Sprievodca správnym čistením a ošetrovaním rán: Všetko, čo potrebujete vedieť pre rýchle hojenie

Poranili ste si dávnejšie ruku či nohu, no rana sa stále nie a nie zaceliť? Dôležité je nielen prvotné ošetrenie a dezinfekcia, ale aj následná starostlivosť. Či už vás zaťažuje nepríjemné svrbenie alebo hnisavé rany, poradíme vám, čo najviac pomáha na hojenie rán.

Rozdelenie rán podľa rozsahu a typu

Jedným z hľadísk, podľa ktorých rany rozdeľujeme, je ich rozsah. Pokiaľ sa poranenie týka iba kože, hovoríme o jednoduchých ranách, ktoré delíme do ďalších podtypov.

• Zatvorené rany

  Pri zatvorených ranách nedochádza k poškodeniu celistvosti pokožky, sú však poškodené hlbšie vrstvy kože. Príkladom môže byť zatvorená zlomenina alebo pomliaždenie po náraze tupého predmetu.

• Povrchové rany

  Pri poškodení pokožky vzniká povrchová rana, napríklad odrenina.

• Hlboké - otvorené - rany

  Pri hlbokých - otvorených - ranách sú poškodené všetky tri vrstvy kože. U rán komplikovaných sú poškodené aj dôležité vnútorné štruktúry - cievy, nervy, prípadne orgány. Ak preniká rana do nejakej z telových dutín, napríklad do brušnej dutiny, je to rana prenikajúca (penetrujúca). Pokiaľ nezasahuje do telovej dutiny, hovoríme o rane nepenetrujúcej.

• Akútne a chronické rany

  Rany sa bežne rozdeľujú na 2 typy - akútne alebo chronické. Akútne rany vznikajú náhle, napríklad kvôli úrazu alebo operácii. Za chronickú ranu sa považuje poranenie, ktoré nemá ani po približne 4-týždňovej adekvátnej liečbe a ošetrovaní tendenciu hojiť sa a nedochádza k zlepšeniu stavu. Kvôli narušeniu prirodzeného procesu hojenia sa akútna rana stáva chronickou.

Hodnotenie rany podľa farby - indikátor úspešného hojenia

Jednotlivé štádiá hojenia rany sa vyznačujú aj rôznou farbou, podľa ktorej aj laik spozná, ako prebieha úspešné hojenie.

• Čierna farba: Pokiaľ sa v rane objaví čierna farba, znamená to, že v rane je prítomné odumreté, neživé tkanivo. Toto tkanivo je potrebné pravidelne alebo jednorazovo odstraňovať, pretože je náchylné na rozmnoženie mikroorganizmov rizikom infekcie celého organizmu.
• Žltá farba: Žltá farba svedčí o prítomnosti hnisu, opäť ako výsledku činnosti baktérií.
• Červená rana: Farbu rane udáva novo vytvorené granulačné tkanivo. Je to znamenie, že sa rana hojí, a preto je dobré rast granulačného tkaniva podporovať metódou vlhkého hojenia.
• Ružová farba: Ružovú farbu rana získava od vytvoreného epitelu, ktorý prekrýva granulačné tkanivo. Vytvorený epitel treba chrániť pred poškodením a podporovať metódou vlhkého hojenia.

Kedy je otvorená rana nebezpečná?

Pokiaľ je rana úplne bez mikroorganizmov, napríklad po chirurgickom zákroku, hovoríme o rane aseptickej. U kontaminovanej rany síce baktérie prítomné sú, ale nemusia ešte spôsobiť zápal. Najväčším nebezpečenstvom pre pacienta sú rany infikované, v ktorých sa baktérie premnožili.

