Kancelária verejného ochrancu práv v rámci kontroly v zariadeniach sociálnych služieb pre seniorov zistila, že realita je v niektorých z nich podstatne iná, než by mala byť. Sú to miesta, kde starší ľudia prežívajú jeseň svojho života a k tomu by mali prislúchať aj dané priestory. Z prieskumu verejnej ochrankyne práv Márie Patakyovej, ktorý sa zameral na úroveň kontroly dodržiavania ľudských práv v zariadeniach sociálnych služieb so zameraním na seniorov v rokoch 2017 a 2018, vyplynulo, že medzi najzásadnejšie problémy patria príliš nízky počet kontrol a spôsob, akým sú vykonávané. „Ak štát dostatočne nekontroluje stav zariadení pre seniorov, je pravdepodobné, že sa v mnohých z nich porušujú ľudské práva,“ povedala ombudsmanka.
Na Slovensku je poskytovanie sociálnych služieb zabezpečené pre jedno percento obyvateľstva, pričom viac ako polovicu z nich tvoria ľudia v dôchodkovom veku, čo predstavuje približne 34-tisíc ľudí. Na Slovensku zabezpečuje tieto sociálne služby 756 poskytovateľov a kontrolovať ich môžu viaceré orgány, medzi ktoré patria Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, vyššie územné celky, obce či Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Z prieskumu vyplynulo, že v porovnaní s počtom zariadení je počet kontrol neprimerane nízky. Ministerstvo práce ich v priemere ročne vykonalo 8, vyššie územné celky 90 a obce 120, čo je vzhľadom na počet sledovaných zariadení (756) nedostatočné.
Keďže zákon jasne nestanovuje právomoci kontrolných orgánov, všetci sa vyhovárajú. „Podľa ministerstva práce by v prvom rade na samotné zariadenia mali dohliadať ich zriaďovatelia v rámci vnútornej kontroly, a následne externe aj vyššie územné celky a rezort práce. Špecifické aspekty by mal ďalej kontrolovať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, regionálne úrady verejného zdravotníctva a okresné a krajské riaditeľstvá Hasičského a záchranného zboru,“ uviedla ombudsmanka, pričom dodala, že zákonná úprava je v tomto prípade pomerne roztrieštená a zmätočná.
Problém dobre ilustroval prípad zariadenia Iris. „Až štyri kontrolné orgány nepreskúmali situáciu, hoci mali indície, že zariadenie je problematické. Boli totiž názoru, že kontrolnú kompetenciu má iný orgán,“ uviedla Patakyová. V prípade zariadenia Iris bol podľa mestskej časti Bratislava - Staré Mesto za kontrolu zodpovedný Bratislavský samosprávny kraj, keďže prevádzku povolil. Ten však tvrdil, že je len registrátorom a právo na kontrolu má iba poskytovateľ dotácie, v tomto prípade Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Ministerstvo zase uviedlo, že kontrola sociálnych služieb je už vyše pätnásť rokov v kompetencii samospráv. „Na jar v roku 2018 bol rezort práce v Dome seniorov Iris na finančnej kontrole a zistil porušenie finančnej disciplíny. Okrem toho upozornil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na praktiky pri podávaní liekov a injekcií,“ dodala ombudsmanka. Úrad pre dohľad po zákroku polície uviedol, že v súvislosti s týmto zariadením evidoval celkovo tri podania: jedno od ministerstva práce, jedno od Národného inšpektorátu práce v Košiciach, a jedno bolo anonymné. „Keďže podania obsahovali iba všeobecné informácie (bez mien klientov a dohliadaného obdobia), úrad vyzval podávateľov na ich doplnenie. Tí ho však ďalej nekontaktovali a Úrad tam preto na kontrolu vôbec nešiel,“ upozornila ombudsmanka.
Papierovačky namiesto kontrol
Verejná ochrankyňa práv prieskumom zistila, že okrem nízkeho počtu kontrol je problém aj v ich spôsobe. Často sú zamerané najmä na písomné podklady a spisy a nereflektujú reálny stav a kvalitu poskytovania sociálnych služieb. Experti Kancelárie verejného ochrancu práv to zistili na prieskume v náhodne vybratom zariadení, ktoré skontrolovalo ministerstvo aj vyšší územný celok, pričom oba orgány vykázali iba administratívne chyby v dokumentoch. V zariadení sú však podľa zistení kancelárie závažnejšie nedostatky.
„Muži a ženy nemajú osobitne vyčlenené WC a sprchu, v izbách nemajú nainštalovaný telefón alebo signalizáciu, niektoré chodby nie sú dostatočne osvetlené. Okrem toho sa seniori musia prispôsobovať povinnému rannému budíčku a večierke, chýba im aktívna realizácia vypracovaných postupov pre ich individuálnu podporu. Tí, ktorí trpia zníženou mobilitou, nie sú počas dňa aktívni, v izbe iba sedia alebo ležia na posteli,“ zistila kancelária ombudsmanky.
Dokonca aj v prípadoch, ak sa kontrola zamerala okrem dokumentácie aj na materiálne podmienky, nedostatky boli zistené iba pri dokumentácii, respektíve vnútorných predpisoch zariadenia. „Je potrebné nielen zvýšiť počet kontrol, ale aj zrealizovať zmenu v ich zameraní. Štát nemá kontrolovať iba administratívne podklady, musí sa zaujímať aj o reálne podmienky, v akých seniori žijú. Len vtedy sa dôsledne môže postarať o ich dôstojný život,“ povedala verejná ochrankyňa práv.
