Striedavá starostlivosť: Právny rámec, výhody a výzvy pre deti a rodičov

Striedavá starostlivosť predstavuje jednu z možností ako upraviť styk s maloletými deťmi po rozvode alebo rozchode rodičov. Je to model, kedy dieťa trávi s jedným rodičom približne rovnako dlhý čas ako s druhým rodičom. Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti znamená zveriť dieťa do starostlivosti striedavo jednému a druhému rodičovi na presne stanovené časové obdobie. Takáto úprava porozchodovej starostlivosti o deti zachováva deťom oboch rodičov aj po rozpade rodiny. Rodičovské práva a povinnosti sú rovnocenné a každý rodič má nárok na polovicu voľného času svojho dieťaťa. Obaja rodičia majú teda právo stráviť s ich spoločným maloletým dieťaťom polovicu času.

Kým v riadne fungujúcej rodine je samozrejmé, že o deti sa starajú obaja rodičia, po rozvode býva dieťa zverené do starostlivosti len jednému z nich, pričom druhý rodič tradične dostane možnosť byť s dieťaťom každý druhý víkend. Deti však potrebujú oboch rodičov.

História a medzinárodný kontext striedavej starostlivosti

Prvýkrát bola spoločná starostlivosť uzákonená v roku 1957 v štáte Severná Karolína (USA). K praktickému využitiu prišlo v niektorých štátoch USA v 70. rokoch 20. storočia. Po zavedení do praxe boli robené výskumy, ktoré zisťovali, ako pôsobí striedavá starostlivosť na deti. Jednoznačne pozitívne výsledky týchto výskumov zapríčinili, že sa o túto novú formu porozvodového usporiadania začali zaujímať aj iné krajiny. Striedavá starostlivosť je vo všetkých vyspelých krajinách zahrnutá do zákonov, vo všetkých krajinách z roka na rok narastá jej využívanie. Bolo urobených mnoho výskumov, ktoré potvrdili, že deti vyrastajúce v striedavej starostlivosti sú v priemere lepšie pripravené do života, majú menej psychických a psychosomatických problémov, sú spokojnejšie a lepšie zabezpečené ako deti vyrastajúce v starostlivosti jedného rodiča. Striedavá starostlivosť je už v zahraničí overená desiatky rokov. Napríklad v Českej republike je využívaná od roku 1998 a v USA a vo Švédsku od roku 1973. V zahraničných krajinách je striedavá starostlivosť chápaná nielen ako právo, ale aj ako povinnosť rodičov.

Striedavá starostlivosť na Slovensku

Na Slovensku je striedavá starostlivosť v legislatíve od 01.07.2010 zákonom č. 217/2010 Z. z. z 27. apríla 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zavedenie striedavej starostlivosti do nášho právneho systému je založené na texte Dohovoru o právach dieťaťa. Podľa čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa "Štáty, ktoré sú účastné tohto dohovoru, vynaložia všetko úsilie na zabezpečenie uznania zásady, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základom ich hlavných záujmov musia byť najlepšie záujmy dieťaťa."

Zákonné ustanovenia a podmienky

Pojem "striedavá osobná starostlivosť" je v Zákone o rodine od 1.7.2010 v paragrafe 24 odsek 2 a opisuje situáciu, keď sa o maloleté dieťa starajú obaja rodičia, hoci nežijú spolu v jednej domácnosti. Najčastejšie ide o rozvedených rodičov (rozvod) alebo o rodičov, ktorí síce neboli zosobášení, ale majú spoločné dieťa a rozišli sa (rozchod). Striedavá osobná starostlivosť je podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine jednou z foriem výkonu rodičovských práv a povinností po rozchode alebo rozvode rodičov. Podľa ust. § 24, ods. 4 ZoR je striedavá osobná starostlivosť upravená takto: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.“

Kritériá pre zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti sú zhodné s kritériami pre zverenie detí do osobnej starostlivosti jedného rodiča. Pri striedavej osobnej starostlivosti musia byť obidvaja rodičia spôsobilí riadne sa starať o deti, musia mať záujem starať sa osobne o deti a musia vytvoriť vhodné podmienky pre výchovu a starostlivosť o deti. Súd rozhoduje o striedavej starostlivosti len vtedy, ak je to v najlepšom záujme dieťaťa, a to buď na návrh jedného z rodičov, alebo po vzájomnej dohode. Ak záujem o striedavú starostlivosť prejaví len jeden rodič, nie je to dôvodom na negatívne rozhodnutie súdu. Aj v tomto prípade bude súd musieť preskúmať, či je striedavá starostlivosť v záujme dieťaťa.

