Odchod do dôchodku je životným míľnikom a sprevádza ho celá škála pocitov od radosti až po obavy z poklesu životnej úrovne. Preto je vytvorenie dostatočnej finančnej rezervy základným predpokladom udržania si životného komfortu aj po skončení aktívnej ekonomickej činnosti.
Dôchodkový systém je kľúčovým prvkom sociálneho zabezpečenia obyvateľstva. Stanovenie veku, keď sa odchádza do dôchodku, je výsledkom celospoločenskej dohody. Základné parametre tejto dohody vychádzajú zo sociálnych tradícií našej krajiny, ekonomických možností dôchodkového systému, hospodárskych a finančných možností redistribúcie medzi generáciami a v neposlednom rade aj z potrieb národného hospodárstva.
Vďaka pokroku v medicíne a rastu životnej úrovne sa v priemere dožívame vyššieho veku ako naši starí rodičia. To, že sa dožívame vyššieho veku je nepochybne priaznivým trendom, no prináša aj špecifické riziká. Populácia starne, rodí sa menej detí a do systému tak vstupuje menej pracujúcich, čo predstavuje záťaž pre štátny dôchodkový systém.
Proces starnutia populácie a jeho sprievodné javy výrazným spôsobom menia jednotlivé parametre a vynucujú si tak zmenu uzatvorenej celospoločenskej dohody. Ide o veľmi citlivý proces.

Dôchodkový vek a jeho zmeny na Slovensku
Pre ľudí narodených v roku 1967 a neskôr je dôchodkový vek naviazaný na strednú dĺžku života. To znamená, že sa dôchodkový vek bude meniť podľa toho, ako sa zvyšuje dĺžka života obyvateľstva na Slovensku. Pôvodný dôchodkový strop (64 rokov) bol zrušený. Dôchodkový vek ľudí narodených od roku 1967 ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. Dôvodom, prečo sa dôchodkový vek na Slovensku naviazal na strednú dĺžku života, je snaha o zabezpečenie dlhodobej finančnej udržateľnosti dôchodkového systému.
BUDEME PRACOVAŤ DO 70-KY? DÔCHODKOVÝ SYSTÉM NA SLOVENSKU.
Trojpilierový systém na Slovensku
Možností, ako si zabezpečiť dostatočný príjem na dôchodku, je viacero. Vo všeobecnosti sa používa „trojpilierová“ schéma. Pravda ale je, že presná definícia jednotlivých pilierov, ako aj ich organizácie a významu sa v jednotlivých krajinách odlišuje. Samotné označenie „tretí pilier“ je produktom nedávnej doby.
Prvý pilier: Povinné dôchodkové poistenie
Hlavnou časťou dôchodkového systému Slovenskej republiky je povinné dôchodkové poistenie I. pilier, financované priebežne a upravené zákonom. Princípom tohto systému je medzigeneračná a sociálna solidarita. Systém dôchodkového poistenia generuje najväčšiu časť dôchodkových dávok. Preto je a bude najdôležitejšou časťou dôchodkového systému. Práve priebežné financovanie je najviac citlivé na pomer medzi pracujúcimi a príjemcami dávok.

Druhý pilier: Starobné dôchodkové sporenie
Ďalšou zložkou dôchodkového systému je starobné dôchodkové sporenie II. pilier. Ide o „kvázi“ povinný systém. Účasť v druhom pilieri je síce dobrovoľná, ale vstupom doň sa stáva povinnou. Podstatou starobného dôchodkového sporenia je presmerovanie časti odvodov Sociálnej poisťovni na osobný účet sporiteľa alebo sporiteľky vo vybranom dôchodkovom fonde. Od typu vybraného fondu potom závisí, ako budú tieto prostriedky zhodnocované. Výhodou zavedenia druhého, kapitalizačného piliera je zmena spôsobu financovania dôchodkov. Prostriedky odvedené na osobné účty sporiteľov sa nepoužívajú na výplatu dávok existujúcich dôchodcov, ale sú adresne určené na dôchodok konkrétneho sporiteľa, či sporiteľky. Zvyšuje sa tak odolnosť dôchodkového systému voči negatívnemu pôsobeniu demografického vývoja. Sporiteľ si na osobný účet odvádza časť prostriedkov povinného sociálneho poistenia. Automatický vstup do druhého piliera platí pri vstupe na trh práce, pričom do dvoch rokov sa sporiteľ môže rozhodnúť o zotrvaní. Pre osoby mladšie ako 40 rokov je vstup do druhého piliera dobrovoľný.
Prvý a druhý pilier spoločne tvoria základný dôchodkový systém. Z pohľadu výšky dávky (miery náhrady) má základný dôchodkový systém poskytnúť dôchodcom dávky vo výške umožňujúcej primeranú životnú úroveň.
Tretí pilier: Doplnkové dôchodkové sporenie
Doplnkovú časť dôchodkového systému tvorí doplnkové dôchodkové sporenie III. pilier. Na rozdiel od prvých dvoch ide o dobrovoľný štátom podporovaný systém postavený na účasti zamestnanca a prípadnom príspevku jeho zamestnávateľa. Štát tým prenáša časť zodpovednosti za životnú úroveň počas poberania dôchodku na svojich občanov. Tretí pilier ako dobrovoľný dôchodkový pilier dopĺňa dva piliere poistenia a sporenia na dôchodok. Tretí pilier je dobrovoľný, vstúpiť doň môže každý občan od veku 18 rokov kedykoľvek počas aktívneho pôsobenia na trhu práce.