Ombudsmanka odkomunikovala svoje zistenia všetkým dotknutým orgánom spolu s návrhmi na nápravu a ich prijatie bude sledovať. Zároveň aktuálne realizuje ďalší prieskum, ktorý je zameraný na podmienky, v akých seniori v zariadeniach žijú.
Prípady porušenia zákona a trestné stíhania
Bratislavský samosprávny kraj (BSK) vykonal kontrolu na základe anonymného podnetu postúpeného z Kancelárie verejného ochrancu práv začiatkom tohto roka. Kontrola bola zameraná na plnenie podmienok na zápis do registra počas poskytovania sociálnej služby a povinností poskytovateľa sociálnej služby. Zistené boli porušenia zákona o sociálnych službách v interných dokumentoch, v zmluvách o poskytovaní sociálnej služby či neplnenie počtu zamestnancov.
„Poskytovateľ nevedel preukázať poskytovanie odbornej činnosti - pomoci pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby, najmä v sebaobslužných úkonoch imobilným prijímateľom sociálnej služby v potrebnom rozsahu,“ priblížila hovorkyňa BSK. Podľa nej to nasvedčovalo, že v kontrolovanom období, teda od októbra 2020 do konca apríla 2021, mohlo dôjsť k nedostatočnej starostlivosti.
Poskytovateľ sociálnej služby, teda domov dôchodcov na Pažítkovej ulici v Bratislave, sa zaviazal prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov do konca júla. V prípade tohto zariadenia sú vedené dve trestné stíhania. Jedno zo stíhaní vedie polícia vo veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby. Zadokumentovaných bolo sedem prípadov možného týrania seniorov. Na prípady, ktoré vykazovali znaky týrania, upozornili intervenčné tímy ministerstva zdravotníctva a rezortu práce, ktoré boli povolané po tom, ako začali v zariadení začiatkom februára pribúdať prípady nového koronavírusu.
„Iba pravidelnou kontrolou a súčinnosťou všetkých kontrolných orgánov je možné zaistiť dodržiavanie ľudských práv pre seniorov v podmienkach poskytovania pobytovej sociálnej služby,“ zdôraznila hovorkyňa BSK. Kontrolu zo strany BSK ukončili v závere mája prerokovaním protokolu o kontrole. BSK v rámci kontroly požiadal viaceré inštitúcie o súčinnosť.
Nejasné kompetencie a nedostatočné kapacity
Viaceré kontroly poukázali na nejasné stanovenie právomocí kontrolných orgánov. Napríklad, v prípade zariadenia Iris bol za kontrolu zodpovedný Bratislavský samosprávny kraj, keďže prevádzku povolil. Kraj však tvrdil, že je len registrátorom a právo na kontrolu má iba poskytovateľ dotácie. Ministerstvo práce zase uviedlo, že kontrola sociálnych služieb je už vyše pätnásť rokov v kompetencii samospráv. Táto nejasnosť v kompetenciách vedie k tomu, že sa kontrolné orgány vyhovárajú a situácia sa nerieši.
Okrem nedostatočného počtu kontrol a nejasných kompetencií sa objavujú aj problémy s personálnymi normatívmi. Napríklad, v jednom z kontrolovaných zariadení bol zistený neprimeraný počet prijímateľov sociálnej služby na jedného zamestnanca, čo nebolo v súlade so zákonom. Taktiež sa zistilo, že zamestnanci zariadenia neabsolvovali v rokoch 2015 - 2017 akreditovaný kurz supervízie, čo nebolo v súlade so zákonom.
Ďalším problémom je aj nedostatočné materiálno-technické zabezpečenie niektorých zariadení. Zistilo sa, že niektoré izby nespĺňajú minimálnu požadovanú plochu, chýbajú signalizačné zariadenia, alebo nie sú dostatočne osvetlené chodby. V niektorých prípadoch dokonca muži a ženy nemajú oddelené toalety a sprchy, čo je v rozpore s hygienickými a etickými normami.
Otázky týkajúce sa kontrol opatrovania
V súvislosti s kontrolami sa objavujú aj otázky od opatrovateľov ohľadom ich načasovania. Jedna z opatrovateliek sa pýtala, v ktoré dni chodia kontroly pri opatrovaní, keďže jej zariadenie ešte nebolo oficiálne schválené a kontrola nebola vykonaná ani po mesiaci. Bojí sa opustiť domácnosť aj na krátky čas, čo jej spôsobuje stres.
Odpovede naznačujú, že kontroly zvyčajne nie sú vopred ohlásené a môžu prísť kedykoľvek. Niektorí opatrovatelia uviedli, že kontroly im prišli raz za rok, vždy dopoludnia, a keď neboli doma, prišli inokedy alebo zavolali. Dôležité je však poznamenať, že ak opatrovateľ opúšťa domácnosť, musí zabezpečiť adekvátnu náhradu pri opatrovanej osobe. To znamená, že výlety do obchodu, k lekárovi či na prechádzku musia byť realizované s vedomím, že pri opatrovanej osobe je prítomná iná osoba.
Celkovo je zrejmé, že systém kontroly zariadení pre seniorov na Slovensku čelí viacerým výzvam, vrátane nedostatočného počtu kontrol, nejasných kompetencií kontrolných orgánov, administratívnych problémov a občas aj nedostatočnej kvality poskytovaných služieb. Zlepšenie situácie si vyžaduje legislatívne zmeny, posilnenie personálneho vybavenia kontrolných orgánov a zameranie sa na reálny stav podmienok, v akých seniori žijú.