Dĺžka a intervaly striedania

Zákon neustanovuje aká dlhá má byť doba starostlivosti každého z rodičov, ako pravidelne sa majú rodičia v starostlivosti o dieťa striedať, rovnako tak nemusí byť čas rozdelený úplne proporčne. V praxi však bude záležať vždy od okolností prípadu a od najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Pomer starostlivosti oboch rodičov by sa mal blížiť k 50:50, avšak môže byť aj iný (60:40, 65:35, 70:30 a pod.). Zákon nedefinuje ani intervaly striedania. V praxi sa používajú rôzne intervaly - od jednodňových, cez dvojdňové, trojdňové, týždenné, dvojtýždenné, mesačné, až po ročné. Kratšie intervaly sú vhodnejšie pre mladšie deti, dlhšie intervaly pre staršie deti. Najdlhšie intervaly využívajú deti, ktorých rodičia bývajú ďaleko od seba. V prípade určenia nižšieho rozsahu času niektorého z rodičov s dieťaťom však musia existovať určité osobitné dôvody pre toto obmedzenie kontaktu.

Výživné a sociálne dávky

Výživné na dieťa sa v prípadoch zverenia do striedavej osobnej starostlivosti rodičov spravidla neurčuje. V odôvodnených prípadoch súd môže určiť však i výživné, pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Spravidla ak je dieťa u každého z rodičov periodicky po rovnaký čas, tak sa výživné neurčuje. Rodičia môžu niekedy špekulovať a snažiť sa využiť striedavú starostlivosť, aby rodič, ktorý má lepšiu majetkovú úroveň nemusel hradiť výživné. Na rozdiel od starostlivosti jedného rodiča, pri striedavej starostlivosti nemusí byť vždy medzi rodičmi dohodnuté alebo súdom nariadené platenie výživného. Výživné môže byť, ale nemusí byť. Dohodou na striedavej starostlivosti zároveň predídete sporom ohľadne výšky výživného. Pri striedavej starostlivosti totiž nie je potrebné stanoviť výšku výživného - obaja rodičia sa podieľajú na výživnom rovnakým podielom.

Rozhodovanie o striedavej starostlivosti by malo obsahovať tiež výrok o tom, ktorý z rodičov bude poberateľom rodičovských dávok alebo ktorý z rodičov si bude na dieťa uplatňovať daňový bonus.

Prehľad vybraných zákonov a ich úprava striedavej starostlivosti:

Záverom je možné uviesť, že zákonodarca už reflektoval v niektorých zákonoch (sú to najmä zákony o štátnych dávkach) na inštitút striedavej osobnej starostlivosti, ktorý máme v našej právnej úprave už takmer 5 rokov. Avšak mnohé praktické otázky, ktoré sú z pohľadu rodičov vykonávajúcich striedavú osobnú starostlivosť veľmi dôležité - otázka dvoch všeobecných detských lekárov, dvoch škôl, trvalého pobytu, čiastočne aj daňového bonusu zostávajú stále nedoriešené.

Vláda Slovenskej republiky pripravuje nový Občiansky zákonník, ktorý bude zahŕňať aj úpravu starostlivosti o deti po rozvode rodičov. Dúfame, že prinesie komplexnejšie riešenia aj pre tieto nedoriešené otázky.

Výhody a nevýhody striedavej starostlivosti

Striedavá starostlivosť lepšie vyhovuje potrebám dieťaťa. Je dobré riešenie pre rodičov, no najmä pre deti, čo potvrdili mnohé výskumy. Deti vyrastajúce v striedavej starostlivosti sú v priemere lepšie pripravené do života, majú menej psychických a psychosomatických problémov, sú spokojnejšie a lepšie zabezpečené ako deti vyrastajúce v starostlivosti jedného rodiča. Obaja rodičia majú rovnakú úlohu pre dieťa, dieťa si zachováva rovnako dôležitý vzťah s oboma.

Predpokladom pre ustanovenie striedavej osobnej starostlivosti zároveň je to, že dieťa nebude vytrhávané opakovane z prostredia školy alebo predškolského zariadenia a umiestňované do iného prostredia, že teda obidvaja rodičia žijú v takom mieste, ktoré umožňuje dieťaťu dennú dochádzku do zariadenia, ktoré už navštevuje, resp. na ktorom sa rodičia dohodnú. V záujme dieťaťa je tiež to, aby nestratilo kamarátov, susedov, aby sa mohlo naďalej venovať svojim záujmom, navštevovať obľúbené krúžky a miesta.

Keď nie je striedavá starostlivosť vhodná

Rovnako tak možno vymedziť predpoklady striedavej starostlivosti opačne - negatívnym spôsobom. Striedavka nebude vhodná pre deti s poruchami správania, pre deti citlivé na zmenu prostredia, deti, ktoré inak vyžadujú stabilné prostredie. Striedavá starostlivosť nie je vhodná, ak sa aspoň jeden rodič nechce starať o dieťa, prípadne sa nedokáže starať o dieťa alebo na to nemá vytvorené podmienky. Ak rodičia nedokážu komunikovať, rešpektovať sa a spolupracovať, môže sa stať zdrojom dlhodobého konfliktu a psychickej záťaže dieťaťa. Rozhodovanie o forme starostlivosti teda nie je len právna otázka, ale aj psychologické a ľudské rozhodnutie. Každý prípad je individuálny a vyžaduje citlivé právne aj psychologické posúdenie.

V prípade starostlivosti o dieťa jedným rodičom a popudzovaním dieťaťa proti druhému rodičovi je dieťa vystavené konfliktu lojality. Dieťa sa môže vnútorne brániť tak, že začne odmietať rodiča, proti ktorému je popudzované.