Dôležitá je pravidelná kontrola

Pravidelná kontrola rany je neoddeliteľnou súčasťou procesu hojenia. V okamihu, keď sa v rane objaví hnis, ide o varovné znamenie, že je prítomná infekcia. Ak je hnis vodnatý (slabší) je to znak začínajúcej alebo slabšej infekcie. Ak sa však zmení na nepriehľadnú a hustú tekutinu (môže mať rôznu farbu - žltú, hnedú, zelenú) jedná sa o pokročilú infekciu, ktorej je nutné sa zbaviť, čo najskôr. Môže ísť o infekciu vyvolanú rôznymi baktériami a tiež mohla preniknúť do rôznej hĺbky kože či tkaniva. Vo chvíli, keď je v rane infekcia, nesnažte sa o liečbu sami, radšej navštívte lekára.

Pozor na vlhkosť

Na zaistenie ideálnych podmienok na hojenie je potrebné vlhko. Aj tu však platí, že všetkého veľa škodí. Preto aj rany produkujúce nadmerné množstvo tekutiny vyžadujú zvláštnu starostlivosť. Cieľom ich ošetrovania je odstránenie príčiny tejto veľkej produkcie. Malé množstvo čírej tekutiny vytekajúcej z poranenia ešte nemusí nikoho znepokojovať. Pri správnej starostlivosti (podľa zásad vlhkého hojenia) výtok obvykle do niekoľkých dní prestane. Inak je to v prípadoch rán produkujúcich veľký objem hnisu. Tie už vyžadujú najvyššiu pozornosť.

Vyčistenie spodiny rany a dutín

Základným pravidlom ich ošetrenia je dôkladné vyčistenie spodiny rany aj všetkých dutín a záhybov, v ktorých sa môže hnis hromadiť. Takto vyzerajúce poranenie by mal vyšetriť chirurg, ktorý zároveň určí, či bude na liečbu potrebné nasadenie antibiotík. V mnohých prípadoch sa však možno zaobísť aj bez nich.

Na ošetrovanie defektov silne produkujúcich nejakú tekutinu sa najčastejšie používajú obväzové a krycie produkty založené na báze aktívneho uhlia alebo algináty uvoľňujúce soli striebra. K moderným materiálom patrí aj biokeramické krytie s aktívnym jódom. Granule zo zlúčeniny hliníka a kremíka v sáčku z netkanej textílie po priložení na ranu absorbujú tekutinu. Súčasne do nej uvoľňujú soli jódu, ktoré účinne ničia baktérie. Tým vytvárajú predpoklady pre úspešné zvládnutie infekcie a hojenie rany.

Pozor na uhryznutie

Do niektorých rán sa môžu baktérie dostať už pri vzniku poranení. Veľmi nebezpečné je napríklad uhryznutie, pretože medzi zubami zvieraťa (či človeka) prebývajú baktérie vo vysokom počte. Ak je uhryznutie hlboké a rana sa uzavrie, hnis nemôže odtekať a baktérie sa môžu nerušene množiť.

Riziko vzniku gangrény

Druhé nebezpečenstvo predstavuje chronická rana obsahujúca mŕtve nekrotické tkanivo, ideálnu živnú pôdu pre baktérie. Prítomnosť mikroorganizmov v rane je príčinou spomalenia hojenia, v horšom prípade aj rozkladu tkanív. U chronických rán môže vzniknúť gangréna, čo je rozklad mŕtveho tkaniva mikroorganizmami.

Liečba a hojenie rán - správny postup dezinfekcie

Po škrabnutí, porezaní, odrenine či inom drobnom poranení je základ zastaviť krvácanie. Pri drobných ranách našťastie nebýva rozsiahle. Prvým krokom je zastavenie krvácania, a to najlepšie priamym tlakom pomocou čistej gázy alebo látky. Vo väčšine prípadov sa krvácanie zastaví do niekoľkých minút. Pri väčších ranách, ktoré nie sú na šitie, ale majú tendenciu sa rozchádzať, je možné použiť tzv. aproximačné pásky (stripy), ktorými sa okraje rany jemne stiahnu k sebe. Tým sa zlepší hojenie a zníži riziko jazvy.

