Plasty sú neodmysliteľnou súčasťou nášho života a uľahčujú nám ho. Sú najpoužívanejším materiálom nášho každodenného života a nachádzame ich naozaj skoro všade: v medicíne, stavebníctve, doprave, kozmetike, oblečení aj v obalovom priemysle. Stačí sa rozhliadnuť okolo seba, aby sme zistili, že ide o veľmi užitočný a najčastejšie používaný materiál. Okrem toho sa uplatňujú v medicíne, vyrábajú sa z nich totiž umelé kĺby alebo kontaktné šošovky, čím sa zvyšuje kvalita života ľudí.
Hoci intuícia by možno človeka presviedčala o opaku, plast je z chemického hľadiska syntetický polymérny organický materiál. Hlavnou surovinou na ich výrobu je neobnoviteľný zdroj - ropa, zemný plyn a uhlie. Plast je všestranný, ľahký, flexibilný materiál, je cenovo dostupný a má mnoho užitočných vlastností. Plasty často obsahujú prídavné látky (aditíva) na zmenu chemických alebo fyzikálnych vlastností.
Plasty sa delia na dva základné druhy:
- Termoplasty: Sú taviteľné a tvarovateľné. Po zahriatí zmäknú, dajú sa tvarovať a po ochladení opäť stuhnú. Tento proces možno opakovať.
- Reaktoplasty (termosety): Sú taviteľné a tvarovateľné len počas určitého obdobia po zahriatí. Pri ďalšom zahrievaní dochádza k vytvoreniu polymérnej siete, polymér je potom netaviteľný a nerozpustný.
História a masová produkcia
Prvý plast ľudia vyrobili už v 19. storočí. Angličan Alexander Parkes v roku 1955 objavil látku, ktorú dnes poznáme ako parkesín, takzvanú umelú slonovina. Masová produkcia a spotreba plastov rýchlo rástla najmä po druhej svetovej vojne. Svetová produkcia plastov vzrástla z približne dvoch miliónov ton v roku 1950 na viac než 400 miliónov ton v roku 2015. Polovica všetkých plastov vyrobených od 50. rokov sa už stihla stať odpadom.
Plasty sú po oceli a cemente materiálom, ktorého ľudstvo vyrobilo počas svojej existencie najviac. Používanie plastov sa v poslednom polstoročí zvýšilo dvadsaťnásobne, pričom v najbližších 20 rokoch sa má ešte zdvojnásobiť.
Typy plastov a ich využitie
Najmenej sedem rôznych druhov plastov možno identifikovať prostredníctvom systému zavedeného v roku 1988 na uľahčenie recyklácie. Mnohí ľudia nepoznajú význam symbolov, ktorými sa označujú obaly. Ide o číselný alebo písomný znak, ktorý je súčasťou trojšípkového symbolu. Trojuholník zložený z troch šípok znamená, že obal je možné recyklovať, neznamená to však, že bol alebo bude recyklovaný. Písomné a číselné znaky v alebo pod trojuholníkom označujú druh materiálu, z ktorého je obal alebo výrobok vyrobený. Zložením najjednoduchšími a pre prírodu a zdravie človeka najmenej škodlivými sú polypropylén (PP) a polyetylén (PE), ktorého najbežnejšími typami sú polyetylén nízkej hustoty (LDPE) a polyetylén vysokej hustoty (HDPE). Niektoré druhy plastov nie sú bezpečné, riziko predstavujú najmä rôzne prídavné látky.