Úloha komunikácie a dohody medzi rodičmi

Rodičia musia vedieť spolu komunikovať, musia byť schopní dohodnúť sa v prípade výnimočných okolností, kedy nebude možné dodržať stanovené obdobia starostlivosti - napríklad keď dieťa ochorie, keď jeden z rodičov musí odcestovať na služobnú cestu a pod. Najlepšie je, ak sa rodičia spolu dohodnú, ako sa budú po rozchode starať o deti. Pri rozvode sa dieťa bez svojej viny ocitá v situácii, v ktorej nechcelo byť. Môžu za to rodičia a preto majú morálnu povinnosť dohodnúť najlepšie možné riešenie pre svoje spoločné dieťa. Môžu sa spoločne dohodnúť na tom, že sa budú o dieťa starať obaja, čiže dieťa bude v striedavej starostlivosti. V takom prípade je potrebné dohodnúť presne obdobie, v ktorom bude dieťa u každého rodiča. Pokiaľ sa rodičia nedokážu dohodnúť, je vhodné poprosiť o pomoc blízkych, priateľov, kolegov. V prípade dosiahnutia spoločnej rodičovskej dohody, či už s pomocou mediátora alebo bez jeho pomoci, je potrebné požiadať súd o schválenie dohody. Ak rodičom nepomôže ani mediátor, rozhodne o osude dieťaťa (a rodičov) súd. Málokedy sú rodičia spokojní s rozhodnutím súdu, súdny spor je krajným riešením.

Dieťa v striedavej starostlivosti

Akokoľvek sa to môže zdať dospelým nelogické, deti majú len výnimočne problém s tým, že majú dva domovy. Sú oveľa lepšie prispôsobivé ako dospelí. Pre deti je vzťah s rodičmi dôležitejší ako jeden byt alebo dom. Jedným z možných riešení je aj také, pri ktorom dieťa býva stále na jednom mieste a striedajú (sťahujú) sa rodičia - raz býva s dieťaťom jeden, potom druhý rodič. Deti majú rady svojich rodičov a nechcú, aby sa rodičia rozvádzali. Ak uvažujete nad rozvodom, skúste si najskôr prečítať tento článok. Ak máte rodinné problémy a chcete pred rozvodom využiť všetky možnosti zachovania funkčnej rodiny, mali by ste skúsiť pomoc mediátora. Keď ste využili všetky možnosti a napriek tomu ste nedokázali rozvodu predísť, pravdepodobne budete hľadať advokáta. Veľmi vám odporúčame, aby ste uzatvorili vlastnú dohodu ohľadne starostlivosti o deti po rozvode. Ak má byť dohoda uzatvorená v najlepšom záujme vašich detí, mali by ste sa ako rodičia spolu pokúsiť o vysvetlenie situácie vašim deťom a brať do úvahy názory vašich detí. Vaše deti ani po rozvode nechcú prísť o rodičov. Nechcú prísť ani o matku, ani o otca. Aby ste im vyšli v ústrety, môžete sa vzájomne dohodnúť na striedavej starostlivosti o deti po rozvode.

Prípad Letície: Dôležitosť dôvery a rešpektu

V prípade maloletej Letície sa rodičia formálne zhodli, že dieťa má mať kontakt s oboma. Matka však v praxi znižovala kontakt s otcom. Otec rozhodoval o potrebách maloletej bez dohody s matkou a snažil sa vo výchovnom pôsobení matky presadiť vlastné predstavy o „správnej výchove“ maloletej. Otec sa prostredníctvom striedavej starostlivosti pokúšal kontrolovať život matky po rozpade manželstva a obmedziť jej možnosť nadviazať nový vzťah. Komunikácia medzi rodičmi sa zhoršovala, až sa stala mimoriadne konfliktnou. Hoci obaja rodičia formálne žiadali o schválenie rodičovskej dohody na „striedavku“, chýbala vzájomná dôvera a rešpekt. Ak rodičia dokážu komunikovať, rešpektovať sa a spolupracovať, striedavá starostlivosť môže byť pre dieťa ideálnym riešením. Ak však medzi rodičmi prevláda nedôvera, rivalita alebo snaha o kontrolu, môže sa stať zdrojom dlhodobého konfliktu a psychickej záťaže dieťaťa. „Keď nastal „boj“ o Teba, čo bolo pre Teba najhoršie? V striedavej starostlivosti som bola 8 rokov až kým som mojej mamine nepovedala, že k tatovi už nechcem chodiť. Začalo to tým, že otec si našiel novú priateľku, teraz už je to jeho manželka. Aby sa dieťa rozhodlo u koho a kedy chce byť. Nech sa rodičia ukľudnia a nechajú dieťa rozhodnúť sa u koho a kedy chce byť. A deti nebojte sa a povedzte si svoje, vždy je to lepšie ako byť niekde kde nechcete byť. Aký si mala a máš vzťah s otcom? Vypovedala si na súde, že? Áno vypovedala som pred súdom, mala som vtedy 12 rokov.“

tags: #striedava #starostlivost #preklad