Nepodceňte dezinfekciu

Ranu umyte vo vlažnej vode a následne vydezinfikujte. Dezinfekcia rany zabráni množeniu baktérií, zbaví mikrobiálnych nečistôt a pomôže pri procese hojenia. Cieľom dezinfekcie operačných rán je zničenie čo najväčšieho počtu mikróbov, ktoré sa dostali do operačných rán počas operácie, bez narušenia normálneho procesu hojenia rán. Dezinfekcia má zmysel najmä pri čerstvých poraneniach ako sú rezné rany, odreniny alebo otvorené rany, kde je riziko kontaminácie. Rovnako ju odporúčame pri ranách, ktoré vznikli v nečistom prostredí.

Produkty na dezinfekciu rán

Medzi produkty, ktoré môžeme použiť na dezinfekciu rán po operáciách, patria prípravky s obsahom jódu - dostupné sú vo forme krému či roztoku - ale na dezinfekciu je lepšie použiť práve roztok. Má výborný antivírusový, bakteriálny a fungicídny účinok.

Dôležité: Je kontraindikovaný u novorodencov a dojčiat, pretože pri vstrebávaní cez pokožku ovplyvňuje funkciu štítnej žľazy. Ďalšími vhodnými produktmi sú Dettol sprej, Alfasilver sprej - obsahuje koloidné striebro; či Bionect sprej s kyselinou hyalurónovou a dezinfekčným striebrom.

Aby sa rana zahojila bez chrasty a jaziev, použite prostriedok, ktorý vytvára ideálne prostredie na hojenie rán, známe ako vlhké hojenie. Pri použití obväzu alebo náplasti sa nemusíte obávať prilepenia na ranu. Prostriedky vlhkého hojenia pre urýchlenie hojenia rán sú: Cicaplast gél B5, BepanGel alebo Unigel. Gél urýchľuje proces regenerácie a obnovy kože, navyše zabraňuje vysychaniu, praskaniu a predčasnému odlúpnutiu chrasty. Znižuje sa tak aj riziko vzniku nevzhľadnej jazvy.

Rozdiel medzi dezinfekciou rany a antiseptickými prípravkami

Tieto pojmy sa bežne zamieňajú, ale pre pacienta má rozdiel praktický význam. Dezinfekcia je všeobecný pojem, ktorý zahŕňa aj prípravky na povrchy. Antiseptiká sú konkrétne tie dezinfekčné prípravky, ktoré sú určené na živé tkanivo, teda na kožu a otvorené rany. V praxi to znamená, že ak pacient hľadá dezinfekciu na otvorené rany, mal by siahnuť po antiseptiku. Stretávame sa s tým, že pacient použije napríklad alkoholový prípravok určený na ruky priamo do rany - je to síce dezinfekcia, ale nie je vhodná na hojenie a môže ranu podráždiť.

Ako dezinfekčné prípravky pôsobia na mikroorganizmy (mechanizmus účinku)

Zjednodušene povedané, dezinfekčné prípravky narúšajú štruktúru mikroorganizmov a tým ich ničia. Niektoré poškodzujú bunkovú stenu baktérií, iné zas zasahujú ich vnútorné procesy. Z pohľadu praxe je však dôležitejšie vedieť, aké účinné látky sa v konkrétnych prípravkoch nachádzajú a ako sa správajú v rane. Napríklad prípravky ako Betadine obsahujú jód-povidón, ktorý má široké spektrum účinku, ale môže mierne dráždiť a pri dlhodobom použití nie je vhodný pre každého (napr. tehotné, pacienti so štítnou žľazou). Naopak moderné antiseptiká ako Octenisept, Octenilin alebo Octicide obsahujú octenidín, prípadne kombináciu s ďalšími látkami, a sú výrazne šetrnejšie k tkanivu. Podobne prípravky typu Prontosan alebo niektoré roztoky na výplach rán obsahujú polyhexanid (PHMB), ktorý pôsobí proti baktériám, ale nepoškodzuje hojenie. Niektoré prípravky kombinujú dezinfekciu s podporou hojenia, napríklad obsahujú dexpanthenol, ktorý podporuje regeneráciu kože. Tie sú vhodné najmä pri menších ranách alebo podráždenej koži.

