiu samostatnosti a sebestačnosti v maximálnej možnej miere s ohľadom na jej zdravotné postihnutie s cieľom dosiahnuť čo najvyšší stupeň spoločenskej integrácie. Je to služba, ktorá podporuje rozvoj tých schopností človeka s telesným a ťažkým telesným postihnutím, ktoré bude nevyhnutne potrebovať k samostatnému životu. Umožňuje im ľahšie sa integrovať do spoločnosti a participovať aktívnejšie na jej živote.
- Pedagogická rehabilitácia: Je súhrn špecifických pedagogických činností zameraných na rozvoj osobnosti a podporu vzdelávania detí a ľudí so zdravotným postihnutím. Ide tu zároveň aj o prevenciu vzniku a odstraňovanie negatívnych dôsledkov zdravotného postihnutia v procese vzdelávania. Zahrňuje výchovu a vzdelávanie ľudí so zdravotným postihnutím realizovanú za pomoci špeciálno - pedagogických činností pri rešpektovaní individuálnych možností a potrieb smerujúcich k dosiahnutiu čo najvyššieho stupňa vzdelania a vedomostí, ako predpokladu samostatnosti, spoločenského a pracovného uplatnenia.
- Pracovná rehabilitácia: Je zložka komplexnej rehabilitácie, ktorej úlohou je na základe individuálnych plánov realizovaných s klientmi so zdravotným postihnutím, umožniť nácvik pracovných návykov a zručností, potrebných na získanie vhodného pracovného miesta, udržanie si pôvodného zamestnania.
Kto je osoba s telesným postihnutím?
Telesne postihnutý jedinec si vyžaduje starostlivosť - primeranú pomoc svojim potrebám, ktoré sú individuálne predovšetkým preto, lebo jestvuje veľa typov telesného postihnutia. Pohybové poruchy, odlišnosť jedinca od ostatných, priebeh liečby, izolácia a iné činitele môžu nepriaznivo ovplyvniť aj osobnostný vývin jedinca.
Z hľadiska praktického života je možné poúrazové postihnutie deliť na postihnutie horných končatín (alebo oboch horných končatín), dolných končatín (alebo obidvoch), postihnutie chrbtice (bez porušenia miechy či koreňov, s poruchami nervových koreňov či s poruchami miechy) a postihnutia mozgu (najčastejšie s jednostrannou poruchou hybnosti, často so všetkými poruchami hybnosti).
Ak dôjde k porušeniu miechy, čo je väčšinou len pri ťažkých úrazoch, vzniká ochrnutie dolnej polovici tela (paraplégia) v rozsahu, závislom na výške poškodenia miechy. Pri porušenia miechy v krčnej oblasti dochádza aj k ochrnutiu horných končatín (quadruplégia - tetraplégia - ochrnutie všetkých končatín, samozrejme aj trupu). Ochrnutie postihuje aj zvierač konečníka a močového mechúra (inkontinencia - neudržanie moču a stolice) a sexuálnej funkcie.
Liečba týchto úrazov (ale aj neúrazových postihnutiach miechy) je záležitosťou dlhodobej odbornej starostlivosti. Liečebná rehabilitácia končí tým, že bol dosiahnutý maximálne možný úspech, čo je v priaznivejších prípadoch, že môže byť obnova všetkých postihnutých funkcií, v minimálnych prípadoch (pri úplnom alebo rozsiahlom porušeniu miechy), je ochrnutie trvalé a úlohou rehabilitácie bolo docieliť maximálne možnú sebestačnosť využitia funkcie zachovalých svalov nad miestom postihnutia. Takto postihnutých ľudí pripravuje rehabilitácia (liečebná, psychologická, pracovná a sociálna) pre život so zmenenými podmienkami, napr. pri možnej chôdzi len s opornými pomôckami, alebo pri možnosti pohybu len na invalidnom vozíku.
