Povolanie furmana, kedysi neoddeliteľná súčasť slovenského lesného hospodárstva, čelí dnes mnohým výzvam. Zatiaľ čo práca s koňmi v lese má svoj nepopierateľný pôvab a ekologický prínos, furmani sa potýkajú s klesajúcim spoločenským statusom, nízkym finančným ohodnotením a obavami z rozširovania bezzásahových zón. Ich príbehy odrážajú nielen ťažkú fyzickú prácu, ale aj hlbokú lásku k prírode a tradíciám.
Furmani: Špecifická skupina lesných robotníkov
Furmani sú špecifickou skupinou lesných robotníkov, ktorí sa s koňmi citlivo dostávajú k stromom, vyvráteným vetrom alebo napadnutým podkôrnym hmyzom. Ich práca je kľúčová pre zachovanie lesov, kde moderné stroje nemôžu efektívne fungovať. „Musíte tú prácu milovať,“ hovorí Vladimír Vida z Lendaku, ktorý napriek všetkým útrapám pri remesle zostal a priviedol k nemu aj syna. Príbeh Vidovcov je však skôr ojedinelý, keďže Slovensko dlhodobo stráca furmanov.
Obavy z bezzásahových zón a nízkeho ohodnotenia
Hlavnou obavou furmanov je rozširovanie bezzásahových zón, ktoré by im znemožnilo prácu v ich susedstve. „Kto bude potom približovať drevo, keď nebude našich koní?“ pýta sa Ondrej Stolár, ktorý pracuje ako furman tridsať rokov. Bezzásahovosť označujú za nebezpečný experiment ochranárov, ktorí podľa nich situáciu v lese nepoznajú tak dobre ako oni. Mladí Slováci sa už podľa Jozefa Hana, ktorý viedol združenie furmanov, do furmanstva nehrnú. „Mladí nevidia zmysel, aby tak ťažko pracovali a neboli primerane ohodnotení.“
Otázky a odpovede na pohovore s obsluhou košíka
Historické zmeny a dopad na furmanov
Za minulého režimu a v 90. rokoch bola väčšina furmanov zamestnaná v podnikoch, ktoré spravovali štátne lesy. Zásadná zmena prišla za druhej vlády Mikuláša Dzurindu (2002 - 2006), keď sa z väčšiny robotníkov stali živnostníci. To pre furmanské partie znamenalo, že im nestačilo sústrediť sa len na náročnú prácu v lese. Po roku 2010, keď štátne lesné podniky začali robiť verejné obstarávania, furmani prišli o stabilitu v objednávkach a príjmoch. Tendre na ťažbu dreva začali vyhrávať obchodné firmy, ktoré si na reálnu prácu v lese najímali živnostníkov po odkrojení marže. Ich ohodnotenie výrazne kleslo. „Predtým sme za kubík dreva, ktorý sme vyťažili a doviezli k lesnej ceste, dostávali napríklad 25 eur,“ hovorí furman.
Súčasné výzvy a nádej na zmenu
Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča sa s furmanmi zhodne na tom, že ich profesiu považuje za dôležitú. „Súhlasím, že nemáme k prírode šetrnejší spôsob obhospodarovania lesa, než je furman s koňom,“ uviedol. Ministerstvo sľubuje, že ak návrh poslanci schvália, lesní robotníci získajú možnosť v národných parkoch pracovať priamo pre Štátnu ochranu prírody. Kiča tiež hovorí, že sa skončí doterajšia prax, pri ktorej furmanov „dusí“ trh s drevom, ktorý je zvlášť na Slovensku pokrivený.
Podpora animálneho približovania dreva
Nový úderný tím v štátnom riadení lesného hospodárstva chce zvýšiť podiel približovania dreva koňmi. Takéto smerovanie lesníctva nesie so sebou potrebu väčšieho využívania animálneho približovania. Oproti roku 1950, kedy v bývalej ČSSR pracovalo v lesnom hospodárstve 629 000 koní, sa situácia výrazne zmenila.
Diskusia o podpore tohto odvetvia prináša otázky, ako zabezpečiť, aby dotácie skutočne pomohli furmanom a koňom. Ak budú dotované kubíky, hrozí, že peniaze sa stratia po výplatnej ceste alebo zvýšia zisk hlavného dodávateľa. Dôležité je tiež zabezpečiť kvalitu vykonávaných prác a starostlivosť o kone, najmä národné plemeno Norik Muránskeho typu.
