Komunikačný systém Bliss pre sluchovo postihnutých

Dorozumievanie sa realizuje prostredníctvom komunikácie, ktorá predstavuje kľúčový problémový okruh špeciálnej pedagogiky. Pod komunikáciou sa spravidla rozumie sprostredkovanie informácií medzi systémami. V ľudskej spoločnosti sa jedná o interpersonálnu - sociálnu komunikáciu, ktorá slúži ako prostriedok sociálnej interakcie.

Pod informáciou sa v tejto súvislosti rozumie oznámenie, správa, údaj, ktorý príjemcovi odstráni, alebo zúži mieru neurčitosti, ktorá sa informácie týkala pred jej prijatím. Prijatie informácie pozostáva z jej percepcie, dekódovania, uloženia, následného vybavenia a pokračuje jeho adekvátnym použitím.

Komunikačný proces, t. j. sprostredkovanie a prijímanie informácií sa realizuje prostredníctvom informačného kolobehu. Informačný kolobeh možno ponímať ako pohyb informácie od komunikátora (vysielateľa) k recipientovi (prijímateľovi) cez senzorické kanály, centrálny spracovateľský a úložný aparát späť k vysielateľovi prostredníctvom spätnej väzby, pričom informácia za vhodných podmienok sa môže kvalitatívne zmeniť na poznatok.

Bariéry v komunikácii u osôb so špeciálnymi potrebami

U postihnutých tento informačný kolobeh môže byť sťažený alebo z časti znemožnený z dôvodu senzorických či kognitívnych bariér, ale aj nedostatkami v oblasti motoriky a emočne-vôľovej oblasti. Postihnutie alebo narušenie je možné chápať aj ako nedostatočnú schopnosť meniť informácie na poznatky.

Formy komunikácie

Komunikácia spočíva v sprostredkovaní významov. K najbežnejším formám patria:

• verbálna - slovná (hovorená, písaná, ukázaná) - sprostredkovanie slov, pojmov, významov, artikulovanou rečou - hláskami (fonémy), písanou rečou - písmenami (grafémy), prstovou abecedou (daktylotika), dotyky prstov (braillovým písmom) - bodové písmo, chirografickými znakmi, značky (symboly vyjadrujúce pojmy).
• nonverbálna - mimoslovná. K nej patria tieto druhy:
  • proxemika (približovanie, vzďaľovanie)
  • haptika (dotyky)
  • posturika (fyzické postoje)
  • kinezika (mimovoľné pohyby)
  • gestika (pohyby rúk, nôh, hlavy a pod.)
  • mimika (výraz tváre)
  • paralingvistika (akustické prejavy)

Alternatívna a augmentatívna komunikácia

V súvislosti s komunikáciou postihnutých sa často uvádzajú označenia ako napr.:

• augmentatívna komunikácia, ktorá sa používa u tých jedincov, u ktorých sa vyskytujú určité komunikatívne spôsobilosti, ale tieto sú nedostačujúce a teda pomocou augmentatívnych systémov je potrebné tieto zvýšiť.
• alternatívna komunikácia, ktorá sa používa ako náhrada hovorenej reči.

Alternatívne systémy sa môžu rozdeľovať na dynamické (daktylotika, posunky, Makaton, a pod.) a statické (piktogramy, obrazy, systém Bliss a pod.).

Náhradné komunikačné systémy

Komunikačné systémy sa ďalej môžu členiť aj podľa toho, ktoré senzorické kanály sú nosnými pri sprostredkovaní informácie. Tieto komunikačné systémy označujeme spravidla ako náhradné komunikačné systémy. Sem patria:

