Náhradná rodinná starostlivosť na Slovensku: Komplexný prehľad

Náhradná rodinná starostlivosť predstavuje systém opatrení, ktorých cieľom je zabezpečiť výchovu a starostlivosť deťom, ktoré nemôžu vyrastať vo svojej biologickej rodine. Dôvody môžu byť rôzne, od nezáujmu rodičov až po ich neschopnosť sa o dieťa postarať. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o náhradnej rodinnej starostlivosti na Slovensku, jej formách, právnych aspektoch a súvisiacich témach.

Úvod do náhradnej rodinnej starostlivosti

Náhradná rodinná starostlivosť je výchovná starostlivosť, ktorá sa poskytuje opusteným deťom, alebo deťom, ktoré z rôznych príčin nemôžu vyrastať v biologickej rodine. Cieľom je, aby dieťa nevyrastalo v ústavnej starostlivosti a zabezpečiť mu výchovu a starostlivosť v rodinnom prostredí, ak sa oň jeho biologickí rodičia nemôžu alebo nechcú starať. V súčasnosti na Slovensku vyrastá 8 000 - 9 000 detí mimo svojej rodiny a z toho v detských domovoch 3 500 - 4 000 detí.

Príčiny vzniku potreby náhradnej rodinnej starostlivosti

Existuje viacero dôvodov, prečo dieťa nemôže vyrastať vo svojej biologickej rodine a potrebuje náhradnú starostlivosť:

• Nezáujem rodičov: Ide napríklad o osamelé matky, rodičov, ktorí sami vyrástli v detskom domove, alebo rodičov zo slabších sociálnych vrstiev, ktorí sa nechcú starať o svoje deti.
• Nemožnosť rodičov sa starať: Príčinou môže byť sociálna situácia v rodine, kedy rodičia nedokážu dieťaťu poskytnúť dostatočnú starostlivosť, ďalej zdravotný stav rodičov alebo ich výkon trestu odňatia slobody.
• Neschopnosť rodičov sa starať: Tento dôvod sa týka napríklad detí maloletých matiek, mentálne postihnutých občanov alebo rodičov zbavených svojprávnosti.

Formy náhradnej starostlivosti

Náhradná starostlivosť sa delí na dva základné typy:

1. Náhradná starostlivosť v ústave
2. Náhradná starostlivosť v rodine

Náhradná starostlivosť v ústave

Medzi zariadenia náhradnej rodinnej starostlivosti v ústave patria detské domovy a reedukačné detské domovy.

Detský domov

Detský domov internátneho typu patrí medzi najstaršie formy a považuje sa za najnevhodnejšiu formu náhradnej rodinnej starostlivosti. Poskytuje starostlivosť dieťaťu od narodenia do dosiahnutia plnoletosti (18), maximálne do 25 rokov (do osamostatnenia - keď si dieťa nájde prácu a ubytovanie).

Po roku 1989, v rámci humanizácie a demokratizácie, sú deti v detských domovoch vychovávané vo výchovných skupinách. Tieto skupiny sú heterogénne z hľadiska pohlavia a veku, pričom sa v nich nachádza okolo 6 - 10 detí, maximálne 12, ak do výchovnej skupiny prídu súrodenci. O skupinu sa starajú 2 denní vychovávatelia s pedagogickým vzdelaním a jeden pomocný nočný vychovávateľ, ktorý nemusí mať pedagogické vzdelanie, ale musí mať vzťah k deťom (nepodieľa sa na výchovnej starostlivosti).

Princípy humanizácie a demokratizácie zahŕňajú možnosť výberu vychovávateľa deťmi a umiestňovanie súrodencov do jednej výchovnej skupiny, blízko ich trvalého bydliska. Detské domovy internátneho typu sú režimové typy zariadení s presne stanovenou činnosťou, organizovanou podľa schváleného plánu na každý deň. Filozofiou detského domova internátneho typu je zariadenie na preklenutie situácie detí a predstavuje prechodný, krátkodobý pobyt detí. Paradoxom je, že väčšina detí tu zostáva až do dospelosti.