Pacienti sa často pýtajú, prečo niektoré dezinfekcie štípu a iné nie. Štípanie býva typické pre alkoholové prípravky, jód alebo peroxid vodíka. Naopak moderné antiseptiká s octenidínom alebo polyhexanidom väčšinou neštípu, čo je veľká výhoda najmä u detí alebo citlivých rán.

Ako správne dezinfikovať ranu

Z nášho pohľadu má správne ošetrenie rany jednoduchú logiku, najskôr mechanicky očistiť, až potom dezinfikovať. To znamená ranu opláchnuť čistou vodou alebo fyziologickým roztokom, pokojne aj dlhšie, aby sa uvoľnili nečistoty. Pri odreninách alebo pádoch vonku je toto kľúčový krok, pretože drobné kamienky alebo prach v rane robia v praxi viac problémov než samotné baktérie. Až keď je rana viditeľne čistá, má zmysel použiť antiseptický prípravok. Ak v rane niečo ostáva, má zmysel ju ešte opláchnuť, nie hneď dezinfikovať. Následne použite primerané množstvo antiseptika, pretože ranu netreba zalievať, ale rovnomerne ošetriť. V praxi odporúčame skôr šetrné prípravky, ktoré sú vhodné aj na otvorené rany a nepoškodzujú tkanivo. Dezinfekciu netreba opakovať zbytočne často, ak rana vyzerá pokojne a bez známok infekcie.

Pacienti sa nás často pýtajú aj na použitie mydla. Tu je dôležité rozlíšiť, kde mydlo použiť. Jemné, neparfumované mydlo je vhodné najmä na očistenie okolia rany, napríklad ak je koža znečistená. Samotnú otvorenú ranu ním však nevymývame, najmä nie agresívne alebo opakovane. Výnimkou sú niektoré situácie po operácii, kde lekár odporučí ranu umývať - vtedy je dôležité vedieť, ako to robiť správne.

Ak má pacient ranu po operácii a dostane pokyn, že si ju môže umývať, v praxi odporúčame veľmi jemný postup. Ranu stačí krátko opláchnuť vlažnou vodou, prípadne použiť malé množstvo jemného mydla, ktoré sa len zľahka nanesie a hneď opláchne. Ranu netreba drhnúť ani mechanicky čistiť. Po umytí je dôležité ju osušiť, ideálne jemným priložením čistej gázy alebo uteráka, nie trením. Následne sa podľa odporúčania použije antiseptikum, napríklad jódový prípravok (typicky Betadine), ale nie vždy a nie automaticky každý deň.

Práve frekvencia dezinfekcie je vec, kde sa robí veľa chýb. Pacienti majú pocit, že čím častejšie ranu dezinfikujú, tým lepšie. Pri operačných ranách to tak nebýva. Ak je rana čistá, suchá a bez známok infekcie, dezinfekcia sa často používa len krátkodobo alebo vôbec. Dôležitejšie je udržiavať ranu čistú a sledovať jej vývoj. Prelepovanie závisí od stavu rany, ak je rana suchá a uzavretá, nemusí byť prekrytá stále, ale ak ešte mokvá alebo je v prostredí, kde hrozí znečistenie (napr. oblečenie, pohyb), krytie má zmysel. V praxi odporúčame krytie meniť raz denne alebo podľa potreby, napríklad keď sa zvlhčí alebo zašpiní.

Je dôležité rozlišovať aj typ rany, pretože starostlivosť sa výrazne líši. Pri akútnych ranách, ako sú rezné rany alebo odreniny, ide najmä o jednorazové ošetrenie a to vyčistiť, dezinfikovať a následne už len sledovať hojenie. Dezinfekcia sa používa skôr krátkodobo, najmä na začiatku. Ak sa rana hojí bez komplikácií, ďalšie opakované dezinfikovanie už často nie je potrebné. Pri chronických ranách, napríklad vredoch predkolenia alebo ranách u diabetikov, je situácia úplne iná. Tu sa stretávame s tým, že pacienti majú tendenciu používať dezinfekciu denne a dlhodobo, čo môže hojenie skôr zhoršiť. Pri týchto ranách je cieľom skôr udržiavať optimálne prostredie pre hojenie, pravidelne ranu čistiť a používať antiseptiká len vtedy, keď je na to dôvod, napríklad pri známkach infekcie. Veľmi dôležitá je aj pravidelná výmena krytia a celková kontrola rany.