• Mimicko-gestikulačná komunikácia: Je to prirodzený komunikačný prostriedok aj u intaktných jedincov, ktorá je akusticky sprevádzaná a z ktorej sa potom vytvára artikulovaná zvuková reč. Jej nevýhodou pre nepočujúcich pri komunikácii je relatívne nízka úroveň výrazových a významových možností.
• Posunková komunikácia: Je prirodzeným dorozumievacím prostriedkom nepočujúcich. Označuje sa ako „materinská reč nepočujúcich“. V súčasnosti sa používajú konvenčné posunky, pri ktorých sa kodifikoval vzťah medzi posunkom a jeho významom. Označuje sa aj ako „opticko-manuálny jazyk“, ktorého základným komponentom sú posunky.
• Znaková reč (chirografia alebo cued speech): Je to systém manuálnych fonologických znakov, ktorý slúži na uľahčenie a spresnenie odzerania z úst hovoriaceho, a to používaním doplňujúcich znakov, t. j. prstovej abecedy, a tzv. ideografických znakov, t. j. polohy prstov ruky v určitom vzťahu k tvári, súčasne s artikuláciou slabiky. Ide teda o systém informácií vytvorených súčasnou polohou pier a ruky. Pri rozprávaní spolu s artikuláciou hovoriaci používa aj príslušné spôsoby manipulácie s prstami kladenými na rozličné miesta na tvári.

Komplexné komunikačné systémy

Komplexné komunikačné systémy môžu sprostredkovať informácie pomocou globálnych znakov, akými sú piktogramy či iné symboly. Sem patrí aj rébus (z lat. res = vec). Predstavuje systém ľahko poznateľných jednoduchých obrázkov alebo obrázkových symbolov, z ktorých možno vybrať a uložiť, alebo do radu zakresliť myšlienku, správu, inštrukciu alebo činnosť, a ktorú ako hádanku môže dešifrovať jej adresát.

Najvýznamnejším z množstva takýchto rébusových systémov je Peabodyho program čítania rébusov (Peabody Rebus Reading Program), pomocou ktorého sa údajne podarilo vypestovať pozitívny vzťah k čítaniu, k osvojovaniu si a skvalitňovaniu rečových spôsobilostí aj u detí s ťažkými poruchami učenia (čítania).

Blissov dorozumievací systém

Do komplexného komunikačného systému patrí aj Blissov dorozumievací systém. Je to sústava grafických, obrázkových alebo abstraktných znakov a symbolov, ktorú vytvoril kanadský bádateľ Charles Bliss, pôvodne ako prostriedok dorozumievania sa v medzinárodnej komunikácii (ako akési „neverbálne esperanto“). Ukázal sa veľmi prospešným v komunikácii ľudí s výraznými rečovými chybami (napr. afatikov), najmä ak boli kombinované s mentálnou retardáciou alebo telesným postihnutím (defektom).

Bliss systém je forma alternatívnej (náhradnej) a augmentatívnej (podpornej) komunikácie, ktorú vyvinul Charles K. Bliss. Nechal sa inšpirovať čínskym obrázkovým písmom. Poprvé bol Bliss uveřejněn v publikaci Semantography (1949). Vznikal v letech 1942 až 1965, ale tento systém nenašel ve své době uplatnění. Objevil jej až terapeutický tým zo strediska pre postižené deti v Toronte (1971). Jedná sa o univerzálnu obrázkovú reč s vnútornou systémovou logikou. Symboly, ktorých sa užíva, sú poměrně abstraktní, vytvořené z geometrických tvarov.

V súčasnosti ide o dobre premyslený súbor základných štandardných symbolov väčšinou vytvorených z bežných geometrických tvarov, z ktorých jednotlivec vyberá alebo ukazuje tie, kombináciou ktorých môže vyjadriť a sprostredkovať nejakú svoju myšlienku. Ide asi o 1400 symbolov vyjadrujúcich nielen rozličné pojmy, ale aj zložité gramatické vzťahy a funkcie, ktoré tvoria základ slovníka príručky tohto medzinárodného systému dorozumievania.

Bliss systém je tvořen 26 základními grafickými prvky, z nichž vzniklo 2 300 symbolů (slov). Což poskytuje poměrně široký slovník.

