Telesne postihnutí ako obete násilia a diskriminácie: Alarmujúca situácia a potreba zvýšenej ochrany

Násilie a zneužívanie sa dotýka všetkých vrstiev spoločnosti, pričom osoby s telesným postihnutím sú obzvlášť zraniteľnou skupinou. Tento článok sa zameriava na štatistické údaje a prehliadané aspekty, ktoré sa týkajú telesne postihnutých osôb ako obetí násilia, obchodovania s ľuďmi a iných foriem zneužívania. Cieľom je poukázať na alarmujúcu situáciu a zdôrazniť potrebu zvýšenej ochrany a podpory pre túto zraniteľnú skupinu.

Rodovo podmienené násilie a domáce násilie

Rodovo podmienené násilie (GBV) je vážnym porušením ľudských práv a život ohrozujúcim problémom zdravia s potrebou ochrany. Podľa odhadov každá tretia žena zažije v živote sexuálne alebo fyzické násilie. Rodovo podmienené násilie môže zahŕňať sexuálnu, fyzickú, duševnú a ekonomickú ujmu spôsobenú na verejnosti alebo v súkromí. Zahŕňa aj vyhrážky násilím, kontrolu nátlakom a manipuláciu. GBV môže mať mnoho podôb ako je napríklad násilie zo strany intímneho partnera, sexuálne násilie, detské sobáše, mrzačenie ženských pohlavných orgánov a takzvané „zločiny v mene cti“. Dôsledky rodovo podmieneného násilia sú zničujúce a môžu mať pre ľudí, ktorí ho zažili, doživotné následky.

Rodovo podmienené násilie sú všetky činy násilia, ktoré je namierené voči určitej osobe z dôvodu jej pohlavia, rodu, rodovej identity alebo rodového vyjadrenia alebo ktoré neprimerane postihuje osoby určitého pohlavia. Rodovo podmienené násilie je porušenie ľudských práv a porušenie zákazu diskriminácie a zásady rovného zaobchádzania. Od iných foriem násilia sa odlišuje tým, že pohlavie obete nie je náhodné. Ženy sa stávajú obeťami domáceho násilia následkom nerovných mocenských vzťahov založených na rozdieloch medzi ženami a mužmi v sociálnom a spoločenskom postavení, tak vo verejnej, ako aj v súkromnej oblasti.

Domáce násilie

Domáce násilie zahŕňa všetky činy telesného, sexuálneho, psychického, sociálneho alebo ekonomického násilia, ktoré pácha osoba, ktorá je alebo bola blízkou osobou obete. Domáce násilie zahŕňa partnerské násilie, ako aj násilie medzi ostatnými členmi a členkami rodiny.

Domáce násilie začína veľmi nenápadne. Obete často nie sú schopné definovať jeho začiatok. Na začiatku nenápadné prejavy naberajú na intenzite a intervaly medzi jednotlivými fázami sa postupne skracujú. Útoky sa stávajú krutejšími a rafinovanejšími. Je veľmi časté, že to, čo spočiatku ženám imponuje ako dôkaz lásky partnera, sa časom mení na obmedzovanie, kontrolu a vyhrážanie.

Formy domáceho násilia:

• Fyzické násilie: Bitky, napadnutia a iné formy fyzického útoku.
• Sexuálne násilie: Znásilnenie, sexuálne obťažovanie a iné formy sexuálneho zneužívania.
• Psychické násilie: Vyhrážanie, zastrašovanie, ponižovanie a iné formy psychického týrania.
• Ekonomické násilie: Kontrolovanie financií, zabraňovanie prístupu k peniazom a iné formy ekonomického zneužívania.