Oplachové roztoky na rany

Oplachové roztoky na rany sa používajú na čistenie a dezinfekciu rán, aby sa zabránilo infekcii a urýchlilo hojenie. Tieto roztoky môžu obsahovať rôzne účinné látky, ako sú napríklad chlórhexidín, jód polividón, peroxid vodíka alebo fyziologický roztok. Chlórhexidín a jód polividón sú antiseptické látky, ktoré majú široké spektrum účinku proti rôznym typom baktérií a ďalším mikroorganizmom. Peroxid vodíka je antiseptikum, ktoré môže pomôcť odstrániť zvyšky krvi a nečistôt z rany. Fyziologický roztok (0,9% NaCl roztok) je sterilný roztok, ktorý má podobné zloženie ako krvná plazma a slúži na oplachovanie a čistenie rán. Ringerov roztok je roztok, ktorý obsahuje sodíkové, draselné a vápenaté ióny. Oplachovanie rany Ringerovým roztokom môže pomôcť udržať vlhkosť a vypláchnuť z rany nečistoty bez toho, aby sa narušila rovnováha solí a minerálov v tele. Oplachové roztoky so striebrom sú roztoky, ktoré obsahujú striebro ako účinnú látku. Striebro má antimikrobiálne účinky a môže byť účinné pri zabíjaní rôznych druhov baktérií, vírusov a plesní. Oplachovanie rany roztokom so striebrom môže pomôcť zabrániť infekcii a urýchliť hojenie. Použitie správneho oplachového roztoku na rany môže pomôcť zabrániť infekcii a urýchliť hojenie rán. Je dôležité dodržiavať pokyny na použitie, napríklad frekvenciu a dĺžku oplachovania, a nevynechávať žiadne kroky pri čistení a ošetrovaní rán. Ak máte pochybnosti o tom, aký oplachový roztok použiť alebo ako sa postarať o vašu ranu, poraďte sa s lekárom alebo zdravotníckym pracovníkom.

Tipy na produkty a ako ich používať

Pokiaľ sa jedná o silne znečistenú, hnisavú ranu, odporúčame ošetrenie začať s RIGENOMA® čistiacim roztokom bez oplachovania s OZOILE®, aby ste ju zbavili zvyškov povlakov, krust, sekrécie z rany a všetkých zvyškov mastí a liečiv z predchádzajúceho preväzu. Stačí prípravok aplikovať na ranu a potom ju dôkladne očistiť sterilným štvorcom alebo hubkou. Ďalej siahnite po roztoku ActiMaris® Sensitiv alebo ActiMaris® Forte (podľa stavu rany) a aplikujte ho na ranu formou obkladu. ActiMaris® Forte roztok je určený na rany hnisajúce, povlečené, infekčné a zle sa hojace. ActiMaris® Sensitiv roztok je vhodný na rany zdanlivo čisté. Dôkladne navlhčite ActiMaris® roztokom akékoľvek sterilné krytie (napr. gázu) a priložte na ranu ako obklad. Podľa potreby môžete ľahko prekryť ovínadlom. Navlhčené krytie nechajte na rane pôsobiť aspoň po dobu 15-20 minút. Po odstránení obkladu zotrite ešte gázou prípadné ďalšie nečistoty a povlaky a nechajte ranu 5 minút uschnúť než na ňu nanesiete ďalšie prípravky. Takto vyčistená rana má väčšiu šancu sa čoskoro zahojiť ako rana, ktorá nie je pravidelne čistená. Po vyčistení rany (či už akútnej alebo chronickej) odporúčame zvoliť ActiMaris® gél na rýchle hojenie rán i zápalov na koži a sliznici. Vďaka aktívnemu singletovému kyslíku ActiMaris® gél účinne eliminuje baktérie, vírusy, plesne, kvasinky aj spóry a tiež podporuje tvorbu nového tkaniva.

