Valorizácia vojenských dôchodkov a súvisiace zmeny v legislatíve

Valorizácia výsluhových dôchodkov, najmä tých vojenských, je dlhodobo diskutovanou a citlivou témou na Slovensku. Dotýka sa tisícov bývalých príslušníkov ozbrojených zložiek, ktorí si po rokoch služby zaslúžia adekvátne sociálne zabezpečenie. V posledných rokoch sa uskutočnili viaceré legislatívne zmeny a diskutovalo sa o ďalších návrhoch, ktoré majú za cieľ systém stabilizovať a reagovať na aktuálne potreby.

Legislatívne návrhy a zmeny od roku 2025

Dňa 25. marca 2026 predložil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok na rokovanie vlády návrh novely zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Hlavným zámerom zmien je odstrániť interpretačné nejasnosti, reagovať na aplikačné problémy a zosúladiť právnu úpravu s aktuálnymi potrebami praxe. Nová úprava by mala vstúpiť do platnosti už od 1. apríla 2026.

Kľúčové body navrhovanej novely:

• Predĺženie minimálneho trvania služobného pomeru: Vzhľadom na narastajúcu účelovú migráciu medzi bezpečnostnými zložkami sa navrhuje predĺženie minimálneho trvania novovzniknutého služobného pomeru na najmenej tri roky. Mnohí novoprijatí policajti, vojaci, hasiči či horskí záchranári totiž zotrvajú v štátnej službe aj menej ako rok a bezprostredne po tom sú prijatí do ďalšieho služobného pomeru. Cieľom je stabilizácia personálnej situácie a efektívnejšie fungovanie systému sociálneho zabezpečenia.
• Zmeny v oblasti posudzovania zdravotnej spôsobilosti: Rovnako ako v civilnom sektore, posudkoví lekári získajú kompetenciu indikovať, predĺžiť alebo ukončiť dočasnú pracovnú neschopnosť príslušníka ozbrojených zložiek v odôvodnených prípadoch.
• Úprava výšky nemocenskej dávky tehotenské a materské: Namiesto paušálnych 200 eur mesačne sa tehotenské bude po novom určovať z vymeriavacieho základu, pričom jeho priemerná výška má tento rok dosiahnuť 373 eur. Návrh zároveň rieši aj doterajšie nedostatky pri poskytovaní materského poistencovi, ktorý sa stará o maloleté dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu, napríklad pri osvojení.
• Rozšírenie nároku na vdovský a vdovecký výsluhový dôchodok: Navrhuje sa zaviesť nárok pre osoby, ktoré sa starajú o dlhodobo či trvale ťažko postihnuté dieťa príjemcu invalidného dôchodku až do jeho 26 rokov.
• Preukazovanie nároku na úhradu pohrebných nákladov: Jasne sa ustanovuje, že pozostalým patrí nárok na úhradu nákladov spojených s pohrebom aj v prípadoch, keď si zosnulý spôsobil smrť sebapoškodením.
• Úpravy výsluhových dôchodkov podľa judikatúry: Návrh reflektuje rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a upravuje výpočet výsluhového dôchodku poberateľov, ktorým vznikol nárok pred 1. januárom 2004.

Hromadná pripomienka verejnosti k tomuto návrhu zákona č. 328/2002 Z. z. bola Ministerstvu vnútra SR doručená dňa 14. novembra 2025. Únia výsluhových dôchodcov Slovenskej republiky s podporou Asociácie policajtov vo výslužbe (VETERÁN POLICE SLOVAKIA) uplatnila k návrhu zásadnú hromadnú pripomienku verejnosti s návrhom, aby bola v zákone ustanovená mimoriadna valorizácia dávok výsluhového zabezpečenia identicky tak, ako je upravené vo všeobecnom predpise o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z., § 82 ods. 2).