Páchateľom domáceho násilia je spravidla osoba v mocenskom postavení a obeťou osoba závislá na páchateľovi. Toto postavenie je konštantné a nemenné, na rozdiel od bežných partnerských hádok a konfliktov obeť nikdy „nemá vo vzťahu navrch“. Obeť sa snaží násilníkovi vyhovieť a ustupuje zo svojich požiadaviek, aby minimalizovala možnosť jeho agresívneho a násilného správania s vierou, že keď páchateľovi vyhovie, situácia sa zmení k lepšiemu. Domáce násilie má špirálovitý priebeh v cykle, ktorý sa opakuje aj niekoľko rokov a toto násilie väčšinou nikdy samo od seba neprestane.

Násilie na ženách: Prehliadaný problém

Násilie na ženách, vrátane telesne postihnutých žien, je dlhodobo prehliadaným a tabuizovaným problémom. Podľa definície OSN ide o „akýkoľvek násilný čin, založený na rodovej nerovnosti, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu žien, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania alebo svojvoľného obmedzovania slobody, a to vo verejnom či súkromnom živote”. Väčšina násilia sa odohráva v rodinách, pričom obete zažívajú násilie od blízkych osôb, ako sú manželia, partneri alebo rodinní príslušníci.

Je dôležité si uvedomiť, že ohrozenie násilím nie je príznakom slabosti, ale zakladá nárok na ochranu a podporu. Ženy sa stávajú obeťami domáceho násilia následkom nerovných mocenských vzťahov, ktoré sú hlboko zakorenené v sociálnej a kultúrnej štruktúre. Tieto nerovnosti sú často podporované kultúrou popierania a mlčania, čo obetiam sťažuje vyhľadať pomoc.

Domáce násilie v číslach

• Ženy tvoria najväčšiu skupinu obetí domáceho násilia - viac ako 90 %.
• Každá druhá žena na Slovensku má skúsenosť, či už doma alebo v cudzom prostredí, so sexuálnymi narážkami, obťažovaním alebo komentármi na svoj vzhľad, ktoré jej neboli príjemné.
• Podľa prieskumu v rámci celej Európskej únie každá tretia žena, ktorá dovŕšila 15. rok život, má skúsenosť s fyzickým alebo sexuálnym násilím.
• 70 % násilia na ženách sa udialo doma.
• Počas pandémie vzrástlo domáce násilie podľa odhadov o 30 - 40 %.

Prekážky v oznamovaní násilia

Mnohé ženy a dievčatá, vrátane tých s telesným postihnutím, čelia prekážkam v tom, aby sa zdôverili alebo násilie oznámili úradom. Tieto prekážky môžu mať materiálnu povahu, ako napríklad fyzická alebo spoločenská izolácia či odkázanosť na páchateľa.

Mužské obete však o násilí páchanom na nich hovoria ešte menej. Popri rovnakých strachoch, ako majú ženy, ich v tom limituje aj pocit, že zlyhali vo svojej „mužskej role“, ktorá podľa bežne zažitých stereotypov má byť tá silná a dominantná.

Pre týrané ženy je ťažké odísť od násilného partnera z mnohých dôvodov. Odchod obete od násilníka je dosť zložitý, lebo obeť často nevie, kde sa obrátiť o pomoc. Obeť si myslí, že bude okolím, aj svojim svedomím obvinená z rozpadu rodiny. Mnohé ženy zažili zlú skúsenosť, keď požiadali o pomoc, dostalo sa im nepochopenia, či v rodine alebo na polícii. Okolie týranej žene často neuverilo. Obeť má veľky strach odísť od násilníka, pretože sa obáva, že on splní svoje vyhrážanie a predá spoločný majetok, pripraví ju o deti alebo ublíži jej a deťom.

Táto hrozba je reálna a partnerka, ktorá je často paralyzovaná tyraniou a neustálym ponižovaním, musí starostlivo zvažovať každý svoj krok. Obeť obmedzuje často aj ekonomická závislosť od partnera a skutočnosť, že nemá kam ísť. Preto potrebuje uznanie, rešpekt a pomoc okolia.