Výhody a nevýhody Blissovho systému

Blissov systém má mnohé výhody. Symboly sa lepia v žiaducom poradí za sebou na špeciálnu prenosnú tabuľku, ktorú má komunikujúci vždy k dispozícii. Veľkou nevýhodou je, že aj v priamej komunikácii dvoch ľudí medzi sebou musia mať obaja prístup nielen k svojej, ale aj k partnerovej tabuľke. Namiesto tabuľky sa v poslednom čase používa počítačový displej.

Komunikačný systém MAKATON

Komunikačný systém MAKATON bol vytvorený M. Walkeronom, ako jazykový program, ktorý používa znaky doplnené hovorenou rečou a symboly. Pre aplikátorov systému MAKATON sú poriadané špeciálne kurzy: Makaton Vocabulary Development Project so sídlom v Anglicku. Znaky MAKATONU sú v podstate totožné s posunkami nepočujúcich. Symboly zastupujú v zovšeobecnenej forme reálne osoby a predstavy.

Ďalšie náhradné komunikačné metódy

Odzeranie

Pri komunikácii s počujúcimi si nepočujúci spravidla vypomáha odzeraním. Odzeranie spočíva v dešifrovaní hlások z pozície perí hovoriaceho. Sprostredkovanie informácií sa realizuje znakom (posunkom), artikulovaným slovom a symbolom.

Daktylografická abeceda (Lormova abeceda)

Špeciálnu daktylografickú abecedu predstavuje tzv. „písmo na dlaň a prsty ruky (Lormova abeceda), na dorozumievanie sa so slepo-hluchými osobami. V nej sa jednotlivé písmená (hlásky) abecedy príslušného jazyka sprostredkúvajú postihnutým pomocou bodového alebo pohybového stlačenia istej časti palca, štyroch prstov, resp. dlane na ich ruke.

Najzložitejšou fázou učenia sa tejto abecedy u slepo-hlucho-nemého je často dlhotrvajúca prípravná fáza, počas ktorej musí postihnutý jednotlivec pochopiť, že určitá kombinácia dotykov jeho ruky predstavuje isté slovo, ktoré v danom jazyku je symbolom istého predmetu. Keď to postihnutý pochopí, možno ho naučiť dešifrovať množstvo (neskôr aj abstraktných) slov vnímaných a chápaných po sebe skoro tak rýchlo, ako sa vnímajú a chápu slová a vety rozprávajúcich nepostihnutých osôb.

Braillova bodová abeceda

V špeciálnej pedagogike majú osobitný význam náhradné abecedy, vytvorené na dorozumievanie sa medzi postihnutými, resp. s nimi. Na písomné dorozumievanie sa medzi nevidiacimi slúži Braillova bodová abeceda (pomenovaná podľa jej autora - L. Brailla).

Pozostáva z variovanej kombinácie 1 až 5 bodov reliéfne vyrazených do papiera, umiestnených v 6-bodovej schéme, zloženej z dvoch zvisle pod seba umiestnených troch bodiek vzdialených navzájom cca 4 mm. Vynechaním jedného až päť bodov schéma poskytuje 63 možných bodových kombinácií, umožňujúcich záznam a potom dešifrovanie nielen všetkých písmen (hlások) a interpunkčných znakov abecedy ktoréhokoľvek jazyka, ale aj číslic a čísel, resp. aj iných aritmetických a chemických znakov a vzorcov, ako aj celej hudobnej a šachovej notácie.

Písmo Braillovej abecedy sa zaznamenáva špeciálne na tento účel zostrojenými šablónami a bodcami, resp. prístrojmi - písacími strojmi, písacími nástrojmi, resp. elektronickými predvádzačmi - optakonmi. Inteligentný nevidiaci človek je schopný naučiť sa prečítať záznam v Braillovom písme skoro tak rýchlo, ako vidiaci čítajú tlačený slovný text. Písanie v Braillovom písme je, prirodzene, oveľa zložitejšie a náročnejšie. U nás sa Braillova abeceda začala používať v r. 1922 v Ústave pre slepcov v Levoči.