Financovanie výsluhových dôchodkov a dlhodobá udržateľnosť

Téma výsluhových dôchodkov a ich valorizácie (či vlastne nevalorizácie) zaťala do živého. Na osobitný účet, z ktorého sú každý mesiac vyplácané dôchodky vojakom, „nateká“ z odvodov vojakov približne 60 miliónov eur ročne. Ibaže celková suma dôchodkov, ktorú musí rezort každoročne vyplatiť, je 160 miliónov eur, teda o 100 miliónov eur viac. Rozdiel pokrýva zo svojho rozpočtu ministerstvo obrany. Medziročne sa výpadok medzi príjmami a výdavkami dôchodkového účtu zvyšuje o 8 až 9 mil. eur. To znamená, že ak v roku 2011 ministerstvo doplácalo na dôchodky vojakov sumou 102 mil. eur, je reálny predpoklad, že v aktuálnom roku to bude viac ako 110 mil. eur.

Takýto systém je dlhodobo neudržateľný. Naprieč politickým i odborným spektrom panuje zhoda, že so systémom sa musí urýchlene niečo robiť. Scenárov je viacero, od umiernených (kombinácia možného zvýšenia príjmov a možnej korekcie existujúcich výdavkov), cez radikálne (regulácia súbehu výsluhového dôchodku a príjmu zo zamestnania) až po katastrofické (zvýšenie odvodov, zdanenie dôchodkov). Je jasné, že k zmene systému sa bude musieť pristupovať citlivo a zodpovedne.

Porovnanie výsluhového a starobného dôchodku

Pre porovnanie: rotmajster, si „nasporil na odvodoch“ (rozumej: odviedol do systému) celkovo 63 908 eur. Ak poberá mesačne dôchodok 441,03 eur, nasporená suma by mu vystačila na 12 rokov. Keď začne čerpať z odvodov iných vojakov, má 46 rokov. Čiže, ak berieme priemerný vek dožitia mužov 72 rokov, potom vojenský výsluhový dôchodca čerpá zo systému prostriedky počas minimálne 26 rokov, na rozdiel od priemerného starobného dôchodcu, ktorému v takomto modeli vypláca Sociálna poisťovňa dôchodok len 10 rokov.

Iné dôležité zmeny a diskusie

Rodičovský dôchodok a 13. dôchodok

Novelou zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (zákon č. 352/2022 Z. z.) bol schválený aj rodičovský dôchodok. Podľa tohto zákona má nárok na rodičovský dôchodok aj poberateľ:

• starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, ktorý bol priznaný podľa zákona č. 100/1988 Zb. a sociálnom zabezpečení a ktorý sa podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov považuje za výsluhový dôchodok a
• výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku.

Národná rada SR dňa 18. apríla 2024 schválila novelu zákona o 13. dôchodku s účinnosťou od 1. júla 2024, kde predkladateľ novely zákona akceptoval v medzirezortnom pripomienkovom konaní zásadnú hromadnú pripomienku APVV, a preto nárok na 13. dôchodok patrí aj poberateľom výsluhových dôchodkov.

Zrušenie zákona o odobratí nezaslúžených benefitov

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 20. decembra 2023 rozhodol, že zákon č. 283/2021 Z. z. o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 4 a čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a preto už nemá žiadne právne účinky.

Postavenie Asociácie policajtov vo výslužbe (APVV)

APVV je nezávislým občianskym združením, založeným podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, zaregistrovaným MV SR 6. marca 2006. Združuje príslušníkov policajno-bezpečnostných služieb, ktorí sú poberateľmi výsluhového alebo invalidného výsluhového dôchodku. Cieľom činnosti APVV je združovanie bývalých príslušníkov, zvyšovanie sociálnych a kultúrnych aktivít, podpora výmeny profesionálnych skúseností, zvyšovanie prestíže Policajného zboru a obhajoba záujmov svojich členov, spolupráca pri tvorbe a zmenách legislatívnych noriem týkajúcich sa výsluhového zabezpečenia.

tags: #vojensky #dochodcovia #valorizacia #voj #dochodkov