Psychické a emočné následky

Zlomeniny, modriny a odreniny sú ľahko viditeľné znaky domáceho násilia. Psychologická trauma je „emocionálna odpoveď na traumatickú udalosť“, ktorá obmedzuje schopnosť človeka normálne fungovať. Miera psychického dosahu sa bude u rôznych ľudí líšiť, no väčšina z nich po traumatických udalostiach zažíva zvýšený emočný stres. Problém s takýmito hlbokými ranami je v tom, že majú ďalekosiahle následky. Často človeka ovplyvňujú aj dávno potom, ako násilie prestalo pôsobiť, resp. ako obeť opustila svojho násilného partnera.

Obeť domáceho násilia býva vystavená najrôznejším mocenským praktikám. Jej sociálny život je veľmi obmedzený. Násilnícke a kontrolujúce prejavy správania môžu mať vážny dosah na to, ako obeť funguje v spoločnosti, aj dlho po odídení zo vzťahu. Často sa stáva, že násilník chce čo najviac obmedziť sociálne kontakty obete, aby sa za ňu nemal kto postaviť. Násilník teda skôr či neskôr prinúti obeť opustiť zamestnanie, čím ju pripraví o finančné prostriedky.

Často je to strata pocitu bezpečia, ktorá sa pretaví do dlhodobej emocionálnej frustrácie spojenej s nízkym sebavedomím, neadekvátnym záporným hodnotením, nedostatočnou schopnosťou rozhodovania, blokáciou síl potrebných na zmenu. Typické sú pocity úzkosti, viny, strachu z vlastného zlyhania. Zvlášť závažným problémom je strach z agresívneho partnera a zároveň silná závislosť od neho. Emocionálna, ekonomická aj sociálna. Častá je prítomnosť neurotických prejavov. Poruchy spánku, úzkostné stavy, fóbie, ale aj množstvo psychosomatických ochorení ako ekzémy, žalúdočné vredy, migrény, nechutenstvo, tras rúk, tiky. Prítomná je znížená schopnosť prevziať zodpovednosť za svoj život i život svojich detí.

Deti a domáce násilie

Podľa sociologických výskumov, realizovaných v rokoch 2001 až 2006 agentúrou STEM, v 80% rodín, v ktorých sa odohráva domáce násilie, sa vyskytujú deti. Negatívne dosahy na fyzickú i psychickú stránku detí, ktoré sú priamo týrané či zanedbávané zo strany rodičov alebo iných blízkych ľudí, sú nepopierateľné. A hoci si nezainteresovaní pozorovatelia často myslia, že keď dieťa nie je priamym terčom útoku, tak to naň nemá vplyv, nie je to pravda. Deti vždy vnímajú, že sa doma niečo deje. Sú bezbranné voči násiliu rodičov, ale cítia sa spoluzodpovedné za násilie, ktoré doma prebieha. Môžu sa snažiť ochraňovať rodičov v pozícii ohrozenej osoby, a tak sa sami vystavovať nebezpečenstvu útoku.

Deti mávajú ako následky prežitého domáceho násilia poruchy chovania, problémy v škole, psychosomatické symptómy. K nim sa pridružujú psychické poruchy, poruchy spánku, znížená sebaúcta. Neliečené zážitky násilia z detstva však neskôr môžu spôsobiť množstvo problémov, ako napríklad nestálosť v práci, vo vzťahoch, závislosti. Nie je zriedkavé, že obete násilia vyhľadali pomoc až vtedy, keď im tieto následky komplikovali život v dospelosti.

Obchodovanie s ľuďmi: Moderné otroctvo

Obchodovanie s ľuďmi predstavuje vysoko spoločensky nebezpečnú formu trestnej činnosti, ktorá vážne porušuje ľudskú dôstojnosť a ľudské práva. Ide o fenomén, ktorý postihuje krajiny po celom svete, pričom sa neustále objavujú nové spôsoby páchania tohto zločinu. Mnohokrát má cezhraničný charakter a je spojené s organizovaným zločinom. Obchodovanie s ľuďmi sa radí popri obchode so zbraňami a drogami k najvýnosnejším a najrýchlejšie rastúcim nelegálnym činnostiam.