Tabuľka: Bežné typy plastov a ich vlastnosti
| Symbol | Názov plastu | Vlastnosti a využitie | Recyklovateľnosť |
|---|---|---|---|
| 1 (PET/PETE) | Polyetyléntereftalát | Číry, pevný a ľahký plast. Používa sa najmä na výrobu fliaš na nápoje, obalov na potraviny a oblečenie. Navrhnutý na jednorazové použitie. | Veľmi dobre recyklovateľný (najviac recyklovaný druh). Z recyklovaného PET sa vyrábajú koberce, odevy, automobilové diely. |
| 2 (HDPE) | Polyetylén vysokej hustoty | Tuhý a odolný materiál, odolný voči chemikáliám a vlhkosti. Používa sa na fľaše na čistiace prostriedky, šampóny, kozmetiku, motorové oleje, jogurtové tégliky. | Ľahko recyklovateľný. Z recyklovaného HDPE sa vyrábajú zberné nádoby, nábytok, ploty. |
| 3 (PVC) | Polyvinylchlorid | Plast s vysokou tvrdosťou, ľahký a veľmi pevný. Používa sa na výrobu euroobalov, hračiek, obrusov, tašiek, stavebných materiálov (okná), zdravotníctvo, elektronika. Obsahuje chlór a často aj ftaláty a olovo. | V EÚ sa recykluje vyše 27% odpadu z PVC. Spaľovanie je najhorší spôsob likvidácie kvôli uvoľňovaniu dioxínov. |
| 4 (LDPE) | Polyetylén nízkej hustoty | Ľahší a pružnejší ako HDPE. Odolný, flexibilný a neuvoľňuje škodlivé chemikálie. Používa sa na baliace fólie, nákupné tašky, mikroténové vrecká, bublinkové fólie, vrecia na odpad. | Recyklovateľný. Bezpečná voľba pre priamy styk s potravinami. |
| 5 (PP) | Polypropylén | Vynikajúca chemická odolnosť, pevný, najnižšia hustota zo všetkých obalových plastov. Vysoký bod topenia. Používa sa na boxy na jedlo, tégliky na jogurty, obaly na kečup, hračky, vedrá, nábytok. | Recyklovateľný. |
| 6 (PS) | Polystyrén | Všestranný materiál - pevný, penový, číry, tvrdý i krehký. Výborné termoizolačné vlastnosti. Používa sa na penové poháre, obaly na mäso, baliace výplne, zatepľovanie budov. | Recyklovateľný (ale nízka miera recyklácie kvôli objemu a znečisteniu). Rozkladá sa na drobné kúsky (mikroplasty). |
| 7 (OTHER) | Ostatné plasty | Kombinácia prvých šiestich druhov plastov alebo iné plasty. Veľkú skupinu tvorí polykarbonát (PC), ktorý obsahuje toxickú chemikáliu Bisfenol A (BPA). Patria sem aj polyamid (PA) a polyuretán (PUR). | Nie všetky plasty skupiny 7 sú toxické, ale v prípade neistoty je lepšie sa im vyhnúť. Recyklovateľnosť závisí od konkrétneho zloženia. |
Negatívny vplyv plastov na životné prostredie a zdravie
Nadmerná spotreba plastov má negatívny vplyv na životné prostredie a v konečnom dôsledku aj na ľudské zdravie. Plastový odpad sa nachádza všade okolo nás - v lese, v rieke, na okraji ciest, v moriach a oceánoch.
Podľa odhadov by sa do roku 2050 malo v moriach hmotnostne nachádzať viac plastov ako rýb. Predstavte si jedno plne naložené smetiarske auto, ktoré každú minútu vysýpa odpad priamo do mora. To je ekvivalent pre 8 miliónov ton plastu, ktoré ročne pribudnú vo svetových oceánoch. Takmer polovicu odpadov, ktoré sa povaľujú na európskych plážach, tvoria plasty na jedno použitie.
Mikroplasty a ich hrozba
Ide o drobné úlomky plastov s veľkosťou menej ako 5 mm. V oceánoch sa rozkladajú na malé čiastočky, stávajú sa súčasťou potravinového reťazca morských živočíchov, ktoré potom končia na našom prestretom stole. Okrem toho sa mikroplasty zámerne pridávajú do niektorých kozmetických a čistiacich prostriedkov, napríklad v podobe čistiacich guľôčok v zubnej paste alebo peelingu. Nedávne štúdie preukázali výskyt mikroplastov vo vzduchu, v pitnej vode a v potravinách ako soľ alebo med. Mikroplasty sa nachádzajú všade a sú toxické pre všetky druhy vrátane ľudí.
Zdravotné riziká
Niektoré plasty, najmä polykarbonát (PC) z kategórie "Ostatné" (7), obsahujú toxickú chemikáliu Bisfenol A (BPA). Podľa mnohých štúdií môže BPA spôsobovať viaceré zdravotné problémy, napr. narúša prirodzené hladiny hormónov v tele a tým môže poškodiť endokrinný systém, môže ohroziť vývoj plodu, bábätiek aj detí, zvyšuje riziko rakoviny prsníka a štúdie ukázali, že spôsobuje aj problémy s obehovým systémom. Dospelí s vysokými hodnotami BPA mali vyšší výskyt srdcových problémov.
PVC zas obsahuje chlór a často aj zmäkčovadlá (ftaláty) a stabilizátory na báze olova, ktoré sú spojené s vážnymi zdravotnými problémami, ako sú poškodenie reprodukčného systému, nervovej sústavy a imunitného systému. Spaľovanie PVC je mimoriadne nebezpečné, pretože uvoľňuje dioxíny, ktoré sa hromadia v tkanivách živých organizmov a spôsobujú rôzne ochorenia.
Recyklácia plastov a jej limity
Plasty sú azda najrôznorodejšou skupinou triedených zložiek komunálnych odpadov, a aj preto sú s nimi pri triedení najväčšie problémy. Recyklácia je obmedzená a dokonca môže byť veľmi škodlivá pre iné komunity, ktoré sú nám vzdialené. To je prípad bohatých krajín, ktoré prepravujú svoj plastový odpad do vzdialených lokalít a ohrozujú miestne prírodné zdroje a zdravie.
