Cieľom úsilia o kvalitu každej služby v zdravotníctve je zlepšenie kvality života každého pacienta, ktorý sa na dané zdravotnícke zariadenie obráti. Kvalita zdravotnej starostlivosti by mala byť merateľná a spĺňať atribúty účinnosti, profesionalizmu, efektívnosti, bezpečnosti, primeranosti, prijateľnosti a spravodlivosti. Kvalita sa týka celej sústavy zdravotníctva a to zákonodarných a exekutívnych orgánov, ktoré do veľkej miery vytvárajú všeobecný rámec pre dosiahnuteľnú úroveň poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ako aj všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, zdravotníckych zariadení, poskytujúcich svoje služby konkrétnym pacientom a zákazníkom.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) je orgán zodpovedný za riadenie a koordináciu medzinárodného zdravia v rámci systému Organizácie Spojených národov. Poslaním WHO je podporovať zdravie, chrániť svet a slúžiť zraniteľným osobám. Svetová zdravotnícka organizácia definuje kvalitu ako celkový súhrn znakov produktu alebo služby, ktoré ovplyvňujú schopnosť uspokojovať stanovené alebo predpokladané potreby.
Prof. A. Dimenzie kvality zdravotnej starostlivosti sú jej definované, merateľné, ovplyvniteľné atribúty, ktoré prispievajú k dosiahnutiu, udržovaniu a zlepšeniu zdravia. Medzi tieto dimenzie patria napríklad spoločenská akceptovateľnosť, efektívnosť a včasnosť starostlivosti.
Legislatívny rámec zdravotnej starostlivosti v roku 1998
V roku 1998 bola primárna zdravotná starostlivosť na Slovensku regulovaná najmä Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky o Liečebnom poriadku z 9. marca 1995. Tento zákon upravoval podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe povinného zdravotného poistenia, ktoré mohlo byť bezplatné alebo za čiastočnú úhradu. Okrem toho sa zdravotná starostlivosť mohla poskytovať aj na základe zmluvného pripoistenia alebo za plnú úhradu. Zákon sa vzťahoval aj na služby s ňou spojené.
Pre účely zákona boli definované základné pojmy ako poisťovňa, ošetrujúci lekár, praktický lekár (lekár pre dospelých, deti a dorast, gynekológ a zubný lekár), zdravotne postihnutá osoba a dojča. Bolo dôležité rozlišovať medzi zdravotnou starostlivosťou poskytovanou bezplatne, za čiastočnú úhradu a za plnú úhradu.
Financovanie zdravotnej starostlivosti
Financovanie zdravotnej starostlivosti bolo založené na povinnom zdravotnom poistení. Poisťovňa uhrádzala zmluvnému zdravotníckemu zariadeniu náklady na zdravotné výkony, lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny, ktoré boli indikované zo zdravotných dôvodov a zodpovedali súčasnému stavu medicínskych poznatkov. V prípade poskytnutia nevyhnutnej a neodkladnej zdravotnej starostlivosti v nezmluvnom zariadení, náklady hradila poisťovňa.
Osoba uhrádzala zdravotníckemu zariadeniu ústavnej starostlivosti poplatky za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti za jeden deň, s určitými výnimkami. Platili sa tiež poplatky za návštevu ústavnej pohotovostnej služby a za návštevy lekára a zubného lekára v ambulancii primárnej starostlivosti. Osobitne sa účtoval aj poplatok za kilometer jazdy pri doprave do zdravotníckeho zariadenia.
Poskytovanie zdravotnej starostlivosti
Zdravotnú starostlivosť poskytovali zdravotnícki pracovníci predovšetkým v zdravotníckych zariadeniach, ale aj v domácom prostredí pacienta alebo na inom potrebnom mieste. Lekár alebo iný zdravotnícky pracovník zmluvného zdravotníckeho zariadenia nemohol odmietnuť poistenca patriaceho do jeho starostlivosti, s výnimkou špecifických prípadov.