Podpora a inklúzia
Inštitúcie ako IPR aktívne spolupracujú s organizáciami a inštitúciami, zameranými na starostlivosť o občanov so zdravotným postihnutím - úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny, zväzmi a združeniami pre rôzne druhy postihnutia, chránenými dielňami a pod. Veľmi úzka spolupráca v rámci úseku SOŠ pre ŽTP je s autoškolou pre získanie vodičského oprávnenia, aj na upravených vozidlách, s Cechom zlatníkov a klenotníkov Bratislavy a okolia, s Celoslovenským zväzom knihárov, Slovenským zväzom telesne postihnutých a pod.
V rámci oblasti starostlivosti o občanov so zdravotným postihnutím v našej spoločnosti si riešenie problémov ľudí tejto kategórie žiada systém poskytovaných služieb neustále zdokonaľovať a to tak, aby tieto boli dostupné pre každého občana so zdravotným postihnutím. Nezištne sa to dotýka aj zavádzania nových foriem a metód práce. Cieľ práce sa v súčasnom období neorientuje iba cestou prípravy žiakov na povolanie a jej úspešné ukončenie, ale aj ďalšieho pôsobenia a úspešného uplatnenia sa absolventov na trhu práce.
V snahe pomôcť pri organizovaní kurzov sociálnej rehabilitácie pre telesne a ťažko telesne postihnutých v rámci Slovenska, krajov, či okresov je nutné zhromaždiť témy najdôležitejších prednášok a praktických cvičení, ktoré by mali byť zaradené do programu kurzov.
Podpora pohybovej aktivity a športu
Cieľom je dosiahnuť pozitívny vzťah k zdraviu prospešným pohybovým aktivitám a športu u detí na 1. stupni základných škôl, a to najmä z pohľadu osvojenia si hlavných princípov výchovy prostredníctvom športovania a začlenenia sa do sociálnych skupín. Do roku 2026 je cieľom zvýšiť počet a podiel žiakov, ktorí sa venujú pohybovým a športovým aktivitám na školách o 10 % oproti roku 2022. Skvalitnenie telesnej výchovy by malo ísť ruka v ruke so súčasným zvyšovaním rozsahu pohybu žiakov na školách a postupného zvyšovania podielu času, ktorí žiaci trávia na hodinách telesnej a športovej výchovy s cieľom dosiahnuť 1 hodinu pohybu denne.
Spôsob plnenia:
- Podporovať aktívne školy a vytvoriť motivačnú schému pre zapojenie učiteľov telesnej a športovej výchovy do týchto aktivít.
- Nastaviť financovanie dopytového systému kreatívnych modulov aktivít na hodinách telesnej a športovej výchovy, dodaných externými dodávateľmi.
- Realizovať kurikulárnu reformu telesnej a športovej výchovy, ktorá má primárne budovať pozitívny vzťah detí k pohybovej aktivite, osvojovať si zdravý životný štýl a získavať informácie o zdravej výžive, ktoré deti môžu priniesť aj do svojich rodín.
- Zlepšovať materiálne vybavenie ihrísk a telocviční.
- Podporovať inklúziu zdravotne postihnutých detí (zdravotná telesná výchova), ako aj detí zo sociálne znevýhodneného prostredia.
- Podporovať deti s nízkou pohybovou gramotnosťou.
- Pravidelne monitorovať pohybovú vytrvalosť a zdatnosť žiakov.
Špeciálna pedagogika a integrácia
Špeciálna pedagogika (ŠP) sa zaoberá špeciálnou edukáciou a rozvojom znevýhodnených jedincov, ktorí majú oproti väčšinovej populácii špeciálne edukačné potreby výchovy a vzdelávania a ktorí pre svoj rozvoj potrebujú špeciálny prístup a starostlivosť. ŠP definujeme ako vedný odbor, ktorý študuje zákonitosti výchovy a vzdelávania jedincov, ktorí sú znevýhodnení voči väčšinovej populácii v oblasti mentálnej, senzorickej, somatickej, komunikačných schopností, psychosociálnej, porúch učenia a nadpriemerného nadania.