Účel vykorisťovania

Obchodovanie s ľuďmi má rôzne účely vykorisťovania, vrátane:

1. Prostitúcie alebo inej formy sexuálneho vykorisťovania vrátane pornografie
2. Nútenej práce či nútenej služby vrátane núteného žobrania
3. Otroctva alebo praktík podobných otroctvu
4. Nevoľníctva
5. Núteného sobáša
6. Zneužívania na páchanie trestnej činnosti
7. Odoberania orgánov, tkanív či bunky alebo iných foriem vykorisťovania

Zákon poskytuje osobitnú ochranu osobám mladším ako 18 rokov.

Obchodovanie s ľuďmi na Slovensku

Slovenská republika je z pohľadu trendov za rok 2018 krajinou pôvodu, resp. zdrojovou krajinou obetí, avšak vo zvýšenej miere aj krajinou cieľovou. Zdrojovou krajinou je predovšetkým pre Nemecko, Veľkú Britániu či Severné Írsko. Významná väčšina identifikovaných obetí za rok 2018 sú občania SR, ktorí boli náborovaní na území SR páchateľmi, ktorí sú taktiež takmer výlučne občania SR.

Formy vykorisťovania na Slovensku

V rámci sledovaného obdobia dochádzalo na území Slovenskej republiky k vykorisťovaniu tretiny všetkých identifikovaných obetí, ktoré boli najmä obeťami sexuálneho vykorisťovania a núteného sobáša. Najfrekventovanejším dôvodom vedúcim k obchodovaniu s ľuďmi predstavuje sexuálne vykorisťovanie, kde ide predovšetkým o ženské obete eventuálne obete detské. V intenciách vykorisťovania za účelom núteného sobáša boli v predchádzajúcom roku vykorisťované výlučne ženské obete a jedna detská obeť, čo súvisí aj so skutočnosťou, že v prípade detských nútených sobášov konajú orgány činné v trestnom konaní proaktívne. V rámci tejto problematiky nemožno opomenúť mierny nárast vykorisťovania osôb ženského pohlavia za účelom núteného žobrania. Pri vykorisťovaní mužských obetí prevláda nútené žobranie a pracovné vykorisťovanie.

Príklady vykorisťovania

• Sexuálne vykorisťovanie: Osoby sú pod prísľubom dobre platenej práce zlákané na prácu spoločníčok, hostesiek, barmaniek, čašníčok, pričom sú následne nútené k poskytovaniu sexuálnych služieb, sú kontrolované, obmedzované na osobnej slobode, zastrašované, je na nich vyvíjaný psychický a často aj fyzický nátlak, často sú im podávané omamné látky, zárobok sú nútené odovzdávať obchodníkovi.
• Pracovné vykorisťovanie: Prípady pracovného vykorisťovania sa objavujú zväčša na území Veľkej Británie, nábor obetí v Slovenskej republike vykonávajú príslušníci rodín dlhodobo sa zdržiavajúcich na území Veľkej Británie. Svoje obete vyhľadávajú z radov sociálne slabších osôb bez znalosti jazyka krajiny, v ktorej sú zneužívaní, dlhodobo nezamestnaných, bezdomovcov.
• Nútené žobranie: Páchatelia si vyhľadávajú obete najmä z radov telesne postihnutých osôb, invalidov či bezdomovcov, s viditeľným hendikepom z dôvodu vyvolania súcitu. Pod rôznymi hrozbami sú osoby následne nútené k žobraniu a odovzdávaniu všetkých vyžobraných peňazí obchodníkovi, sú kontrolované, je na ne vyvíjaný intenzívny psychický a fyzický nátlak, bývajú v neľudských podmienkach, nie je im zabezpečený prístup k lekárskej starostlivosti, trpia nedostatkom jedla.
• Nútený sobáš: Cieľom je zlegalizovať pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín v Európskej únii prostredníctvom sobáša s občanom Európskej únie. Pretrvávajúcim trendom sú Indi alebo Pakistanci žijúci vo Veľkej Británii, avšak nútené sobáše sú uzatvárané aj v iných krajinách, ako Dánsko, Írsko alebo Belgicko.