V rámci povinného zdravotného poistenia sa poskytovala aj preventívna starostlivosť, ktorej rozsah a spôsob boli špecifikované v zozname výkonov. Preventívne prehliadky vykonával praktický lekár pri prevzatí poistenca. Dispenzárna starostlivosť zahŕňala aktívne a systematické sledovanie chorých alebo ohrozených poistencov, ich vyšetrenie a liečenie.
Kúpeľná starostlivosť, ako následná zdravotná starostlivosť, sa poskytovala v prírodných liečebných kúpeľoch. Návrh na kúpeľnú starostlivosť bol hradený z prostriedkov povinného zdravotného poistenia.
Vývoj v oblasti kvality zdravotnej starostlivosti
Dôležitým predpokladom zabezpečenia a zlepšenia kvality zdravotnej starostlivosti na Slovensku boli rozvoj národnej zdravotnej politiky, definovanie kritérií hodnotenia kvality, monitoring zhody zdravotnej starostlivosti, zvyšovanie povedomia o kvalite, legislatívne zakotvenie princípov kvality a implementácia systémov manažérstva kvality. Kvalita sa stáva rozhodujúcou pri posudzovaní úrovne zdravotnej starostlivosti.
Norma ISO 9000:2005 definuje kvalitu ako mieru, s akou súbor vlastných charakteristík spĺňa požiadavky. Požiadavka je potreba alebo očakávanie, ktoré je určené, všeobecne sa predpokladá alebo je povinné. Zákazník a jeho požiadavky sú hlavným hodnotiteľom kvality.
Prehlbujúca sa konkurencia núti poskytovateľov služieb venovať zvýšenú pozornosť kvalite. Požiadavky na kvalitu sa môžu časom meniť, a preto je potrebné ich periodicky preskúmavať. Služba je nehmotný produkt, pričom pre väčšinu služieb je charakteristická prítomnosť zákazníka priamo v hlavnom procese. V oblasti služieb dramaticky rastie úloha ľudského faktora, kde tzv. mäkká kvalita môže byť pre celkové posudzovanie služby zákazníkom dôležitejšia ako jej technická stránka.
Zdravotná starostlivosť je špecifická služba založená na etických princípoch. Podľa prof. Donabediana existuje viacero definícií kvality zdravotnej starostlivosti, ktoré sa menia v závislosti od vnímania zdravia z pohľadu poskytovateľov, pacienta a spoločnosti.
Problematika kvality presiahla výlučne odborný aspekt medicíny a stáva sa čoraz vo väčšom rozsahu súčasťou národných zdravotných politík. Prijatie programu WHO „Zdravie pre všetkých v r. 2000“ a jeho cieľ č. 31 adresovaný rozvoju kvality na národnej úrovni boli dôležitými krokmi. Novší dokument WHO „Zdravie v 21. storočí“ tiež venuje kvalite pozornosť.
V súlade s legislatívnymi zmenami, najmä po roku 2004, bola zavedená povinnosť pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (PZS) zabezpečovať systém kvality. Tento systém je písomne dokumentovaný a jeho cieľom je znižovanie nedostatkov a zvyšovanie spokojnosti pacientov pri zachovaní ekonomickej efektívnosti.
Zdravotnícke zariadenia na Slovensku mohli v tom období deklarovať kvalitu na báze dobrovoľnosti prostredníctvom medzinárodných modelov hodnotenia kvality, ako sú medzinárodné normy ISO rady 9000, akreditačné systémy (napr. JCAHO, JCI) a model výnimočnosti EFQM.
Úvod do merania kvality
V súlade s poslednou novelizáciou zákona č. 578/2004 Z.z. z roku 2007 je podľa §9 povinnosťou každého PZS zabezpečovať systém kvality na dodržiavanie a zvyšovanie kvality. Tento systém sa má vzťahovať na všetky činnosti, ktoré môžu ovplyvniť zdravie pacienta alebo priebeh liečby, a personálne a materiálno-technické vybavenie musí zodpovedať odbornému zameraniu a minimálnym požiadavkám.
tags: #svetova #zdravotnicka #organizacia #1998 #primarna #zdravotna