Predmet ŠP skúma podstatu a zákonitosti výchovy a vzdelávania znevýhodnených ľudí z aspektu etiológie, symptomatológie, korekcie, metód edukácie a reedukácie, profylaxie. Súčasné trendy v ŠP spočívajú v humanizácii a integrácii. Základom humanistického postoja je zachovanie prirodzeného princípu dôstojnosti každého človeka, teda aj znevýhodneného. Integrácia znamená možnosť jeho adekvátnej sebarealizácie v societe. Jeden z ukazovateľov vyspelosti spoločnosti je práve aj integrácia znevýhodnených ľudí, či už úplná alebo čiastočná. S týmto súvisí aj vytváranie podmienok ekonomických, materiálnych, sociálnych, edukačných aby sa integrácia mohla vôbec realizovať. Nezanedbateľná je aj väčšia ponuka počtu variability sociálnych a poradenských služieb. Dôležitá je aj opora v legislatíve.
Typológia znevýhodnení v špeciálnej pedagogike
Pre špeciálnu pedagogiku je účelné a nutné znevýhodnenia určitým spôsobom triediť a klasifikovať. Môžu slúžiť pre chápanie hendikepu ako dimenzie z hľadiska sebarealizácie v súvislosti s integračnými tendenciami.
Znevýhodnenia sa klasifikujú podľa rôznych hľadísk:
- Podľa doby vzniku hendikepu:
- Prenatálne poruchy: genetické dispozície, vplyv teratogénnych faktorov (chemické, fyzikálne, biologické a psychické faktory).
- Perinatálne poruchy: dôsledky komplikovaného, nešetrného alebo protrahovaného pôrodu.
- Postnatálne poruchy: pôsobenie chemických látok a jedov, vplyv biologických faktorov (infekčné, vírusové ochorenia), úrazy, vplyv sociálnych faktorov (nevhodné výchovné podmienky, nízka sociálna úroveň, záťažové situácie).
- Podľa stupňa hendikepu:
- Poruchy ľahkého stupňa: minimálna odlišnosť od normy - plná integrácia do školy i do spoločnosti.
- Poruchy stredného stupňa: značná odlišnosť od normy - vyžaduje špeciálny prístup.
- Poruchy ťažkého stupňa: veľká odlišnosť od normy - jedinci sú odkázaní na celodennú starostlivosť a vo väčšine prípadov v špeciálnych zariadeniach.
Hodnotenie v OVP je založené na hodnotiacom štandarde, čo je súbor kritérií, organizačných a metodických postupov na overovanie vzdelávacích výkonov - výkonových štandardov.
Integrácia v špeciálnej pedagogike
Cieľom špeciálnej pedagogiky je integrácia znevýhodnených jedincov do väčšinovej spoločnosti, a to adekvátna integrácia. Rozlišujeme:
- Integrácia: je úplné zapojenie znevýhodneného jedinca do spoločnosti. WHO definuje: integrácia je sociálna rehabilitácia, schopnosť jednotlivca podieľať sa na obvyklých sociálnych procesoch. Integrované vzdelávanie je úplné zapojenie do bežného edukačného procesu.
- Adaptácia: je zapojenie znevýhodneného jedinca do spoločnosti len za určitých podmienok, okolností a ohľadov na jeho individuálne možnosti, vlastnosti, schopnosti a potrieb. Adaptácia sa chápe aj ako prispôsobenie sa oboch strán - hendikepovaného jedinca a spoločnosti.
- Utilita: je zapojenie znevýhodneného jedinca do spoločnosti len za predpokladu celoživotnej ochrany a pomoci druhých ľudí. Stretávajú sa s nimi len obmedzene a sporadicky.
Podľa stupňa integrácie rozlišujeme:
- Sociálna: výchova a vzdelávanie sa uskutočňuje v rôznych budovách, ale stretávanie postihnutých a nepostihnutých detí je pomerne pravidelné na mimoškolských aktivitách, na ihriskách, v jedálňach.
- Funkčná: znevýhodnené deti navštevujú školu prípadne triedu spolu s nepostihnutými deťmi. Majú rovnaké učebné osnovy a výchovné štandardy.
Skúsenosti z praxe hovoria, že integrácia môže byť pre deti s niektorými znevýhodneniami veľkou záťažou. Preto treba veľmi citlivo a fundovane pristupovať k tomu, ktoré deti integrovať. Integrovať áno, ale len vtedy a len natoľko, aby to bolo prospešné pre znevýhodnené dieťa.
tags: #testovanie #telesne #postihnutych