Prevencia a boj proti obchodovaniu s ľuďmi

Za prínosné a nevyhnutné v danej oblasti sa pokladá dôslednejšie a systematickejšie vzdelávanie nielen orgánov činných v trestnom konaní, ale aj širokej verejnosti. Posilňovanie spoločných vyšetrovacích tímov v prípadoch obchodovania s ľuďmi, spolupráca s krajinami vykorisťovania obetí, zvyšovanie povedomia o obchodovaní s ľuďmi a o opatreniach na zamedzenie prípadov obchodovania s ľuďmi, a zvýšenie kvality kooperácie medzi jednotlivými krajinami sú kľúčové.

Nášľapné míny a obete: Tragédia, ktorá pokračuje

Nášľapné míny sú výbušné zariadenia, ktoré zabíjajú a zraňujú ľudí počas konfliktov, ale aj dlho po nich. Sú umiestnené nad, pod alebo na zemi a explodujú v prítomnosti, blízkosti alebo v kontakte s osobou. Podľa združenia mimovládnych organizácií Landmine and cluster munition Monitor počet obetí nášľapných mín medziročne stúpa. V roku 2023 si nášľapné míny vyžiadali vo svete najmenej 5757 obetí, čo predstavuje nárast o takmer 22 percent v porovnaní s rokom 2022 (4709 obetí). Až 84 percent obetí boli civilisti, z toho 37 percent deti. Toto vysoké číslo, stúpajúce už deviaty rok po sebe, je spôsobené najmä nárastom ozbrojených konfliktov a rastúcim používaním improvizovaných nášľapných mín. Obete nášľapných mín a zvyškov výbušnín boli v roku 2023 zaznamenané celkovo v 55 štátoch a iných oblastiach.

Medzinárodný deň boja proti nášľapným mínam

Medzinárodný deň boja proti nášľapným mínam pripadá na 4. apríla. História tohto dňa siaha do októbra 1997, keď 164 krajín ratifikovalo dohovor o zákaze používania, skladovania, výroby a predaja mín.

Súčasná právna úprava na Slovensku

Na Slovensku existuje možnosť získať neodkladné opatrenie, ktoré násilníkovi, ak je dôvodne podozrivý z násilia, dočasne zabráni vstupovať do domu alebo bytu (v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho starostlivosti alebo vo výchove) a zároveň priblížiť sa k obeti. Žena postihnutá násilím môže podať návrh na takéto predbežné opatrenie a súd o ňom rozhodne do siedmich dní od doručenia návrhu. Ak súd takémuto návrhu vyhovie, uloží zároveň navrhovateľke, aby v stanovenej lehote na súd podala návrh na začatie konania o vylúčení násilníka z užívania bytu alebo domu. Nerešpektovanie takého predbežného opatrenia je trestným činom a treba ho ohlásiť na polícii.

Neodkladné opatrenia pre obete

V rámci neodkladných opatrení môže obeť dosiahnuť najmä:

• Zverenie dieťaťa do starostlivosti
• Platenie výživného v nevyhnutnej miere
• Zákaz vstupu do bytu al. inej nehnuteľnosti
• Zákaz priblíženia
• Úpravu styku s maloletým dieťaťom
• Aby odporca niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal

Rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení má iba dočasný charakter, súd ho vydáva aj bez dokazovania, len podľa písomného podania, do času kým sa o veci nerozhodne v riadnom konaní s riadnym dokazovaním.