Detský domov deťom poskytuje:

• nevyhnutnú starostlivosť - stravovanie, bývanie, zaopatrenie,
• výchovu,
• liečebno-výchovnú starostlivosť,
• ďalšiu starostlivosť - poradenstvo, záujmovú činnosť, kultúrnu činnosť, rekreačnú činnosť,
• nevyhnutné osobné vybavenie - ošatenie, obutie a pod.

Deti majú nárok aj na mesačné vreckové, aby sa naučili hospodáriť s peniazmi. Peniaze dostávajú od 6 rokov:

• Od 6-15 rokov, tvorí 10% životného minima pre nezaopatrené dieťa.
• Od 15-18 roku a vyššie, tvorí 15% životného minima.

Deti zárobkovo činné nedostávajú vreckové a majú povinnosť prispievať na pobyt v domove. Raz do roka má dieťa právo na vecný dar. Pri odchode dieťaťa z DeD dostáva finančný príspevok.

Profesionálna výchova v rodine

Profesionálny rodič berie deti z detského domova do rodiny, čím sa stáva zamestnancom detského domova. Vhodné rodiny vyberá riaditeľ domova a každá z nich musí prejsť prípravou. Rodičia môžu vychovávať maximálne 3 deti. Profesionálny rodič je zamestnancom DeD a dostáva plat, okrem neho dostáva aj ďalšie príspevky - na ošatenie, stravu, starostlivosť. Zákonným zástupcom detí je riaditeľ DeD, ktorý je zodpovedný za deti aj profesionálnych rodičov. Finančné prostriedky poskytuje DeD zo štátneho rozpočtu pre výchovu dieťaťa a poskytuje mu aj materiálnu pomoc. Profesionálni rodičia majú právo aj na dovolenku a vtedy sa deti umiestňujú na ten čas do DeD.

Reedukačný detský domov

Reedukačný detský domov poskytuje výchovu sociálne a mravne narušeným deťom, u ktorých boli zistené závažné nedostatky v sociálnej prispôsobivosti, v osobitných vlastnostiach a charakterovom vývine, že ich výchova sa nedá zvládnuť v iných zariadeniach. Sú to deti, ktoré spáchali nejaký čin, ktorý by sa bol v prípade, že by boli dospelí považoval za trestný čin a boli by odsúdení na odňatie slobody. V reedukačných detských domovoch sú deti od 10 - 15 rokov a napĺňajú si tu aj povinnú školskú dochádzku. Tieto deti sú izolované od vonkajšieho okolia a kontakty rodičov sú obmedzené.

Reedukačný detský domov pre mládež

V tomto zariadení sú umiestnené deti od 15-18 maximálne 19 rokov. Je tu veľmi prísny režim a mládež sa v tomto zariadení pripravuje aj na svoje budúce povolanie. Deti sú umiestňované na prevýchovu podľa veku, pohlavia aj podľa toho, čoho sa dopustili. Dievčatá a chlapci sú umiestnení oddelene - nestretávajú sa.

Náhradná starostlivosť v rodine

Náhradná starostlivosť v rodine zahŕňa náhradnú osobnú starostlivosť, pestúnsku starostlivosť, osvojenie a opatrovníctvo.

Náhradná osobná starostlivosť

Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne a spôsobom života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Súd uprednostní predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené, jej rozsah práv a povinností. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností iba v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo dieťa zverené.

Pestúnska starostlivosť

Pestúnom sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude pestúnsku starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Súd v rozhodnutí vymedzí rozsah práv a povinností pestúna k maloletému dieťaťu.

Práva a povinnosti pestúna:

• Pestún zabezpečuje dieťaťu výchovu, starostlivosť, bývanie a vzdelanie.
• Má plný rozsah práv a povinností voči zverenému dieťaťu.
• Má nárok na príspevky od štátu na podporu starostlivosti.
• Nemá vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu - tú si naďalej zachovávajú biologickí rodičia.

Vzťah k biologickým rodičom:

• Rodičia zostávajú zákonnými rodičmi dieťaťa.
• Majú právo na kontakt so svojím dieťaťom.
• Sú povinní prispievať na jeho výživu (do 26. roku veku, ak dieťa študuje).

Osvojenie

O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa. Osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel. Osvojiť možno len maloleté dieťa, ak je osvojenie v jeho záujme.

Osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa. Spoločný osvojenec manželov bude mať priezvisko určené vyhlásením snúbencov pri uzavretí manželstva. Osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou, ako aj medzi osvojencom a poručníkom alebo opatrovníkom, ktorý mu bol ustanovený súdom. Ak je osvojiteľ manželom jedného z rodičov osvojenca, príbuzenské vzťahy medzi osvojencom, rodičom a jeho príbuznými zostávajú zachované.

Na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného dieťaťa, ak zákon o rodine neustanovuje inak. Ak jeden z rodičov zomrel, nie je známy, bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, bol pozbavený rodičovských práv a povinností, vyžaduje sa len súhlas druhého rodiča. Ak spôsobilosť jedného z rodičov na právne úkony bola obmedzená, jeho súhlas sa vyžaduje iba vtedy, ak je spôsobilý posúdiť dôsledky osvojenia. Ak je maloleté dieťa schopné posúdiť dosah osvojenia, je potrebný aj jeho súhlas.

Opatrovníctvo

Ak sú rodičia maloletého dieťaťa nažive a ak to nie je v rozpore so záujmom dieťaťa, súd ustanoví za poručníka predovšetkým toho, koho navrhli rodičia, ak niet takej osoby súd ustanoví za poručníka niekoho z príbuzných alebo blízkych osôb maloletého dieťaťa alebo jeho rodiny alebo inú fyzickú osobu. Súd môže ustanoviť za opatrovníka aj obec. Rozhodnutím súd vymedzí rozsah práv a povinností opatrovníka tak, aby bol splnený účel, na ktorý bol ustanovený a aby boli dočasne chránené záujmy maloletého dieťaťa. Opatrovník má práva a povinnosti len v záležitostiach, ktoré mu určí súd.

Právne aspekty náhradnej rodinnej starostlivosti

Hlavným prameňom je Zákon o rodine. Rodinné právo upravuje vznik a zánik manželstva, vzťahy medzi manželmi, rodičmi, deťmi a ďalšími príbuznými a právne vzťahy pri náhradnej rodinnej výchove detí.

Rodinné právo vychádza z nasledujúcich dôležitých zásad:

• Zásada rovnoprávneho postavenia ženy a muža vo všetkých rodinných vzťahoch, týka sa aj osobných a majetkových vzťahov medzi manželmi.
• Zásada rovnoprávnosti občanov v rodinných vzťahoch - odstránenie rasovej, národnostnej, náboženskej a inej diskriminácie.
• Zásada odstránenia diskriminácie detí podľa ich pôvodu (nerozlišujú sa na manželské a narodené mimo manželstva).
• Zásada ochrany - materstvo, manželstvo a rodina sú pod ochranou štátu. Ochrana detí a mládeže sa dotýka povinnosti rodičov riadne vychovávať svoje deti a zabezpečovať ich duševný a telesný rozvoj. Patrí sem aj rešpektovanie Deklarácie práv dieťaťa.
• Zásada dobrovoľnosti a slobodného rozhodovania pri uzatvárania manželstva (nikto nemôže obmedziť vôľu občana pri výbere manželky, manžela).
• Zásada monogamie (manželstvo jedného muža a jednej ženy). Slovenský občan nesmie uzavrieť polygamné manželstvo.
• Zásada jednotného výchovného pôsobenia rodiny a spoločnosti (za riadnu výchovu sú zodpovední rodičia, sústava školských a kultúrnych zariadení).
• Zásada vzájomnej morálnej a materiálnej pomoci (povinnosť manželov navzájom si pomáhať).

Manželstvo

Manželstvo je trvalé spoločenstvo ženy a muža založené zákonom stanoveným spôsobom, ktorého hlavným účelom je založenie rodiny a riadna výchova detí. Manželstvo sa uzatvára na základe slobodného súhlasného prehlásenia muža a ženy, že spolu vstupujú do manželstva. Toto prehlásenie musia urobiť verejne a slávnostným spôsobom v prítomnosti dvoch svedkov.

Vznik manželstva:

• Občianske - prehlásenie pred štátnym orgánom (starostom, resp. povereným členom zastupiteľstva).
• Cirkevné - pred predstaviteľom štátom registrovanej cirkvi.

