Striedavá osobná starostlivosť: Právny inštitút, rozhodovanie súdov a praktické aspekty

Inštitút striedavej osobnej starostlivosti (ďalej len SOS) bol zavedený do slovenského rodinného práva novelou Zákona o rodine č. 217/2010 Z. z., s účinnosťou od 1. júla 2010. Ide o pomerne prelomový spôsob osobnej starostlivosti o dieťa, ktorý zohľadňuje právo obidvoch rodičov na výchovu dieťaťa po ich rozchode a zabezpečuje dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi. Podstata striedavej osobnej starostlivosti spočíva v tom, že dieťa sa zverí do starostlivosti striedavo jednému a druhému rodičovi na presne určené časové obdobie opakovane. Táto úprava umožňuje dieťaťu byť po určitý časový interval s matkou a rovnaký časový interval s otcom, čím de facto získava dva domovy.

Ilustrácia striedavej osobnej starostlivosti - striedanie domovov

Podmienky pre určenie striedavej osobnej starostlivosti

Zákon o rodine v ustanovení § 24 ods. 2 stanovuje predpoklady, na základe ktorých súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov:

  • Obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať.
  • Obidvaja rodičia majú záujem o osobnú starostlivosť o dieťa.
  • Striedavá osobná starostlivosť je v záujme dieťaťa a zabezpečí lepšie potreby dieťaťa.

Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov, súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Súd rozhoduje v záujme dieťaťa a cieľom jeho rozhodnutia je lepšie zabezpečenie potrieb dieťaťa. Pri rozhodovaní súd rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie vzťahu k obom rodičom a prihliada najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a schopnosti rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti, ako to ustanovuje § 24 ods. 4 Zákona o rodine.

Základom pre hmotno-právne posúdenie otázky, či má byť dieťa zverené do výlučnej starostlivosti jedného rodiča alebo do striedavej starostlivosti oboch rodičov, sú spoľahlivé skutkové zistenia o tom, čo je v záujme dieťaťa. Aby sa súd mohol utvrdiť v tom, že striedavá osobná starostlivosť bude v súlade so záujmami dieťaťa, môže byť preň smerodajný aj názor psychológa, prípadne kolízneho opatrovníka.

Pre riadne fungovanie akejkoľvek starostlivosti o dieťa (nielen striedavej) je potrebné, aby rodičia dokázali komunikovať aspoň o základných otázkach týkajúcich sa starostlivosti o dieťa. To však neznamená, že v prípade, ak komunikácia medzi rodičmi nie je ideálna, neprichádza vôbec do úvahy striedavá osobná starostlivosť. V každom prípade je potrebné brať do úvahy záujem dieťaťa.

Výhody a riziká striedavej starostlivosti

Medzi výhody striedavej osobnej starostlivosti jednoznačne patrí zachovanie rovnocenného a pravidelného osobného styku dieťaťa s rodičmi, t. j. kontakt dieťaťa s oboma rodičmi je zachovaný v maximálnej možnej miere. Dieťa tak má možnosť aj po rozvode (resp. rozchode) rodičov, vytvoriť si kvalitatívne rovnaký vzťah s matkou i otcom.

Pozitívne a negatívne aspekty striedavej osobnej starostlivosti

Samozrejme, takáto úprava styku má aj svoje riziká. Mnohí odborníci konštatujú, že tento spôsob osobnej starostlivosti o dieťa je v rozpore s potrebou stability výchovného prostredia dieťaťa. Neustála výmena prostredia, v ktorom dieťa vyrastá, môže mať okrem pozitívnych vplyvov spočívajúcich najmä v kontakte s obidvoma rodičmi a ich výchovným vplyvom aj negatívne vplyvy, keďže dieťa si nemusí vytvoriť stabilné prostredie. Rodičia niekedy žiadajú o striedavú osobnú starostlivosť kvôli svojim záujmom, a nehľadia pritom na záujem dieťaťa. Taktiež, pokiaľ ide o malé deti, mnohí psychológovia sa zhodujú na tom, že striedavá osobná starostlivosť nie je vhodná, nakoľko u malých detí je prirodzená väčšia naviazanosť na matku. Samozrejme, každý prípad je individuálny, preto je vždy potrebné zohľadňovať konkrétne špecifiká, t. j. vývojový faktor, vek dieťaťa, jeho názor, citové väzby a pod.

Striedavka nebude vhodná pre deti s poruchami správania, pre deti citlivé na zmenu prostredia, deti, ktoré inak vyžadujú stabilné prostredie. Rodičia musia vedieť spolu komunikovať, musia byť schopní dohodnúť sa v prípade výnimočných okolností, kedy nebude možné dodržať stanovené obdobia starostlivosti - napríklad keď dieťa ochorie, keď jeden z rodičov musí odcestovať na služobnú cestu a pod.

Rozhodovanie súdu a časové intervaly

Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, majú možnosť kedykoľvek sa dohodnúť o výkone ich rodičovských práv a povinností, teda dohodou môžu určiť aj striedavú starostlivosť a vymedziť podmienky jej fungovania. Za predpokladu, že nedôjde medzi rodičmi k dohode, potom rozhoduje súd aj bez návrhu, tak ako ustanovuje § 36 ods. 1 Zákona o rodine.