Právne normy

Trestné právo definuje skutky súvisiace s domácim násilím:

• trestné činy proti životu a zdraviu (spadajúce pod tzv. fyzické násilie na ženách: Úkladná vražda (§ 144), Vražda (§ 145), Zabitie (§ 147 - 148), Usmrtenie (§ 149), Nedovolené prerušenie tehotenstva (§ 150 - 153), Účasť na samovražde (§ 154), Ublíženie na zdraví (len podľa § 155 a 156), Neoprávnené odoberanie orgánov, tkanív a buniek a nezákonná sterilizácia (§ 159-160)
• trestné činy proti ľudskej dôstojnosti (spadajúce pod tzv. fyzické násilie na ženách): Znásilnenie (§ 199), Sexuálne násilie (§ 200), Sexuálne zneužívanie (§ 201-202)
• trestných činov proti rodine a mládeži (spadajúce pod tzv. ekonomické násilie na ženách a psychické násilie na ženách): Zanedbanie povinnej výživy (§ 207), Týranie blízkej osoby a zverenej osoby (§ 208)
• trestných činov proti iným právam a slobodám: Kupliarstvo (§ 367)

Súvisiace právne normy:

• Zákon č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 171/1993 Z.z.

Zmeny v Trestnom zákone:

• Rozšírila sa objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby.
• Rozšírilo sa vymedzenie pojmu blízkej osoby o bývalého manžela, druha a bývalého druha, rodiča spoločného dieťaťa ako aj osobu, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti.
• Zvýšila sa sadzba za trestné činy súvisiace s domácim násilím.
• Zaviedla sa možnosť uloženia ochranného liečenia páchateľa, ktorý spáchal násilný čin voči blízkej alebo zverenej osobe ak možno vzhľadom na osobu páchateľa dôvodne predpokladať, že bude v násilnom konaní pokračovať.
• Upravil sa zákaz priblíženia sa k poškodenému na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a zákaz zdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného.

Občianske súdne konanie

V občianskom súdnom konaní sa poskytuje ochrana právam a oprávneným záujmom účastníkov. Obeť sa môže domáhať:

• rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností po rozvode,
• určenia výživného na maloleté dieťa alebo zvýšenia vyživovacej povinnosti,
• určenia výživného na manželku či rozvedenú manželku,
• úpravy styku s maloletým dieťaťom,
• vylúčenia manžela z užívania bytu al. inej nehnuteľnosti,
• vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
• zrušenia spoločného nájmu bytu,
• vydania predbežných opatrení a iné.

Súvisiace právne normy:

• Zákon č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník
• Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
• Zákon č. 36/2005 Z. z. - Zákon o rodine

Zmeny v Občianskom súdnom poriadku:

• Upravil sa nový druh predbežného opatrenia, aby násilník dočasne nevstupoval do bytu alebo domu, v ktorom býva blízka osoba alebo osoba v jeho starostlivosti, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia.
• Skrátila sa lehota na vydanie predbežného opatrenia týkajúceho sa maloletých detí alebo osôb ohrozených násilím.

Zmeny v Občianskom zákonníku:

• Bolo zakotvené ustanovenie, ktoré umožňuje už počas trvania spoluvlastníctva, až do jeho rozdelenia súdom zabrániť násilníkovi užívať byt, alebo dom manželov, resp. bývalých manželov.

Správne konanie

V správnom konaní sa prejednávajú priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa §49 Zákona 372/1990 o priestupkoch. Spravidla ide o skutky domáceho násilia menej závažného charakteru (vyhrážky, drobné zranenia, urážky) pričom výsledkom je uloženie pokuty (do 200 EUR).

Priestupku sa dopustí ten, kto:

1. inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech,
2. inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví,
3. úmyselne uvedie nesprávny alebo neúplný údaj pred štátnym orgánom, pred orgánom obce alebo pred organizáciou za účelom získania neoprávnenej výhody,
4. úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním,
5. sa dopustí konania podľa písmena a) alebo písmena d) na blízkej osobe alebo osobe, ktorá mu bola zverená do starostlivosti alebo výchovy.