Aplikácia Braillových znakov na prsty ruky u slepohluchých. Na prostredník a ukazovák stláčaním na príslušné miesta na prstoch sa naznačujú písmená Braillovej abecedy.

Orálna komunikácia

Orálna komunikácia (artikulovaná reč) patrí medzi bežné prostriedky komunikácie. U intaktnej populácie je to najfrekventovanejší prostriedok komunikácie.

Totálna komunikácia

Totálna komunikácia je to označenie pre komplexný dorozumievací systém sluchovo postihnutých. Vychádza z ľudského práva nepočujúceho dieťaťa na optimálny a neobmedzený rozvoj, t. z. použiť všetky doteraz známe metódy a prostriedky komunikácie (mimocko-gestikulačná reč, pantomíma, posunková reč, orálna reč, daktylotika, odzeranie, používanie elektroakustických prístrojov a pod.). Z uvedeného vyplýva, že osoby, ktoré sú v bezprostrednom styku s dieťaťom musia ovládať a používať uvedené formy a prostriedky komunikácie. V rámci totálnej komunikácie vytváranie reči je (dvojjazyčné) orálne a manuálne.

Komunikácia pomocou elektroakustických a vibračných zariadení

Do komunikačného procesu sú zapojené rôzne zosilňovacie elektroakustické prístroje individuálneho či skupinového charakteru. Komunikácia pomocou vibračných zariadení spočíva v zosilnení vibračných pocitov na citlivých miestach ľudského tela pomocou prístroja. V kombinácii s odzeraním a pocitovým rozlišovaním vibračných pocitov, ktoré sprevádzajú artikulovanú reč, táto sa stáva zrozumiteľnou pre nepočujúceho.

Pedagogika sluchovo postihnutých (surdopédia)

Pedagogika sluchovo postihnutých - surdopédia (z lat. surdus=hluchý, nepočujúci, gréc. paideia=výchova) je vedný odbor špeciálnej pedagogiky, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou edukácie sluchovo postihnutých.

Sluchovo postihnutá osoba je taká, u ktorej je v dôsledku zníženej priepustnosti (event. nepriepustnosti) sluchového kanálu príjem sluchových informácií výrazne znížený a v dôsledku toho je komunikácia prostredníctvom hovorenej reči limitovaná. Nedostatočná priepustnosť akustického kanálu spôsobuje ťažkosti v edukačnej, pracovnej a spoločenskej sfére. Tieto dôsledky sa zmierňujú špeciálnou intervenciou, závislou od aplikovania špeciálnych edukačných metód. Stupeň sluchového postihnutia sa posudzuje podľa intenzity zvukového podnetu vyjadrenú v decibeloch (dB - jednotka intenzity zvuku).

Príčiny porúch sluchu

Príčiny porúch sluchu sú orgánové, t.j. vznikajú z porúch anatomického substrátu niektorej časti sluchového analyzátora.

• Dedičné, zdedené - v rodine sa vyskytuje porucha sluchu, príbuzenské manželstvá, vrodené - infekčné ochorenia matky v gravidite, najmä rubeola, vrodené anomálie ucha.
• Hluchonemota - vrodená alebo v ranom veku získaná strata sluchu spojená s vývinovou bezrečnosťou. Reč sa spontánne nevyvíja. Vnímané sú len vibrácie hlbokých tónov, nie reč.
• Zvyšky sluchu - vrodená alebo získaná neúplná strata sluchu spojená s vývinovou bezrečnosťou, alebo obmedzením vývinu reči.
• Ohluchlosť - strata sluchu, ktorá vznikla počas vývinu reči alebo neskôr, keď už základné rečové stereotypy boli upevnené.
• Nedoslýchavosť - vrodená alebo získaná čiastočná strata sluchu je príčinou oneskoreného alebo obmedzeného vývinu reči.

Úlohou pedagogiky sluchovo postihnutých je vybudovať optimálny komunikačný systém.

tags: #system #bliss #pre #sluchovo #postihnutych