Polyméry, z ktorých sú plasty vyrobené, sa nedajú recyklovať donekonečna. Napríklad z PET fľaše nevznikne v procese recyklácie nová a rovnako kvalitná PET fľaša bez pridania istého podielu primárnej suroviny. Recykláciu plastov preto môžeme nazvať „downcyklácia“, pri ktorej vzniká nový výrobok s nižšou kvalitou a úžitkovou hodnotou. Z plastových fliaš alebo tašiek tak vyrábame vlákna, z ktorých sa vyrába textil (napr. fleecové bundy) alebo sa z nich tkajú koberce. Tieto produkty sa zväčša už nedajú recyklovať. PET fľaša sa síce dokáže premeniť na kobercové vlákno, ale naopak to už nefunguje. Určite to však nie je dôvod na to, aby sme prestali plasty triediť. Len správne vytriedené plasty môžeme recyklovať. Recykláciou dostanú šancu na nový život a použitie v podobe nových produktov. Recyklácia je úspornejšia než výroba plastu z ropy.
Čo patrí a nepatrí do triedeného zberu plastov?
Do triedeného zberu plastov patria najmä:
- PET fľaše (nezálohované)
- plastové tašky a vrecká
- fólie
- plastové obaly od kozmetiky, drogérie a potravín (jogurty, kečupy, horčice a pod.)
- obaly od kozmetických a čistiacich prostriedkov (šampóny, aviváže)
Do triedeného zberu plastov nepatria:
- znečistené plasty (napr. od nespotrebovaných potravín, motorových olejov, farieb)
- podlahové krytiny, novodurové rúrky
- obaly z nebezpečných látok (napr. z chemikálií, motorových olejov, farieb a pod.)
- guma, molitan
- plasty s prímesami iných materiálov
Rozšíreným mýtom je, že tégliky od jogurtov treba poumývať. Nie je to pravda, pretože plasty sa v procese recyklácie dôkladne prepierajú. Nezabúdajme, že aj voda je vzácny zdroj!
Každá obec má nastavený vlastný systém triedenia odpadu. V niektorých obciach funguje vrecový zber plastov, inde sa triedia do žltých kontajnerov. Všetky informácie by ste mali nájsť na webovej stránke vašej obce alebo zberovej spoločnosti, ktorá zvoz odpadu zabezpečuje. Dôležité je však plastové fľaše pred vyhodením zošliapnuť, aby zberová spoločnosť neodvážala vzduch. Najdôležitejším článkom v recyklácii odpadu si práve TY! Triedením odpadu môžeme pomôcť nielen sebe, ale aj našej prírode. Triedenie je predsa hračka.
Triedite odpad z domácnosti správne?Zistite čo kam patrí!
Súčasné výzvy a riešenia
Nie všetky plasty je nutné démonizovať, ale jednorazový plast spôsobuje veľké škody nášmu životnému prostrediu. Riešenie našej spotreby jednorazového plastu je najbezprostrednejším opatrením, ktoré môžeme prijať na zníženie množstva plastového odpadu. EÚ si je vedomá škôd, ktoré jednorazové plasty spôsobujú našej planéte, a vypočula si obavy občanov. Európsky parlament preto v roku 2019 schválil nový právny predpis, ktorým sa zakazujú jednorazové plastové predmety. Napríklad do roku 2021 budú zakázané všetky jednorazové plastové príbory, vatové tyčinky, slamky a miešadlá.
Dobrou správou je, že EÚ sa pustila do boja s plastovým odpadom. Do roku 2030 majú byť všetky plastové obaly recyklovateľné alebo opätovne použiteľné. Európska komisia nedávno vyhlásila, že zakáže alebo obmedzí používanie niektorých druhov plastov na jedno použitie.
Ako znížiť spotrebu plastov v každodennom živote?
- Vráťme sa k základom: Nie je to zase tak dávno, keď plasty neboli všade. Naši starí rodičia a najmä prastarí rodičia sa bez nich bez problémov zaobišli a užívali si naplno život! Nakupovať išli s vlastnými bavlnenými taškami, na piknik si nosili opakovane použiteľné príbory a pod.
- Prinesme si vlastnú tašku: Až 40 % všetkých plastov v Európe sa používa ako obalový materiál v podobe baliacich fólií a plastových tašiek. Priemerný Európan spotreboval v roku 2010 až 198 plastových tašiek, ktoré použil iba jedenkrát. Nám plastová taška zvyčajne slúži menej ako hodinu, no v prírode sa rozkladá desiatky až stovky rokov. Prinesením vlastnej textilnej nákupnej tašky vieme ich používanie zminimalizovať takmer na nulu.