Na zamedzenie opakovaného posudzovania skutkov domáceho násilia ako priestupku a tým zľahčovania situácie obete bod od roku 2016 do Trestného zákona doplnený princíp trestnoprávnej zodpovednosti priestupkovej recidívy, teda opakovaný skutok týrania blízkej a zverenej osoby v priebehu jedného roka sa posudzuje ako trestný čin.

Súvisiace právne normy:

• Zákon č.327/2005 Z.
• Zákon č. 372/1990 Zb. Zákon o priestupkoch

Zákon o obetiach trestných činov

Od 1. januára 2018 nadobudol účinnosť zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o obetiach). Týmto zákonom sa do slovenského právneho poriadku preniesli európske štandardy vo vzťahu k právam a ochrane obetí trestných činov. Zákon o obetiach definuje pojmy ako obeť trestného činu, obzvlášť zraniteľná obeť či domáce násilie. Ďalej upravuje práva obetí nezávisle od začatia trestného konania, t. j. najmä právo na odbornú pomoc, vrátane právnej pomoci.

Prevencia násilia

Základným cieľom prevencie je predchádzať, obmedziť a minimalizovať prezentovaný problém, poruchy alebo javy.

Primárna prevencia

Primárna prevencia je činnosť zameraná predchádzanie alebo zabránenie vzniku násilia alebo k jeho tolerancii ešte pred tým, ako sa problém objaví, resp. vznikne. Ide hlavne o motivovanie osoby k preferovaniu hodnôt postojov a princípov nenásilného správania, úcty k človeku a uznávania rovnosti mužov a žien. Primárna prevencia je často zahrnutá do programov školskej, zdravotnej sociálnej sféry.

Sekundárna prevencia

Sekundárna prevencia prispieva k včasnému rozpoznaniu a zastaveniu násilia a zameriava sa na identifikovanie problémov jednotlivcov alebo skupín a konkrétnu pomoc obetiam. Sekundárna prevencia je určená priamo ohrozeným osobám alebo rizikovým skupinám obyvateľstva, pričom vytvára priestor pre cielené aktivity v sociálnej oblasti, zdravotníctve, školstve, psychológie a orgánov činných v trestnom konaní. Sekundárna prevencia má zabrániť aj vzniku alebo prehlbovaniu ďalších problémov, prameniacich z násilia, ako porúch sociálneho a psychického vývinu či zdravotných problémov.

Terciárna prevencia

Terciárna prevencia je pokus zabrániť opakovaniu násilia alebo mierniť následky násilia, ktoré bolo spáchané. Zároveň má predchádzať zhoršovaniu stavu už vzniknutého a zabrániť jeho recidíve. Ide o prevenciu v rámci ohraničenia dôsledkov, príčin a prejavov násilia. Terciárna prevencia nastupuje po zlyhaní primárnej a sekundárnej prevencie a cieľovou skupinou sú ľudia s jasne pomenovanými problémami, ktorý okrem toho, že ohrozujú seba, ohrozujú aj svoje okolie. Cieľom terciárnej prevencie je hlavne resocializácia a integrácia jednotlivca.

Kde hľadať pomoc?

AK STE ZAŽILI NÁSILIE v sexuálnej, fyzickej alebo psychickej forme, sexuálne vykorisťovanie alebo obťažovanie, alebo máte z takého násilia strach, nie je to vaša chyba A NIE STE V TOM SAMA.

Pohotovostné služby - bezplatné telefónne čísla 24/7 (SK):

• Tiesňová linka (polícia, hasiči, zdravotná služba): 112
• Polícia: 158
• Zdravotná záchranná služba: 155
• Národná linka pre ženy, zažívajúce násilie: 0800 212 212
• Bezplatná psychologická podpora po telefóne v jazykoch UK a RU poskytovaná Ligou za duševné zdravie (24/7) na bezplatnej telefónnej linke: 0800 222 450

Okrem toho sú tu občianske združenia a neziskové organizácie, ktoré poskytujú bezplatné právne poradenstvo, psychosociálnu podporu, či obe formy pomoci a podpory naraz.

tags: #telesne #postihnuty #ako #obet