Faktory ovplyvňujúce hojenie rán

Hojenie rán je komplexný proces, ktorý môže byť ovplyvnený mnohými faktormi, vnútornými aj vonkajšími.

Správna výživa, minerály a vitamíny na hojenie rán

Pre dobré hojenie rany je dôležitá správna výživa s dostatkom bielkovín, vitamínov a minerálov, dostatok spánku, dobrá imunita a u diabetikov kontrola glykémie. Rana nesmie byť kontaminovaná baktériami, a preto sa pri zlom hojení rán vykonávajú aj stery a nasadzujú antibiotiká.

• Vitamín A: Je to jedna z najdôležitejších živín pre hojenie rán, pretože pomáha „kontrolovať zápalovú reakciu“. Vitamín A je potrebný pre vývoj epitelového a kostného tkaniva, bunkovú diferenciáciu a funkciu imunitného systému. Dobrými zdrojmi vitamínu A sú tekvica, vajcia, kel, mrkva a sladké zemiaky.
• Vitamín B: Hlavným účelom tohto vitamínu je „metabolizovať bielkoviny a sacharidy“ na produkciu energie, ktorá je kľúčová najmä pre rast a pohyb buniek. Vajcia, mlieko a ryby sú jeho skvelým zdrojom.
• Vitamín C: Pomáha telu tvoriť nový kolagén. Preto je významným antioxidantom pri hojení poranení. Nachádza sa v citrusových plodoch, tmavej listovej zelenine, kivi, paprike a papáje.
• Vitamín E: Vitamín E je medzi spotrebiteľmi obľúbený pre starostlivosť o pokožku a na prevenciu tvorby jaziev.

Látky, ktoré môžu spomaliť hojenie rán

Z praxe je dôležité povedať, že nie každá dezinfekcia je vhodná na opakované používanie. Niektoré látky síce účinne ničia baktérie, ale zároveň poškodzujú aj zdravé bunky, ktoré sú potrebné na hojenie. Typickým príkladom je peroxid vodíka, ktorý uvoľňuje kyslík, ten pomáha ranu vyčistiť, ale pri opakovanom použití môže narúšať novovytvorené tkanivo. Podobne alkoholové dezinfekcie síce dezinfikujú, ale vysušujú a dráždia ranu, preto nie sú vhodné na otvorené rany. Pri jódových prípravkoch je problém skôr pri dlhodobom a opakovanom používaní, pretože môžu spomaľovať hojenie a nie sú vhodné pre každého pacienta. Stretávame sa s tým, že pacient používa tieto prípravky niekoľko dní po sebe, pretože má pocit, že rana musí byť stále dezinfikovaná. V skutočnosti si tým môže hojenie predĺžiť. Špecifickou kapitolou sú sliznice, napríklad v ústach. Tam sa klasická dezinfekcia nepoužíva v rovnakej koncentrácii. Napríklad jódové prípravky sa riedia (bežne približne 1:10), aby nedráždili sliznicu. Na sliznice sú však vhodnejšie špeciálne prípravky, napríklad s obsahom chlórhexidínu alebo iné antiseptiká určené priamo na ústnu dutinu. Bežné dezinfekcie na kožu sa do úst ani do očí nepoužívajú.

Kedy vyhľadať lekára pri poranení

Nie každá rana patrí do domácej liečby. V praxi odporúčame vyhľadať lekára, ak je rana hlboká, rozsiahla, silno krváca alebo vznikla v znečistenom prostredí. Rovnako aj v prípade, že sa objavia známky infekcie alebo sa rana niekoľko dní nehojí. Pacienti niekedy čakajú príliš dlho a snažia sa problém riešiť len dezinfekciou, čo vedie k zhoršeniu stavu.

Najtypickejším znakom infekcie je hnis, teda žltý alebo zelený výtok, často so zápachom. Veľmi dôležité je aj spomalené hojenie, rana sa niekoľko dní nemení alebo sa dokonca zhoršuje. S týmito príznakmi sa v lekárni stretávame pomerne často a v takých prípadoch už pacienta posielame k lekárovi.

tags: #pomocka #na #vycistenie #rany