- Nakupujme nebalenú zeleninu a ovocie: Nezabúdajme, že ovocie a zelenina, ako napríklad banány alebo mrkva, majú svoj prirodzený „obal“. Netreba ich zbytočne baliť do mikroténových vreciek. Môžeme si vyrobiť aj vlastné textilné vrecká zo starých záclon alebo nepotrebných látok.
- Minimalizujme používanie PET fliaš: Vedeli ste, že pri výrobe jednej fľaše balenej vody sa spotrebujú až tri litre prírodnej vody? Najlepšia je však voda z vodovodu, ktorá nemusí cestovať dlhé kilometre, kým pristane na našom stole. Jednorazové PET fľaše okrem toho bežne obsahujú chemickú zlúčeninu zvanú bisfenol A (BPA), ktorá má nežiaduce účinky na ľudské zdravie. PET fľašu možno teda nahradiť sklenenou, nerezovou, opakovane použiteľnou fľašou z iného typu plastov (napr. z HDPE, LDPE) alebo fľašou na rastlinnej báze (napr. bioplasty).
- Prinesme si vlastný hrnček: Ak ste kávičkári a obľubujete kávu „so sebou“, prineste si svoj vlastný „to-go“ hrnček a požiadajte baristu, aby vám ho naplnil.
- Buď zvedavý(-á) a hľadaj alternatívy: Je v poriadku, ak si v lete rád/rada vypiješ osviežujúcu limonádu so slamkou. Namiesto plastovej slamky však môžeš použiť slamku vyrobenú z bambusového materiálu, ocele, papiera alebo zo skla. Môžeš použiť aj cestovinové slamky!
- Buď originálny(a): Všade si so sebou nos vlastný ekologický záchranný balíček! Daj si doň nákupnú tašku, hrnček na kávu a bambusový alebo kovový príbor a fľašu na vodu… tú si môžeš so sebou vziať aj do lietadla! Mnohí ľudia majú pocit, že si musia počas cestovania kupovať balenú vodu, pretože sa obávajú, že nebudú môcť prejsť cez letiskovú bezpečnostnú kontrolu.
- Buď tvorivý(-á): Neustále sa vzdelávaj o nových alternatívach jednorazových plastových produktov a objavuj ich. Napríklad namiesto zabalenia sendviča do potravinovej fólie si môžeš vytvoriť vlastný obal napustený včelím voskom.
- Uprednostňujme iný obalový materiál ako plast (napr. sklo, papier, kov): Okrem vyššie uvedeného môžeme odmietnuť plastovú slamku v reštaurácii, alebo si nechať zabaliť jedlo do vlastného obedára. A prečo? Pretože slamky sa nezrecyklujú a polystyrénový obal znečistený jedlom sa, žiaľ, recyklovať nedá. V kúpeľni môžeme nahradiť plastové vatové tyčinky papierovými, ktoré sú už dostupné v niektorých drogériách, alebo odniesť použité kefky akejkoľvek značky do Curaprox Smile Shopu, kde z nich vyrobia koše na triedený odpad do našich škôl.
Bioplasty - ekologickejšia alternatíva?
Bioplasty vyzerajú ako bežné plasty, no nie sú vyrobené z ropy. Hovoríme o bioplastoch z obnoviteľných zdrojov na báze rastlinného škrobu, celulózy a podobne. Jednoducho to znamená, že plast nepochádza z fosílneho zdroja, keďže na výrobu plastu môžu byť použité rastlinné materiály - ako kukuričný škrob a zemiaky -, ale v skutočnosti 99 % plastov pochádza z ropy, zemného plynu a uhlia. Neznamená to však, že bioplast môžeme vyhodiť kdekoľvek do prírody alebo domáceho kompostu a problém je vyriešený. Práve naopak, s bioplastami je to o čosi komplikovanejšie. Ak natrafíte na biologicky rozložiteľný plast, automaticky to neznamená, že je vhodný na kompostovanie.
Pojem „biodegradable“ hovorí, že materiál sa pomocou mikroorganizmov dokáže rozložiť na prírodné látky ako voda, oxid uhličitý a kompost. Avšak na to, aby bol takýto druh „plastu“ vhodný do kompostu, musí byť označený ako kompostovateľný (compostable). Kompostovať sa však dá iba v priemyselnom komposte pri teplote 50 a viac stupňov. Riešenie našli slovenskí vedci z STU, ktorí vytvorili bioplast II. generácie s názvom nonoilen, ktorý sa rozloží v pôde, vode a aj v podmienkach domáceho kompostu, teda pri teplote 20 - 30 stupňov. Ako pri všetkých vynálezoch, na jeho aplikáciu v praxi si však musíme ešte počkať.