Súbežne s vývojom základného dôchodkového systému sa začali vo svete vyvíjať aj doplnkové dôchodkové schémy. Cieľom bolo poskytnúť účastníkom dodatočné ekonomické benefity a zlepšiť ich ekonomickú situáciu na dôchodku. Súbežne s vývojom základného dôchodkového systému sa začali postupne vyvíjať aj doplnkové dôchodkové schémy. Najskôr to bola iniciatíva, ktorá sa orientovala na konkrétne typy zamestnancov, napríklad bankových úradníkov alebo na vybrané „nedostatkové“ profesie. Zamestnávatelia mali záujem týchto zamestnancov nielen získať pre výkon daného povolania, ale si ich aj dlhodobo udržať. Aby zvýšili atraktivitu vybraných povolaní, vytvárali pre nich preto osobitné doplnkové dôchodkové schémy. Postupne, aj pod tlakom odborových organizácií, sa začali doplnkové schémy rozširovať na širší okruh zamestnancov. V tomto období sa aj výrazne zvyšuje regulácia, ale aj podpora doplnkových systémov z pozície štátu. Dnes existujú doplnkové schémy asi vo všetkých vyspelých ekonomikách sveta. Niektoré štáty dokonca pristúpili k povinnej účasti v doplnkových schémach pre konkrétne odvetvia alebo celú ekonomiku. Na Slovensku je nateraz účasť v doplnkovej schéme zväčša dobrovoľná pre zamestnanca aj pre zamestnávateľa. Výnimku tvoria len zamestnanci, ktorí vykonávajú práce zaradené na základe rozhodnutia príslušného úradu verejného zdravotníctva do kategórie III. Skutočnosťou je, že zdrojom výrazne vyššej životnej úrovne dôchodcov z vyspelejších krajín sú práve doplnkové schémy.
Príspevky účastníka sú akumulované na jeho osobnom účte spolu s príspevkami jeho zamestnávateľa. Príspevky účastníka aj zamestnávateľa sú nad rámec základného dôchodkového poistenia aj sporenia. Prostriedky na osobnom účte sú majetkom účastníka a môžu byť predmetom dedenia. Čím skôr si začnete sporiť, tým lepšie. Vplyv dĺžky sporenia na dôchodok z tretieho piliera je veľmi výrazný! Vypočítané sumy sú uvádzané v nominálnych hodnotách a sú predikcie podľa zjednodušených parametrov. Čiastočne odlišná je situácia v prípade zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce v kategórii III.
Tabuľka 1: Príklad vplyvu dĺžky sporenia na výšku dôchodku z 3. piliera
| Dĺžka sporenia (roky) | Mesačný príspevok (eurá) | Predpokladaný dôchodok (eurá mesačne) |
|---|---|---|
| 15 | 50 | ~432 |
| 20 | 50 | ~600 |
| 25 | 50 | ~800 |
Vývoj tretieho piliera na Slovensku
Tretí pilier na Slovensku vznikol v roku 1996 ako doplnkové dôchodkové poistenie, a to zákonom č. 123/1996 Z.z. Toto doplnkové dôchodkové sporenie bolo, obdobne ako dnes, postavené na vzťahu zamestnanec - zamestnávateľ a podpore štátu. Nositeľom doplnkovej schémy boli doplnkové dôchodkové poisťovne. Základom pre získané dôchodkové nároky bol takzvaný dávkový plán. Kontrolu nad ich fungovaním zabezpečovalo ministerstvo práce a ministerstvo financií. V tomto období vstúpili do systému takmer všetci podstatní zamestnávatelia na Slovensku a systém sa začal úspešne rozvíjať.
Súčasnú organizačnú podobu získala doplnková schéma na Slovensku v rámci komplexnej dôchodkovej reformy v rokoch 2003 - 2006 na základe zákona č. 650/2004 Z.z. Pre účastníkov to znamenalo možnosť lepšieho výberu uloženia svojich dôchodkových úspor do dôchodkového fondu, ktorý svojím investičným profilom lepšie vyhovoval ich investičnej stratégii pri tvorbe dôchodkových úspor. Naďalej zostal ako základný dokument pre definovanie dôchodkových nárokov vyššie uvedený dávkový plán.
Podpora doplnkového dôchodkového systému zo strany štátu sa od jeho vzniku postupne obmedzovala. Dôsledkom bol znižujúci sa záujem o vstup do tretieho dôchodkového piliera a tým aj znižovanie jeho významu z pohľadu spoločnosti ako celku. Nateraz poslednou zásadnou zmenou systému doplnkového dôchodkového sporenia je novelizácia zákona č. 650/2004 Z.z. Pre účastníkov, ktorí do systému vstúpili pred účinnosťou tejto zmeny, je podmienkou získania daňových úľav prestúpiť na nový systém, ktorý vylúčil pôvodné dávkové plány a nároky na dávky zo systému upravil priamo zákonom.
tags: #ta3 #ekonomika #treti #dochodkovy #pilier