Realita furmanskej práce: Príbeh Šimona Bukovana
Šimon Bukovan patrí v oblasti Kysúc medzi posledných šiestich furmanov, ktorí pracujú s koňmi pri ťažbe dreva. Jeho denný kolotoč sa začína pred piatou ráno starostlivosťou o kone a končí neskoro večer. Svojim koňom, ako je Pejko, venuje maximálnu pozornosť a láskavosť. „Kôň pri tejto práci musí na slovo poslúchať,“ hovorí Šimon o absolútnej dôvere medzi zvieraťom a jeho pánom.
Šimon zdôrazňuje, že les je nevyspytateľný a treba k nemu pristupovať s rešpektom. Napriek fyzickej náročnosti a rizikám, ktoré práca v lese prináša, Šimon by nemenil. „Toto musí človeka baviť. Inak sa to nedá. Ja mám rád robotu v hore i starostlivosť o zvieratá. Nemenil by som to za nič, aj keď je to ťažká práca.“
Porovnanie furmanského približovania a mechanizácie
Je veľký rozdiel, keď cez horu prejde osemtonový traktor alebo osemstokilový kôň. Kôň nezanechá po sebe žiadne stopy a furmani dokonca zatierajú odreniny na kôre stromov, aby mohli ďalej rásť. Stroje sa do náročného terénu často nedostanú a zanechávajú veľké stopy, ktoré ničia lesnú pôdu.
| Metóda približovania dreva | Charakteristika | Vplyv na lesné prostredie |
|---|---|---|
| Kone | Citlivý prístup, vysoká manévrovateľnosť v náročnom teréne, úzka spolupráca človeka a zvieraťa. | Minimálny negatívny vplyv na lesnú pôdu, žiadne stopy po mechanizmoch, šetrnosť k stromom. |
| Traktory | Vhodné na rovnejší terén, vyššia rýchlosť približovania. | Môže zanechávať stopy na lesnej pôde, poškodzovať koreňové systémy stromov, obmedzená manévrovateľnosť v strmom teréne. |
| Špeciálna lesná lanovka | Vhodná pre extrémne strmý alebo neprístupný terén. | Potenciálne nižší vplyv na pôdu ako traktory v špecifických podmienkach, vyžaduje rozsiahlejšiu infraštruktúru. |
| Železné kone (pásové stroje) | Vysoká sila, stabilita na rovnom teréne. | Veľké stopy, významné poškodenie lesnej pôdy, nevhodné pre strmý a členitý terén. |
Norik Muránskeho typu: Národné plemeno v ohrození
Zámer zvýšiť podiel animálneho približovania dreva vyvoláva otázky týkajúce sa podpory národného plemena Norika Muránskeho typu, špeciálne vyšľachteného pre potreby lesného hospodárstva v horských terénnych podmienkach. Ročná produkcia štyriročných, vycvičených koní z Muráňa je len okolo 20-25 kusov, čo je málo na udržanie celého plemenného stáda. Dotovanie približovania koňmi bude motivovať k zvýšeniu počtu koní v lese, avšak bez vynútenia si približovania koňmi v zmluvách s dodávateľmi prác môže byť málo účinným mechanizmom, ktorý nemusí pomôcť Norikom.
Informácie o ťažbe dreva a starostlivosti o les
Pre záujemcov o informácie o ťažbe dreva v lesoch sú dostupné rôzne zdroje. Na stránke ISLHP (Integrovaný systém lesného hospodárstva a poľovníctva) je možné nájsť údaje o jednotkách priestorového rozdelenia lesa (JPRL) a lesných hospodárskych celkoch (LHC). V sekcii „Podrobné informácie“ je možné zadať kód lesného celku a dielca a získať prístup k „Opisu a plánu hospodárskych opatrení z PSL“ (Program starostlivosti o les) a „Ročnej evidencii výkonov v lesných porastoch“. Programy starostlivosti o les sú dostupné aj v kompletnej tabuľkovej forme pre celé LHC od roku 2019.
Postup pre individuálnu ťažbu dreva
Žiadateľ, ktorý chce vykonať ťažbu dreva vo vlastnom lese, musí byť registrovaný v katastri nehnuteľností. Potrebuje získať tlačivo „Žiadosť o vykonanie ťažby dreva vo vlastnom lese“, na ktorom je potrebný podpis aspoň piatich spoluvlastníkov. Následne sa ohlási odbornému lesnému hospodárovi, ktorý vyznačí stromy na ťažbu a vystaví súhlas na ťažbu. Po ťažbe odborný lesný hospodár drevo zmeria, označí ciachou a vystaví preukaz pôvodu dreva, ktorý slúži na prepravu drevnej hmoty. Maximálne množstvo drevnej hmoty sa líši: 10,00 m3 pre bežnú ťažbu, 20,00 m3 s platným stavebným povolením.