Ak súd rozhodne o tom, že striedavú starostlivosť povolí, potom vo svojom rozhodnutí zväčša určí aj časové obdobie počas ktorého sa dieťa bude zdržovať u matky a u otca. Časové obdobia sú spravidla určené rovnomerne. Zákon neustanovuje, aká dlhá má byť doba starostlivosti každého z rodičov, ako pravidelne sa majú rodičia v starostlivosti o dieťa striedať, rovnako tak nemusí byť čas rozdelený úplne proporčne. V praxi však bude záležať vždy od okolností prípadu a od najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Najčastejšie sa určuje časový interval jedného týždňa (napríklad párny týždeň bude dieťa u matky, nepárny týždeň zas u otca), prípadne dvoch týždňov. Vylúčené nie je ani stanovenie tohto časového intervalu na mesačnej báze.

V prípade určenia nižšieho rozsahu času niektorého z rodičov s dieťaťom však musia existovať určité osobitné dôvody pre toto obmedzenie kontaktu.

Konferencia Zdieľané rodičovstvo, Striedavá starostlivosť podľa potrieb dieťaťa, Lucia Pažitná

Súvisiace právne predpisy a ich úprava

Hoci bol inštitút striedavej osobnej starostlivosti zavedený už pred niekoľkými rokmi, niektoré súvisiace právne predpisy stále nemajú explicitnú úpravu, čo môže spôsobovať praktické problémy.

1. Zákon o rodine č. 36/2005 Z. z.

Podľa ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine je striedavá osobná starostlivosť upravená od 1. júla 2010. Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti znamená zveriť dieťa do starostlivosti striedavo jednému a druhému rodičovi na presne stanovené časové obdobie.

2. Občiansky súdny poriadok - zákon č. 99/1963 Zb.

Predbežným opatrením je možné zveriť dieťa do SOS - umožňuje to ust. § 76 ods. 1 písm. c).

3. Zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku

Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Ak sa riadne stará o to isté dieťa viac oprávnených osôb, nárok na rodičovský príspevok má len jedna oprávnená osoba určená podľa ich dohody. To platí rovnako, ak súd zverí maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.

4. Zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa

Prídavok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa.

5. Zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi

Ak bolo dieťa počas jedného kalendárneho mesiaca striedavo v starostlivosti obidvoch rodičov (najmenej 12 kalendárnych dní u každého), posudzuje sa toto dieťa jeden kalendárny mesiac ako člen domácnosti matky a ďalší kalendárny mesiac ako člen domácnosti otca.

6. Zákonník práce (ZP)

Podľa ust. § 164 ods. 2 ZP platí, že ak požiada tehotná žena a žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, zamestnávateľ je povinný ich žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.

7. Školský zákon - zákon č. 245/2008 Z. z.

Rodičia sa môžu dohodnúť na návšteve dvoch materských škôl, pričom financovanie sa rieši dohodou zriaďovateľov. Pri povinnej školskej dochádzke školský zákon návštevu dvoch škôl nevylučuje, hoci explicitná úprava chýba. Existuje usmernenie MŠ SR, že školy majú rešpektovať rozhodnutie súdu o dvoch školách pri striedavej osobnej starostlivosti.

8. Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (Daňový bonus)

Ak dieťa vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, daňový bonus si môže uplatniť len jeden z nich. Úprava je považovaná za nedoriešenú a diskriminačnú.

Tabuľka s prehľadom nedoriešených aspektov striedavej starostlivosti

Oblasť Problém/nedostatok Potrebná úprava
Všeobecná ambulantná starostlivosť Dohoda len s jedným poskytovateľom Možnosť mať dvoch všeobecných detských lekárov
Financovanie MŠ Len jeden zriaďovateľ môže dieťa uviesť vo výkaze Explicitná úprava rozdelenia nákladov pre dve MŠ
Daňový bonus Uplatňuje si len jeden rodič Spravodlivejšie rozdelenie daňového bonusu
Dotácie na stravu a školské potreby Nejasnosť pri návšteve dvoch škôl Jasné pravidlá pre uplatňovanie dotácií
Trvalý pobyt Dieťa môže mať len jeden trvalý pobyt Možnosť dvoch trvalých pobytov pre dieťa v SOS

9. Zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR (Trvalý pobyt)

Trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky. Dieťa má len jeden trvalý pobyt, čo v prípade striedavej starostlivosti, kedy žije striedavo u oboch rodičov, spôsobuje nejasnosti.

10. Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele

Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka dieťaťa, poskytuje dieťaťu, jeho rodičom alebo osobe, ktorá sa osobne stará o dieťa, sociálne poradenstvo a pomoc. Pri rozvode alebo rozchode rodičov je treba myslieť na striedavú osobnú starostlivosť ako na prvú možnosť usporiadania úpravy výkonu rodičovských práv a povinností.

11. Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti

Tento zákon žiadnym spôsobom nerieši všeobecnú ambulantnú starostlivosť dieťaťa v prípade striedavej osobnej starostlivosti. Dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti je možné uzatvoriť len s jedným poskytovateľom, ktorému za poskytovanie tejto zdravotnej starostlivosti zdravotná poisťovňa uhrádza príslušné platby.

tags: #striedavu #osobnu #starostlivost #rozsudok