Podmienky uzatvorenia manželstva:

• Snúbenci si vyberú, či budú užívať spoločné priezvisko jedného z nich, svoje doterajšie priezviská, alebo obe; prehlásia, ktoré z priezvisk bude priezviskom spoločných detí.
• Musia dopredu poznať svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav a prehlásiť, že im nie sú známe žiadne okolnosti vylučujúce manželstvo.

K zániku manželstva dochádza:

• Smrťou jedného z manželov.
• Vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho.
• Rozvodom.

Prvé dva spôsoby sú prirodzenými príčinami zániku manželstva. Súdne rozhodnutie o zrušení manželstva rozvodom nastáva vtedy, ak manželstvo nemôže dlhodobo plniť svoje spoločenské poslanie a nie je nádej na obnovenie spolužitia. Súd prihliada potom na záujmy maloletých detí a pri rozvode určuje, kto a ako má prispievať na výživu detí a komu budú deti zverené do starostlivosti.

Vyživovacia povinnosť

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú deti schopné sa živiť samé. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič je povinný bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.

Deti, ktoré sú schopné sa samy živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. Predkovia a potomkovia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť v prípade, ak to nevyhnutne potrebujú. Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich si svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnenie potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor.

Náhradné výživné

Hmotnoprávne nároky na priznanie náhradného výživného sú definované v zmysle zákona č. 452/2004 Z. z. Náhradné výživné sa poskytne, len ak príjem žiadateľa a fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne podľa osobitného predpisu, nie je vyšší ako 2,2-násobok sumy životného minima žiadateľa a súm životného minima fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne podľa osobitného predpisu.

Určenie a zapretie otcovstva

Manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvie, že sa jeho manželke narodilo dieťa, zaprieť na súde, že je jeho otcom. Muž, ktorého otcovstvo bolo takto určené, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia; táto lehota neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa. Ak došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom dieťaťa, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva; v tomto konaní musí byť dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.

Zmeny v náhradnej rodinnej výchove po roku 2005

Zákon o rodine z apríla 2005 a jeho inovácie priniesli zmeny do náhradnej starostlivosti. Vznikli nové formy: náhradná osobná starostlivosť, pestúnska starostlivosť a ústavná starostlivosť.

Náhradná osobná starostlivosť znamená, že deti možno zveriť manželom, príbuzným jedného z manželov. Podmienkou je, aby mali záujemcovia trvalý pobyt v Slovenskej republike, boli právne spôsobilí, spĺňali zdravotné a morálne predpoklady a aby konali v prospech dieťaťa. Táto forma zaniká smrťou dieťaťa, rozvodom manželov, rozhodnutím súdu. Pestúnska starostlivosť sa riadi rovnakými podmienkami vzniku a zániku ako pri osobnej starostlivosti. Ústavná starostlivosť sa použije vtedy, ak je výchova dieťaťa v rodine vážne ohrozená. Pri umiestnení dieťaťa sa berie ohľad na súrodenecké vzťahy.

K tradičným formám náhradnej rodinnej starostlivosti a výchovy opustených detí patria detské domovy. Z inštitucionálneho hľadiska existovali a doposiaľ existujú i keď sa situácia vplyvom zákona o rodine z roku 2005 postupne mení. Detské domovy internátneho typu poskytovali výchovnú sociálnu, ekonomickú a zdravotnú starostlivosť deťom do 18 rokov, prípadne do ukončenia štúdia. Výchovnú činnosť v detských domovoch zabezpečujú vychovávatelia, ktorí si činnosť plánujú a v službách sa striedajú. Detské domovy rodinného typu mali tú pozitívnu črtu, že deti videli a zažili reálny obraz o rodine, zažili rolu otca, matky, súrodencov. Pre rodičov, ktorí mali svoje vlastné deti, bolo náročné realizovať spravodlivú výchovu, nepreferovať potreby a priania biologických detí pred cudzími deťmi, ktorým zabezpečovali všestrannú starostlivosť, výchovu i vzdelávanie. Takým zariadeným s celoslovenskou pôsobnosťou bolo Detské mestečko Zlatovce. Medzi efektívne formy náhradnej starostlivosti, maximálne sa približujúcej náhradnej rodinnej starostlivosti, patrí starostlivosť v profesionálnej rodine, ktorú môže zriadiť subjekt na vykonávanie ústavnej starostlivosti.

tags: #nahradna #rodinna #starostlivost #referat